Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216765
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115216765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne N. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX, zastúpenej Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 4703/89, Prešov,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov z 13.9.2017 č. k. 14C/280/2015 - 61 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a V..

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o určenie, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX je v časti „príslušného poplatku za poskytnutý úver“ absolútne
neplatná. V tejto časti predmetu konania súd vyslovil, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov a
žalovanému sa náhrada nepriznáva. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.134,31 eur
s prísl., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v tejto časti vyslovil,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy o úvere z XX.X.XXXX žalovaný poskytol
žalobkyni úver 20.000,- Sk, ktorý sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť o zvýšený poplatok vo výške 19.120,-
Sk, teda celkovo sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť 39.120,- Sk v 12.mesačných splátkach. Súd prvej
inštancie posudzoval podmienky tejto zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa § 52 a nasl.
OZ.. Dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje

ako ničotné, tzv. pakty, ktoré sú z právneho hľadiska považované za neexistujúce. Preto prekážka
res iudicata nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná. Súd skúmal, či
zmluva obsahuje obligatórne zákonné náležitosti a zistil, že v zmluve chýba uvedenie RPMN, preto
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň zmluva neobsahuje konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšky, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných
poplatkov, priemernú hodnotu RPMN a aj v dôsledku týchto chýbajúcich náležitostí je úver bezúročný
a bez poplatkov. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že celková suma, ktorú žalobkyňa

uhradila v prospech žalovaného predstavuje 2.798,19 eur a keďže žalobkyni reálne bola poskytnutá
suma úveru 663,88 eur, rozdiel dosahuje sumu 2.134,31 eur, na zaplatenie ktorej súd zaviazal
žalovaného s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Tento nárok žalobkyni priznával titulom
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy súd v tejto časti konanie
zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o III. a V. podal včas odvolanie žalovaný, ktorý v tejto
časti navrhol rozsudok zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vytýka súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozhodnutia a má za to, že v dôvodoch
rozhodnutia súd nekriticky prevzal iba argumentáciu žalobkyne. Ďalej tvrdí, že v predmetnom prípade

je sporné v súvislosti s touto zmluvou prisúdiť žalobkyni právny status spotrebiteľa, nakoľko v zmluve
je určený účel uzatvorenia zmluvy - výkon zamestnania, a teda finančné prostriedky titulom tohto úveru
neboli poskytnuté pre súkromnú potrebu žalobkyne. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami, že účelovo
obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, a preto nemožno predmetný úver posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej tvrdí, že zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva,
že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak urobené bolo, išlo by o
rozpor so zákonom. Žalovaný ďalej tvrdí, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval všeobecne záväzný
právny predpis, podľa ktorého by bola stavená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v podobných prípadoch. Ak sa žalobca dovoláva údajov bánk,
koná tak v priamom rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Správne by sa malo prihliadať
na úrokovú sadzbu stavenú pre nebankové, lízingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný.
Žalobkyňa podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom
poskytnutiapeňažnýchprostriedkovnavýkonzamestnania,atotovyhláseniepotvrdilasvojimpodpisom.

Žalovaný toto vyhlásenie akceptoval. Súd neuviedol jediný argument na podporu svojho rozhodnutia,
z akého dôvodu posúdil danú zmluvu ako spotrebiteľskú. Aj v dôsledku týchto skutočností je rozsudok
nepreskúmateľný pre chýbajúce dôvody. Žalovaný ďalej tvrdí, že o platnosti jednotlivých častí tejto
zmluvy o úvere už bolo rozhodnuté dňa 17.7.2009 rozsudkom Stále rozhodcovského súdu so sídlom v
Bratislave. Ak sa v konaní vyskytnú neodstrániteľné podmienky, súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť,

ale musí konanie zastaviť v akomkoľvek štádiu konania. Ak procesné podmienky vo veci nie sú splnené,
konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto
rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi týmito istými
účastníkmi konania. Poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia súdov SR. Rozhodcovská zmluva
dohodnutámedzistranamisporujetzv.nevýhradnourozhodcovskouzmluvou,nakoľkoumožňujekaždej

zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so
žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z obsahu zmluvy nie je daná výlučnosť
rozhodcovského súdu a žalobkyňa mala možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd.
Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď je doručená žalovanému výzva na žalobnú

odpoveďavdanomprípadežalobnáodpoveďvštádiurozhodcovskéhokonaniadoručenánebola.Medzi
stranami bola uzatvorená nevýhradná rozhodcovská zmluva, z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani
aplikácia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase
jeho uzatvorenia a bez hypotetického zvažovania okolnosti, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho
uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzatvorenia umožňovala spotrebiteľovi uskutočniť voľbu

medzisúdomaleboalternatívnymriešenímsporu.Niejedôležitéčosamôžestaťvbudúcnosti.Žalovaný
je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne v zmysle platných právnych predpisov
a nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti. Zdôrazňuje tiež tú skutočnosť, že uzatvorenie zmluvy
o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou

o úvere. Z toho vyplýva, že v prípade rozhodcovskej zmluvy ide o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku. V odvolaní žalovaný zároveň uplatnil námietku premlčania žiadaného nároku zo strany
žalobkyne. V zmysle všetkých týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov

odvolacieho konania.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalovzmyslezásadvyplývajúcichz§379 anasl.zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného opodstatnené nie je.

6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného k priznanému plneniu z titulu bezdôvodného
obohatenia je potrebné poukázať na ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

8. Je potrebné konštatovať, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pokiaľ ide o priznanie bezdôvodného obohatenia na
ťarchu žalovaného. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Rozsudok bol odôvodnený riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie náležite
vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v tejto časti vyhovel a v odôvodnení rozhodnutia reagoval na všetky
podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní, ktoré žalovaný opakoval aj v štádiu
konania odvolacieho. Tejto argumentácii žalovaného tak prisvedčiť nemožno.

10. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že predmetný spor sa týka zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou dňa XX.X.XXXX v zmysle zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Na spotrebiteľskom charaktere
predmetnej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ nemení nič ani označený účel úveru v zmluve za súčasného
nepreukázania jednoznačne nespotrebiteľského charakteru zmluvy spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. V súlade s § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že
zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a žalobkyni je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.
Zmluvným dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod režimu právnych noriem zameraných na
ochranu spotrebiteľa. Tento záver už bol viacnásobne vyslovený v obdobných veciach, v ktorých

žalovaný vystupuje ako strana sporu, podrobne odôvodnený a podporený tak stabilizovanou judikatúrou
vnútroštátnych, ako aj európskych súdov. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalovaný má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver

poskytoval žalobkyni za účelom výkonu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

11. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa neodstrániteľnej prekážky konania - právoplatné

rozhodnutie vo veci samej rozhodcovským rozsudkom, súd prvej inštancie správne vychádzal z riadne
preukázanej skutočnosti v zmysle tom, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
a zároveň považoval dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú

podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej úverovej zmluve je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné.
Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe absolútne neplatnej zmluvnej podmienky nespôsobuje
prekážku rozhodnutej veci. Jedná sa o nulitný právny úkon, ktorý nemá žiadne právne účinky.12. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej
zmluvne podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je právne

bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky v zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
a žalovaný nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

13. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že už v minulosti v právnej veci práve žalovaného Krajský
súd v Prešove explicitne v rozsudku sp. zn. 21Co 25/2012 zo dňa 18.6.2013 konštatoval, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však

rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. ,,Nulitný rozhodcovský rozsudok
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.
mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39 ). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole ústavnosti. Ústavný
súd Slovenskej republiky tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom išlo o zásadnú
právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22.1.2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 cit.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,

kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu.“ Obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa
16.1.2013 cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal
právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné
(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky

treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna
úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je
spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“

14. Zvýšená miera ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa v prípade uzatvárania zmlúv o

úvere odzrkadľuje v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Za účelom zabezpečenia čo
najvyššej miery informovanosti spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, zákonodarca stanovuje
obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere má formulárovú podobu, v ktorej sa dopĺňali len údaje
o dlžníkovi, údaje o poskytnutom úvere, dátum a čas podpisu zmluvy a prevzatie peňažnej hotovosti.

Žalovaný koncipujúci obsah zmluvy o úvere však citované zákonné ustanovenie nerešpektoval. V
zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a
termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,ročnápercentuálnamieranákladovapriemernáhodnota
RPMN. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď poskytnutý úver považoval za bezúročný a
bez poplatkov, v dôsledku čoho je daná povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni titulom bezdôvodného

obohatenia sumu prevyšujúcu istinu reálne poskytnutého úveru.

15. Odvolací súd ďalej konštatuje, že námietku premlčania vzniesol žalovaný po prvýkrát až v štádiu
odvolacieho konania a v predchádzajúcich štádiách konania sa touto námietkou nebránil. V takom
prípade ide o hmotnoprávnu námietku sporovej strany prezentovanú ako procesná obrana, ktorej

aplikácia je však v zmysle § 366 písm. d/ CSP vylúčená, keďže nemožno konštatovať, že by túto
námietku odvolateľ (žalovaný) bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ide teda o tzv. novotu v odvolacom konaní, ktorá je prostriedkom procesnej obrany žalovaného v
tomto konaní vo forme hmotnoprávnej námietky spôsobujúcej oslabenie práva protistrany. Aplikáciu tejto
hmotnoprávnej námietky však v zmysle uvedeného nemožno uplatniť v odvolacom konaní.

16. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a V. potvrdil
ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnej žalobkyni patrí náhrada trov tohto štádia konania s tým, že o výške trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. samostatným uznesením (§ 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).