Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205891
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117205891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y., o zaplatenie 1 949,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 6Csp/41/2017-94 zo dňa 24. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením č. k.
6Csp/41/2017-111 zo dňa 28. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, určil neplatnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl.
19, bod 19.16 VOP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2) Dospel k záveru, že v konaní nevyšlo najavo naplnenie podmienok pre vznik oprávnenia SlSp ako
banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči klientovi (žalovanému) z predmetnej zmluvy o splátkovom
úvere č. 5034566312. V konaní žalobca nepreukázal, že by SlSp písomne vyzvala žalovaného na
plnenie jeho peňažného záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5034566312 v akomkoľvek rozsahu

a aj napriek tejto výzve bol žalovaný ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č.
5034566312. Za písomnú výzvu banky podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je síce možné
považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015, avšak toto sa dostalo
do dispozičnej sféry žalovaného až dňa 23.10.2015 (t. j. v deň postúpenia pohľadávky), ktorým dňom
žalovanému uplynula úložná lehota listovej zásielky, v ktorej sa toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 30.09.2015 nesporne nachádzalo. Napokon ani od samotného datovania oznámenia

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. do dňa
23.10.2015, neuplynula doba 90 kalendárnych dní (len 23 kalendárnych dní), teda žalovaný nebol aj
napriek tejto písomnej výzve banky (SlSp) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke (SlSp). Nedošlo k naplneniu podmienok
podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SlSp postúpiť žalovanú
pohľadávku na žalobcu, súd hľadel na dvojstranný právny úkon SlSp a žalobcu, t. j. na zmluvu o
postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky s

príslušenstvom ako na (absolútne) neplatný právny úkon urobený v rozpore so zákonom podľa cit. ust.
§ 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd totiž prihliada bez toho, aby to strana sporu
namietala, teda z úradnej povinnosti (ex officio). Na uvedenom nemení nič ani vyššie cit. ust. čl. 19 bod
19.16. VOP, podľa ktorého klient (dlžník, žalovaný) mal výslovne súhlasiť s tým, že SlSp je oprávnenákedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči žalovanému, a to bez ohľadu
na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na
tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči žalovanému. Súd totiž považuje túto zmluvnú podmienku za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit.
ust. § 53 ods. 5 OZ. Dospel k záveru o naplnení oboch podmienok a deklaroval neplatnosť dotknutej
zmluvnej podmienky uvedenej v cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,
pričom túto súčasne uviedol v zmysle ust. § 298 ods. 2 CSP aj vo výroku tohto rozsudku. O trovách
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel žalobe, resp. rozhodnutie zrušil a vec vráti súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal
za to, že ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od
ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods.
8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Vo všeobecných obchodných podmienkach,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia
pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom
na uvedené možno konštatovať, že záver súdu o tom, že ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko samotný ZoB (vo svojom ustanovení § 89 ods. 1 ZoB) umožňuje zmluvným

stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie
všeobecných obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Čl. 19
bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok bol Krajskými súdmi Slovenskej republiky opakovane
preskúmavaný, pričom Krajské súdy Slovenskej republiky nedospeli k záveru, že takéto dojednanie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale práve naopak - dospeli k záveru, že takéto dojednanie

zmluvných strán je možné a v súlade so zákonom (poukázal pri tom na rozhodnutia KS v Trnave, či
v Prešove). V konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca
dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá, a teda nedošlo k porušeniu
bankového tajomstva. Žalobca na tomto mieste ďalej poukazuje na to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB podľa
jeho názoru ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči

svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Žalobca sa v tejto súvislosti nestotožňuje s
právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je na splnenie predpokladov podľa
tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením postupovaného peňažného záväzku
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy
banky. Takýto výklad z dikcie ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len

o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru,
ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“
zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB a nad rámec zákona „upravuje“, že omeškanie dlžníka nastáva
až doručením výzvy banky je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe
ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Takisto poukázal na

výklad k ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Splnenie podmienok
v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca v konaní preukázal predloženými výzvami zo strany postupcu,
platobnou históriou úveru a tiež prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a tam uvedeným počtom
dní omeškania žalovaného. Preukázanie splnenia týchto podmienok navyše podľa názoru žalobcu v
konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti

upravili v súdenom prípade v súlade s ust. § 89 ods. 1 ZoB odchýlne od ust. § 92 ods. 8 ZoB.

4) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.7) Odvolací súd mal za to, že je nutné sa vysporiadať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak
je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie
dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené

ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej
pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky
rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky,
ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v

čase postúpenia pohľadávky.

8) V danom prípade odvolací súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej čiastky v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB. Ide o podmienku, aby mohla byť
pohľadávka banky riadne postúpená. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hovorí, že ak bola doručená písomná

výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní
túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj
bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient
pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva.
Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok.
Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je
v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže
banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90

dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak
však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s
ktorým je v omeškaní aj dlhšie, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých
prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.
9) V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu

žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne žalovanému doručená. Odvolací súd teda dospel k záveru,
že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona nebolo možné platne postúpiť
predmetnú pohľadávku na žalobcu, a teda tento nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

10) Nemožno vyhovieť ani odvolacej námietke, že žalovaný v zmluve o úvere súhlasil s postúpením

pohľadávky inému, čo napokon § 92 ods. 8 ZoB výslovne predpokladá. Na základe citovaného
ustanovenia možno postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, ak sú splnené podmienky v ňom vyžadované,
a to aj bez súhlasu dlžníka. A contrario v prípade nesplnenia podmienok, je možné pohľadávku postúpiť
iba s výslovným súhlasom dlžníka. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z nižšie popísaného
vyplýva, že predpoklady na postúpenie pohľadávky stanovené v ust. § 92 ods. 8 ZoB naplnené neboli a

dojednaná zmluvná podmienka, ktorou mal žalovaný dať súhlas na postúpenie pohľadávky, bola súdom
prvej inštancie vyhlásená za neprijateľnú podmienku, keďže táto nebola vyjednaná individuálne a tiež
spôsobovalaznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(žalovaného),keďnaopakspotrebiteľvôbectakýtosúhlasodbankynapostúpeniepohľadávky-záväzku
nedostal.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, preto by mal nárok na náhradutrov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).