Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200631
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116200631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o.,so
sídlom Karadzičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Karadzičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. A.
XXX, o zaplatenie 1.320,26 eura s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.
k. 19C 9/2016-37 zo dňa 11.09.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie sumy 196,90 Eur s prísl. zastavil.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi
nepriznal.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust. § 39, 107 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 282, § 299 a§ 300 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol
ročnúúrokovúsadzbu32,31%,pričompodľaštatistickýchúdajovNárodnejbankySlovenskavjúni2009
bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov 11,5723 %. Je evidentné, že
sa jedná skoro o trojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné
považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. V časti, v ktorej žalobca vzal žalobu sčasti späť,
súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

Keďže je úver úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je neplatná a prichádza do úvahy iba
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele
medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorá bola vrátená. Keďže od prijatia bezdôvodného obohatenia po
podanie žaloby uplynula ako subjektívna tak objektívna premlčacia lehota, bolo potrebné prihliadnuť na
premlčanie tohto nároku a žalobu v časti, v ktorej nedošlo k späťvzatiu zamietnuť.

Podľa § 300 C.s.p., na konanie podľa oddielu Spotrebiteľské spory sa primerane použijú všeobecné
ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.Ustanovenia oddielu Spotrebiteľské spory predstavujú špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecným
ustanovenia o konaní, a primeraná aplikácia všeobecných ustanovení o konaní znamená, že súd je
povinný v konaní prihliadať na charakter spotrebiteľského sporu vo svetle zvýšenej ochrannej ingerencie

spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa v spotrebiteľských sporoch v zmysle § 299 CSP nepoužijú ustanovenia o
rozsudku pre zmeškanie, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa a súd nevydá
platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na analogické posudzovanie hmotnoprávneho uznania
spotrebiteľského dlhu - napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 9C 137/2012
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co 37/2013, podľa ktorého je potrebné na
podmienky uznania dlhu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre posudzovanie platnosti
hmotnoprávneho uznania dlhu platia ustanovenia § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka.

Ako už súd prvej inštancie poukázal vyššie, pri úžernej úrokovej sadzbe dohodnutej v zmluve, podľa §
3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Žalovaný prehlásil vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní, že bol nútený prijať podmienky úveru a
dokonca, keď sa domáhal uplatnenia poistného plnenia, toto dodávateľ neakceptoval a z obsahu jeho
ústneho vyjadrenia vyplýva, že právnym účinkom vety, v ktorej tvrdí, že nárok uznáva čo do sumy
1.320,26 Eur nerozumie a nevie, čo vlastne uznal.

Dňa 16.05.2016, v deň spísania tohto prehlásenia, pritom súd už konanie o zaplatenie sumy 228,67 Eur
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zastavil a predmetné uznesenie zo dňa 05.04.2016 bolo žalovanému
doručené ešte 18.04.2016. Ak teda v deň uznania nároku už samotný žalobca nepožadoval po ňom
zmluvnú pokutu, je zrejmé, že tomu, čo uznáva (teda výške pohľadávky), ktorú uznáva nerozumel, ak
zjavne uznal aj späťvzatú sumu. Pritom v tom čase navyše uhradil aj dve platby po 30,- Eur, teda, ak

by skutočne zvažoval a rozumel výške nároku, nemohol aj by uznať dlh a s už zaplatenou sumou 60,-
Eur. Samotný žalobca následne opätovne zobral čiastočne žalobu späť o sumu 76,80 Eur uplatňovanou
titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a táto skutočnosť len dosvedčuje, že predmetom uznania
boli aj samotným žalobcom uznané nedôvodné plnenia.

Žalovaný teda nielen evidentne nevedel, čo je obsahom uznania nároku, ale uznal aj sumy, ktoré už
neboli predmetom konania, sumy, ktoré medzičasom zaplatil aj sumy zjavne nedôvodné a v podstate
uznal premlčaný dlh z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak je zrejmé, že nerozumel právnym účinkom
uznania nároku, nerozumel ani prípadnému premlčaniu tohto nároku.

Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný nebol zjavne nezodpovedný spotrebiteľ, pretože splátky úveru
splácal čiastočne a po podaní žaloby vykonal ďalšie úhrady. Bolo by teda v rozpore so spravodlivým
usporiadaním veci s prihliadnutím na ex offo ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, aby bol žalovaný
povinný úžerný neplatný úver vo výške 3.000,- Eur, na ktorý zaplatil len do podania žaloby 4.548,74
Eur, ešte ďalej uhrádzať.

Preto súd prvej inštancie neakceptoval ust. § 282 C.s.p. a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancieust.§255vspojenísust.§262C.s.p.Konštatoval,
že v celom rozsahu úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu nárok na náhradu trov

nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 388
C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 894,79
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1.014,79 Eur od 15.02.2013 do 25.01.2016,

zo sumy 984,79 Eur od 26.01.2016 do 29.02.2016, zo sumy 954,79 Eur od 01.03.2016 do 02.06.2017,
zo sumy 924,79 Eur od 03.06.2016 do 10.08.2017, zo sumy 894,79 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia.
To všetko formou splátok vo výške 50,- Eur mesačne splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc s prvou
splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samejnadobudne právoplatnosť pod následkom straty výhody splátok, prípadne neplatenia a priznať žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 53,12 %. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, napriek skutočnosti, že
žalovaný uznal pred súdom celú žalovanú pohľadávku. Žalobca navrhol svojim písomným podaním zo

dňa 07.09.2017 v súlade s § 282 C.s.p., aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia, bol súd vo veci povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Zamietnutím žaloby
súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom a hrubo porušil ústavné právo žalobcu a zákonné
právo na spravodlivý proces. Právny názor súdu prvej inštancie, ktorým odôvodňuje svoje rozhodnutie,
nemá oporu nie len v zákone, ale ani v základných zásadách Civilného sporového poriadku. Zákonným

postupom, by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. V priebehu konania žalobca zobral
žalobu späť aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 228,67 Eur a nákladov na vymáhanie pohľadávky
76,80 Eur v sume 305,47 Eur, ktorá predstavuje úspech žalovaného v spore. V percentuálnom vyjadrení
to predstavuje 23,14 %. Pre účely určenia rozsahu práv na náhradu trov konania bol preto žalobca v
spore úspešný v rozsahu 53,12 % a v tomto rozsahu podľa názoru žalobcu mu patrí právo na náhradu
trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žiada, aby odvolací súd zachoval rozsudok zo
dňa 11.09.2017, teda podľa obsahu navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu. Ďalšie

vyjadrenie zaslané súdu nebolo.

7. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 vyplýva, že pôvodný žalobca Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 38 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 07 Bratislava
od 17.02.2018 zmenil obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 38 Bratislava - mestská časť

Staré mesto 811/07, IČO žalobcu sa nezmenilo, ide o IČO: 35 831 154. Preto odvolací súd v záhlaví
uznesenia uviedol ako žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., pretože rozhodoval už po 17.02.2018 a jednalo
sa iba o zmenu obchodného mena.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.09.2018 a zistil,
že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a po oboznámení sa s dôvodmi odvolania
dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe správne zisteného skutkového stavu, na
ktorý aplikoval správne právne ustanovenia. Zároveň svoje rozhodnutie presvedčivo a jednoznačne
odôvodnil. Odvolací súd je toho názoru, že bolo na mieste žalobu v napadnutej časti zamietnuť. Správne
bolo rozhodnuté i čo do trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za

zákonné a vecne správne. V celom rozsahu sa s ním odvolací súd stotožňuje. V zmysle ust. § 387 ods.
2 C.s.p., ale na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 05.06.2009 uzavrel právny predchodca
žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so žalovaným na formulárovom tlačive Triangel

Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX s týmito údajmi uvedenými v časti zmluvy
Schválená výška Pôžičky: Pôžička: 3.000,- Eur, splátka: 96,73 Eur, celková suma pôžičky: 5.640,- Eur,
mesačná výška poistenia 2,73 Eur, počet splátok 60, konečná splatnosť 60 mesiacov, sadzba poistenia
2,90 %, ročná úroková sadzba: 32,31 %, priemerná hodnota RPMN: 21,67 %. Podľa prehľadu splátok
a úhrad pripojenému k žalobe žalovaný uhradil spolu 4.548,74 Eur, naposledy 23.11.2015. Listom zo

dňa 06.02.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného Predžalobnej upomienke k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo a celkovú istinu vo výške 1.953,12 Eur najneskôr do 3 dní od
doručenia tejto upomienky. Podľa potvrdenia o výške priemerných úrokových mier z úverov - nové
obchody spotrebiteľské a ostatné úvery - domácnosti zverejneného na internetovej stránke www.nbs.sk
bola v júni 2009 úroková sadzba u úverov od 1-5 rokov 11,5723 %.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.05.2016 uviedol, že ,,odvolávam sa voči zaplateniu celej
čiastky dlhu jednorázovo z dôvodu, že som platil splátky s omeškaním, ale v pravidelných intervaloch.
Toho času som nezamestnaný a nie som schopný splatiť celý dlh jednorázovo, preto navrhujem obnoviťsplátkový kalendár, prikladám kópiu dokladu o nezamestnanosti. Nárok uznávam vo výške 1.320,26
Eur“.

Na pojednávaní dňa 11.09.2017 žalovaný vysvetlil, že zmluvu uzatvoril cez nejaké kontaktné miesto,
pričom mal už aj iné úvery. Od roku 2012 bol nezamestnaný, nemohol už splácať, nakopilo sa mu to,
prichádzali upomienky a musel to riešiť. Čo do uznania nároku uviedol, že tento uznal, ale nerozumie
tomu, čo vlastne uznal, nemá právnické vzdelanie na to, aby vedel posúdiť, čo vlastne uznal.

11. V bode 22. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie riadne vysvetlil, prečo neaplikoval ust. §
282 C.s.p., keď vyhodnotil, že z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný nebol zjavne nezodpovedný
spotrebiteľ, pretože splátky úveru splácal čiastočne a po podaní žaloby vykonal ďalšie úhrady. Správne
súd prvej inštancie aplikoval aj na ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Skutočne z ústneho vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že právnym účinkom vety, v ktorej tvrdí, že nárok uznáva, čo do sumy 1.320,26 Eur
nerozumie a nevie čo vlastne uznal. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá i názor súdu prvej inštancie,

že dňa 16.05.2016, teda v deň spísania prehlásenia o uznaní dlhu, ktorý bol súčasťou vyjadrenia k
žalobe, súd už konanie o zaplatenie sumy 228,67 Eur v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zastavil a
predmetné uznesenie bolo doručené žalovanému ešte dňa 18.04.2016. Ak teda v deň uznania nároku
už samotný žalobca nepožadoval po žalovanom zmluvnú pokutu je zrejmé, že tomu čo uznáva, teda
výške pohľadávky, ktorú uznáva, žalovaný nerozumel a uznal aj späťvzatú sumu. Pritom v tom čase už

navyše uhradil aj dve platby po 30,- Eur. Teda ak by skutočne zvažoval a rozumel výške nároku, nemohol
by uznať dlh aj už zaplatenou sumou 60,- Eur. Žalobca následne opätovne zobral čiastočne žalobu späť
o sumu 76,80 Eur uplatňovanú titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, teda predmetom uznania by
boli aj samotným žalobcom uznané nedôvodné plnenia.

12. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, o ktorého aplikácií nepochybuje ani súd prvej inštancie
(bod 22 odôvodnenia) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Odvolací súd vyslovuje názor, že samotné uznanie
dlhu a vedomosť dlžníka o jeho premlčaní, má mať priamu textovú súvislosť v listine o uznaní dlhu,

aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o tejto vedomosti. Žalovaný, však nevedel, že jeho úver je
bezúročný a bez poplatkov. Zároveň nevedel ani o skutočnosti, že dlh je už premlčaný v čase, keď mal
podľa názoru žalobcu riadne dlh uznať. Teda, ak žalovaný nevedel o premlčaní, či sa jednalo o omyl
skutkový, alebo o omyl právny, nemôže mať jeho uznanie zákonom predpokladaný účinok. Teda pokiaľ
súd prvej inštancie nepriznal právne účinky uznaniu dlhu žalovaným a nerozhodol vo veci rozsudkom

pre uznanie, podľa ust. § 282 C.s.p. rozhodol vecne správne a odvolacie námietky žalobcu odvolací súd
nepovažuje za opodstatnené. Správny je i výklad súdu prvej inštancie, čo do aplikácie ust. § 300 C.s.p.
o primeranosti použitia všeobecných ustanovení v konaniach, ak nie je ustanovené inak. Vzhľadom na
charakter spotrebiteľských sporov, ktoré majú špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
o konaní aplikácia všeobecných ustanovení v konaní znamená, že súd je povinný prihliadať na charakter

spotrebiteľského sporu vo svetle zvýšenej ochrannej ingerencie spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu nie je vylúčená aplikácia ust. § 282 C.s.p., ale to iba v prípade, keď pre uznanie nároku sú splnené
všetky podmienky, tak ako bolo popísané vyššie.

13. Žalobca namietal aj rozhodnutie o trovách konania. Uviedol, že bol úspešný z dôvodu, že zobral

žalobu späť, jednak o sumu 196,80 Eur, z čoho 120,- Eur zaplatil žalovaný po podaní žaloby. O sumu
76,80 Eur zobral späť žalobu bez uvedenia dôvodu. Ide o náklady na vymáhanie pohľadávky a vo vzťahu
k sume 228,67 Eur, čo do dlžných pokút a poplatkov bolo už právoplatne rozhodnuté o späťvzatí žaloby
tiež išlo o späťvzatie bez uvedenia dôvodu. Tak žalobca vypočítal, že mal byť úspešný vo veci v rozsahu
53,12 %. K tomu odvolací súd uvádza, že žalovaná suma bola 1.320,26 Eur. Sumu 120,- Eur zaplatil

žalovaný po podaní žaloby. Tu by mohol odvolací súd uvažovať formálne o zavinení žalovaného v tejto
časti, čo do späťvzatia žaloby. Vo zvyšku, teda čo do sumy 228,68 Eur uplatnenej zmluvnej pokuty a
76,80 Eur nákladov na vymáhanie pohľadávky v tejto časti zobral žalobca žalobu späť bez uvedenia
dôvodu, teda sám zavinil späťvzatie žaloby. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Teda žalobca nezavinil
zastavenie konania, čo do 8,7 % a žalovaný by mal právo na náhradu trov konania v rozsahu 91,3

%. Rozdiel teda predstavuje 82,6 %, čo sa týka nároku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi čo do trov
konania. Súd prvej inštancie však napriek úspech v rozsahu 82,6 % žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli. Odvolacia námietka žalobcu tedaneobstojí skutkovo ani právne. Správne teda súd prvej inštancie aplikoval ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p.
Preto i čo do výroku o trovách konania je rozhodnutie vecne správne.

14. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j. okrem výroku o
zastavení konania v zmysle ust. § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania a žalovanému v štádiu odvolacieho konania žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.