Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/254/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216229067
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216229067.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanej G. X., nar. X.XX.XXXX, bytom v E., Z. XXX/
XX, o zaplatenie 329,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
42C/397/2016-65 zo dňa 29.6.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu
zamietol. Žalovanej priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že G. X., pôvodne ako žalobkyňa sa žalobou vedenou pod sp.zn.
25C/269/2014 domáhala voči žalovanej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. odkladu vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov sp.zn. SR 09427/14 z 3.11.2014 a sp.zn. SR 08435/14 z 3.11.2014 vydaných
Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zrušenia týchto rozhodcovských rozsudkov.

3. Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 24.3.2015, č.k. 25C 269/2014-97 zrušil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp.zn. SR 08435/14 zo dňa 3.11.2014 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 09427/14 zo
dňa 3.11.2014. Zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR
09427/14 z 3.11.2014 a sp.zn. SR 08435/14 z 3.11.2014 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

4. Krajský súd v Košiciach v dôsledku odvolania podaného spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
rozsudkom zo dňa 26.5.2016, č.k. 3Co/305/2015-129, potvrdil rozsudok vo výroku o zrušení
rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
sp.zn. SR 08435/14 zo dňa 3.11.2014 a sp.zn. SR 09427/14 zo dňa 3.11.2014 a vo výroku o trovách
konania. Zároveň zmenil rozsudok v výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov tak,
že návrh o odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov zamietol.

5. Prvoinštančný súd následne postupoval v súlade s ust. § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže žalobca (spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) na výzvu
súdu navrhol pokračovať v konaní v rozsahu podanom v žalobe.

6. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 497, § 499, § 500 ods. 1, 2, § 501 ods.
1, § 502 ods. 1, 2, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4, 5, § 54 ods. 1
a § 53b Občianskeho zákonníka a ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z. a ust. § 39 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka skutkovo uzavrel, že žalobca
uzatvoril dňa 6.7.2012 so žalovanou zmluvu o úvere č. 900400959, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej bezúčelový úver vo výške 500,00 eur a to za poplatok vo výške 480,00 eur za podmienok
dohodnutých v zmluve a to v 12 mesačných splátkach po 82,00 eur počnúc dňom 6.8.2012 a dňa
8.8.2012 zmluvu o úvere č. 90040981, na základe ktorej poskytol žalobcovi bezúčelový úver vo výške
350,00 eur a to za poplatok vo výške 346,00 eur. Medzi stranami sporu boli uzavreté úverové zmluvy
podpísané obidvoma zmluvnými stranami. Uvedené zmluvy nespĺňali zákonom stanovené náležitosti v
zmysle zákonných ustanovení vyžadovaných pre spotrebiteľské zmluvy, pretože žalobca síce predložil
súdu okrem predmetnej zmluvy o úvere č. 900400959, aj prílohu k zmluve o úvere č. 900400959, ako aj
k zmluve o úvere č. 900400981, avšak bez podpisu zmluvných strán, ktorý by preukazoval, že žalovaná
prílohy akceptovala (a že na podmienkach úveru obsiahnutých v prílohe sa so žalobcom riadne písomne
dohodli). Naviac tieto prílohy obsahujúce náležitosti zmluvy (výška úveru, doba trvania zmluvy, splátky,
splatnosť) nie je možné považovať za súčasť zmluvy, keďže v zmluvách nie je ani zmienka, že tieto
prílohy sú jej súčasťou, preto prvoinštančný súd v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka považoval
zmluvy o úvere vzhľadom na nedostatok predpísaných náležitostí za bezúročné a bez poplatkov.

7. Aj keby súd dospel k záveru, že prílohy boli podpísané stranami sporu, teda boli by považované za
platné ako také za súčasť zmluvy, súdu by neostávalo iné ako žalobu zamietnuť vzhľadom na výšku
úrokovej sadzby úveru 32% ročne, ktorá ďaleko prevyšovala úrokové sadzby platné pre tento druh
spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy a naviac sa jedná o rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Taktiež v rozpore s dobrými mravmi je aj výška poplatku (administratívneho)
v sume 322,67 eur vzhľadom na jeho pomer k istine (500,00 eur), ktorý predstavuje 64,53%. K
výške úroku za poskytnutý úver prvoinštančný súd uviedol, že že hoci výška úroku nie je žiadnym
zákonom ani právnym predpisom stanovená, neznamená to, že môže byť ľubovoľná, neobmedzená.
Dohoda zmluvných strán o výške úroku musí byť v súlade s dobrými mravmi. V danom prípade bola
stanovená ročná úroková sadzba úveru 32%. Prvoinštančný súd uzavrel, že takto dohodnuté úroky
sú v rozpore s dobrými mravmi, a to s prihliadnutím na to, že podľa internetovej stránky NBS v čase
poskytnutia spotrebiteľského úveru boli úrokové sadzby vo výške 7,21 % (III. štvrťrok 2012), pričom
úroková sadzba dojednaná stranami sporu niekoľkonásobne prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu
požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a
teda ide aj o absolútne neplatný právny úkon v časti dohody o úrokoch.

8. Prvoinštančný súd taktiež nepriznal žalobcovi ním uplatnené náklady spojené s uplatnením
pohľadávky označená ako trovy mediačného konania vo výške 178,09 eur, keďže nepriznal ani žalobcom
uplatnenú istinu (ktorá predstavuje nesplatenú istinu vo výške 329,59 eur, úrok vo výške 32% ročne
z jednotlivých súd vyčíslených žalobcom, nesplatený poplatok vo výške 329,12 eur, úrok z omeškania
8% ročne z jednotlivých súm, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, t.j. trovy mediačného konania
vo výške 178,09 eur, poplatok za upomienky vo výške 20 eur, trovy rozhodcovského konania v celkovej
výške 310,39 eur), ktoré považoval za nedôvodné. V časti úrokov z omeškania by síce nárok žalobcu
bol dôvodný, bol v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ, ako aj nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., avšak len z
istiny úveru, pričom zo žaloby je zrejmé, že žalobca vyčísľoval úrok z omeškania, tak z istiny úveru, ako
aj z poplatku a dohodnutého úroku z úveru, preto na takto vyčíslený úrok z omeškania nemá nárok. Zo
samotného odôvodnenia rozsudku Rozhodcovského súdu vyplýva, že ku dňu podania návrhu na začatie
rozhodcovského konania, žalovaná celkovo uhradila žalobcovi sumu 883,02 eur v čom je nepochybne
zahrnutý aj úrok z omeškania zo samotnej istiny poskytnutého úveru (keďže jednotlivé platby žalovanej
mohli byť započítané len na túto istinu), vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval nárok na dohodnuté
úroky a poplatok za nedôvodný a v rozpore so zákonom.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalovanej
v spore.

10. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle §
365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy
sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2
a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je
možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené, bolo by to v rozpore so zákonom.

11. V dôvodoch odvolania predovšetkým namietal, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014,
odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do
31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy
uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa
riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti
prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho
záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Na peňažnom trhu boli v
čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru.
Žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani
za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Hlavným predmetom zmluvy je
odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému),
pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie
finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných
prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok, ako aj
jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období
podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní
úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. V zmluve o
úvere č. 900400981 je na prednej strane uvedené nasledovné: „Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi
úver v sume 350,00 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 346,00 eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 696,00 eur v 12 mesačných splátkach po 58,00 eur počnúc
dňom 22.9.2012“, to znamená, že do 22.9.2013. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o
absencii výšky, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o úvere
zaviazal k úhrade 12 splátok vo výške 58,00 eur s termínom splatnosti dňa 22.9.2013. Každá vyššie
uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient
je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde
nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob
započítania a to v prospech dlžníka. K tvrdeniami prvoinštančného súdu týkajúce sa konečnej splatnosti
úveru poukázal žalobca aj na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/15, ktorý uvádza:
„ 1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči,
- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.“

12. Podľa odvolateľa výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, podstatnou náležitosť
je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky).

13. Žalobca preto navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila jednou vetou, že súhlasí s rozsudkom Okresného súdu
Košice II.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.9.2018 o 9,00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 28.8.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s
výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP a tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolanie žalobcu však nie je odôvodnené, v akej konkrétnej vade konania žalobca ako odvolateľ
vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalobcu vo veci nie sú naplnené.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na dôvody rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/15, ktorý
uvádza, že čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23.4.2008 v spojení
s čl. 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, odvolací súd poukazuje na správne závery
prvoinštančného súdu, že štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere bez podpisu zmluvných strán,
ktorý by preukazoval, že žalovaná prílohu akceptovala, nemožno považovať za súčasť spotrebiteľskej
zmluvy. Navyše v zmluve niet ani zmienky o tom, že táto príloha je jej súčasťou.

22. Rovnako odvolacia námietka žalobcu, že nie je nevyhnutné v zmysle rozsudku Súdneho dvora
z 9.11.2016 C-42/15 čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok, nie je dôvodné, lebo prvoinštančný súd správne uzavrel, že v prílohe štandardných informácií
o spotrebiteľskom úvere uvedené podmienky výšky jednotlivých poskytovaných úverov, doby trvania
zmlúv, splátok a splatnosti nie je možné považovať za súčasť zmluvy.

23. Rovnako správne prvoinštančný súd uzavrel, že aj keby príloha bola podpísaná stranami sporu, čo
v danom prípade sa nestalo, a teda bolo by ju možné považovať za platnú, súdu by neostávalo iné ako
žalobu zamietnuť vzhľadom na výšku úrokovej sadzby úveru, ktorá ďaleko prevyšovala úrokové sadzby
platné pre tento druh spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy a jedná sa naviac o rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako v rozpore s dobrými mravmi je aj výška
poplatku (administratívneho v sume 322,67 eur) vzhľadom na jeho pomer k istine, ktorý predstavuje
64,53%.

24. K odvolacej námietke žalobcu, že v danom prípade, keďže zmluva bola uzavretá pred 1.6.2014,
regulácia odplaty sa riadila § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že ročná úroková
sadzba úveru 32% + výška administratívneho poplatku v sume 322,67 eur vzhľadom na jeho pomer
k istine 500,00 eur predstavujúci 64,53%, činí spolu 96,53% nesporne záver prvoinštančného súdu,
že dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je pre jej rozpor s dobrými mravmi, ako aj zákonom
neplatná, vecne správny. Preto žalobca nemôže mať nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním
poskytnutých finančných prostriedkov.

25. Odplatu na úrovni 96,53% (32% úrok + 64,53% poplatok za vedenie účtu) rozhodne nemožno
považovať za primeranú a v súlade s dobrými mravmi. Navyše požadovanie úhrady administratívneho
poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžadoval od spotrebiteľky splnenie
finančného záväzku za plnenie, ktoré jej po materiálnej stránke dodané nebolo, už ani nehovoriac o
výške administratívneho poplatku za uzavretie zmluvy (2/3 ceny poskytnutého úveru).

26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o nároku na
náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanej v odvolacom konaní
žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.