Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205891
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117205891.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
B. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y., Š. R. W., o zaplatenie 1.949,93 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 1.949,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
1.290,- eur od 12.12.2015 do zaplatenia zamieta.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku 19, bod 19.16 Všeobecných obchodných

podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 29.10.2012 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, v znení „Klient súhlasí s tým,
že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi,
a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané,
ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť
svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným

súhlasomBanky;predchádzajúcipísomnýsúhlasbankyniejepotrebný,pokiaľsazriaďujezáložnéprávo
kpohľadávkeKlienta,akozáložcu,vočiBankeavprospechBanky,akozáložnéhoveriteľa.Vprípade,že
klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak Banka nebude bezdôvodne súhlas
odopierať.“, je neplatná pre jej neprijateľnosť.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13.12.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.02.2017 sa žalobca domáhal
vydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyžalovanémubolauloženápovinnosťzaplatiťmusumu1.949,93

eur spolu s úrokmi z omeškania v sume 14,27 eur a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.290,- eur od
12.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
23.10.2015 uzavretej medzi postupcom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „SlSp“) a ním ako postupníkom postúpil na neho
postupca pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 29.10.20128 zmluvu č.
XXXXXXXXXX(ďalejajako„Zmluva“),ktorejsúčasťouboliVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuv

znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe Zmluvy SlSp poskytla žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Súčasne žalobca
uviedol, že zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvyo úvere podľa ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. Ďalej žalobca
uviedol, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy.
Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.979,93 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.320,-

eur, riadneho úroku 532,03 eur, úroku z omeškania v sume 46,24 eur a z poplatkov v sume 81,66 eur v
súladesprílohoukzmluveopostúpenípohľadávok,kdepostupcaSlSpdeklaruje,ževýškaašpecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky vykonal úhradu v sume
30,- eur dňa 11.12.2015. Uplatňovaná dlžná suma 1.949,93 eur tak pozostáva z neuhradenej istiny

úveru vo výške 1.200,- eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 532,03 eur, neuhradených úrokov
z omeškania vo výške 46,24 eur, z neuhradených poplatkov vo výške 81,66 eur. Napokon žalobca
uviedol, že si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom 24.10.2015, t. j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, pričom tento vyčísľuje za obdobie od 24.10.2015
do 11.12.2015 vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.320,- eur a za obdobie od 12.12.2015 do zaplatenia
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.290,- eur.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, aj napriek výzve
súdu v určenej lehote písomne nevyjadril.
4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 24.11.2017 za
účasti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti strán sporu, a to vzhľadom na to, že tieto sa
na pojednávanie neustanovili a o odročenie pojednávania nepožiadali. Od predvolania žalobcu na

pojednávanie súd upustil podľa ust. § 178 ods. 1 CSP a žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie
doručené náhradne podľa ust. § 111 ods. 3 O.s.p.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.
6. Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení.
7. Dňa 29.10.2012 uzavrela SlSp ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 3 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru dlžníkovi v sume 1.320,- eur a za nasledovných Základných podmienok: druh úveru:
spotrebný úver na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 16,50 % ročne v deň
uzatvorenia zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výška a za podmienok uvedených
vo Zverejnení, úrok z omeškania: 8 % ročne, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo bezhotovostne,

výška splátky a splatnosť: 32,29 eur mesačne k 30. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky:
30.11.2012, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počet
splátok: 84, konečná splatnosť úveru: 30.10.2019, spôsob splácania: inkasom z bankového účtu dlžníka,
ročná percentuálna miera nákladov: 23,84 %, priemerná hodnota RPMN: 27,07 %, celková čiastka
spojená s úverom: 2.568,50 eur. (čl. I bod 1 zmluvy) Dlžník sa zaviazal za podmienok dohodnutých

v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve.
Dlžník v ďalšom v časti II. zmluvy prijal súbor poistenia (komplexný súbor poistenia) , t. j. poistenia
schopnosti splácať úver, pričom sa zaviazal platiť mesačne poplatok za poistenie vo výške 1,68 eur
mesačne (zahrnutý v mesačnej splátke podľa časti I. bod 1. zmluvy. Dlžník zároveň v čl. III bod 3 vyhlásil,
že sa oboznámil so súčasťami Zmluvy, ktorými sú Všeobecnými obchodné podmienky veriteľa, Úverové

podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením., za ktorých sa bankový produkt v zmysle
Zmluvyposkytuje,súhlasísnimiazaväzujesaichdodržiavať,pričompreúčelyzmluvysaVOProzumejú
Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“).
8. Podľa ust. čl. 7 bod 7.3.2. VOP (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), pohľadávku z úveru,
ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva, spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou

dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere.
9. Podľa ust. čl. 7 bod 7.6.1. písm. a) VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta a/alebo ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je Banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru,
t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy

o úvere v lehote, ktorú určí Banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
10. Podľa ust. čl. 18 bod 18.14. VOP, klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené
alebonepodmienené,bezohľadunaprávnyvzťah,zktoréhovyplývajú,akoajbezohľadunato,čiBanka
vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu

osobu, alebo previesť akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom Banky.11. Dňa 23.10.2015 uzavrela SlSp ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1237/2015/CE (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 31 spisu), ktorej predmetom
bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, medzi inými

aj pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške aj s
príslušenstvom 1.979,93 eur (výňatok z prílohy č. 1; dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 37 spisu).
12. SlSp listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa
30.09.2015 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 38 spisu) adresovaným žalovanému tomuto oznámil,
že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre

Hypotekárne a splátkové úvery SlSp s účinnosťou od 01.01.2015, pričom SlSp vyhlásila ku dňu
29.09.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a požiadala žalovaného o jej úhradu v sume
1.959,35 eur v lehote 15 dní. Žalovaný si tento list v odbernej lehote, ktorá skončila dňa 23.10.2015
neprevzal. (fotokópia listovej obálky listu SlSp na č. l. 38 rub a 39 spisu)
13. Listom zo dňa 30.10.2015 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 30 spisu) oznamovala SlSp
žalovanému, že postúpila žalobcovi pohľadávku voči nemu z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX.
14. Žalobca listom označeným ako „Pokus o zmier“ zo dňa 24.11.2016 (dôkaz produkovaný žalobcom
na č. l. 40 spisu) adresovaným žalovanému vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v celkovej
výške 1.950,21 eur z titulu odkúpenia pohľadávky od SlSp s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, a
to najneskôr do 27.11.2016.

15. Súd v ďalšom považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 186 ods.
2 CSP), že SlSp bol žalovanému poskytnutý úver na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX vo výške 1.320,- eur a súčasne (viď podanie žalobcu zo dňa 09.03.2017), že na tento
boli v období od 30.11.2012 do 30.03.2014 uhradené splátky celkovo vo výške 511,65 eur. Súčasne
považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 186 ods. 2 CSP), že žalovaný

na predmetný úverový prípad uhradil žalobcovi dňa 11.12.2015 sumu 30,- eur.
16. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších

predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].
19. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010
do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského
úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základeuplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.04.2018, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011
do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto
náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta

právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú

sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku

5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie

účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárnyštvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do

31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
23. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa

týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
24. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),

zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
25. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo

do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
29. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
32. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
33. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od
01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
36. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
37. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2016 (predtým ods. 7),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávkuzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa ust. § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
39. V danom prípade tak bol predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.10.2012 založený medzi SlSp ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom záväzkovo-právny vzťah,

z ktorého vyplynula SlSp povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok žalovanému ako dlžníkovi
úver - peňažné prostriedky do sumy 1.320,- eur a žalovanému ako dlžníkovi povinnosť poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť SlSp aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami (vrátane poplatku za poistenie)
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,29 eur so splatnosťou do 30. dňa príslušného
kalendárnehomesiaca,sosplatnosťouprvejsplátkydňa30.11.2012aposlednejsplátkydňa30.10.2019.

Túto zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany
veriteľa bez najmenších pochybností poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania [§ 2 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. - banka] spotrebiteľovi [§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. - banka; keďže
išlo o bezúčelový úver, t. j. žalovaný zjavne nekonal pri uzatváraní a plnení zo zmluvy v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania] možno podľa cit. ust. § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) zákona č.

129/2010 Z. z. podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z. nie je samostatným zmluvným typom, možno konštatovať, že z hľadiska zmluvného typu,
išlomedziúčastníkmizmluvyouzavretiezmluvyoúverepodľaust.§497ObZ.Zároveňvdanomprípade
išlo vzhľadom k subjektom zmluvy (dodávateľ podľa cit. ust. § 52 ods. 3 OZ a spotrebiteľ podľa cit. ust. §

52ods.4OZ)ozmluvuspotrebiteľskúpodľacit.ust.§52ods.1OZ.Súčasnemožnotiežbeznajmenších
pochybností konštatovať, že v danom prípade išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo
viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvnil nemohol.
40. Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ] riadil sa
záväzkovo-právny vzťah medzi zmluvnými stranami ustanoveniami tretej časti ObZ (§ 261 a nasl.).

41. Len na margo zmluvných povinností žalovaného musí súd konštatovať, že v danom prípade dotknutá
zmluva o splátkovom úvere neobsahovala náležitosť podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. a síce výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to aj napriek
tomu, že zo zmluvy vyplýva výška splátok poplatkov, ktoré sa žalovaný zaviazal mesačne v rámci každej
splátky vo výške 32,29 eur platiť (poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne a poplatok

za poistenie k úveru vo výške 1,68 eur mesačne). Nikde sa však v zmluve nenachádza určenie časti
tej ktorej mesačnej splátky v celkovej sume 32,29 eur, ktorá by zodpovedala jednak sume, ktorá mala
byť započítaná na splatenie dojednaného (riadneho) úroku a jednak sume, ktorá mala byť započítaná
na splatenie samotnej úverovej istiny, aby tak mal spotrebiteľ (žalovaný) už vopred pri uzavretí zmluvy
vedomosť, v akom rozsahu bude umorovaný jeho dlh na poskytnutom úvere, inak povedané, aby

spotrebiteľ vopred poznal informáciu, aký bude jeho dlh na istine úveru v tom ktorom čase v priebehu
splácania úveru.
42. Na uvedenom právnom posúdení podľa názoru súdu nemôže nič zmeniť ani výklad ust. čl. 10
ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) podaný Súdnym dvorom EÚ v

rozsudku vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016. Súd v
kontexte tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ a výkladu Smernice poukazuje na znenie ust. čl. 10 ods.
2 písm. h) Smernice, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivýmnesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Naproti tomu znenie
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere udáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. V znení uvedených dvoch právnych noriem je tak diametrálny rozdiel a súd musí konštatovať,
reflektujúc výklad ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Súdnym dvorom EÚ v rozsudku vo veci C-42/15
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016 [„Článok 10 ods. 2 písm. h) a i)

Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.“.], že transpozícia Smernice obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. je v
nesúlade so Smernicou. Z dikcie uvedenej v cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. „výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ možno bez najmenších pochybností vyvodiť, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať uvedenie výšky, počtu a termínov splatnosti tak istiny
(t. j. časti sumy celkovej splátky, ktorá bude započítaná na plnenie peňažného záväzku spotrebiteľa
vrátiť veriteľom mu poskytnuté peňažné prostriedky), ako aj úrokov (t. j. časti sumy celkovej splátky,
ktorá bude započítaná na plnenie peňažného záväzku spotrebiteľa zaplatiť veriteľovi úroky ako odplatu
za poskytnutie peňažných prostriedkov) a napokon aj poplatkov (t. j. časti sumy celkovej splátky, ktorá

bude započítaná na plnenie peňažného záväzku spotrebiteľa zaplatiť veriteľovi dojednané poplatky). Ak
by sa mal súd stotožniť s prípadnou argumentáciou, že cit. ust. 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. je potrebné vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať iba uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok (t. j. celkovej sumy, ktorú sa zaväzuje v určitej periodicite spotrebiteľ zaplatiť),
potom by bolo v rozpore s doktrínou racionálneho zákonodarcu, aby v prípade takejto požiadavky

na náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonodarca použil spojenie „splátok istiny, úrokov a
poplatkov“. K výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. prezentovanému súdom v
prejednávanejvecisapriklonilaajrozhodovaciačinnosťsúdovvšetkýchstupňov(súdsidovolípríkladom
uviesť tieto rozhodnutia: rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.06.2016 a
spis. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013, rozsudky Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/190/2016 zo dňa

25.10.2016, č. k. 5Co/203/2016-89 zo dňa 25.10.2016, spis. zn. 5Co/214/2016 zo dňa 28.06.2016, č. k.
7Co/61/2017-126 zo dňa 26.04.2017, č. k. 7Co/441/2015-72 zo dňa 19.08.2015, č. k. 8Co/267/2016-132
zo dňa 31.03.2017, č. k. 10Co/720/2015 zo dňa 30.06.2016, č. k. 10Co/346/2016-92 zo dňa 29.11.2016,
č. k. 11Co/31/2016-85 zo dňa 16.02.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/214/2016-91
zo dňa 30.06.2016. Súd len poznamenáva, že v čase jeho rozhodovania nadobudol platnosť zákon č.

279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v
zmysle ktorého ust. čl. XII bodu 33. bolo novelizované znenia ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010
Z. z. [t. j. v čase uzavretia dotknutej zmluvy o revolvingovom úvere ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z.], a to tak že slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádzajú

slovami „frekvenciu splátok a“, teda po navrhovanej novele by malo byť znenie ust. § 9 ods. 2 písm.
i) [pred tým písm. k)] zákona č. 129/2010 Z. z. nasledovné: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Osobitná časť dôvodovej správy k tomuto
novelizovanému zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. udáva: „Legislatívno-technická
úprava v nadväznosti na zosúladenie so smernicou 2008/48/ES. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny.“. Jednoznačným impulzom pre túto legislatívno-technickú úpravu tak bol nepochybný nesúlad

dotknutej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 písm. i) [pred tým písm. k)] zákona č. 129/2010 Z.
z. so Smernicou, čo bolo potvrdené práve rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, v ktorom Súdny dvor EÚ vyložil ust. čl. 10 ods.
2 písm. h) Smernice.43. K možnosti eurokonformného výkladu vnútroštátnej úpravy si súd dovolí uviesť, že Súdny dvora EÚ
v rozsudku vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, podal
len výklad ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice. Súdny dvor EÚ však vykladá jedine a výlučne právo

Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade
s týmto Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa
nemoholaanisanevyjadrovalkvýkladuzákonač.129/2010Z.z.Výkladvnútroštátnehoprávaposkytujú
totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd, ako bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto
rozsudku, pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust.

§ 11 ods. 1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s obsahom Smernice
(vyloženej Súdnym dvorom EÚ), avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia
Smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný
skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok priznať nemôže, tak či jej
môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto
nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka

vymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormuprávaÚnieaplikovaťpriamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice
spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci
(pozn.:priamyúčinokjetakvzásademožnýlenvsporemedzijednotlivcomaštátom,kedysajednotlivec

dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za
nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84
zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa
05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom
a žalovaným), súd Smernici nemohol priznať priamy horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v

zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že
vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom
tento výklad nie je absolútny, ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už
bolo uvedené) o priamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené
smernicou a teda v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže

byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len
musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnýmizásadamipráva,najmäprávnouistotouazákazomretroaktivityanemôžeslúžiťakozáklad
pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

C-105/03 zo dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na
explicitné znenie cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C42-15 vyložili toto ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere

bezúročná a bez poplatkov, nahradili doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je
možné uvažovať iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o
výklad práva contra legem [resp. v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou súdov, pokiaľ ide o výklad
znenia cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo by zároveň neprípustným spôsobom

zasiahlo do princípu právnej istoty; napr. už v predchádzajúcom odseku spomenuté rozhodnutia súdov].
44. Zmluvnou povinnosťou žalovaného tak v dotknutom prípade vrátiť veriteľovi SlSp len úverom
poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.320,- eur a zaplatiť poplatok za poistenie vo výške 1,68 eur
mesačne, keďže v danom prípade súd poplatok za poistenie v zmysle cit. ust. § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z. nepovažoval za poplatok pre účely cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.

a zároveň v spore nevyšlo najavo, že by žalovaný ako spotrebiteľ musel prijať navyše poistenie úveru,
aby získal predmetný spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
45.Záveryuvedenévpredchádzajúcichodsekochč.41až43odôvodneniatohtorozsudkuvšakzásadne
nezaložili dôvod, pre ktorý súd už bez ďalšieho žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a ako je tento
dôvod uvedený ďalej v odsekoch č. 46 až 56 odôvodnenia tohto rozsudku. Inak povedané, aj v prípade,

že by mal žalovaný povinnosť uhradiť SlSp či už dojednané úroky, alebo aj dojednané poplatky, nič by
to nezmenilo na dôvode zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu.
46. Žalobca totiž vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z tvrdenej právnej skutočnosti,
že ako postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa23.10.2015 podľa cit. ust. § 524 OZ od SlSp ako pôvodného veriteľa a postupcu nadobudol žalovanú
pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, túto vyvodzoval z jeho dlžníckeho záväzku podľa

cit. ust. § 497 ObZ a z tej skutkovej okolnosti, že žalovaný ako dlžník nesplnil svoj záväzok splácať
splátky úveru riadne a včas v rozsahu žalovanej sumy.
47. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade išlo nesporne o pohľadávku pôvodného veriteľa SlSp ako
banky, ktorá poskytla predmetný úver dlžníkovi - žalovanému (ako klientovi). Z tohto dôvodu je potrebné
v súvislosti s postúpením tejto pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky postúpiť pohľadávku za

podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu
postúpenia žalovanej pohľadávky. Aj napriek tomu, že dotknuté cit. ust. § 92 ods. 8 je systematicky
zaradené v 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. upravujúcej ochranu klientov a bankové tajomstvo, nie
je možné vykladať ho izolovane a zužujúco len v rovine povinnosti banky chrániť bankové tajomstvo
bez dopadu porušenia povinností banky na jej právne úkony vo vzťahu k iným osobám vstupujúcim s
bankou do súkromno-právnych vzťahov. Ak by súd takýto výklad pripustil, poprel by najúčinnejší nástroj

pôsobiaci voči banke, aby bolo zamedzené postupovanie „neukončených“ („živých“) úverov jej klientov
bez ich súhlasu a vedomia na iné subjekty, čím by nepochybne nemohol byť naplnený účel dotknutého
ust. § 92 ods. 8, a to je ochrana klienta banky a bankového tajomstva. Výkladu súdu nasvedčuje aj
dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne ust. § 92 ods. 7), ktorá doslova uvádza: „V odseku
7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a

to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Rovnako neobstojí ani prípadný argument, že OZ v dotknutých
ustanoveniach upravujúcich inštitút postúpenia pohľadávky neobsahuje obmedzenie oprávnenia banky
postúpiť pohľadávku voči klientovi na iný subjekt (obdobne ani zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 17 v
znení účinnom do 22.12.2015), keďže úpravu podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je v
tomto prípade potrebné považovať za právnu úpravu špeciálnu (lex specialis) vo vzťahu k príslušným

ustanoveniam OZ (lex generalis). Z cit. ust. § 92 ods. 8 tak možno vyvodiť, že banka je oprávnená
(môže) postúpiť inému subjektu bez súhlasu klienta iba tú pohľadávku (resp. jej časť), ktorá zodpovedá
nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky, že klient (dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke.
48. K rovnakému záveru o obsahu a zmysle právnej úpravy obsiahnutej v dotknutom ust. § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. dospel napr. aj Krajský súd v Bratislave v uznesení spis. zn. 6Co/203/2015
zo dňa 19.05.2015 [„Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. Totiž
keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane
úrokovznehovcelostiinémusubjektu.Zmluvaopostúpenípohľadávokz21.10.2010jepretoneplatným

právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“], Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k.
4Co/145/2014-341 zo dňa 11.03.2015, Krajský súd v Košiciach v rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo
dňa 19.11.2015 [„Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky)
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto
dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky
je neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie

peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“] a Krajský
súd v Žiline v rozsudkoch č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016 (išlo o vec toho istého žalobcu
obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.), č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016 (išlo o
vec toho istého žalobcu obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.), č. k. 7Co/199/2016-124
zo dňa 29.06.2016, č. k. 7Co/270/2016-210 zo dňa 26.10.2016 a č. k. 6Co/257/2016-230 zo dňa

25.01.2017 [v zmysle tohto: „Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že banková pohľadávka (alebo
jej časť) môže byť postúpená, ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a
kumulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.... Uvedenépredpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veciach sp.
zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014..., viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, napr.

spis. zn. 6Co/674/2015, 6Co/46/2016)“; pozn. išlo o vec toho istého žalobcu obchodnej spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s. r. o.]a o ktorých rozhodnutiach má súd vedomosť zo svojej činnosti.
49. Súd musí konštatovať, že v konaní nevyšlo najavo naplnenie vyššie uvedených podmienok pre vznik
oprávnenia SlSp ako banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči klientovi (žalovanému) z predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Aj keď v danom prípade malo dôjsť v zmysle listu

SlSp zo dňa 30.09.2015 ku dňu 29.09.2015 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úverovej
pohľadávky v celom jej rozsahu aj s príslušenstvom, teda ku dňu 29.09.2015 malo dôjsť k splatnosti
celej žalovanej úverovej pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, súd však
konštatuje, že v danom prípade nedošlo k preukázaniu naplnenia podmienky podľa cit. ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z., že žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 23.10.2015 v
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke (SlSp) nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní, a to kumulatívne aj napriek písomnej výzve SlSp. Uvedený záver možno vysloviť aj
napriek tomu, že žalovaný bol ku dňu 23.10.2015 s určitosťou v omeškaní s plnením svojho peňažného
záväzku voči SlSp platiť tejto splátky (bez úrokov a poplatkov). V konaní však žalobca nepreukázal,
že by SlSp písomne vyzvala žalovaného na plnenie jeho peňažného záväzku zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX v akomkoľvek rozsahu a aj napriek tejto výzve bol žalovaný ku dňu postúpenia

žalovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením jeho peňažného
záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Za písomnú výzvu banky podľa cit. ust.
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je síce možné považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 30.09.2015, avšak toto sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného až dňa 23.10.2015
(t. j. v deň postúpenia pohľadávky), ktorým dňom žalovanému uplynula úložná lehota listovej zásielky, v

ktorej sa toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 nesporne nachádzalo.
Napokon ani od samotného datovania oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015
do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. do dňa 23.10.2015, neuplynula doba 90 kalendárnych dní (len 23
kalendárnych dní), teda žalovaný nebol aj napriek tejto písomnej výzve banky (SlSp) nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

(SlSp).
50. Žalobca tak v konaní nepreukázal (a ani len netvrdil), a to aj napriek tomu, že súd na pojednávaní
dňa 24.11.2017 oboznámil právneho zástupcu žalobcu v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP s tým, že aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v spore preskúma aj v kontexte ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z., že k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX došlo aj napriek písomnej výzve SlSp ako banky podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. (pričom zo strany žalovaného nebolo zároveň možné preukázať opak, teda negatívnu
skutočnosť o neexistencii výzvy banky).
51. Zároveň nevyšlo v konaní najavo (a ani žalobca neprodukoval takéto tvrdenia, a to opätovne aj
napriek tomu, že súd na pojednávaní dňa 24.11.2017 oboznámil právneho zástupcu žalobcu v zmysle

ust. § 181 ods. 2 CSP s tým, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore preskúma aj v kontexte ust. §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.), že by žalovaný ako dlžník udelil SlSp súhlas na postúpenie (a tento
v zmysle ďalej uvedeného nemožno vyvodzovať ani z ust. čl. 19 bod 19.16. VOP), žalovanej pohľadávky
vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
52. Vzhľadom k vyššie uvedenému nenaplneniu podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SlSp postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu, súd hľadel na
dvojstranný právny úkon SlSp a žalobcu, t. j. na zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo
dňa 23.10.2015 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom ako na (absolútne) neplatný
právny úkon urobený v rozpore so zákonom podľa cit. ust. § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu súd totiž prihliada bez toho, aby to strana sporu namietala, teda z úradnej povinnosti (ex officio).

Na základe neplatného právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s
príslušenstvom a právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol
oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.
53. Na uvedenom nemení nič ani vyššie cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP, podľa ktorého klient (dlžník,
žalovaný) mal výslovne súhlasiť s tým, že SlSp je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu

akékoľvek svoje pohľadávky voči žalovanému, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné,
nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči
žalovanému. Súd totiž považuje túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Ako už bolovyššie uvedené na daný záväzkovo-právny vzťah medzi SlSp a žalovaným ako dlžníkom založený
predmetnouzmluvouosplátkovomúveresabezakýchkoľvekpochybnostíprimeranevzťahovalaúprava
podľa ust. § 52 a nasl. OZ. V zmysle cit. ust. § 52 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 53 ods. 1 OZ možno

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá nebola individuálne dojednaná (okrem prípadov, ak ide o predmet plnenia, alebo cenu plnenia)
a súčasne (kumulatívne) ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v danom prípade dospel k záveru o naplnení oboch podmienok
a deklaroval neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky uvedenej v cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP ako

neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom túto súčasne uviedol v zmysle ust. § 298 ods. 2 CSP aj
vo výroku tohto rozsudku. (neprijateľnosť totožnej zmluvnej podmienky súd judikoval už v rozsudku
č. k. 6C/96/2014-82 zo dňa 13.10.2015 potvrdeného na odvolanie žalobcu EOS KSI Slovensko, s.
r. o. rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, v rozsudku č.
k. 6C/177/2014-83 zo dňa 06.10.2015 potvrdeného na odvolanie žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o. rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016, v rozsudku č. k.

6C/121/2014-156 zo dňa 16.02.2016 potvrdeného na odvolanie žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/257/2016-230 zo dňa 25.01.2017, súd má o tom vedomosť
zo svojej činnosti- išlo o veci toho istého zákonného sudcu, ako v prejednávanej veci).
54. Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, a to
že vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ

(v danom prípade dlžník žalovaný) nemohol individuálne ovplyvniť, nepochybne plynie už len zo
samotného faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred SlSp predformulovaných VOP,
ktoré boli účinné od 01.08.2002 (t. j. ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 29.10.2012) a ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 29.10.2012 bol nútený dlžník - žalovaný prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu s bankou

- SlSp ako veriteľom.
55. Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky,
t. j. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala už
uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP do 31.12.2008 ods. 7)

a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade dlžník žalovaný) už vopred pri samotnom uzavretí
zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu
ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu osobu (teda aj na
zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo sťažené), zatiaľ čo
spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku

voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku,
voči banke na tretiu osobu zásadne len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto úprava
práv a povinností dodávateľa (v tomto prípade banky - SlSp) a spotrebiteľa (v tomto prípade dlžníka
žalovaného) zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

56. S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, t. j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva
voči žalovanému, a preto žalobu z tohto dôvodu zamietol v plnom rozsahu.
57. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

58. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku
na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania

nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015
zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).