Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219286
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115219286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: T.. P. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. A. XXX, právne zastúpený: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka
13,9 17 01 Trnava, IČO: 35 792 752, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie, že spotrebiteľské úvery sú bezúročné a
bezpoplatkov a o zaplatenie sumy 2.043,04 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.043,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 09.10.2015 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2015, podanou na súde dňa 30.07.2015, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.043,04 eur a súčasne určil,
že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovanou žalobcovi na základe zmlúv zo dňa 27.03.2012 č.
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX sú bezúročné a bezpoplatkov. .

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uzavrel so žalovaným ako dodávateľom dve úverové zmluvy, a to č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 2x 1.210,13 eur, pričom žalobca zaplatil na dané úvery sumu vo výške 2x 2231,65 eur, tj. sumu
celkovo sumu vo výške 4.463,30 eur. Žalovaný v súčasnosti napriek uvedenému naďalej od žalobcu
vymáha peňažné prostriedky. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvy podpísal v nepriaznivej finančnej
situácii. Žalobca uviedol, že žalovaný porušil práva spotrebiteľa, nakoľko prostriedky boli úročené 63,16

%, resp. 70%. Rovnako aj RPMN bolo vo výške 64,89 %, čo žalobca označil za neprimerané. Žalobca
uviedol, že žalovaný si uplatnil zrážky zo mzdy vo výške 207,40 eur u jeho zamestnávateľa, ktoré
mu boli zrazené. Žalobca ďalej nárok dôvodil, nedostatkom náležitosti zmluvy, nečitateľným písmom,
neprijateľnými podmienkami. Žalobca k žalobe pripojil úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (č.l.7), úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX (č.l.8), výpisy z účtov, poštové peňažné poukazy, a potvrdenia o vkladoch v
bankách (č.l.9-28), výzva na zrážky zo mzdy (č.l.29-30).

3. Žalobca na výzvu súdu doplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia podaním (č.l.35-36), pričom súčasne
vzal čiastočne žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania späť. Konanie bolo v tejto časti
zastavené uznesením 10C/357/2015-38 zo dňa 29.09.2015.4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.12.2015. Žalovaný rozporoval
neprimeranosť úročenia a RPMN pri úvere. Žalovaný mal za to, že podstatne neprekročil výšku
priemernej odplaty, ktorá bola v uvedenom čase 45,23 %. Žalovaný mal ďalej za to, že dohoda

o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi známa, rovnako ako preukazovanie príjmov, výdavkov, trvanie
pracovného pomeru, žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že v zmluvách boli jasne uvedené celkové sumy,
aj splátky, ktoré mal žalobca zaplatiť, a práve pre neplnenie prípadného záväzku zo strany žalobcu
bol dohodnutý zabezpečovací inštitút zrážok zo mzdy. Podľa tvrdenia žalovaného zmluvy obsahujú
podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný namietol premlčanie žalovaného

nároku a súčasne nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojil informácie o poskytovaných
úveroch.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

8. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, vyjadrením

žalovaného a vyjadrením žalobcu na pojednávaní. pričom z vykonaného dokazovania zistil súd
nasledovný skutkový stav:

9. Z obsahu predložených zmlúv (č.l.7-8) súd zistil, žalovaný dohodol so žalobcom poskytnutie
prostriedkov vo výške 1500,- eur pri mesačnej splátke 103,70 eur, s počtom 24 splátok, celkovej čiastke,

ktorú treba zaplatiť vo výške 2.488,80 eur RPMN 64,89% a ročná úroková sadzba 70%.

10. Z obsahu predložených výpisov z účtov, poštových peňažných poukazov, potvrdení o vkladoch v
bankách, resp. o prijatí prostriedkov žalovaným (č.l.9-28), má súd preukázané, že žalobca zaplatil na
úvery sumu 4.463,30 eur. Žalobca realizoval nasledovné úhrady: dňa 02.07.2012 sumu 105,38 eur, dňa

04.06.2012 sumu 104,47 eur, dňa 04.06.2012 sumu 104,47, dňa 24.07.2012 sumu 105,38 eur, dňa
24.07.2012 sumu 105,38 eur, dňa 31.10.2012 2x sumu 105,38 eur, dňa 30.08.2012 2x 207,40 eur, dňa
08.02.2013 sumu 2x 103,70 eur, dňa 26.04.2013 2x 103,70 eur, dňa 02.07.2013 sumu 2x 103,70 eur,
dňa 29.07.2013 2x sumu 103,70 eur, dňa 30.08.2013 2x sumu 103,70 eur, dňa 03.10.2013 sumu 2x
103,70 eur, dňa 23.10.2013 2x sumu 103,70 dňa 28.11.2013 sumu 6743,40 eur a dňa 04.12.2013 sumu

673,70 eur, dňa 14.02.2013 sumu 2x 103,70 eur, v mesiaci máj 2013 sumu 2x 103,70 eur.

11. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

20. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov je v zmluve o spotrebiteľskom úvere

uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 53 ods. 1,2,5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (5).

23. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).

24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

28. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

30. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné

operácie) ku dňu 02.03.2014 bola vo výške 0,15%.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z časti, a to z
nasledovných dôvodov.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 21.03.2012
uzavreli Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXX, že žalobcovi bola vyplatená zo strany
žalovaného titulom úverov celkom suma 2.420,26 eur, že žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu
4.463,30 eur. V konaní sa žalobca domáha vydania preplatku vo výške 2.043,04 eur od žalovaného, a
to z dôvodu, že podľa jeho názoru, nemal uvedenú sumu žalovanému vôbec plniť, nakoľko tento porušil

pri uzatváraní zmluvy zákon a zmluva by mala byť posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov.

35. Uzavreté zmluvy o úvere zo dňa 27.03.2012 (k uzatvoreniu zmluvy došlo podpisom oboch
zmluvných strán „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o úvere“) súd považoval za
zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery

žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z
formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárové“ zmluvy, ktorých predtlač formulára
mal žalovaný už pripravené a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah
tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za
nový návrh. Z toho vyplýva, že v Zmluve o úvere absentuje údaj o výške RPMN v časti riadneho

úveru, výške schváleného úveru, čím sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. pre absenciu
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k) poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd naviac konštatuje, že žalovaný poskytol úplne inú výšku úveru (1.210,13 eur viď č.l.9)), ako si
účastníci úverového vzťahu dohodli v zmluvách (viď č.l. 8 a 9), čim spôsobil, že žiaden z údaj vzmluve uvedený, nie je ani správny, a kde pri prepočítaní na počet splátok a ich výšku vychádza
RPMN až na 120%. Za takto zisteného stavu, má súd za to, že úvery sú skutočne bezúročné a bez
poplatkov, a teda v súlade s návrhom žalobcu žalobe v časti, čo do zaplatenia istiny 2.043,04 eur

vyhovel ako dôvodnej, keďže uvedená suma predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia, o ktorú
sa žalovaný bez právneho dôvodu obohatil. Súd v súvislosti s argumentáciou žalovaného, že úverová
zmluva je vždy odplatná, konštatuje, že zákon č.129/2010 Z.z. je k Obchodnému zákonníku predpisom
špeciálnym, ktorý ho modifikuje tým spôsobom, že určuje aj situácie, kedy možno považovať úverový
vzťah za bezúročný. Súd konštatuje, že žalobu v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutých úverov zamietol, nakoľko na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, keďže ide
skutočne o otázku predbežného právneho posúdenia, v súvislosti s požadovaným nárokom žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha súčasne. Súd konštatuje, že žaloba o
požadované určenie musí slúžiť potrebám bežného života, čo v tomto prípade by nebolo, nakoľko
uvedené bolo vyriešené posúdením dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy. Súd
k námietke premlčania uplatnenej žalovaným konštatuje, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko

neuplynula subjektívnadvojročnáaniobjektívnatrojročnápremlčaciadobadomomentupodaniažaloby.
Prvé bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovaného až momentom splatenia poskytnutých
prostriedkov, tj. až vykonaním platby v auguste 2013, pričom dovtedy hradil svoj dlh. Žaloba bola podaná
na súde 30.07.2015, t.j. nemohla uplynúť subjektívna dvojročná, ani objektívna trojročná premlčacia
doba.

36. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítané zo sumy 2.043,04 eur,
a to za obdobie od 09.10.2015, nakoľko z obsahu spisu nemá súd preukázané, že by žalobca bol vyzval
žalovaného na plnenie, resp. že by takúto výzvu doručil žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd priznal

úroky z omeškania od momentu doručenia žaloby žalovanému, ako výzvy na plnenie, spolu s určením
lehoty 3 dní na plnenie. Žaloba podľa doručenky bola žalovanému doručená dňa 05.10.2015 + tri dni
na plnenie, tj. od 09.10.2015 je žalovaný v omeškaní, a preto súd priznal úroky z omeškania od tohto
momentu.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala
zaplatenie sumy 2.043,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09.10.2015 do
zaplatenia za dôvodnú, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšnej časti súd z dôvodov
uvedených v ods. 35 žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nie je naliehavý právny záujem na
požadovanom určení.

40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

43. Podľa Čl.17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

44. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% voči

žalovanej. Súd vyhodnotil zamietnutie v časti určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov,
ako neúspech v rozsahu 25% (každý výrok v rozsahu 12,5%), a to z toho dôvodu, že súd reálne
vyhodnocoval požadovaný výrok, avšak ako predbežnú otázku. Súd konštatuje, že posúdenie dalo
za pravdu žalobcovi, avšak súd nemôže prehliadnuť nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, a preto musel žalobu v tejto časti zamietnuť. Ide o formálny nedostatok, ktorý

bol zvýraznený s novou právnou úpravou súdneho konania od 01.07.2016. Vzhľadom na uvedené,
nakoľko súd preskúmal dôvodnosť výroku, avšak napriek tomu, že ako predbežnú otázku ju vyhodnotil
ako dôvodnu, avšak určiť ju nemohol, rozhodol súd o náhrade trov konania podľa vyššie uvedeného,
tak, že čistý úspech žalobcu predstavuje 50 % /vypočítané ako 100% predmet sporu z toho úspech
žalobcu 75% a 25 % úspech žalovaného = 75% (úspech žalobcu) -25% (úspech žalovaného) = 50%
čistý úspech žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).