Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201722
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818201722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Poštová banka

a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 právne zast. Advokátska
kancelária JUDr. Viera Kubríková, Phd., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01, Bratislava - Ružinov, IČO: 50
361 368 proti žalovanému: Q. W., K..XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXX/XXX, W. V., o zaplatenie 4022,47 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 850,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročnezosumy1943,02eurod17.8.2015do21.3.2016,zosumy1913,02eurod22.3.2016do21.4.2016,
zo sumy 1873,02 eur od 22.4.2016 do 20.5.2016, zo sumy 1414,46 eur od 21.5.2016 do 21.6.2016,

zo sumy 1137,49 eur od 22.6.2016 do 21.7.2016, zo sumy 859,90 eur od 22.7.2016 do 11.11.2016, zo
sumy 850,31 eur od 12.11.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2017 domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 4022,47 eur, dlžného úroku v sume 213,95 eur, úroku v sume 998,97 eur,

úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 12,9% ročne zo sumy 4022,47 eur od 01.04.2018 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4022,47 eur od 01.04.2018 do zaplatenia
a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 03.11.2011 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník zmluvu o úvere č. 5026317688, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej
spolu len ako „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo
výške 5000 eur. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach

vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok
úveru je zrejmá z Predpisu splátok. V prípade, ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení
schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka. V
prípade, ak ide o poistenie dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, poukazujeme na to, že takéto
poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa do celkových nákladov úveru nezapočítavajú poplatky

za nepovinné poistenie k úveru (ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, resp. nebolo povinné na
získanie úveru za uvedených podmienok). V dobe od uzatvorenia Zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok
len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“
listiny „Aktuálny stav úveru“. Listina Aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačnéhosystému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách v platnom znení. Do 31.03.2018, z ktorého dňa je vystavený výpis z úverového účtu, splatil
žalovanýnaistinusumu977,52eur,naúrokysumu2953,06euranapoplatkysumu219,11eur.Žalovaný

po dátume 31.03.2018 nezrealizoval už žiadne úhrady. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak
je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné
splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanému
postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovanému upozornenie pred zosplatnením
úveru. V upozornení pred zosplatnením bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po

lehote splatnosti pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaný
úhradupohľadávkynevykonaldo15kalendárnychdníoddoručeniaupozorneniabanky,žalobcapristúpil
kzosplatneniuúverulistom-Výzvanaúhradudlžnejsumy.Žalovanýaninapriekzaslanejvýzvezostrany
žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči
žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu v súlade s ustanovením
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému

povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve
dojednaná vo výške 12,9 % ročne. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému aj príslušné
zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 01.04.2018, je daný dňom nasledujúcim po dni
vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 31.03.2018, nakoľko do času 31.03.2018 sú úroky (aj

zmluvné aj sankčné) vyčíslené, a to takto: za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru ako položka Aktuálneho stavu úveru - Pohľadávkový účet úroky a za obdobie od
vyhláseniapredčasnejsplatnostiúverudovyhotovenialistinyAktuálnystavúveruzodňa31.03.2018ako
položkaAktuálnehostavuúveru-ÚrokynaúčteČR(čerpanejrezervy).Zvyššieuvedenéhojezrejmé,že
nárok na zmluvné úroky aj úroky z omeškania vznikol žalobcovi už skôr, nie až 01.04.2018. Tento dátum

je výlučne dňom, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úroky (či už zmluvné alebo sankčné) formou
percentuálneho vyjadrenia, a nie vyčíslením úrokov. Tento popis úrokových položiek aktuálneho stavu
úveru platí v prípade, ak nedošlo zo strany žalovaného k platbám po zosplatnení úveru. V prípade, ak po
zosplatnení úveru došlo k platbám zo strany žalovaného, sú zmluvné aj sankčné úroky kumulované na
účte Pohľadávkový účet úroky, ktorý obsahuje sumarizáciu uvedených úrokov za obdobie od uzavretia

zmluvy do dátumu poslednej čiastkovej úhrady zo strany žalovaného. V takom prípade položka Úroky na
účte ČR predstavuje zmluvné a sankčné úroky od dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastkovej úhrady
žalovaného až do dňa vystavenia aktuálneho stavu úveru. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o úvere
zo dňa 12.10.2011, špecifikáciou úroku od zosplatnenia , aktuálnym stavom úveru k 31.3.2018,
poštovým podacím hárkom, Obchodnými podmienkami pre úver - lepšia splátka účinnými od 1.8.2011 a
Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01.08.2011, Sadzobníkom poplatkov účinným od

13.9.2011,predpisomsplátokkzmluve,Upozornením-výzvounasplateniedlžnejčastiúveruz14.7.2015
s poštovým podacím hárkom, výpisom z úverového účtu, Výzvou na úhradu dlžnej sumy z 31.7.2015 s
poštovým podacím hárkom, písomným podaním žalobcu zo dňa 22.8.2018 spolu so spôsobom výpočtu
zmluvnýchúrokovaúrokuzomeškania,výpočtomRPMNapísomnýmpodanímžalobcuzodňa7.9.2018
a zistil tento skutkový stav veci.

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 04.11.2011 Zmluvu o úvere č. 5026317688.
Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 5000 eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,9 % ročne,
splatnosť úveru bola dohodnutá formou 120 mesačných splátok vo výške 76,66 eur, pričom splatnosť
prvej splátky bola dňa 25.12.2011 a konečná splatnosť úveru dňa 25.11.2021, RPMN predstavovala

14,88%, celková výška nákladov bola uvedená v sume 4287,61 eur.

5. Ako vyplýva z čl. 3 bod 6 Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia, Obchodnými
podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami a príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Podľa článku 7., bod 7.3. Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka, platby klienta sa
voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: poplatky podľa sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.7. Podľa predloženého Sadzobníka poplatkov žalobcu pri úvere lepšia splátka, výška poplatku za 1.
upomienku je 9,96 eur, za 2. upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie celého úveru

je 3,32 eur, za poskytnutie úveru v hotovosti 29,87 eur.

8. V Upozornení - výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 14.7.2015 žalobca žalovanú upozornil,
že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 383,63 eur a upozornil ju, že ak
nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka

a vyhlásiť úver za predčasne splatný.

9.Výzvounaúhradudlžnejsumyzodňa31.7.2015žalobcažalovanúvyzvalnazaplateniesumy4382,39
euratozdôvodu,žekudňu31.7.2015vyhlásilpohľadávkuvočižalovanémuzasplatnúvcelomrozsahu.

10. V písomnom podaní zo dňa 22.08.2018 žalobca uviedol, že v dobe od uzatvorenia Zmluvy po

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé
platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu
31.03.2018. Pretože zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo
zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil
žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 25.02.2015. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany

žalovaného k úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo k úhrade riadne a včas. Žalobca uviedol,
že v súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver
žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške12,90% ročne, pričom
výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 31.03.2018. V zmysle
Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, Žalobca je ďalej oprávnený

úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve. Poukázal na ust. §497, §499, §502
ods. 1, §503 ods. 2, §506, § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca uviedol, že výška uskutočneného
čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny stav úver“, Špecifikovaná výška čerpania
žalovaným sa nachádza na poslednej strane pri položke „Uskutočnené čerpania“. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že listina Aktuálny stav úveru je výpis z „Bankovej knihy“ je vyhotovovaný priamo z BIS-

u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný
systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z BIS-
u ako výstupný dokument - „Banková kniha“ tvorí podklad pre účtovníctvo. Finančné prostriedky, ktoré
boli žalovaným uhrádzané, sú špecifikované v listine Aktuálny stav úveru, a to na 1. a 2. strane pri
položke „Zaplatené splátky“. Predmetná časť obsahuje dátum splátky, výšku mesačnej splátky a spôsob

jej započítania, tzn. aká výška splátky bola započítaná na úroky a aká výška splátky bola započítaná
na istinu. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 4.149,69 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v
spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 219,11 Eur na poplatky,
suma vo výške 2.953,06 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 977,52 Eur na istinu.
Celková výška poplatkov je uvedená v listine Aktuálny stav úveru na 1 strane pri položke „Poplatky

zaplatené“ a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke „Zaplatené splátky“. Uvedené
poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo: Dostupná pôžička.
Uvedené poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť
týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca si
voči žalovanému neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca uviedol , že žalovaný sa zaviazal

úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 76,66 Eur mesačne vždy k 25. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 25.12.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil
zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6 Obchodných
podmienok ku dňu 25.02.2015, pričom výzva na splatenie úveru bola súdu predložená ako príloha k
návrhu vo veci samej. Žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného splatenia úveru listom

zo dňa 14.07.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné
povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 31.07.2015,- Žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 25.12.2011, neuhradením mesačnej splátky
riadne a včas. Túto splátku uhradil dňa 01.12.2011. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru predstavuje sumu 2.207,51 eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru predstavuje sumu 12,7 eur, teda spolu vo výške 2220,21 eur, od ktorej žalobca odrátal
úhrady žalovaného vo výške 2.008,11 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 212,10 eur. Následne suma
zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.603 eur a suma úrokovzomeškaniapovyhlásenípredčasnejsplatnostiúverupredstavujesumu627,53Eur,tedaspoluvovýške
2.230,53 eur, od ktorej sme odrátali úhrady žalovaného vo výške 944,95 Eur. Výsledná suma zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške

1.285,58 eur. Podľa žalobcu rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej vo výpise vzniká
zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci
C-42/2015 zo dňa 09.11.2016. V prípade zmluvného úroku podľa žalobcu zastáva názor, že ide o
dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne
spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa

( Žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok Žalobcu na
zmluvné úroky, pričom Žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné
úroky zaviazal uhrádzať. Poukázal na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedené znenie §503 ods.
3 ObZ upravuje obdobie za ktoré má veriteľ nárok na zmluvný úrok, podľa žalobcu už z jazykového
výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena
termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ úver nezosplatnil, dlžník by bol

povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade ak platí úver v
splátkach, odporuje logickému výkladu aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu
splatnosti.Poukázalnabod 6.04.Obchodnýchpodmienok.Úročenieúveruzmluvnouúrokovousadzbou
odjehoposkytnutiaaždoúplnéhosplateniaboloúmyslomŽalobcuaŽalovanémumuselbyťtentozámer
vzhľadom formuláciu jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa Žalovaný oboznámil a vyjadril s nimi

súhlas, čo potvrdil svojím podpisom na Zmluve. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny
doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku Žalovaného, v zmysle ktorého je povinný
naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Zároveň týmto žalobca dáva súdu do pozornosti ust. §
517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti
tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti.

Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo
v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so
splnením dlhu.

11. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §

9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

23. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

28. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

30. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník
dňa 04.11.2011 uzatvorili zmluvu o úvere č.5026317688. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 5000
eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,9% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 120
mesačných splátok vo výške 76,66 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 25.12.2011 a konečná

splatnosť úveru dňa 25.11.2021, RPMN predstavovala 14,88%, celková výška nákladov bola uvedená
v sume 4287,61 eur.

32. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.33. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

34. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

35. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

36.Vdanomprípadezmluvechýbaúdajpožadovanýpodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľských
úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a
koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej úpravy musia byť
špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov v jednotlivých
splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len

taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

37. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyslovené napríklad rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015
zo dňa02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016
zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský

Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo
dňa01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu
Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo
dňa11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

38. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje

spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom prípade však túto možnosť
nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj aj
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

39. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci

C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné: V uvedenej
právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i)
Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každejsplátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

40. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej
zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru.

41. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

42. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci

v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

43. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je

možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

44. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

45. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-

nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

46. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra

vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

47. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právnehoporiadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych

okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

48. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom
sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok

na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

49. Súd poukazuje v danej súvislosti aj na rozsudok NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo/2015, porov.
tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo
veci 7Cdo/128/2016). Slovenská republika do nového Zákona o spotrebiteľských úveroch prevzala z
predchádzajúceho zákona totožnú dikciu splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

50. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016
zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na

obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,
Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len

vnútroštátnym súdom.“

51. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

52. Pre absenciu (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver
bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

53. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia
bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka však v zmluve výslovne uvedená
nie je, v zmluve sú uvedené iba celkové náklady v sume 4287,61 eur. Zároveň v zmluve nie sú uvedené
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyžaduje ust.

§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve sa totiž nenachádza údaj o poplatku
za poskytnutie úveru v sume 100,- eur, ktorý žalobca do výpočtu RPMN zahrnul ako je to zrejmé zo
žalobcom predloženej kalkulačky pre výpočet RPMN (čl. 62 spisu).

54. Naviac ak zo zmluvy nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru ani zo skutočností žalobcom

v zmluve deklarovaných. Žalobca udáva čl. 3 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 76,66 eur, počet
splátok 120 a celková výška nákladov je 4287,61 eur. Avšak 120 splátok po 75 eur predstavuje spolu
sumu 9000 eur, kde náklady predstavujú 4000 eur, zároveň 120 splátok po 76,66 eur (splátka s
poplatkom za správu a vedenie úverového účtu ) predstavuje spolu sumu 9199,2 eur, kde náklady
predstavujú 4199,2 eur. V zmluve je však uvedená celková výška nákladov 4287,61 eur. V prípade, že

do celkových nákladov zahrnieme poplatok za poskytnutie úveru, ktorý však vo formulárovej zmluve
absentuje, náklady budú predstavovať 4299,20 eur, čo tiež nekorešponduje s údajom vo formulári
zmluvy. Údaje v zmluve uvedené nekorešpondujú so skutočnosťou, čoho dôsledkom je bezúročnosť abezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

55. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto
súvislosti, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré
bysanemalotrestaťbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,možnopovažovaťjedineabsenciutakej

zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej)

56.Naviacjepotrebnédodať,ževdanomprípadezároveňv čl.3.6Zmluvyjedrobnýmpísmomuvedená
netransparentná inkorporačná doložka. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju

dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

57. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo

môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s

rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

58. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v čl. 3 bod 12 zmluvy) v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Obchodných podmienok, Všeobecných obchodných podmienok,

Sadzobníka poplatkov ako ani ďalších dokumentov, ktoré sa prostredníctvom nej mali stať súčasťami
zmluvy.

59. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade

neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

60. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky podľa článku 7 bodu 7.3 Obchodných podmienok súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje

ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny
pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti
hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a
pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.

štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

61. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

62. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieťzmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

63. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 14,88 %, pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedená sadzba 15,16 % pri splátke 76,66 eur mesačne (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ). Súd pri tomto
výpočte vychádzal z výšky úveru 5 000 eur, výšky splátky úveru 76,66 eur pri ich počte 120. Pri výške
úveru 5000 eur, výšky splátky úveru 76,66 eur (s poplatkom za správu úverového účtu) pri ich počte

120, poplatok za poskytnutie úveru v sume 100,- eur, predstavuje RPMN 15,16%. Ak boli pre výpočet
RPMN použité iné predpoklady, tieto v zmluvnom formulári chýbajú, pričom zákon s absenciou týchto
predpokladov spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch).

64. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa

§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.

65. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu
dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

66. Žalobca v zmysle zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 5 000 eur. Podľa predloženej špecifikácie
žalovaný k predmetnej zmluve uhradila 4149,69 eur.

67. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie

(spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka). Úhrady
žalovaného predstavujú sumu 4149,69 eur. Žalovaného tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej istiny
v sume 850,31 eur. V tejto časti bol nárok žalobcu dôvodný, preto v uvedenom rozsahu súd žalobe
vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol.

68. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených,
pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije
vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

69. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

70. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu

obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

71. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

72. Konečnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 31.07.2015, pričom predčasné vyhlásenie
splatnosti adresované žalovanej bolo na pošte podané dňa 03.08.2015 a pohľadávku žalobcu mala
uhradiť do 10 dní.73. Vo všeobecne prístupných Poštových podmienkach Slovenskej pošty, a.s. v časti Doporučené
zásielky, Vnútroštátny styk v bode 1.1 sa uvádza, že doporučená zásielka -doporučený list 2. triedy
sa dodáva v lehote prepravy, a to na druhý pracovný deň po dni podania. Žalobca zároveň vo výzve

poskytol žalovanej lehotu na plnenie 10 dní od doručenia výzvy. Súd tak vychádzal z predpokladu, že
zásielka bola žalovanej doručená najneskôr 6.8.2015, prípadne, že v uvedený deň sa nachádzala v
dispozičnej sfére žalovanej, a to aj v prípade, že nebola vyzdvihnutá. Následne začala žalovanej plynúť
desaťdňová lehota na plnenie, pričom posledná deň lehoty pripadol 16.8.2015 a od 17.8.2015 bola
žalovaná v omeškaní s plnením.

74. Spotrebiteľský spor je spor, ktorý vykazuje isté osobitné prvky, ktorými sa odlišuje od iných, a to aj
z pohľadu dôkazného bremena. Nepreukázanie rozhodujúcej skutočnosti dodávateľom nemôže byť na
ujmu spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/137/2017 zo dňa 28. 11. 2017).

75. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 17.08.2015 bola 8,05 % ročne ( 8 % +

0,5 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobca však žiadal úrok z omeškania pri sadzbe
5,05% ročne, súd preto nemohol prekročiť jeho návrh a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania pri výške sadzby od 5,05 % zo sumy priznanej istiny s poukazom na príslušnú úrokovú
sadzbu ECB a po zohľadnení jednotlivých úhrad žalovanej po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a
čo do zvyšku žalobu zamietol. Dátumy úhrad jednotlivých platieb žalovanej taktiež neboli skutočnosťou

medzi stranami spornou.

76. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

77. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

78. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

79. Pre účely určenia pomery úspechu medzi stranami sporu súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku

žalobcu ku dňu podania žaloby dňa 14.06.2018. Žalobca požadoval sumu 4022,47 eur, úroky vo výške
213,95 eur, úrok v sume 998,97 eur, úroku vo výške 12,90% zo sumy 4022,47 eur od 01.04.2018 do
zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 14.6.2018 predstavuje sumu 105,20 eur, úrok z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy istiny 4022,47 eur odo dňa 01.04.2018 do zaplatenia. Z uplatnenej sumy
5340,50 eur (ku dňu 14.6.2018) spolu s úrokom z omeškania žalobca dôvodne uplatňoval 850,31 eur

spolu s úrokom z omeškania. Iba na istine a úroku z úveru bez vyčíslenia úrokov z omeškania žalobcov
úspech predstavoval 15,92% (850,31 x100: 5340,59 = 15,92%) a neúspech 84,08% a po odpočítaní
neúspechu žalovanej od jej úspechu, žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 68
%. V súlade so zásadou hospodárnosti sa súd nezaoberal podrobným vyčíslením úroku z omeškania,
nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že za každých okolnosti by bola úspešnejšou stranou žalovaná,

ktorej trovy konania nevznikli.

80. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,

ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Úspešnejšej žalovanej
vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.