Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716214405.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: I. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., Y. XX, právne zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom v
S., M. H. XX, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO:
35 805 731, právne zastúpený spoločnosťou De minimis, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Lovinského

22, IČO: 36 868 949, o neplatnosť právneho úkonu a iné (trovy konania), na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/136/2016-141 zo dňa 25. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrok u o trovách konania (výrok II.) p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti (výrok I.) zostáva uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie v časti týkajúcej sa zmluvy č. 370228846
zo dňa 11.03.2009 (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v tejto časti v celom
rozsahu (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2016 vo
vedenej súdnej veci domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv č. 370228846 zo dňa
11.03.2009 a č. 448916732 zo dňa 09.08.2010 uzatvorených medzi žalobcom a žalovanou, určenia,
že tieto zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia z týchto zmlúv.
Na pojednávaní konanom dňa 21.08.2017 žalobkyňa zobrala žalobu v časti týkajúcej sa spotrebiteľskej
zmluvy č. 370228846 zo dňa 11.03.2009 späť. Žalovaný so späťvzatím v tejto časti súhlasil, na základe

čoho súd konanie v predmetnej časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.

3. Nárok na náhradu trov konania priznal podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému, nakoľko žalobkyňa svojim
procesným úkonom (čiastočné späťvzatie žaloby), procesne zavinila zastavenie konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (výrok II.) podala v zákonnej lehote

odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania vec neposudzoval aj z hľadiska možnej aplikácie § 257 CSP a pri svojom
rozhodovaní vôbec neskúmal a ani nezohľadnil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
spočívajú jednak v okolnostiach predmetnej právnej veci, ako aj v okolnostiach na strane žalobkyne
či osobných, majetkových sociálnych a ďalších pomeroch oboch strán sporu. Okresný súd zároveň
neprihliadol na situáciu, že sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom sa žalobkyňa snaží brániť svoje

porušené práva zo strany žalovaného a ani na okolnosti, ktoré žalobkyňu k podaniu žaloby viedli. Bola
toho názoru, že pokiaľ by súd pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP žalovanému nárok na náhradu trovkonania nepriznal, takýto výrok by nemal nepriaznivý vplyv do majetkovej sféry žalovaného. Naproti
tomu je odvolateľka fyzickou osobou nevlastniacou žiadny nehnuteľný alebo hnuteľný majetok vyššej
hodnoty, pracuje na čiastočný úväzok a je voči nej vedené konania o oddlženie majetku. Žiadala preto

odvolací súd, aby napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa počas celého súdneho konania
vedeného na prvoinštančnom súde neuviedla a nepreukázala dôvody, pre ktoré by bolo potrebné

v konaní pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle § 257 CSP. Žalobkyňa zároveň
ani v podanom odvolaní neuvádza, v čom by mala spočívať výnimočnosť vedeného súdneho sporu,
ktorá by opodstatňovala nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnej strane. Za
bezvýznamné vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania považoval žalobkyňou
uvádzaný spotrebiteľský vzťah vedeného súdneho sporu a nesúhlasil s jej tvrdením o tom, že
by nepriznanie nároku na náhradu trov konania nemalo nepriaznivý vplyv na majetok žalovaného.

Žalobkyňanijakýmspôsobomnepreukázalaaniosobitostitýkajúcesajejosobnéhoasociálnehostatusu,
pre ktorý by bola aplikácia § 257 CSP možná, naopak, žiadne z tvrdení žalobkyne neboli v preukázané.
S prihliadnutím na uvedené sa s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil
a žiadal preto odvolací súd, aby napadnuté uznesenie potvrdil a zároveň žiada priznanie nároku na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila a žiadne ďalšie podania neboli v rámci odvolacieho
skonania sú predložené.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu

proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. m/
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm.
c/ CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (výrok II.) v rozsahu
danom § 379 CSP a § 380 CSP, ktoré v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP
ako vecne správne potvrdil. V ostatnej časti sa uznesenia súdu prvej inštancie nedotýkal.

8. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu,
ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre spravodlivé rozhodnutie o trovách konania,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
dáva stranám sporu relevantné odpovede, na ktoré poukazuje aj odvolací súd, ktorý sa v odvolacom

konaní obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Len doplňujúc odvolací súd uvádza, že základnými zásadami, ktorými sa riadi rozhodovanie súdu o
trovách konania v civilnom sporovom procese, je zásada úspechu strán sporu (§ 255 CSP), resp. zásada
zavinenia strán sporu na zastavení konania (§ 256 CSP). Len výnimočne, pokiaľ na to existujú objektívne

dôvody, je súd oprávnený zasiahnuť do rozhodovania o trovách konania na základe vyššie uvedených
zásad a rozhodnúť o nich tak, že strane sporu, ktorej by bol inak nárok na náhradu trov konania priznaný,
tento nárok neprizná (§ 257 CSP). Výnimočnosť situácie zakladajúca možnosť aplikácie § 257 CSP
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strán sporu. Predmetné
ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v

zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

10. Vo vzťahu k vedenému súdnemu sporu odvolací súd uvádza, že konanie o určenie neplatnosti,
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy č. 370228846 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 11.03.2009 a zároveň o vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy bolo prvým výrokom
uznesenia č.k. 15Csp/136/2016-141 zo dňa 25.10.2017 zastavené, na základe čoho vznikla súdu
povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Procesné zavinenie na

zastaveníkonanianesiežalobkyňa,keďžeknemudošlonazákladejej(žalobkyňa)dispozitívnehoúkonu
- čiastočného späťvzatia žaloby vykonaného na pojednávaní konanom dňa 21.08.2017. Prvoinštančný
súd preto správne pristúpil k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania, keď na vzniknutú procesnú
situáciu aplikoval § 256 ods. 1 CSP a nárok na náhrad trov priznal protistrane, t.j. žalovanému.11. Čo sa týka odvolacej námietky žalobkyne, ktorá namietala postup prvoinštančného súdu v tom, že pri
rozhodovaní o nároku na náhrade trov konania neposudzoval vec aj z hľadiska možnej aplikácie § 257

CSP, túto odvolací súd neposúdil ako dôvodnú. Zo spisového materiálu nemá odvolací súd preukázané,
že by sporové strany v rámci prvoinštančného konania poukazovali na špecifické okolnosti konania či iné
výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo možné a zároveň spravodlivé rozhodnúť o trovách konania tak,
že procesne úspešnej strane sporu nebude nárok na ich náhradu priznaný. Je nesporné, že pokiaľ by
sporové strany počas konania na súde prvej inštancie poukazovali na existenciu dôvodov, ktoré možno

bolo možné charakterizovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, bez ohľadu na
naplnenie znakov osobitosti produkovaných tvrdení by bolo povinnosťou prvoinštančného súdu takéto
tvrdenia sporových strán preskúmať, vyhodnotiť ich a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť.
Pokiaľ však sporové strany počas celého konania na takéto dôvody nepoukázali a zároveň je zrejmé,
že takéto dôvody v konaní nevidel ani konajúci súd prvej inštancie, prvoinštančnému súdu de facto
nevznikla záväzná povinnosť odôvodniť rozhodnutie o trovách konania neaplikáciou ustanovenia § 257

CSP.

12. Podľa žalobkyne je dôvodom hodným osobitného zreteľa situácia, keď vedené súdne konanie
predstavuje spotrebiteľský spor. S takýmto odvolacím argumentom sa odvolací súd nemôže stotožniť,
nakoľko aplikácia § 257 CSP má svoj význam vo výnimočných prípadoch a osobitostiach konkrétneho

súdneho sporu, pričom charakter konania (v danom prípade spotrebiteľský spor) nemožno bez ďalšieho
považovať za naplnenie kritéria takejto výnimočnosti. Len doplňujúc je potrebné uviesť, že ustanovenia
§ 290 - § 300 CSP, ktoré sa týkajú osobitostí spotrebiteľských sporov, rozhodovanie o trovách konania
však špecificky neupravuje a súdy tak aplikujú všeobecné ustanovenia o trovách konania (§ 251 - §
264 CSP). Rovnako nemožno považovať za okolnosti na aplikáciu § 257 CSP ani tvrdenie žalobkyne

týkajúce sa okolností, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde prvej inštancie.

13. Odvolací súd neposúdil ako dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP ani žalobkyňou produkované
tvrdenia o tom, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnému žalovanému
nezasiahne do jeho majetkovej sféry len z dôvodu, že sa jedná o obchodnú spoločnosť so zahraničnou

účasťouaspoukazomnahodnotujehozákladnéhoimania.Takakocharaktervedenéhosúdnehosporu,
ani charakter subjektu sporovej strany nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa.

14. Žalobkyňa síce v podanom odvolaní poukázala na situáciu, keď je fyzickou osobou bez akéhokoľvek

nehnuteľného či hnuteľného majetku vyššej hodnoty, pracuje len na čiastočný pracovný úväzok a je voči
nej vedené konanie o oddlženie konkurzom, tieto svoje tvrdenia však nijakým spôsobom nepreukázala
a zostali tak v rovine ničím nepodložených subjektívnych tvrdení, na základe ktorých odvolací súd
nemohol pristúpiť k zásahu do správneho rozhodnutia prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov v
zastavenej časti konania. Pokiaľ chce byť subjekt v sporovom konaní vo svojich tvrdeniach úspešný, je

jeho povinnosťou tieto tvoje tvrdenia náležitým spôsobom preukázať; v opačnom prípade totiž nemožno
konštatovať, že subjekt uniesol tzv. bremeno tvrdenia.

15. S prihliadnutím na vyššie uvedené, keď bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie posúdené
ako vecne správne a zároveň nebola preukázaná potreba jeho modifikácie na základe odvolacej

argumentácie žalobkyne, odvolací súd napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutom výroku o trovách
konania potvrdil. Odvolaním nenapadnutý výrok o čiastočnom zastavení konania, s prihliadnutím na
viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania (§ 379 CSP) ponechal nedotknutý.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 v spojení s §

262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bola žalobkyňa v odvolacom konaní neúspešná, odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania protistrane, t.j. žalovanému. Vzhľadom na pomer
úspechuaneúspechustránsporuvodvolacomkonaní,kedybolažalobkyňaneúspešnávplnomrozsahu
(t.j. žalovaný bol plne úspešný), bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným

uznesením.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)