Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219037
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117219037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
členov senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Orange Slovensko, a.
s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária,
Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej C. Z. F.. XX.X.XXXX, P., H. XXX/XX,
o zaplatenie 437,85 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 38Csp/168/2017-76 z 20.12.2017

Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho II. výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 151,67 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 151,67 eur od 31.1.2016 do zaplatenia a v jeho
prevyšujúcej zamietavej časti potvrdzuje a stranám náhradu trov konania nepriznáva.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 12,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12,68 eur od 31.1.2016

do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta a III.
stranám náhradu trov konania nepriznáva.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 13.7.2017 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania, vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia strán sporu považoval: Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č.

A8338514zistil,žežalobcaakoposkytovateľuzatvoril9.2.2015Zmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb,
Účastnícky program - Sova 10 eur, so žalovanou ako účastníkom, ktorá žalovanej umožňovala využívať
telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanej poskytol mobilné zariadenie Sony
Xperia E3 white. Z Dodatku k Zmluve z 9.2.2015 vyplýva, že trhová hodnota poskytnutého mobilného
zariadenia bola vo výške 175 eur, žalobca ho poskytol žalovanej za kúpnu cenu 135 eur. Z Dohody o
splátkach z 9.2.2015 zistil, že žalobca na základe Dodatku predal zariadenie žalovanej za kúpnu cenu
135 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť prvú časť kúpnej ceny v sume 3 eur bezodkladne a

zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 132 eur zaplatiť v 24 splátkach s výškou splátky 5,50 eur. Žalovaná
sa zaviazala platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré jej žalobca v súlade so všeobecnými
podmienkami a cenníkom služieb vystaví. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8975701 zistil,
že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril 19.8.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Účastnícky
program - Mobilný internet Štart, so žalovanou ako účastníkom, ktorá žalovanej umožňovala využívať
telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanej poskytol mobilné zariadenie Lenovo

IdeaPad B50-30. Z Dodatku k Zmluve z 19.8.2015 vyplýva, že trhová hodnota poskytnutého
mobilného zariadenia bola vo výške 319 eur, žalobca ho poskytol žalovanej za kúpnu cenu 199 eur. Z
Dohody o splátkach z 19.8.2015 zistil, že žalobca na základe Dodatku predal zariadenie žalovanej zakúpnu cenu 199 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť prvú časť kúpnej ceny v sume 19 eur
bezodkladne a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 180 eur zaplatiť v 24 splátkach s výškou splátky
7,50 eur. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré jej žalobca v súlade so

všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o poskytovaní
verejných služieb boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Pohľadávka žalobcu
vznikla neuhradením faktúry č. 2305873215 za zúčtovacie obdobie 9/2015 vo výške 20,57 eur, faktúry
č. 2305861114 za zúčtovacie obdobie 9/2015 vo výške 25,43 eur a faktúry č. 2310120891 za zúčtovacie

obdobie 10/2015 vo výške 18,50 eur. Z listu nazvaného „pokus o pokonávku“ z 21.12.2015 zistil,
že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 487,85 eur za poskytnuté
služby a zmluvnej pokuty/náhrady škody, a tiež za mimosúdne vymáhanie a poskytol mu dodatočnú
lehotu plnenia do 30.1.2016. Žalovaná z celkovej sumy pohľadávky uhradila 40 eur. Žalovaná suma
pozostáva zo sumy 12,68 eur titulom úhrad za poskytnuté služby, sumy 273,50 eur za nezaplatené
splátky poskytnutých telekomunikačných zariadení a sumy 151,67 eur titulom zmluvnej pokuty. Za

nepreukázané skutkové tvrdenia považoval: Žalobca k žalobnému návrhu nepredložil žiadne listiny, z
ktorých by bolo zrejmé, na základe čoho si uplatňuje sumu 273,50 eur titulom nezaplatených splátok za 2
ks telekomunikačných zariadení, a teda nepreukázal, aké platby, kedy a v akej výške žalovaná vykonala
a vec právne posúdil citujúc čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Prílohy k Občianskemu
zákonníku, čl. 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, § 39, § 52 ods. 1, § 52 ods.2, § 53 ods. 1,2,3,4

písm. k), ods.5, § 420 ods.1, § 442 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 43 ods.1 písm.
a), § 43 ods.12 písm. b), § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z., §4 ods.6, §5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, dospel k právnemu záveru: uplatnený nárok
je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o pripojení, v ktorej jedným zo zmluvných

strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3
ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo,
že žalovaná do dnešného dňa žalobcovi nezaplatila faktúry za poskytnuté služby, preto na základe
výsledkov dokazovania a cit. zák. ust. zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 12,68 eur titulom úhrad za
poskytnuté služby, tak ako to požadoval žalobca v petite návrhu. Mal tiež za preukázané, že žalovaná

sa vo vyššie uvedených Dohodách o splátkach zaviazala uhradiť sumu 132 eur a sumu 180 eur, t.j.
spolu sumu 312 eur za 2 ks poskytnutých telekomunikačných zariadení v splátkach. Žalobca požaduje
za nezaplatené splátky sumu 273,50 eur, avšak v žalobe nešpecifikoval ako dospel k uvedenej sume,
ani nepredložil súdu žiadne listiny, z ktorých by bolo zrejmé akú sumu a kedy žalovaná uhrádzala
titulom splátok za poskytnuté telekomunikačné zariadenia. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo žalobcom

predložených faktúr. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných
procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Žalobca
v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho
nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto tento nárok zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ ide
o nárok na zaplatenie sumy 151,67 eur, ktorý si žalobca uplatnil z titulu zmluvnej pokuty, dospel k

záveru, že túto nie je možné žalobcovi priznať, čo odôvodnil tým, že dojednania o zmluvnej pokute
uvedené v bode 2.5 dodatku k zmluve, zmluvná pokuta nebola so žalovanou individuálne dojednaná a
je súčasťou formulárovej zmluvy, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska
jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní dodatkov k zmluvám, preto je neplatne dohodnutá. Zmluvná pokuta
je neprimeraná, nakoľko žalobca odvíja právo na jej zaplatenie od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné

faktúry za poskytnuté služby, nerozlišuje však, akú cenu poskytnutých služieb spotrebiteľ nezaplatí. V
predmetnej veci nie je právne významné, že zmluvná pokuta korešponduje so zľavou, ktorú žalovaná
dostala na mobilné telefóny. Ďalším aspektom, ktorý v súhrne s vyššie uvedenými skutočnosťami
spôsobujú neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, je to, že zmluvná pokuta patrí dodávateľovi
aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k

ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také nemusí nastať. Navyše takto dojednaná zmluvná pokuta
iba jednostranne zaťažuje spotrebiteľa. Otázka neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti
Orange už bola judikovaná rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/18/2012 z 15.3. 2012,
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/136/2010 z 9.5. 2011, rozsudkom Krajského súdu
Prešov sp. zn.16Co/33/2012 zo 16.4. 2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/137/2010

z 29.6. 2011 a rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 z 24.4. 2012, avšak žalobca
túto používa. § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Teda takáto zmluvná podmienka je neplatná ( §
53 ods.5 Občianskeho zákonníka, absolútna neplatnosť). Z toho plynie, že zmluvnú pokutu uplatňovanúz absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť.
Preto žalobca túto nemôže uplatňovať vo vzťahu ku každému spotrebiteľovi, v danom prípade ani
žalovanej, s ktorým bola uzatvorená zmluva ako s účastníkom fyzická osoba -nepodnikateľ, pretože

tento je stále v pozícií spotrebiteľa. Na základe uvedeného nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 151,67 eur zamietol. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu vychádzal z vyššie
citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo
požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom nasledujúcim

po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku, t. j. 30.1.2016. Z uvedeného dôvodu
má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, t. j. od 31.1.2016
vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny. O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 262 ods.1, § 263
ods.1, § 255 ods.1, § 255 ods.2 CSP a rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej
zo strán.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č.l. 86-87) vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol (2. výrok) a vo výroku o trovách konania (3. výrok) a odôvodňuje ho tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Súd
nepriznal mu uplatnený nárok na zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny telekomunikačných

zariadení vo výške 273,50 eur a zmluvnej pokuty vo výške 151,67 eur. Mal za to, že žalobca
nárok na zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení nepreukázal.
Dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Názor súdu týkajúci sa
uplatneného nároku na zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení
a uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje žalobca za nesprávny. Má za to, že

žalobca nárok na zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení riadne
preukázal predloženými listinnými dôkazmi, avšak súd tento nárok posudzoval odlišným spôsobom,
ako nárok na zaplatenie neuhradených faktúr za poskytnuté služby. Nárok na zaplatenie neuhradených
faktúr za poskytnuté služby preukázal žalobca zmluvami, neuhradenými faktúrami a Pokusom o
pokonávku z 21.12.2015. Na základe týchto listinných dôkazov považoval súd nárok na zaplatenie

neuhradenýchfaktúrzaposkytnutéslužbyzapreukázanýadôvodný.Nároknazaplatenieneuhradených
splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení preukázal žalobca zmluvami, dohodami o splátkach
kúpnej ceny a Pokusom o pokonávku z 21.12.2015. Súd nepovažoval predložené listinné dôkazy za
dostatočné z dôvodu, že žalobca nepreukázal, akú časť kúpnej ceny žalovaná zaplatila. Je nelogické,
že súd pri posudzovaní nároku na zaplatenie neuhradených faktúr za poskytnuté služby považoval za

dostatočné listinné dôkazy preukazujúce výšku neuhradených faktúr, pričom pri posudzovaní nároku
na zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny súd považuje za relevantné predloženie dôkazu o
tom, aká časť kúpnej ceny bola uhradená. Je to to isté ako preukazovanie nároku na zaplatenie
neuhradených faktúr za poskytnuté služby preukazovaním úhrad zaplatených faktúr. Súd použil iné
kritéria pri vyhodnocovaní nároku na zaplatenie faktúr za služby a iné kritéria na posudzovanie nároku

na zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny. V listinnom dôkaze Pokus o pokonávku zo dňa
21.12.2015, ktorý žalobca súdu predložil, je jasne a zrozumiteľne uvedené, že žalovaná bola v omeškaní
s platením splátok kúpnej ceny viac ako 3 mesiace, v uvedenom liste žalobca upozornil žalovanú, že
ak do 15 dní neuhradí dlžné; splátky, ruší sa výhoda splátok a žalobca bude požadovať jednorazové
splatenie zostávajúcich splátok. Nárok na zaplatenie zostávajúcich splátok vznikol žalobcovi v súlade s

Čl. 2 bodom 2.3 dohôd o splátkach. Má za to, že predloženými listinnými dôkazmi nárok na zaplatenie
zosplatnených splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení vo výške 273,50 eur preukázal. Súd
uvádza, že otázka neprijateľnosti zmluvných pokút bola už judikovaná. Znenie dohody o zmluvnej
pokute uvedené v dodatku z 9.2.2015 k zmluve č. A8338514 a v dodatku z 19.8.2015 k zmluve č.
A8975701 uzavretých medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o zmluvnej pokute,

ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie
zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným
právnym poriadkom Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej
pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty
považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas,

kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej
pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej
ceny telekomunikačného zariadenia a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia
zmluvných povinností. Jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatkov poskytol žalovanejako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty
telekomunikačných zariadení. Žalovaná mala možnosť voľby, či si kúpi telekomunikačné zariadenia
za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi telekomunikačné

zariadenia za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú
dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť
riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatkoch, z ktorých nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností
zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a

výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od
okamihuporušeniazmluvnejpovinnosti.Účelomuzavretiadohodyozmluvnejpokutebolozabezpečenie
záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej
nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej
súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovanej v záväzkovom vzťahu
počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanej telekomunikačné

zariadenie za zľavnenú cenu. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná, ani žalobcom nútená
uzatvoriť dodatky k zmluvám. Poskytnutie telekomunikačného zariadenia za zľavnenú cenu bolo vo
vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka.
Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného
dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany

účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Má za to,
že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom uzavretia dodatkov bolo pre žalovanú získanie

telekomunikačných zariadení za výhodnú cenu. Súd sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že
telekomunikačné zariadenia si mohla žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie
za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňovala rozsah výhody,
ktorú žalobca žalovanej preukázateľne poskytol aj časový úsek po ktorý si žalovaná svoje zmluvné
povinnosti plnila. Vzhľadom na výhody, ktoré žalovaná na základe uzavretia dodatkov k zmluvám

získala, je výška dohodnutých zmluvných pokút primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú
ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa je nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatkov v
prospech spotrebiteľa, to na výhody, ktorú spotrebiteľ uzatvorením dodatkov získal. V súvislosti s
daným prípadom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa

ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na
všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatkoch k zmluvám medzi stranami sporu dohodnutá pre
prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej pokute bol zohľadnený
časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške
poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku

získala. Žalobca si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaná si svoje zmluvné povinnosti
neplnila. Pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška
zohľadňovala čas, po ktorý si žalovaná plnila svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho
názor a právny záver za nesprávny. Zároveň poukázal na rozsudok KS Trenčín z 29.6.2016 č.k. 17Co
654/2015-57 v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty priznal. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že žalobca oproti minulosti v súlade s
požiadavkami súdnej praxe upravil výšku zmluvnej pokuty tak, že táto je závislá od času, kedy dôjde zo
strany zákazníka k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá založí nárok na zmluvnú pokutu a odzrkadľuje
aj poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu. Takto dojednanú zmluvnú pokutu považoval
odvolací súd za zmluvnú pokutu dojednanú v súlade s § 544 OZ, ktorá nieje v rozpore s princípmi

ochrany spotrebiteľa a nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 425,17 eur s
5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 425,17 eur od 31.1.2016 do zaplatenia a prizná žalobcovi
náhradu trov konania.

4.Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods.1,3 CSP), a nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžadujedôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil,
že v časti nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) napadnutého výroku, ani na
zrušenie zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobcovi 151,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 151,67 eur
od 31.1.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej zamietavej časti ho potvrdil.
6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
8.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.Súd síce použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil, ale čiastočne v odvolaním napadnutom
výroku ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu.
10.Súd správne vyhodnotil a právne posúdil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny,

lebo mal za to, že žalobca svoj nárok nepreukázal, čo odôvodnil tým, že nie je zrejmé, akú časť kúpnej
ceny žalovaná zaplatila. S uvedeným sa odvolací súd stotožňuje. Námietka žalobcu, že je nelogické,
že súd pri posudzovaní nároku na zaplatenie neuhradených faktúr za poskytnuté služby považoval za
dostatočné listinné dôkazy preukazujúce výšku neuhradených faktúr, pričom pri posudzovaní nároku na
zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny súd považuje za relevantné predloženie dôkazu o tom,

aká časť kúpnej ceny bola uhradená. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaná splácala kúpnu cenu mesačne
a žalobca nepreukázal, koľko splátok podľa dohody zaplatila, preto nie je preukázané ani v akej výške
je nezaplatený zvyšok kúpnej ceny. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná dlhuje sumu 273,50 eur zostalo v
rovine tvrdenia ako nepreukázané.11.Súd, ale nesprávne právne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 151,67 eur. Podrobil
ustanovenia o zmluvnej pokute ex offo súdnej kontrole a dospel k záveru, že túto nie je možné žalobcovi
priznať, čo odôvodnil tým, že dojednania o zmluvnej pokute uvedené v bode 2.5 dodatku k zmluve,

zmluvná pokuta nebola so žalovanou individuálne dojednaná a je súčasťou formulárovej zmluvy, pričom
je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní
dodatkov k zmluvám, preto je neplatne dohodnutá, že zmluvná pokuta je neprimeraná, nakoľko žalobca
odvíja právo na jej zaplatenie od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby,
nerozlišuje však, akú cenu poskytnutých služieb spotrebiteľ nezaplatí a poukázal na to, že otázku

neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty už bola judikovaná.
12.V posudzovanom prípade nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby, čo vyplýva aj z predmetu
jeho činnosti zapísaného v Obchodnom registri a žalovaná pri uzatváraní zmlúv a Dodatkom k nej
nepochybne vystupovala ako fyzická osoba, keďže zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, žeby
konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim) sa k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm.
a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách)

a zmluvy uzatvoria ako fyzická osoba pre svoje súkromné účely. Rovnako nie je sporné, že žalovaná
porušila povinnosti vyplývajúce zo zmlúv a nezaplatila riadne a včas platby za poskytnuté služby.
13.Podľa § 544 ods.1 O. z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

14.Podľa § 544 ods.2 O. z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
15.Pri posudzovaní zmluvnej pokuty je nutné prihliadať na všetky okolnosti veci a ďalšie zmluvné
dojednania, ktoré majú súvislosť s porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou (úroky z
omeškania, výhrada vlastníctva a pod.). Z týchto okolností potom vyvodiť názor o ne/primeranosti

zmluvnej pokuty (vzhľadom na výšku zabezpečenej povinnosti a časový horizont a uplatňovanú zmluvnú
pokutu, ktorá niekoľkonásobne prevyšujúcu prípadnú škodu) však v kontexte s právnou úpravou inštitútu
zmluvnej pokuty a jej funkcií ako jedného zo zabezpečovacích prostriedkov a aplikačnej praxe z hľadiska
nielen charakteru zabezpečovaných povinností, ale aj spôsobu a výšky jej dojednania a súbehu s
inými zabezpečovacími prostriedkami, či sankciami. Zmluvná pokuta (všeobecne upravená v § 544

- § 545 O. z.) predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého použitie, aplikáciu, jeho výšku alebo
spôsob určenia si musia zmluvné strany výslovne (písomne) dohodnúť. Účelom zmluvnej pokuty je
donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda
predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu
povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda

predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť
plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu
reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla
v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj
ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta

je nezávislou od vzniku škody (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.9.2008 sp. zn. 2
Cdo 172/2007). Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou dohody účastníkov
zmluvy. Je preto možné dojednanie zmluvnej pokuty percentuálnou sumou za každý deň či mesiac, rok
omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.5.1999 sp. zn. 29 Cdo 969/1999, rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003, Zo súdnej praxe č. 2/2004). Teda výška zmluvnej pokuty môže byť

závislá od doby, počas ktorej dlžník svoj záväzok porušuje (Rc 6/2000).
16.Vychádzajúc z konkrétnych skutkových okolností danej veci, predovšetkým z obsahu dodatku je
zrejmé, že znenie dohody o zmluvnej pokute uvedené v dodatku z 9.2.2015 k zmluve č. A8338514 a v
dodatku z 19.8.2015 k zmluve č. A8975701 uzavretých medzi stranami sporu nie sú totožné s obsahom
znenia dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. V danom prípade je dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho
inštitútu v zmluvných vzťahoch v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Z obsahu
tohto dodatku je zrejmé, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikne, ak žalovaná poruší povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu. V bode 2.5 dodatku je stanovené, za aké porušenie zmluvnej povinnosti
si žalobca môže uplatniť zmluvnú pokutu a rovnako je spôsob jej výpočtu a výšku. Odvolací súd je

toho názoru, že nie je dôležité, akú sumu vyfakturovanú za poskytnuté služby žalovaná nezaplatila,
ale v ktorom období počas viazanosti k porušeniu zmluvných povinností došlo. Dohoda o zmluvnej
pokute sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaná dodržala
dohodnuté podmienky. Žalovaná uzatvorila zmluvu o poskytovaní verejných služieb 9.2.2015 s dobouviazanosti 24 mesiacov, pričom nezaplatila faktúru splatnú 9.10.2015, teda doba po ktorú plnila svoje
povinnosti bola 5 mesiacov a dohodnutá zmluvná pokuta bola 40 eur, zaplatiť má 31,66 eur. Druhú
zmluvu uzatvorila 19.8.2015 a nezaplatila faktúru, ktorej splatnosť nastala 9.10.2015, teda nedodržala

žiadnudobu,počasktorejbyplnilasvojepovinnosti,dohodnutázmluvnápokutabola120eur,zaplatiťmá
120 eur, spolu 151,67 eur. Z hľadiska hodnotenia primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty súd ju
hodnotil ako pomer medzi hodnotou, ktorá vznikla porušením danej povinnosti žalovaným a dohodnutou
zmluvnou pokutou, pričom je nutné zdôrazniť, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v
každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu a možno konštatovať, že

dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimeraná ani v rozpore s dobrými mravmi.
17.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
21.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
22.Žalobkyňa bola v prvoinštančnom a odvolacom konaní neúspešná (úspech 38%), preto stranám

sporu nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.