Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209599
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116209599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika,
IČO: 24 785 199, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30,
Martin, proti žalovanému: M. T., C.. X.X.XXXX, N. Q. XX, N. Q., o zaplatenie 3.409,82 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 26.4.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia 3.409,82 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.409,82 eur od 29.10.2014 do zaplatenia

a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151
653, (ďalej len „Slovenská sporiteľňa a.s.“) a žalovaný dňa 24.8.2007 uzavreli Zmluvu o splátkovom
úvere č.XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa Slovenská sporiteľňa a.s. zaviazala poskytnúť
žalovanému úver vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Žalovaný sa v zmluve zaviazal splácať úver
Slovenskej sporiteľni a.s. v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume vo výške
50,54 Eur (1.520,-Sk). Úver bol poskytnutý žalovanému jednorázovo bezhotovostne. Neoddeliteľnú

súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s.. Žalovaný sa touto
zmluvou zaviazal splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených mesačných splátkach, ďalej sa zaviazal
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené
s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29. 10. 2014, podľa
§524 Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
ako postupníkom postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči žalovanému vrátane

príslušenstva na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Hradec Králové, o čom bol
žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas, právny predchodca žalobcu po
predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 6. 10. 2014 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami
zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiadal o
okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 30. 3. 2016 vyzval odporcu k úhrade celej dlžnej sumy,
do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Ku dňu podania návrhu je celkový dlh žalovaného vo

výške 3409,82 Eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny vo
výške 2.558,08 Eur, úroku vo výške 704,09 Eur, úroku z omeškania vo výške 120,74 Eur a z poplatkov
vo výške 26,91 Eur. Žalobca si uplatňuje zároveň zákonné úroky z omeškania a žiada, aby súd uložilžalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3409,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 3.289,08 Eur od 29. 10. 2014 do zaplatenia .
3. Uznesením zo dňa 9.8.2016 súd v súlade s § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval

žalovaného na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám. Uznesenie na vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu
so žalobou súd doručoval v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku na adresu
evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, a to na adresu N. Q. XX, zásielku si žalovaný
neprevzal, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne, po tom čo sa súdu nepodarilo
zistiť inú adresu žalovaného, súd žalobu spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručoval v

zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, preto písomnosť súd považoval za doručenú dňom
29.09.2017, a to po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu.
4. Súd spor prejednal na pojednávaní konanom dňa 26.9.2018. Žalovaný bol na pojednávanie včas
a riadne predvolaný. Predvolanie na pojednávanie sa z adresy trvalého pobytu vrátilo s poznámkou
doručovateľa „adresát neznámy“. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania

nepožiadal, netrval na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Súd pojednával bez prítomnosti oboch
sporových strán.
5. Dňa 26.9.2018 súd vyhlásil v spore rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. K dôvodom
zamietnutia žaloby súd uvádza:
6. Podľa čl. 8 zákona Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranysúnajmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy
navykonaniedôkazov,námietkyknávrhomprotistranynavykonaniedôkazovahmotnoprávnenámietky.
Podľa § 150 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 154 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
7. Žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, nakoľko bol v konaní nečinný.
Skutkové tvrdenia žalobcu neuvedené v žalobe vyplývajú aj z listinných dôkazov v spise, ktoré
žalobca navrhol ako dôkazy v žalobe. Preto súd v súlade s citovanou právnou úpravou Civilného
sporového poriadku nepovažoval za sporné tvrdenia o tom, že dňa 24.8.2007 Slovenská sporiteľňa

a.s., Tomášikova 49, Bratislava, IČO: 00 151653 (ďalej len „banka“) uzavrela so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX tak, ako vyplýva z listiny predloženej žalobcom označenej
ako „ZMLUVA O SPLÁTKOVOM ÚVERE č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú „Všeobecné obchodné
podmienky“ (ďalej len „všeobecné zmluvné podmienky“). Zmluvou o úvere sa banka zaviazala poskytnúť
žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 Eur) za úroky vo výške 12,35%

ročne, spracovateľský poplatok bol dohodnutý 2.000,-Sk (66,09Eur), poplatok za správu úveru 60 Sk
(1,99Eur) mesačne, RPMN 15,02%. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť banke 120 mesačných
splátok vo výške 1.520,-Sk (50,45Eur) splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.09.2007 a poslednej splátky dňa 20.8.2017. Žalovaný nepoprel a súd vychádzajúc z
listinných dôkazov v spise nepovažoval za sporné ani skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný mesačné

splátky dohodnuté v zmluve o úvere neplatil riadne a včas.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o
úvere, tzn. dňa 24.8.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55
, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti Podľa§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 879 j -PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1.

januára 2008 zákona 568/2007 Z.z., ktorým sa mení Občiansky zákonník, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov." Podľa
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka(účinného od 1.1.2008), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Súd nemal závažnejšie pochybnosti, že zmluva o úvere zo dňa 24.8.2007 upravená ako zmluvný
typ v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný
má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záveru, že žalovaný
zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, nasvedčuje označenie žalovaného v zmluve údajmi fyzickej

osoby - nepodnikateľa. Žiadna zo strán v spore neuviedla žiadne tvrdenia a z listinných dôkazov v
spise nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali pravdepodobnosti záveru, že žalovaný by
pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd len
dodáva, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo na
žalobcovi, ktorý v prípade, že žalovaný konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti,

bola povinná uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia odôvodňujúce prijatie tohto záveru a tieto tvrdenia
podložiť dôkazmi. Postavenie banky ako dodávateľa pri uzatváraní zmluvy o úvere vyplýva z predmetu
jej podnikateľskej činnosti.

11. Spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy je podľa cit.§

290 a nasl. Civilného sporového poriadku sporom spotrebiteľským. Žalovaný má v spore postavenie
spotrebiteľa a požíva ochranu, ktorú vnútroštátne predpisy (vrátane § 290 a nasl. Civilného sporového
poriadku) a ako aj legislatíva Európskej únie spotrebiteľom za účelom zabezpečenia rovnosti zmluvných
strán pri vstupe do zmluvného vzťahu ako aj v jeho priebehu zabezpečujú.
12. V prejednávanom spore si s poukazom na spotrebiteľskú zmluvu o úvere nárok na zaplatenie

sumy 3.409,82 Eur spolu s jej príslušenstvom voči žalovanému neuplatnila banka, ktorá úver žalovanej
poskytla (preto ide o tzv. bankový úver), ale obchodná spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika
s.r.., Českomoravskej armády 954/7, Hradec Králové, IČ: 24785199, Česká republika, ktorá nie je
bankou. Táto spoločnosť svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore dôvodila poukazom na zmluvu o
postúpení pohľadávok uzavretú s bankou dňa 29.10.2014. Uvedená zmluva súdu predložená nebola.

13. Podľa 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.
14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka a pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávky; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Cit. § 524 a § 525 Občianskeho zákonníka pre postúpenie pohľadávky vyžadujú písomnú formu a
stanovujú, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia.
Vychádzajúc z § 525 Občianskeho zákonníka, osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie

pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých
splnenie je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky. Osobitným právnym predpisom upravujúcim
podmienky, za akých možno alebo nemožno postúpiť peňažnú pohľadávku patriacu banke, teda tzv.
bankovú pohľadávku, buď inej banke alebo aj inému subjektu, ktorý nie je bankou, je Zákon o bankách,
ktorý tieto podmienky upravuje v cit. § 92 ods. 8. Postúpenie, ktoré je v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o
bankách je v rozpore so zákonom, a preto je podľa cit. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

17. Na podporu tohto právneho záveru súd poukazuje na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v
rozsudku zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo 147/2017, podľa ktorého: „ Dovolací súd konštatuje,
že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej
pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade
zákona o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané.

Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“, a tiež :„..následkom
postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov
dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpore so zákonom (§39 OZ), pričom na
absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda
dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej

neplatnosť nie je možné zhojiť.“ Podľa záverov vyslovených súdom v rozsudku Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7Cdo26/2017: „ ...podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny
priestor pre inú interpretáciu v prejednávanej veci než tú, že podmienky § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka svoju pohľadávku postúpiť inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto

úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§39
OZ).“
18. Vzhľadom na uvedené právne závery ako aj na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
v prejednávanom spotrebiteľskom spore súd platnosť postúpenia pohľadávky podrobil súdnemu
prieskumu.

19. Podľa dôvodovej správy k cit. § 92 ods. 8 Zákona o bankách zavedenie tohto ustanovenia malo
motivovať banky k tomu, aby robili kroky smerujúce k ukončeniu záväzkových vzťahov pri dlhodobom
nesplácaní úverov dlžníkmi, a aby počas trvania zmluvných vzťahov iba nepripisovali úroky, poplatky a
rôzne sankcie, a dlhy tak nezvyšovali. Takéto správanie bánk nespĺňalo požiadavku prístupu banky ako
dodávateľa k spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou tak, ako to vyplýva zo zákona o spotrebiteľoch.

Nebolo tiež v záujme spotrebiteľov, aby po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy o úvere banka kedykoľvek
počas trvania zmluvného vzťahu postupovala pohľadávku voči nim tretej osobe, ktorá nepodlieha
dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
Zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

20. Zákonnými predpokladmi platného postúpenia pohľadávky bankou na žalobcu vychádzajúc z cit. §
92 ods. 8 Zákona o bankách (okrem písomnej formy zmluvy) bolo kumulatívne splnenie nasledovných
zákonných predpokladov v čase postúpenia pohľadávky, a to: 1. existencia pohľadávky banky voči
žalovanému, ktorá bola v čase postúpenia splatná, 2. omeškanie žalovaného so splnením splatného
peňažného záväzku voči banke trvajúce nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo súčet všetkých

omeškaní so splnením peňažného záväzku trvajúce viac ako dobu jedného roka, a 3.predchádzajúca
písomnávýzvabankyžalovanémunasplneniesplatnéhopeňažnéhozáväzku. Bolopritomnažalobcovi,
ktorý sa domáhal na žalovanom zaplatenia peňažného záväzku postúpeného bankou, aby uviedol
všetky rozhodujúce tvrdenia, z ktorých vyplýva splnenie všetkých týchto zákonných podmienok platného
postúpenia a svoje tvrdenia podložil dôkazmi.

21. Žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, k čomu súd udáva:
22. Podľa listiny označenej ako „Výzva“ zo dňa 8.9.2014 banka týmto listom žalovanému oznámila, že
ku dňu 07.9.2014 je v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vo výške
1.461,68eur.Žalovanéhovyzvalanazaplatenietejtosumydo15dníoddoručeniavýzvyaupozornilaho,ževprípadenezaplateniabankapristúpikvyhláseniumimoriadnejsplatnosticelejpohľadávkyzozmluvy
o úvere. Žalobca v spore neoznačil a ani nepredložil žiadny dôkaz (doručenku a pod.) preukazujúci
zaslanie alebo doručenie tohto listu žalovanému.

23. Podľalistinyoznačenejako„Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru“zodňa6.10.2014
banka s poukazom na bod 7.6.1. Všeobecných zmluvných podmienok vyhlásila ku dňu 3.10.2014
mimoriadnu splatnosť celého úveru a žalovaného vyzvala na zaplatenie sumy 3.376,56 eur do15 dní od
doručenia listu. Podľa predloženej doručenky list bol žalovanému doručený dňa 13.10.2014.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

25. Cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na jednej strane sleduje, aby dodávateľ pri neplnení
povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky. Zároveň však sleduje aj zamedzenie tejto
možnosti v prípade, ak nesplnenie povinnosti zo stany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce
dobu 3 mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Preto podmienkou účinnosti výzvy veriteľa
na zaplatenie celej pohľadávky (za predpokladu, že takéto právo bolo dohodnuté) je, že dodávateľ v

zákonom stanovenej lehote nie kratšej 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota
15 dní začína plynúť deň nasledujúci po tom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,tzn.pouplynutí3mesiacochodomeškaniasozaplatenímsplátky.Zákonpritomnestanovuje,
kedy dodávateľ toto právo musí uplatniť najneskôr. Avšak bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.

26. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal aspoň zaslanie písomnej výzvy zo dňa 08.09.2014
žalovanému, a tým ani splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, tzn. že by pred uplatnením práva na zaplatenie celej pohľadávky zo zmluvy o bankovom
úvere žalovaného ako spotrebiteľa upozornil na uplatnenie tohto práva. Za danej situácie súd musel
prijaťzáver,žeakbankanáslednelistomzodňa6.10.2014žalovanémuoznámilauplatnenieprávapodľa

§ 565 Občianskeho zákonníka, tzv. zosplatnenie celého úveru, banka tak učinila bez predchádzajúceho
včasného upozornenia žalovaného na uplatnenie práva. Preto uplatneniu práva banky podľa § 565
Občianskeho zákonníka, tzv. zosplatneniu celého bankového úveru, bankou listom zo dňa 06.10.2014
nemožno priznať právnu účinnosť.
27. Za právneho stavu, kedy zosplatneniu bankového úveru pre nepreukázanie splnenia podmienok

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno priznať právne účinky, nemožno priznať právne
účinky predpokladané cit. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to účinky písomnej výzvy banky pred
postúpením pohľadávky na žalobcu, ani písomnej výzve banky zo dňa 8.9.2014 na zaplatenie celej
zosplatnenej pohľadávky vo výške 3.409,82 Eur. Nepreukázanie splnenia podmienok postúpenia
bankovej pohľadávky voči žalovanému na žalobcu spôsobilo nedostatok prechodu žalobou uplatneného

práva na žalobcu a teda nedostatok jeho vecnej aktívnej legitimácie v spore (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.3.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017, a pod). Na podporu uvedeného záveru súdu svedčí aj ten fakt, že
žalobca nepredložil súdu ani len zmluvu o postúpení spornej pohľadávky, resp. žiadny iný relevantný
listinný dôkaz osvedčujúci postúpenie žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa spoločnosti na

žalobcu, čím by preukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorého plnenia sa v konaní
domáha.. Jednoznačne možno konštatovať neunesenie dôkazného bremena v otázke osvedčenia
existencie aktívnej vecnej legitimácie. Súd len dodáva, že Civilný sporový poriadok kladie dôraz
na striktné dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania, kedy sú to výlučné sporové strany, ktoré
zodpovedajú za obsah predkladaných tvrdení súdu ako aj listinných dôkazov. Súd v rámci svojej

právomoci už nemôže zasahovať do priebehu dokazovania v podobe vlastnej ingerencie a to najmä v
konaní o spotrebiteľskom nároku, kde ako žalovaný vystupuje spotrebiteľ. Preto súdu neostávalo nič
iné, iba žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore zamietnuť.
28. Záverom súd vo vzťahu k písomnému oznámeniu žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa
11.11.2014 predloženému spolu so žalobou poukazuje na ďalšie závery vyslovené Najvyšším súdom

SR v rozsudku zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo 147/2017: „Je preto logické, že ak bola postúpená
pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno vedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o
postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré
je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenejprijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky
však nedochádza k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná,

dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre
pôvodného veriteľa.“
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný
v celom rozsahu. Preto mu voči žalobcovi prislúcha právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a žiadne trovy žalovanému nevyplývajú ani zo spisu,
súd mu žiadnu náhradu trov voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).