Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216590
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116216590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu O. K. A., a. s.,
so sídlom I. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému E. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom L. XX, XXX XX G., o zaplatenie 890,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12Csp/43/2016-46 zo dňa 2. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (druhý výrok) a závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) rozsudkom zo
dňa 02. 03. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 890,39 Eur v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy
890,39 Eur od 14. 07. 2016 do zaplatenia zamietol (druhý výrok), pričom žalobca má nárok na náhradu
trov konania od žalovaného v plnej výške (tretí výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 890,39
Eur spolu so zmluvným úrokom 28 % ročne z tejto istiny od 14. 07. 2016 do zaplatenia a s náhradou

trov konania. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
26. 08. 2005 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej
pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Práva a povinnosti zmluvných
strán sa spravovali Všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Z predloženého prehľadu úrokových
sadzieb účinných od 01. 07. 2016 vyplynulo, že úrok pri povolenom prečerpaní účtu bol 19,90 % ročne.
Z výpisu z účtu za obdobie od 01. 07. 2016 do 13. 07. 2016 vyplynulo vyrovnanie, bezhotovostný prevod
a prevedenie dlhu klienta vo výške 890,39 Eur. Nový zostatok na účte žalovaného bol ku dňu 13. 07.

2016 vo výške 0,00 Eur.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o
bežnom účte podľa § 708 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, ku ktorému bola zriadená možnosť, že
žalobca ako banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby či výbery, aj keď majiteľ účtu, žalovaný, na
to nemá na účte potrebné peňažné prostriedky. Nakoľko žalovaný pohľadávku vzniknutú z prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka vo výške
890,39 Eur žalobcovi neuhradil, pričom jej výšku mal súd prvej inštancie preukázanú z predloženého

výpisu z účtu, podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 890,39 Eur.
Okresný súd zamietol žalobu v časti zmluvného úroku 28 % ročne z istiny 890,39 Eur od 14. 07. 2016
do zaplatenia (deň nasledujúci po uzavretí účtu žalovaného) s poukazom na § 497 v spojení s § 506
Obchodného zákonníka. Uviedol, že istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov vo forme úverupodľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky (s istinou). Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s
dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného

zostatku úveru. Po transakcii vykonanej pred zatvorením účtu dňa 13. 07. 2016 sa istina ďalej zmluvne
neúročí, preto žalobca nemohol od žalovaného dlžníka po splatnosti úverovej istiny požadovať zmluvné
úroky. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti zaplatenia úroku 28 % ročne z 890,39 Eur od 14. 07.
2016 do zaplatenia zamietol.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku tak, že v spore v nepatrnej časti úroku neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

2. Žalobca vo včas podanom odvolaní proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov celého, aj odvolacieho
konania.
Odvolateľ v dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Dohodnutý obchodný

úrokpatríveriteľovidovráteniapožičanýchpeňažnýchprostriedkov,niedosplatnostidlhu.Argumentoval
ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka o príslušenstve pohľadávky a ustanovením § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s jeho § 503 ods. 3. Poukázal na bližšie neoznačený komentár
IURA edition. Namietal tiež, že obsahom záväzku dlžníka z úverového vzťahu nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Povinnosť platenia

úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj § 16
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá
vplyv omeškanie dlžníka, zakladajúce vznik nových sankčných záväzkov. Poukázal tiež na špecifický
prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka v zmysle § 506 Obchodného zákonníka,
ktoré nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Naďalej trvá právo veriteľa na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi

dlžníkom. Využitím tohto inštitútu sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom
bol pred odstúpením od zmluvy.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 373 ods. 3 CSP) nevyužil.

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu
(§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny

potvrdil.

5. S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len vecného
charakteru (dotýkajú sa správnosti právneho posúdenia veci), ale vo svojej podstate spochybňujú
presvedčivosťodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancie(priznaniezmluvnéhoúrokupozosplatnení

úveru)odvolacísúdpristúpilkposúdeniuargumentačnej„udržateľnosti“rozhodnutiasúduprvejinštancie
z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny
(svojvoľný). V zmysle judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne rozhodnutia, ktorých
odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané
skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS301/06). Odvolací súd sa po preskúmaní spisu

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Okresný súd na záväzkový právny vzťah strán sporu správne aplikoval ustanovenia Obchodného
zákonníka. Odvolací súd dopĺňa, že právny vzťah strán sporu z bežného účtu aj úveru ako
absolútneho obchodu je obchodno-právny, ale dochádza aj k jeho spravovaniu ustanoveniami zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu (26. 08.2005), a to s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia § 25 ods. 1 neskoršej právnej úpravy
zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu je daný tým,
že žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože zmluva nebola uzatvorená

pri výkone jeho zamestnania, povolania ani podnikania. Ako uvádza rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/2/2013 zo dňa 19.11.2013, dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je
určitou anomáliou medzi právnymi poriadkami, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na
vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi,
ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre

nepodnikateľov výhodnejšia (viď tiež 5MCdo 20/09). V prípade dualistickej právnej úpravy súkromného
práva sa na spotrebiteľský právny vzťah nepoužije Obchodný zákonník, ak by sa aplikáciou konkrétnej
zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa zhoršilo oproti právnej úprave občianskoprávnej.

7. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

8. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia

peňažných prostriedkov.

9. Odvolateľ v odvolaní namietol jedine nesprávnosť právneho posúdenia veci týkajúcu sa práva na
zaplatenie úroku z úveru aj po jeho zosplatnení. Odvolateľ poukazoval na § 502 ods. 1 a § 503 ods.
3 Obchodného zákonníka tvrdiac, že má právo na úrok za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka však nemožno interpretovať bez spojitosti
sprvouvetoujehoodseku1,podľaktorejzáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiťpoužité
peňažnéprostriedky. Úrokyzosplátkysúvprípadeplneniavsplátkachsplatnévdeňsplatnostisplátky(§
503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov,
sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka). Z uvedeného

vyplýva, že úrok z úveru, ako bolo niekoľkokrát judikované, patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po
zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti
úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky
úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 z 31. 07. 2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28. 06. 2016,

rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. 10. 2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského
súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2016 sp. zn. 25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 12. 05. 2015 sp. zn. 16Co/322/2015, alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. 06. 2015
sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované
ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných

prostriedkov iba do splatnosti dlhu.

10. Odvolateľ podal odvolanie voči druhému výroku rozsudku, výrok o trovách konania nespochybnil.
Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý výrok o trovách
konania (§ 379 písm. a) CSP), preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému
podľa obsahu spisu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal nárok
na ich náhradu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).