Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. november 2018

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200313
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200313.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „správny súd"), samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej
veci žalobcu: V.. X. K., H. Na R. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j. UPS/
US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3726-0002 Km zo dňa 16. 02. 2018

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Správny súd nepriznáva náhradu trov konania žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci
v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok (ďalej len „žalovaný“), Č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2018/3726-0002 Km zo dňa 16. 02. 2018, žalovaný rozhodol o odvolaní zo dňa 21.12.2017,
účastníka konania V.. X. K., (ďalej len „žalobca“), proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych
sociálnych dávok Číslo: BA2/OHNNVAŠSD/HN_BA_I_ -V/SOC/2017/145480-7 zo dňa 06.12.2017,
ktorým mu nepriznal pomoc v hmotnej núdzi pozostávajúcu z dávky v hmotnej núdzi a príspevku na
bývanie, ako orgán príslušný podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 417/2013
Z. z pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), a ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov, tak, že odvolanie žalobcu ako účastníka konania zo dňa
21.12.2017 zamietol, a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych
vecí a rodiny, oddelenia pomoci v hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok
Číslo: BA2/OHNNVAŠSD/HN_BA_I_-_V/SOC/2017/145480-7 zo dňa 06.12.2017, potvrdil.
2. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného Č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3726-0002
Km zo dňa 16. 02. 2018, (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), správnu žalobu zo dňa 05.03.2018, ktorá
bola doručená správnemu súdu elektronicky dňa 05.03.2018, a ktorou žiadal preskúmanie napadnutého
rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia z dôvodov v súlade s ustanovením § 191 ods.1 písm. c) s
poukázaním na ustanovenie § 191 ods.3 písm. a) SSP zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“), a navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
3. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že žalovaný na základe jeho odvolania zo dňa 21.12.2017,
voči rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a
rodiny, Oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok Číslo: BA2/
OHNNVAŠSD/HN_BA_I_-_V/SOC/2017/145480-7 zo dňa 06.12.2017, odvolanie zamietol a toto

rozhodnutie potvrdil rozhodnutím Č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3726-0002 Km zo dňa 16.
02. 2018.

4. Žalobca v správnej žalobe namietal v napadnutom rozhodnutí procesné porušenie zákona o
správnom konaní, ku ktorému došlo pri nedodržaní lehoty pri vydaní rozhodnutia správnym orgánom.
Žalobca je toho názoru, že žalovaný zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia k uplatneniu príspevku na bývanie, nepreukázal svojím šetrením žiadnym
relevantným dôkazom, že byt v H. - Na R. XX, XXX XX H., ktorého je výlučným vlastníkom, a v ktorom
má trvalý pobyt, že nevyužíva na bývanie v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci
v hmotnej núdzi. Žalobca uviedol, že byt v Bratislave - Na Hrebienku 35, slúži výlučne jeho bývanie,
neprenajíma ho inej fyzickej alebo právnickej osobe a ani ho nikomu neprepožičiava na bývanie. Žalobca
nepovažuje za relevantný dôkaz o vykonaní šetrenia správnym orgánom v mieste jeho trvalého pobytu
prostredníctvom terénneho sociálneho pracovníka, ktorý mu dňa 10.11.2017 vhodil do poštovej schránky
kontaktný lístok bez datovania návštevy, pretože tento nemôže byť vyhodnotený ako zákonný dôvod
na nepriznanie príspevku na bývanie, nakoľko žiadny všeobecne záväzný právny predpis mu neukladá
povinnosť zdržiavať sa v domácnosti v mieste trvalého pobytu pri miestom šetrení terénnym sociálnom
pracovníkom v súvislosti s podanou žiadosťou o pomoci v hmotnej núdzi v zmysle zákona o pomoci v
hmotnej núdzi. Uviedol, že správnemu orgánu v Bratislave osobne doručil dňa 14.11. 2017 potvrdenie
o úhrade nákladov spojených s bývaním a o zaplatení dane z nehnuteľnosti za byt pre účely príspevku
na bývanie,
Žalobca uviedol, že správny orgán vykonal dňa 27. 11. 2017 šetrenie a zisťovanie v mieste ním
uvedenom na doručovanie písomností na adrese - Y. X, Y., kde dobrovoľne poskytol všetky údaje
a skutočnosti týkajúce sa predmetnej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, a teda poskytol súčinnosť
potrebnú na overenie skutočnosti na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v súlade s
ustanovením § 28 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi nevylučuje
existenciu prechodného pobytu žalobcu ani jeho adresu na doručovanie písomností, ktorú naopak
umožňuje ustanovenie § 19 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zo záznamu šetrenia zo dňa 27.11.2017,
nie je relevantne preukázané, že žalobca nesplnil nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevyužívaním svojho
bytu v Bratislave na svoje bývanie, tým, že sa v čase sociálneho šetrenia dňa 27. 11. 2017 zdržiaval
na adrese doručovania písomností u rodičov v Košiciach, a teda nemôže byť toto zistenie vyhodnotené
ako zákonný dôvod na nepriznanie príspevku na bývanie. Žalobca uviedol, že ako invalidný dôchodca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa podľa potreby zdržiava aj na adrese doručovania
písomností v Košiciach, ale svoj byt v Bratislave využíva na svoje bývanie. Uvedenými šetreniami
žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že byt, ktorého je žalobca vlastníkom, neslúži na
jeho bývanie, a ani nesplnenie nároku na príspevok na bývanie v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o
pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný teda chybne, metodicky a účelovo v neprospech žiadateľa o pomoc
v hmotnej núdzi (žalobcu) aplikuje toto ustanovenie - § 14 v praxi, ktoré zákon taxatívne vymedzuje tak,
že príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním, patrí vlastníkovi
bytu, ktorý domácnosť užíva na bývanie a uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z
nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že príspevok na bývanie po splnení zákonných podmienok mu mal
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia priznať aj napriek skutočnosti, že pomoc v hmotnej
núdzi by bola 0,00 EUR, a to po krátení sumy 25 % z invalidného dôchodku ako zohľadneného príjmu
vo výške 140,92 EUR, kde príjem by bol vyšší ako úhrn súm nárokov vo výške 117,40 EUR (61,60 EUR
dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca + 55,80 EUR príspevok na bývanie) a nárok na pomoc v hmotnej
núdzi by žalobcovi nevznikol, čo žalovaný aj konštatuje v napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný teda nepostupoval pri rozhodovaní o nepriznaní pomoci v hmotnej núdzi vecne správne,
keď nezohľadnil odvolacie dôvody žalobcu a jeho tvrdenia v napadnutom rozhodnutí o zákonnej a
vecnej správnosti tohto rozhodnutia týkajúce sa priznania príspevku na bývanie pri splnení zákonných
podmienok žalobcom sú v rozpore s platnými právnymi predpismi a nemajú oporu v zákone. Žalobca
žiadal preskúmanie napadnutého rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia z dôvodov v súlade s
ustanovením § 191 ods.1 písm. c) s poukázaním na ustanovenie § 191 ods.3 písm. a) SSP zákona č.
162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a zároveň navrhol, aby mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania v plnej výške.
5. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 02.05.2018, doručeným správnemu
súdu dňa 09.05.2018, a v ktorom sa vyjadril k žalobným dôvodom žalobcu. Uviedol, že žalobca
požiadal o pomoc v hmotnej núdzi dňa 01.11.2017, je slobodný, bez pracovného pomeru, poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 187,90 EUR mesačne - má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a je výlučným vlastníkom bytu na adrese Na

R. XX, H.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „Úrad práce“) šetrením zistil, že
žalobca sa v byte v H. - Na R. XX, XXX XX H., nezdržiava a býva u rodičov v Košiciach na adrese Y. X, a
teda nesplnil podmienku nároku na príspevok na bývanie podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona
o pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko byt, ktorého je vlastníkom, nevyužíva na trvalé bývanie. Úrad práce
rozhodnutím Číslo: BA2/OHNNVAŠSD/HN BA 1_-_V/SOC/2017/145480-7 zo dňa 06.12.2017 rozhodol
podľa ustanovení § 2, § 4, § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tak, že žalobca je fyzickou
osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko jeho príjem presahuje
zákonom stanovenú sumu 61,60 EUR v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) o čiastku 79,32 EUR,
a preto mu nepriznal pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný postupoval podľa ustanovenia § 15 zákona
o pomoci v hmotnej núdzi, v zmysle ktorého, sa suma pomoci v hmotnej núdzi určí ako rozdiel medzi
úhrnom súm nárokov a príjmov (61, 60 Eur - 140,92 EUR 75 % invalidný dôchodok), preto suma pomoci
v hmotnej núdzi je 0,00 EUR mesačne.
Žalovaný uviedol, že žalobca podal voči rozhodnutiu Úradu práce Číslo: BA2/OHNNVAŠSD/HN_BA_I-
_V/SOC/2017/145480-7 zo dňa 06.12.2017 odvolanie, v ktorom uviedol, že Úrad práce napadnuté
rozhodnutie nevydal v zákonnej 30-dňovej lehote, čím bol porušený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“), nevyzval ho v
uvedenej lehote na doplnenie žiadosti a ani ho v stanovenej lehote neupovedomil v zmysle ustanovenia
§ 49 správneho poriadku o predĺžení lehoty s odôvodnením na vybavenie žiadosti. Rozhodnutie o
nepriznaní pomoci v hmotnej núdzi bolo vydané správnym orgánom dňa 06.12.2017, a na poštovú
prepravu podané až dňa 15.12.2017. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že Úrad práce v odôvodnení
rozhodnutia k uplatneniu príspevku na bývanie nepreukázal svojím šetrením žiadnym relevantným
dôkazom, že byt v Bratislave, ktorý vlastní, a v ktorom má trvalý pobyt, nevyužíva na bývanie v súlade s
ustanovením § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca tvrdil, že byt v H. - Na R.
XX, XXX XX H., slúži výlučne na jeho bývanie, neprenajíma ho inej fyzickej alebo právnickej osobe, a ani
ho nikomu neprepožičiava na bývanie, a že Úradu práce osobne dňa 14.11.2017 doručil potvrdenie o
úhrade nákladov spojených s bývaním, a o zaplatení dane z nehnuteľnosti za byt pre účely príspevku na
bývanie. Úrad práce v 30-dňovej lehote určenej na rozhodnutie vykonal šetrenie v mieste jeho trvalého
pobytu prostredníctvom terénneho sociálneho pracovníka, ktorý mu dňa 10.11.2017 vhodil do poštovej
schránky kontaktný lístok bez datovania návštevy, ktorý tvorí prílohu jeho odvolania. Ďalej žalobca tvrdil,
že dňa 27.11.2017 vykonal Úrad práce v rozpore s ustanovením § 26 a § 29 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi, šetrenie a zisťovanie v mieste ním uvedenom na doručovanie písomností, kde však správnemu
orgánu dobrovoľne poskytol všetky údaje a skutočnosti týkajúce sa jeho žiadosti o pomoc v hmotnej
núdzi. Žalobca uviedol, že uvedenými šetreniami Úrad práce nepreukázal, že byt, ktorého je vlastníkom,
neslúži na jeho bývanie, a ani nesplnenie nároku na príspevok na bývanie v zmysle ustanovenia § 14
ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca dôvodil tým, že je poberateľom invalidného
dôchodku, ktorého podmienkou je jeho nepriaznivý zdravotný stav, a preto sa podľa potreby, a na základe
zdravotného stavu občas zdržiava na adrese u rodičov v Košiciach, tak ako to bolo aj dňa 27.11.2017,
čo ale nedokazuje, že svoj byt v Bratislave nevyužíva na bývanie. V závere odvolania žiadal odvolací
orgán, aby uvedené rozhodnutie úradu zmenil tak, že mu prizná aj príspevok na bývanie po uplatnenom
a splnenom zákonnom nároku na základe jeho žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 01.11.2017.
Žalovaný ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a pri vydaní rozhodnutia vychádzal
zo spisovej dokumentácie Úradu práce, z ktorej zistil, že žalobca dňa 01.11.2017 požiadal prvostupňový
orgán o pomoc v hmotnej núdzi, a ako kontaktnú adresu na doručovanie písomností uviedol adresu
- Y. X, Y.. Žalovaný zistil v Registri fyzických osôb, že žalobca je prihlásený na prechodný pobyt na
adrese - Y. X, Y. - mestská časť S. R., a to od 14.03.2017 do 14.03.2022. Žalovaný uviedol, že žalobca
sa posudzuje samostatne, je slobodný, nezamestnaný a bol evidovaný na Úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie od 13.03.2017 do 01.10.2017 s nárokom na dávku nezamestnanosti do 12.09.2017,
naposledy vyplatenou dňa 12.10.2017. V súčasnosti nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je
poberateľom invalidného dôchodku v sume 187,90 EUR mesačne a má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Je výlučným vlastníkom bytu
na adrese Na R. XX, XXX XX H.. Žalovaný potvrdil, že žalobca dňa 14. 11.2017 predložil potvrdenie
o úhrade nákladov spojených s bývaním a potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti. Na základe
podanej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, Úrad práce vykonal dňa 10.11.2017 sociálne šetrenie na
adrese trvalého pobytu žalobcu. Podľa záznamu z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostrední zo dňa
10.11.2017, žalobca v čase šetrenia nebol doma. Zástupkyňa vlastníkov domu uviedla, že žalobca sa
na adrese trvalého pobytu sa žalobca zdržiava len sporadicky, väčšinou býva v Košiciach, byt nikomu
neprenajíma. Terénny sociálny pracovník nechal v schránke oznámenie, aby sa žalobca skontaktoval

s Úradom práce. Na žiadosť Úradu práce dňa 27.11.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
vykonal sociálne zisťovanie na adrese prechodného pobytu žalobcu (tiež uvedenej v žiadosti o pomoc
v hmotnej núdzi na doručovanie písomností) Y. X, Y., a zistil, že v čase sociálneho šetrenia bol žalobca
zastihnutý na uvedenej adrese, kde býva s rodičmi. Do záznamu uviedol, že žiada o príspevok na
bývanie na adrese trvalého pobytu Na R. XX, H., a to na základe ním podanej žiadosti o pomoc v hmotne
núdzi. Na základe žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi a predložených dokladov posúdil Úrad práce, nárok
žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi a napadnutým rozhodnutím rozhodol, že je fyzickou osobou v hmotnej
núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznal mu pomoc v hmotnej núdzi.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
osobitného príspevku a jednorazovej dávky a v ustanovení § 14 jednoznačne stanovuje podmienky,
za ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi nárok na príspevok na bývanie, to znamená, za akých
podmienok možno príspevok na bývanie započítať do úhrnu súm nárokov. Nárok na príspevok na
bývanie si môže uplatniť vlastník bytu, ktorý ho užíva na bývanie a uhrádza náklady spojené s bývaním
a daň z nehnuteľnosti. Žalovaný mal zo skutočností uvedených v záznamoch zo sociálnych zisťovaní
zo dňa 10.11.2017 na adrese trvalého pobytu aj zo dňa 27.11.2017, ktoré úrad vykonal na adrese
prechodného pobytu na Y. X, D. Y. preukázané, že žalobca sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu. Byt
v Bratislave i keď preukázal zaplatenie nákladov za služby spojené s bývaním a dane z nehnuteľnosti,
neužíva na bývanie, čím nie je splnená jedna z podmienok nároku na príspevok na bývanie podľa
ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
neboli splnené podmienky nároku na príspevok na bývanie v zmysle ustanovenia § 14 zákon o pomoci
v hmotnej núdzi, a preto žalobcovi nebolo možné v úhrne súm nárokov zohľadniť príspevok na bývanie.
Žalovaný sa vyjadril k námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že prvostupňový správny orgán nevydal
rozhodnutie v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote a ani ho v stanovenej lehote neupovedomil v podľa
ustanovenia § 49 správneho poriadku o predĺžení lehoty s odôvodnením na vybavenie žiadosti, s tým,
že zo spisu bolo zistené, že Úrad práce síce rozhodol o žiadosti žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa
01.11.2017 až po uplynul 30 - dňovej lehoty a v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 správneho poriadku, ho
neupovedomil o predĺžení lehoty pre rozhodnutie, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia. Lehoty upravené v ustanovení § 49 správneho poriadku, majú výlučne poriadkový charakter
a ich nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. Účelom uvedených lehôt je zabezpečiť,
aby správny orgán vybavil vec, ktorá je predmetom konania bez zbytočných prieťahov. Úrad práce
nemal dôvod na vyzývanie žalobcu na doplnenie jeho žiadosti, pretože doklady potrebné na vydanie
rozhodnutia žalobca doložil k žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, resp. dňa 14.11.2017 a ostatné doklady
si zabezpečil vlastnou činnosťou z dostupných informačných systémov.
K námietke žalobcu, že Úrad práce dňa 27.11.2017 vykonal šetrenie a zisťovanie na adrese pre
doručovanie písomností resp. na prechodnom pobyte v rozpore s ustanoveniami § 26 a § 29 zákon
o pomoci v hmotnej núdzi, žalovaný uviedol, že zamestnanec úradu v zmysle citovaných ustanovení
zákona o hmotnej núdzi, je oprávnený overovať skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc
v hmotnej núdzi v mieste pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a tiež žiadateľ o pomoc v
hmotnej núdzi je povinný v zmysle § 28 zákon o pomoci v hmotnej núdzi, umožniť overenie skutočností
potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu (nielen trvalého ale
aj prechodného).
Žalovaný v rozhodnutí súčasne uviedol, že aj v prípade, ak by žalobcovi v mesiaci november 2017 Úrad
práce zohľadnil nárok na príspevok na bývanie, príjem v sume vo výške 140,92 EUR by bol vyšší ako
úhrn súm nárokov vo výške 117,40 EUR (61,60 EUR dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca + 55,80 EUR
príspevok na bývanie) a nárok na pomoc v hmotnej núdzi by mu nevznikol.
Žalovaný mal zo spisu preukázané, že žalobca mal v novembri 2017 príjem vo výške 187,90 EUR
(invalidný dôchodok). Suma pomoci v hmotnej núdzi je pre žalobcu v novembri 2017 stanovená na
základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, vo výške 61,60 EUR mesačne (dávka
pre jednotlivca podľa § 10 ods.
2 písm. a)). Pretože príjem žalobcu v novembri 2017 v sume 140,92 EUR (invalidný dôchodok vo výške
187,90 EUR znížený o 25 % v súlade s § 4 ods. 3 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi), bol vyšší
ako úhrn súm nárokov, bol žalobca fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňal nárok na pomoc v
hmotnej núdzi, a preto mu nebola priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Žalobca uviedol, že sa vysporiadal
s námietkam žalobcu obsiahnutými v žalobe v rámci odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca tvrdí, že mu mal priznať príspevok na bývanie, aj napriek
skutočnosti, že pomoc v hmotnej núdzi by bola 00 EUR, čo aj on samotný uvádza, a teda potvrdzuje,
že výrok rozhodnutia napadnutého odvolacieho orgánu je danom prípade správny a stotožňuje s ním,
avšak napadá odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný uviedol, že správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Žalovaný poukazuje na
ustanovenie § 182 ods. I písm. e) SSP upravujúceho náležitosti správnej žaloby, podľa ktorého musia byť
v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uvedené dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia
alebo opatrenia za nezákonné - tzv. žalobné body. Z uvedeného je zrejmé, že správnou žalobou je
možné napádať len výrok rozhodnutia. Žalobca však danom prípade nenapadá výrok ale odôvodnenie
žalobou napadnutého rozhodnutia, a z tohto dôvodu je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaný poukázal na to, že ako odvolací orgán náležite posúdil odvolanie žalobcu na základe listinných
dôkazov založených v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu, danú vec právne
posúdil a dospel k záveru, že prvostupňový orgán dôsledne, rešpektujúc platné právne predpisy,
preskúmal všetky listinné dôkazy a na základe riadneho zistenia skutkového stavu veci, správne
aplikoval príslušné ustanovenia zákona, vec správne právne posúdil, a teda rozhodol v súlade s
platnými s platnými právnymi predpismi, a preto odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu
preto zamietol v celom rozsahu, a aby mu nepriznal náhradu trov konania.
6. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sú upravené zákonom č. 417/2013 Z. z. o
pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti
podľa tohto zákonu nedosahuje sumy životného minimu ustanovené osobitným predpisom a členovia
domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku
u uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v
hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

9. Podľa § 4 ods. 3 písm. d zákona č. 417/2013 Z. z., príjem na účely tohto zákona nie je 25 %
z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšeniu na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho
dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku.

10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a
možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

11. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z., príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa
podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc
v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v
hmotnej núdzi, ak splna podmienky ustanovené v § 10 až 14 úhrn súm uvedených v ods. 2, 3, 5 a 8, f
11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a v 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4 Nárok na pomoc
v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

13. Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z., dávka je určená na zabezpečenie základných
životných podmienok. Dávka je 61,60 Eur mesačne, ak ide o jednotlivca.

14. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie je určený na
čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie je 55,89 Eur mesačne, ak ide
o domácnosť s jedným členom domácnosti.

15. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen
domácnosti vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu,
ktorý domácnosť užíva na bývanie.

16. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť
alebo člen domácnosti v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a

daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené
s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.

17. Podľa §15 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z. z., suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel
medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14
ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa odseku 1 sa
zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.

18. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.05.08.2018 písomným vyjadrením zo dňa
05.09.2018, a v ktorom trval na dôvodoch uvedených v návrhu.

19. Správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.10.2018. Žalobca sa nedostavil na pojednávanie,
neúčasť ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.10.2018, a to z dôvodu
hospodárnosti, nakoľko má v súčasnosti prechodný pobyt v Košiciach. Žalobca súhlasil s tým, aby súd
vec prejednal v jeho neprítomnosti na základe dôvodov uvedených v správnej žalobe, listinných dôkazov
založených v súdnom spise a v administratívnom spise, ako aj jeho písomného vyjadrenia zo dňa
05.09.2018. Dostavila sa právna zástupkyňa žalovaného, ktorá trvala na svojom písomnom vyjadrení a
správnu žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu a trovy konania voči žalobcovi si neuplatnila.

20. Podľa § 3 ods.1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

21. Podľa § 3 ods.2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

22. Podľa § 3 ods.4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

23. Podľa § 3 ods.5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 3 ods.6 správneho poriadku, správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho
orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a
včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom
záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva
a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí
byť nepretržite prístupná verejnosti.

25. Podľa § 3 ods.7 správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v
odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a
iných podobných opatrení.

26. Podľa § 32 ods. 1 a 3 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy,

fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a
rozhodnutie.

27. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o) správnych žalobách v
sociálnych veciach. Podľa § 7 SSP písm. a) d).

29. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

30. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

31. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

32. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie

rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

33. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a§
182 ods. 1.

34. Podľa § 203 ods. 1,2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi.

35. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. Správny súd vychádzajúc z ustanovenia § 491 ods. 1 SSP s účinnom od 01. 07. 2106, posúdil
správnu žalobu, ako žalobu vo veciach sociálnych a to neformálne a dospel k záveru, že nie je dôvodná.
1. 38. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného Č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3726-0002 Km zo dňa 16. 02. 2018, ktorým
žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 21.12.2017, proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného
a štátnych sociálnych dávok Číslo: BA2/OHNNVAŠSD/HN_BA_I_ -_V/SOC/2017/145480-7 zo dňa
06.12.2017, ktorým mu nepriznal mi pomoc v hmotnej núdzi pozostávajúcu z dávky v hmotnej núdzi
a príspevku na bývanie, a ktorý rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 21.12.2017 zamietol, a
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia
pomoci v hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok Číslo: BA2/OHNNVAŠSD/
HN_BA_I_-_V/SOC/2017/145480-7 zo dňa 06.12.2017, potvrdil.
39. Žalobca podal v zákonnej lehote proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného č. j.: UPS/US1/
SSVOPHNSSD/SOC/2018/3726-0002 Km zo dňa 16. 02. 2018, správnu žalobu zo dňa 05.03.2018,
ktorá bola doručená správnemu súdu elektronicky dňa 05.03.2018, a ktorou žiadal preskúmanie
napadnutého rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia z dôvodov v súlade s ustanovením § 191 ods.1
písm. c) s poukázaním na ustanovenie § 191 ods.3 písm. a) SSP zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

40. Žalobca v správnej žalobe namietal v napadnutom rozhodnutí procesné porušenie zákona o
správnom konaní, ku ktorému došlo pri nedodržaní 30 - dňovej lehoty pri vydaní rozhodnutia správnym
orgánom.
41. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že byt
v Bratislave - Na Hrebienku 35, 811 02 Bratislava, ktorý vlastní, a v ktorom má trvalý pobyt, nevyužíva
na bývanie v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca
tvrdil, že byt v Bratislave slúži výlučne na jeho bývanie, neprenajíma ho inej fyzickej alebo právnickej
osobe, a ani ho nikomu neprepožičiava na bývanie. Žalobca uviedol, že splnil zákonné podmienky na
priznanie príspevku na bývanie a Úradu práce ako prvostupňovému správnemu orgánu doručil osobne
dňa 14.11. 2017 potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním a o zaplatení dane z nehnuteľnosti
za byt pre účely príspevku na bývanie.
42. Žalobca v správnej žalobe namietal vyhodnotenie dôkazu žalovaným, a to, že v jeho prípade
nebol splnený zákonný nárok na pomoc v hmotnej núdzi - na príspevok na bývanie, keďže byt v
Bratislave nevyužíva na svoje bývanie, pretože sa v byte trvalého bydliska trvale nezdržiava, čo malo
byť preukázané na základe vykonaného šetrenia správnym orgánom v mieste jeho trvalého pobytu
prostredníctvom terénneho sociálneho pracovníka, ktorý mu dňa 10.11.2017 vhodil do poštovej schránky
kontaktný lístok bez datovania návštevy, ako aj šetrenia dňa 27. 11. 2017 dožiadaným Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Košice, na adrese jeho prechodného pobytu Kalinovská 8, Košice, kedy
žalobca správnemu orgánu dobrovoľne poskytol všetky údaje a skutočnosti týkajúce sa predmetnej
žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, a teda poskytol súčinnosť potrebnú na overenie skutočnosti na
posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v súlade s ustanovením § 28 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi.
43. Žalobca namietal, že zo záznamu šetrenia dožiadaným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Košice zo dňa 27.11. 2017, nie je relevantne preukázané, že nesplnil nárok na pomoc v hmotnej núdzi
nevyužívaním svojho bytu v Bratislave na svoje bývanie, tým, že sa v čase sociálneho šetrenia dňa 27.
11. 2017 zdržiaval na adrese doručovania písomností u rodičov v Košiciach, a teda nemôže byť toto
zistenie vyhodnotené ako zákonný dôvod na nepriznanie príspevku na bývanie. Žalobca uviedol, že ako
invalidný dôchodca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa podľa potreby zdržiava aj na adrese
doručovania písomností v Košiciach, ale svoj byt v Bratislave využíva na svoje bývanie.
44. Žalobca namietal, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis mu neukladá povinnosť zdržiavať
sa v domácnosti v mieste trvalého pobytu pri miestnom šetrení terénnym sociálnom pracovníkom v
súvislosti s podanou žiadosťou o pomoci v hmotnej núdzi v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi a
že zákon o pomoci v hmotnej núdzi nevylučuje existenciu prechodného pobytu žalobcu ani jeho adresu
na doručovanie písomností, ktorú naopak umožňuje ustanovenie § 19 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
45. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie - § 14 ods. 3 písm. a) zákona o
pomoci v hmotnej núdzi v praxi, ktoré zákon taxatívne vymedzuje tak, že príspevok na bývanie je určený
na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním, patrí vlastníkovi bytu, ktorý domácnosť užíva na
bývanie a uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti.
46. Žalobca namietal, že žalovaný mu mal priznať príspevok na bývanie po splnení zákonných
podmienok, aj napriek skutočnosti, že pomoc v hmotnej núdzi by bola 0,00 EUR, a to po krátení sumy
25 % z invalidného dôchodku ako zohľadneného príjmu vo výške 140,92 EUR, kde príjem by bol vyšší
ako úhrn súm nárokov vo výške 117,40 EUR (61,60 EUR dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca + 55,80
EUR príspevok na bývanie) a nárok na pomoc v hmotnej núdzi by žalobcovi nevznikol, čo žalovaný aj
konštatuje v napadnutom rozhodnutí.
47. Žalobca namietal, že žalovaný teda nepostupoval pri rozhodovaní o nepriznaní pomoci v hmotnej
núdzi vecne správne, keď nezohľadnil odvolacie dôvody žalobcu a jeho tvrdenia v napadnutom
rozhodnutí o zákonnej a vecnej správnosti tohto rozhodnutia týkajúce sa priznania príspevku na bývanie
pri splnení zákonných podmienok žalobcom sú v rozpore s platnými právnymi predpismi a nemajú oporu
v zákone.
48. Žalobca žiadal preskúmanie napadnutého rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia z dôvodov v
súlade s ustanovením § 191 ods.1 písm. c) s poukázaním na ustanovenie § 191 ods.3 písm. a) SSP
zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a zároveň navrhol, aby mu súd
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
49. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v danom prípade nenapadá výrok napadnutého rozhodnutia, ale
napadá jeho odôvodnenie, s tým, že ako odvolací orgán vyhodnotil postup prvostupňového správneho
orgánu tak, že skonštatoval, že vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec správne
právne posúdil a preto žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a
aby mu nepriznal náhradu trov konania.

50. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 199 a nasl. SSP v spojení s
ustanovením § 177 a nasl. SSP.
51. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal z
administratívneho spisu a z dokladov založených v súdnom spise.
52. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalobca dňa 01.11.2017 požiadal prvostupňový
správny orgán - Úrad práce o pomoc v hmotnej núdzi, kde uviedol ako kontaktnú adresu na doručovanie
písomností - Kalinovská 8, Košice.

53. Správny súd zistil z administratívneho spisu a z údajov na www.katasterportal.sk, že žalobca je
výlučným vlastníkom bytu na adrese Na Hrebienku 35, Bratislava.

54. Správny súd zistil z administratívneho spisu, a uvedená skutočnosť v konaní nebola ani sporná, lebo
ju potvrdil v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2018, aj žalovaný, že žalobca dňa 14. 11.2017
predložil prvostupňovému správnemu orgánu - Úradu práce potvrdenie o úhrade nákladov spojených s
bývaním a potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti jeho bytu Na Hrebienku 35, 811 02 Bratislava.

55. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že Úrad práce ako prvostupňový správny orgán vykonal
dňa 10.11.2017 sociálne šetrenie na adrese trvalého pobytu žalobcu.

56. Správny súd zistil z administratívneho spisu - zo záznamu z výkonu sociálnej práce prvostupňového
správneho orgánu - Úradu práce v rodinnom prostredí zo dňa 10.11.2017, že žalobca v čase šetrenia
nebol doma a že zástupkyňa vlastníkov domu potvrdila, že žalobca sa na adrese trvalého pobytu - Na
Hrebienku 35, 811 02 Bratislava, zdržiava len sporadicky, a že väčšinou býva v Košiciach, byt nikomu
neprenajíma.

57. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že terénny sociálny pracovník prvostupňového
správnehou orgánu - Úradu práce nechal v poštovej schránke žalobcu na adrese jeho trvalého pobytu
- Na Hrebienku 35, 811 02 Bratislava, oznámenie, aby sa skontaktoval s Úradom práce.

58. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že prvostupňový správny orgán - Úrad práce, požiadal
dňa 27.11.2017, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, aby vykonal sociálne zisťovanie na
adrese prechodného pobytu žalobcu - Kalinovská 8, Košice, ktorú uviedol aj ako adresu na doručovanie
písomností

59. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
vykonal sociálne zisťovanie na adrese prechodného pobytu žalobcu - Kalinovská 8, Košice, a ktorý
zistil, že v čase sociálneho šetrenia bol žalobca zastihnutý na uvedenej adrese, kde býva s rodičmi a
že do záznamu uviedol, že žiada o príspevok na bývanie na adrese trvalého pobytu Na Hrebienku 35,
Bratislava, a to na základe ním podanej žiadosti o pomoc v hmotne núdzi.

60. Správny súd zistil z administratívneho spisu - z registra fyzických osôb, že žalobca je prihlásený
na prechodný pobyt na adrese - Kalinovská 8, Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, a to od
14.03.2017 do 14.03.2022.

61. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že Úrad práce ako prvostupňový správny orgán rozhodol o
žiadosti účastníka konania o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 01.11.2017 až po uplynutí 30-dňovej lehoty
a že v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 správneho poriadku, ho neupovedomil o predĺžení lehoty pre
rozhodnutie, správny súd uvádza, že žalovaný ako odvolací orgán, v rozhodnutí správne uviedol, že táto
skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť tohto rozhodnutia, nakoľko lehoty upravené v ustanovení §
49 správneho poriadku majú výlučne poriadkový charakter a ich nedodržanie nemalo vplyv na zákonosť
rozhodnutia týkajúceho sa žalobcu.

62. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že žalobca nesprávne vyhodnotil dôkaz žalovaným
- vykonané šetrenie zisťovania správnym orgánom v mieste jeho trvalého pobytu prostredníctvom
terénneho sociálneho pracovníka, ktorý mu dňa 10.11.2017 vhodil do poštovej schránky kontaktný lístok
bez datovania návštevy, ako aj šetrenie dňa 27. 11. 2017 dožiadaným Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Košice, na adrese jeho prechodného pobytu Kalinovská 8, Košice, správny súd uvádza, že Úrad
práce ako prvostupňový orgán dňa 27.11.2017 vykonal šetrenie a zisťovanie na adrese pre doručovanie

písomností resp. na prechodnom pobyte v súlade s ustanoveniami § 26 a § 29 zákona o pomoci v
hmotnej núdzi, kedy zamestnanec úradu v zmysle citovaných ustanovení zákona o pomoci v hmotnej
núdzi, je oprávnený overovať skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v
mieste pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi je povinný v
zmysle § 28 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie
nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu (nielen trvalého ale aj prechodného).
63. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis mu neukladá
povinnosť zdržiavať sa v domácnosti v mieste trvalého pobytu pri miestnom šetrení terénnym sociálnym
pracovníkom, správny súd uvádza, že z ustanovenia § 14 ods.3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej
núdzi vyplýva stanovenie jednoznačných podmienok, na základe ktorých, vzniká občanovi v hmotnej
núdzi nárok na príspevok na bývanie, a teda, za akých podmienok možno príspevok na bývanie započítať
do úhrnu súm nárokov. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi, si nárok na
príspevok na bývanie môže uplatniť vlastník bytu, ktorý ho užíva na bývanie a uhrádza náklady spojené
s bývaním a daň z nehnuteľnosti. Na základe uvedenej skutočnosti, v prípade žalobcu, neboli splnené
všetky podmienky nároku na príspevok na bývanie žalovaného v zmysle cit. zákonného ustanovenia,
t. j. nebola splnená jedna z podmienok nároku na príspevok na bývanie podľa ustanovenia § 14 ods.
3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a to, že vlastník bytu, ho najneskôr v deň vydania
správneho rozhodnutia užíva na svoje bývanie. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný ako odvolací
orgán správne vec právne posúdil, keď konštatoval, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku
na príspevok na bývanie podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a
preto mu nepriznal príspevok na bývanie. Správny súd zároveň konštatuje, že podmienky na to, aby
bol fyzickej osobe priznaný príspevok na bývanie, sú stanovené v hmotnoprávnom ustanovení zákona
o pomoci v hmotnej núdzi. Tieto podmienky sú stanovené kumulatívne. To znamená, že všetky musia
byť splnené v jeden okamih, a to najneskôr v deň vydania správneho rozhodnutia.

64. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom,
že byt v Bratislave - Na Hrebienku 35, 811 02 Bratislava, ktorý vlastní, a v ktorom má trvalý pobyt,
nevyužíva na svoje bývanie v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej
núdzi, správny súd uvádza, že aj keď žalobca preukázal správnemu orgánu zaplatenie nákladov za
služby spojené s bývaním a zaplatenie dane z nehnuteľnosti, byt Na Hrebienku 35, 811 02 Bratislava
nevyužíval najneskôr v deň vydania správneho rozhodnutia na svoje bývanie, pretože sa na adrese
trvalého pobytu v byte Na Hrebienku 35, 811 02 Bratislava fakticky trvale nezdržiava, a teda v ňom v
súčasnosti trvale nebýva, momentálne sa zdržiava na adrese prechodného pobytu, čo sám uviedol,
keď označil doručovaciu adresu, a aj ako svoj prechodný pobyt na adrese - Kalinovská 8, Košice -
mestská časť Dargovských hrdinov, a to v písomných podaniach adresovaných správnemu súdu, a táto
skutočnosť vyplýva aj z administratívneho spisu - z aktuálnych vykonaných šetrení správnym orgánom.
Správny súd mal z registra fyzických osôb potvrdené, že žalobca je od 14.03.2017 do 14.03.2022
prihlásený na prechodný pobyt na adrese - Kalinovská 8, Košice - mestská časť Dargovských hrdinov.

65. Správny súd podotýka, že podľa zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky č. 253/1998 Z. z. v platnom znení, občania hlásia miesto, začiatok a
skončenie svojho trvalého či prechodného pobytu v takzvaných ohlasovniach ktorými sú napríklad obce
alebo mestské časti. V zmysle citovaného zákona, prechodným pobytom je pobyt občana mimo miesta
trvalého pobytu, kde sa dočasne zdržiava a trvá viac ako 90 dní a prihlásenie občana na prechodný
pobyt má iba evidenčný účel, (§ 8 ods. 2: „ Občan má právo ohlásiť ohlasovni v mieste prechodného
pobytu začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ...). Podľa § 2 ods.2 citovaného
zákona, pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt. Podľa
názoru súdu, táto právna skutočnosť nemá vplyv na posúdenie právnej otázky v súvislosti s uplatneným
nárokom žalobcu - príspevku na bývanie týkajúceho sa bytu v Bratislave. Podľa § 3 citovaného zákona,
“ Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.“
Podľa ustálenej judikatúry, bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom
táto osoba býva s úmyslom sa tu zdržovať trvale. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická osoba
svoj byt, ak tam i býva. Za bydlisko sa teda v zmysle hmotnoprávnych predpisov nepovažuje miesto,
kde je osoba zahlásená na trvalý pobyt, ale ide o miesto, kde sa reálne zdržiava. Analogicky uvedené
vyplýva z ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, domácnosť tvoria fyzické
osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Z uvedeného je zrejmé,
že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej
úmyslom sa tu trvale zdržovať. Správny súd mal zo zisteného skutkového stavu preukázané, že žalobca

je od 14.03.2017 do 14.03.2022 prihlásený na prechodný pobyt na adrese - Kalinovská 8, Košice -
mestská časť Dargovských hrdinov, a teda v byte Na Hrebienku 35, 811 02 Bratislava v deň vydania
správneho rozhodnutia sa nezdržiaval a ani sa v súčasnosti nezdržiava, a v skutočnosti reálne býva
stále u rodičov t. j. v mieste prechodného bydliska, čo v konaní ani nebolo sporné.

66. Súd na základe zisteného skutkového stavu a s poukázaním na citované zákonné ustanovenia,
dospel k názoru, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci
v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite
zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený, preto žalobu ako nedôvodnú bola
postupom podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.
67. Súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a to v súlade
s ustanovením § 167 ods. 1 SSP, a to s poukazom na výsledok konania, keď žalovaný bol v konaní
plne úspešný, ktorý si však neuplatnil náhradu trov konania. Súd preto žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.
68. Žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm.
m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) .
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Bratislave. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
súd Slovenskej republiky.
Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach označiť (z kasačnej sťažnosti musí byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná
a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností
tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 5. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.