Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717204406
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717204406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J.E. XXXX/XX, Y., proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave,
Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému spoločnosťou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, na
odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 6Csp/58/2017-239 zo dňa
14. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd určil, že úvery zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 44742225 zo
dňa 09.10.2013, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 51170667 zo dňa 22.07.2016, zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 1277342 zo dňa 03.02.2014 a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2167103
zo dňa 09.06.2004 sú bezúročné a bez poplatkov a v časti o určenie, že zmluvy o úvere č. 49197182
zo dňa 09.06.2015, č. 44742225 zo dňa 09.10.2013, č. 51170667 zo dňa 22.07.2016, č. 7146471 zo
dňa 17.12.2014, č. 7158430 zo dňa 11.11.2015, č. 1277342 zo dňa 03.02.2014 a č. 2167103 zo dňa

04.06.2004 sú neplatné, konanie zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalovanému voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
2) Na základe vykonaného dokazovania žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko v časti mal preukázanú jej
dôvodnosť. V súlade s ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. je spotrebiteľ oprávnený domáhať sa
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Po
preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2167103 zo dňa 09.06.2004 súd konštatuje, že zmluva
neobsahuje údaj o RPMN. V súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. g) sa tak úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.10.2013 súd taktiež dospel
k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V žiadosti je uvedená ročná úroková sadzba vo výške
22,80 %, pričom vo výpise z pôžičkovej karty je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 19,20 %. V
danom prípade je zrejmé, že návrh na uzavretie zmluvy obsiahnutý v žiadosti, ktorú žalobca podpísal
pred jeho prijatím žalovaným, nebol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek výhrad. Došlo k modifikácii
návrhu, k jeho zmene, s ktorou však žalobca nevyslovil súhlas, resp. súdu nebola preukázaná písomná
forma zmluvy s takýmto obsahom. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu bolo nutné, aby žalobca vyjadril

súhlas s takouto zmenou písomne, nielen konkludentne čerpaním finančných prostriedkov. Nakoľko
súd nemal preukázané uzavretie zmluvy v písomnej forme, úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Úvery zo dňa 22.07.2016 a 03.02.2014 rovnako neobsahujú všetky náležitosti vyžadované
zák. č. 129/2010 Z.z. Po ich preskúmaní súd konštatuje, že nedošlo k platnému uzavretiu poistenia.V zmluve zo dňa 22.07.2016 je uvedené, že žalobca pristupuje k zvolenému súboru poistenia, a to v
rozsahuzákladnýsúborpoistenia,pričompoistnéjeuvedenévovýške1,92%zoschválenejštandardnej
splátky úveru mesačne. Výška poistného tak nebola individuálne dohodnutá. Žalobca ako spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť výšku poistného. V zmluve bol dojednaný len základný súbor poistenia bez
bližšiehouvedeniavýškypoistného.Bolauvedenálenpercentuálnasadzba4,99%.Odkaznasadzobník
poplatkov alebo všeobecné obchodné podmienky nemožno považovať v zmysle ustálenej judikatúry za
individuálnu dohodu. Navyše dohoda o poistení bola zakomponovaná priamo do formulárovej zmluvy
bez možnosti spotrebiteľa prijať alebo odmietnuť poistenie. Preto súd vychádza z toho, že žalobca bol

nútený uzavrieť poistenie, aby získal úver a poistné je potrebné započítať do celkových nákladov. Keďže
k takémuto započítaniu nedošlo, v zmluve je nesprávne uvedená nielen výška celkových nákladov,
ale aj RPMN, čo má za následok ako keby neboli tieto údaje uvedené vôbec. Obdobne je to aj pri
zmluve zo dňa 03.02.2014, v ktorej absentuje dohoda o poistnom, keďže v zmluve nie je označená
ani jedna z možností, a to odmietam poistenie alebo žiadam komplexný súbor poistenia. Uvedenie
nesprávnej hodnoty celkovej čiastky vytvára nepravdivý obraz o nákladoch spotrebiteľa na úver. Ďalej

je potrebné poukázať na to, že nesprávne uvedená suma celkových nákladov má za následok aj
zmenu hodnoty RPMN. Po preskúmaní zvyšných zmlúv súd dospel k záveru, že tieto obsahujú všetky
zákonom stanovené náležitosti, preto žalobu v tejto časti zamietol. Nárok žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie súd vyhodnotil ako nedôvodný. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

domáhať primeraného finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc z cit. zákonného ustanovenia vyplýva,
že žaloba v tejto časti bola podaná predčasne. V časti o určenie neplatnosti predmetných úverových
zmlúv súd konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť a takýto dispozitívny úkon
mu prislúchal. O trovách rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 256 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Súd svojvoľne rozhodol v
neprospech spotrebiteľa. Rozsudok je zmätočný, nesprávne právne posúdený. Predmetné zmluvy
nemajú vyžadované náležitosti - výšku, počet a termíny splátok, úrokov, istiny a iných poplatkov.
Poukázal na rozhodovaciu činnosť ostatných súdov. Bolo neprípustné, aby sa konajúci súd stotožnil s
rozsudkom SD EÚ vo veci C-42/15. Takisto žiadal, aby sa súd zdržal poukazovania na rozhodnutie sp.

zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktoré nie je možné na danú vec aplikovať. Žiadal o právnu istotu
a spravodlivý súdny proces.
4) Vo vyjadrení žiadal potvrdiť rozsudok vo výrokoch I. a IV.

5)Žalovanývodvolanípoukázalnato,žepokiaľsúddospelkbezúročnostiabezpoplatkovostiúverových

zmlúv, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a odňatiu možnosti konať pred súdom. Pokiaľ išlo o
úverovú zmluvu č. 2167103 zo dňa 09.06.2004, mal za to, že nebolo možné správne určiť vopred RPMN,
na túto bol odkaz v cenníku. Pri zmluve č. 44742225 zo dňa 09.10.2013 mal za to, že žalobcovi bola
výraznézníženávýškaúrokovejsadzbyoprotitej,ktorábolauvedenávžiadosti.Počaskonanianemohol
k posúdeniu súdu zaujať obranu. Pri ostatných dvoch zmluvách si žalobca zvolil dobrovoľné poistenie.

V tomto prípade boli správne vyčíslené celkové náklady aj údaj o RPMN. Rozsudok bol nedostatočne
odôvodnený, nie je možné ho považovať za jasný a presvedčivý. Navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť
alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6) Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne

posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo
strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa
nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

9) Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, mal odvolací súd za to, že sa v zmluvách nenachádzajú vyžadované
náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak ako to vyplýva z ust. §
9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.10) Pri výklade podmienok predmetného ustanovenia vychádzal súd z aktuálnej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 4Cdo 211/2017, 3Cdo 146/2017,4Cdo
187/2017, 3Cdo 56/2018). V uvedených rozhodnutiach sú vyslovené závery, že vychádzajúc z účelu

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, z právnych záverov vyjadrených v Rozsudku
Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2010, sp. zn. C-42/2015, účelu § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, je možné
vyvodiť, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej
anuitnej splátky. Pokiaľ ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje
povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t .j. istine, úrokom a iným
poplatkom)osobitne,alelenichuvedenievsúhrnekusplátke,ktoráobsahujeistinu,úrokyainépoplatky.
Z tohto hľadiska preto súd rozhodol správne, keď mal za to, že predmetné zmluvy obsahujú potrebné
náležitosti.

11) Pri preskúmaní odvolania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že odvolateľ sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto

časť rozhodnutia kladené. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe nevyhovel, a preto rozhodnutie v celku ako vecne správne potvrdil.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, nakoľko
žalovaný a ani žalobca nemali úspech v odvolacom konaní, odvolací súd ani jednej zo strán náhradu

trov konania nepriznal.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).