Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/183/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203901
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4118203901.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
XXXX/X, XXX XX N. L. J., zastúpená JUDr. Marcelom Jóžom, advokátom so sídlom Cukrová 14, 811
08 Bratislava, proti žalovanej: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX N. L. J., zastúpenej N.
určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10C/35/2018-26 zo dňa 09.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uložil žalovanej, aby
nenakladala s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX,
k. ú. Y., obec Y., okres B. ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1059 m2, druh

pozemku: vinica a parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 161 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, to najmä uzavierať kúpne, nájomné, podnájomné, darovacie, zámenné,
záložné zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, vkladať ako vklad spoločníka do majetku obchodných
spoločností alebo iných právnických osôb ako aj iným spôsobom prevádzať ako aj zriaďovať vecné
bremená alebo iným spôsobom zaťažovať predmetné nehnuteľnosti, ako aj na týchto nehnuteľnostiach
zriaďovať akékoľvek stavby až do právoplatného skončenia toho konania. Súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 329 ods. 2,
§ 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), § 39, § 40 ods.
1, 3, § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 3, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej ako „katastrálny zákon“).
2. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požadovala, aby súd uložil žalovanej
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na

LV č. XXX, k. ú. Y., obec Y., okres B. ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere
1059 m2, druh pozemku: vinica a parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 161 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pretože výlučnom vlastníčkou nehnuteľností je žalovaná
a hrozí, že s nimi bude nakladať podľa § 325 odsek 2 písm. c) a d) CSP. Žalobkyňa spolu s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobou vo veci samej, ktorou požaduje, aby súd určil, že
je výlučnou vlastníckou (v podiele I/I) predmetných nehnuteľností, pretože bola ňou až do 13.03.2018,

kedy zistila, že v konaní vednom na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor pod sp. zn. V-XXX/XXXX
prišlo k zmene vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej na základe
darovacej zmluvy z 10.08.2015, ktorú mala uzavrieť ako darkyňa so žalovanou ako obdarovanou.
Uvedenú zmluvu však nikdy neuzavrela a ani neoverila na nej svoj podpis, čím nemohla platne vzniknúť,
ani byť spôsobilou listinou na zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Notárska overovacia
doložka pripojená k zmluve patrila k inému dokumentu a je teda zrejmé, že ju žalovaná musela od neho

odpojiť a pripojiť k darovacej zmluve. Dňa 10.08.2015 uzavrela inú zmluvu s overeným podpisom, táto sa
však týkala inej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave (ak sa dobre pamätá mala sa týkať podielu5/6 na nebytovom priestore na adrese O. XX, X.), od jej realizácie sa však odstúpilo, a preto mala byť
zmluva zlikvidovaná, čo sa však zrejme nestalo a žalovaná alebo ich otec N.. J. P., S.. túto zmluvu
nezlikvidovali a zneužili. V zmluve ju okrem toho vedome označili aj neaktuálnou adresou pobytu, na

ktorú jej správny orgán následne neúspešne doručoval rozhodnutia, o ktorých preto nemala vedomosť.

3. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhnutým obsahom sú splnené. Žalobkyňa
osvedčila, že bola výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré žalovaná ako obdarovaná

nadobudla na základe darovacej zmluvy uzavretej so žalobkyňou ako darkyňou 10.08.2015 a aj to, že o
platnosti uvedeného právneho úkonu sú pochybnosti podľa uvedených zákonných ustanovení, pretože
žalobkyňa tvrdí, že uvedenú zmluvu neuzavrela a zmluva nie je ňou podpísaná. Pretože žalovaná
je zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností, je preto odôvodnená obava žalobkyne,
že môže so spornými nehnuteľnosťami voľne nakladať a tým osvedčená potreba bezodkladne
upraviť pomery navrhnutým neodkladným opatrením. Pretože sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením a pretože navrhnuté neodkladné opatrenie nie je zjavne neprimerané
výhode, ktorú ním žalobkyňa získa, súd žalovanej uložil podľa § 325 odsek 2 písm. c) CSP, aby so svojim
vlastníckym právom k sporným nehnuteľnostiam nenakladala až do skončenia konania vo veci samej o
určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť a priznať žalovanej náhradu trov konania. Podané odvolanie odôvodnil
ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP a uviedla, že vydané napadnuté rozhodnutie sa
javí ako zmätočné, pretože poskytuje ničotnú ochranu nároku vznesenú žalobkyňou. Obava žalobkyne
pred nakladaním so spornými nehnuteľnosťami je dostatočne ochránená existenciou poznámky o

výkone záložného práva zo dňa 02.01.2018, pričom žalobkyňa podala nezmyselný návrh na vydanie
neodkladného opatrenia až 03.04.2018, teda viac ako tri mesiace po zápise poznámky. Cieľom oboch
právnych úkonov je dosiahnutie stavu, ktorý tu už je a ktorý slúži potrebám výkonu záložného práva.
Žalovaná má za to, že takýmto spôsobom došlo k vade konania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Namietala, že súd si nevyžiadal písomné potvrdenie vystavené notárkou Mgr.

X. o zázname prevedeného notárskeho úkonu (osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluve) zo
dňa 10.08.2015. Súd zostal iba výlučne pri ničím nepodloženom tvrdení žalobkyne. Pripravil sa tak o
objektívny dôkaz, ktorého pravdivosť je v príkrom rozpore s tvrdením žalobkyne o údajnom sfalšovaní
podpisu ako aj celej darovacej zmluvy. Uvedený nevykonaný dôkaz má bezprostredný vplyv na potrebné
zistenie rozhodujúcich skutočností pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré však súd vydal aj bez

ich existencie. Ani jeden z dôkazov predložených žalobkyňou nenasvedčuje tomu, že darovacia zmluva
zo dňa 10.08.2015 nebola uzavretá žalobkyňou a že nebola žalobkyňou podpísaná. Opak je pravdou,
žalobkyňazmluvuuzatvorilaavlastnoručnejupodpísala,iodovzdalabezprostredneponávštevenotárky
do rúk žalovanej. Vydané neodkladné opatrenie sa odvoláva na zápisnicu o trestnom konaní a tak
vytvára nebezpečný precedens, podľa ktorého sa môže vydať neodkladné opatrenie len na základe

ničím nepodloženého tvrdenia. Zápisnica nehovorí o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného
poriadku, neboli vypočutí svedkovia a ani nebolo vznesené obvinenie. Tento dôkaz má mizivú hodnotu
a bol dosiahnutý pod nátlakom zainteresovaných osôb. Neobstojí poznámka žalobkyne o zneužití
jej pôvodného trvalého bydliska na preberanie pošty, pretože žalobkyňa je známa tým, že od roku
2008 vystriedala niekoľko nájmov a podnájmov. Žalovaná predpokladala, že žalobkyňa si zriadila u

Slovenskej pošty prenos doručovacej adresy. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že nebolo
treba vydávať neodkladné opatrenie, pretože stav v čase jeho vydania zodpovedal existencii dvoch
poznámok uvedených na LV č. XXX, ktoré sa vyznačujú zabezpečovacou silou rovnakej intenzity ako
zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP. Z tohto pohľadu sa javí vydané uznesenie ako nadbytočné
a naviac pre absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ako i absenciu obavy ohrozenia exekúcie

i nesprávne. Žalobkyňa nepredložila ani jeden relevantný hodnoverný dôkaz o neplatnom právnom
úkone.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť, pričom podané odvolanie žalovanej nie je vecne ani právne dôvodné. Uviedla, že

neobstojí odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej konanie má inú vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná právne nesprávne zmiešava inštitút výkonu záložného
práva záložným veriteľom na sporné nehnuteľnosti s ochranou vlastníckeho práva žalobkyne, ktorého
sa žalobkyňa voči žalovanej domáha určovacou žalobou v konaní. Skutočnosť, že nehnuteľnosti,ktoré sú predmetom konania sú súčasne predmetom zahájeného výkonu záložného práva záložným
veriteľom nijako neobmedzuje právo žalobkyne domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva voči
žalovanej. Táto okolnosť nemá vplyv na existenciu naliehavej potreby úpravy pomerov strán. Ak by aj

záložný veriteľ záložné právo vykonal, tak suma výťažku z predaja zálohu prevyšujúca zabezpečenú
pohľadávku, bude vydaná záložcovi (t. j. vlastníkovi nehnuteľností ako zálohu). Nie je teda ľahostajné,
kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Nie je teda správne tvrdenie žalovanej, že ohrozenie práva
žalobkyne nenastáva, resp. že tu nie je neodkladná potreba úpravy pomerov strán. Neobstojí ani
odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie údajne nevykonal všetky navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa
dokazovanie spravidla nevykonáva. Návrh žalobkyne obsahoval všetky náležitosti, argumentáciu
a listiny osvedčujúce základnú danosť práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným
opatrením. Neobstojí ani tretia námietka žalovanej, ktorá má spočívať v tom, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z dôvodu, že dokazovanie v
takom rozsahu a takým spôsobom, aký je potrebný v konaní vo veci samej, sa v konaní o nariadení

neodkladného opatrenia nevykonáva. Rovnako neobstojí námietka o nesprávnom právnom posúdení
veci, pretože zabezpečovanie opatrenia podľa § 343 CSP vo veci neprichádza do úvahy, keďže
predmetom konania nie je peňažná pohľadávka žalobkyne. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa
skúmajú výlučne skutočnosti podľa § 326 ods. 1 CSP a § 325 ods. 1 CSP, čím sa súd inštancie dôsledne
riadil.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené. Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť
zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd
mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje
určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a

na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť
potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo
exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia

exekúciejenutné,abyzosamotnéhonávrhuvyplývalazrejmosťohrozeniavýkonusúdnehorozhodnutia.

8. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť
situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je
súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň

osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných
účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné
dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva

plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie
má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup

určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce,žesútuokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosťnávrhunatotodočasnéopatrenia

osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.9. Súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c)
CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými
vecami alebo právami. Takýto typ neodkladného opatrenia obmedzuje dispozičné oprávnenie osobu vo

vzťahu k určitej veci alebo právu. Vo všeobecnosti má vlastník právo s predmetom vlastníctva nakladať
a toto právo je jedným zo základným subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie
s vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov dvojstranných (kúpna, darovacia, nájomná,
záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena atď.), alebo jednostranných (závet). Nariadené
neodkladné opatrenie obmedzuje dispozičné oprávnenie povinnej osoby a tým dochádza nevyhnutne

k zásahu do jej základných práv, a to najmä do základného práva vlastniť majetok, práva podnikať a
uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, základného práva na ochranu majetku, pričom zásah do právnej
sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie
nesmie druhú stranu obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu.
Preto je nutné, aby nedochádzalo bez ďalšieho k zákazu povinnej osoby nakladať s vecou alebo
právom, ale aby daná povinnosť bola konkretizovaná vymedzením povinnosti a obmedzenia (zákaz vec

previesť, resp. scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb a pod.). Ak to v individuálnom
prípade neodôvodňujú špecifické okolnosti, všeobecne formulovaný zákaz nakladania by mohol viesť k
neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby.

10. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s

uloženímpovinnostižalovanej,abynenakladalasnehnuteľnosťamizapísanýmiOkresnýmúradomNitra,
katastrálny odbor, na LV č. XXX, k. ú. Y., obec Y., okres B. ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/
XX o výmere 1059 m2, druh pozemku: vinica a parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere
161 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, to najmä uzavierať kúpne, nájomné, podnájomné,
darovacie, zámenné, záložné zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, vkladať ako vklad spoločníka do

majetku obchodných spoločností alebo iných právnických osôb ako aj iným spôsobom prevádzať ako
aj zriaďovať vecné bremená alebo iným spôsobom zaťažovať predmetné nehnuteľnosti, ako aj na
týchto nehnuteľnostiach zriaďovať akékoľvek stavby až do právoplatného skončenia toho konania.
Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení
vyhovel, pretože mal preukázanú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

a opodstatnenosť neodkladne upraviť pomery. Ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie v takom
rozsahu ako by ho vykonával pri rozhodovaní vo veci samej. Rozhodnutie súdu má mať základ
predovšetkým v predložených listinných dôkazoch, relevantných skutkových tvrdeniach a kvalifikovanej
argumentácii. V predmetom spore súd vychádzal práve z osvedčených skutočností a z listinných

dôkazov priložených žalobkyňou k podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých
vyplývaopodstatnenosťadôvodnosťnávrhunajehonariadenie.Knámietkežalovanej,žesúdnevykonal
dôkaz dopytom notárky Mgr. X. o zázname prevedeného notárskeho úkonu, odvolací súd uvádza,
že tento dôkaz môže súd vykonať priamo v konaní vo veci samej, v rámci dokazovania, no v čase
rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, má dokazovanie len formu osvedčovania, a teda

súd skúma len existenciu určitého práva ochrany domáhajúceho sa subjektu, jeho ohrozenie, resp.
narušenie a potrebu jeho ochrany.

11. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala, že neodkladné opatrenie poskytuje ničotnú ochranu
nárokužalobkynezdôvodu,ženaLVč.XXX,k.ú.Y.,okresB.jezapísanápoznámkaovýkonezáložného

práva zo dňa 02.01.2018 a poznámka o prebiehajúcom inom súdnom konaní v podstate nahrádzajú
funkciu neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, a preto je nariadenie neodkladné
opatrenia zmätočné. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že poznámka o začatí výkonu záložného
práva predajom sporných nehnuteľností a poznámka o prebiehajúcom konaní zapísaná na LV č. XXX, k.
ú. Y., okres B., nenahrádza inštitút neodkladného opatrenia. Ak by tomu tak bolo, potom by neodkladné

opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami nemali zmysel. Poznámka o začatí výkonu záložného
práva predajom sporných nehnuteľností a poznámka o prebiehajúcom konaní neposkytujú takú ochranu
vlastníckeho práva žalobkyne, akú jej poskytuje nariadenie neodkladného opatrenia. Zákonná úprava
výkonu záložného práva poskytuje ochranu záložnému veriteľovi, ktorým je spoločnosť V., v súvislosti so
záložným právom zriadeným v jeho prospech na sporných nehnuteľnostiach, ale neposkytuje ochranu či

už vlastníkovi nehnuteľností, ani osobe, ktorá sa domáha určenia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam.
Vlastníkovi nehnuteľnosti aj po začatí výkonu záložného práva naďalej zostáva jeho vlastnícke právo
až do momentu predaja zálohu (sporné nehnuteľnosti) výkonom záložného práva záložným veriteľom,
pričom v predmetnej veci je práve rozporné, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Rovnako odvolacísúd poukazuje na skutočnosť, že až do predaja zálohu môže záložný dlžník uspokojiť pohľadávku
zabezpečenú záložným právom a jeho vlastnícke právo k zálohu zostane nedotknuté. Pokiaľ by takáto
situácia nastala, potom by žalovaná mohla disponovať so spornými nehnuteľnosťami bez obmedzenia

a došlo by k porušeniu, resp. ohrozeniu vlastníckeho práva žalobkyne. Účelom neodkladného opatrenia
(a to i v prejednávanej veci) je bezodkladne a dočasne upraviť pomery strán sporu v tom zmysle, aby
sa zabránilo vzniku ujmy alebo zhoršeniu právnej pozície žalobkyne do tej miery, aby sa jej ešte oplatilo
uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Realizáciou výkonu záložného práva formou predaja sporných
nehnuteľnostíbybeznariadenéhoneodkladnéhoopatreniamoholreálnetakýtostavvzniknúť,žalobkyňa

by sa potom mohla uchádzať o vrátenie veci do pôvodného stavu len za značne sťažených podmienok.

12. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenie
nie je rozhodujúce pre samotné rozhodnutie vo veci samej, ale poskytuje len predbežnú bezodkladnú
ochranu ohrozenému, resp. porušenému právu. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a obsahuje dostatočné odôvodnenie, preto nepovažuje

vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné
dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí a obmedzuje sa len na konštatovanie
správnosti napadnutého rozhodnutia a na dôvažok dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal danosťou zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a nevyhnutnosťou
nariadenia neodkladného opatrenia. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v závislosti
od výsledkov dokazovania, ktoré vykoná, môže o žalobe rozhodnúť rôznym spôsobom, a či už žalobu
ako nedôvodnú zamietne, alebo jej vyhovie, prípadne rozhodne iným zákonným spôsobom, dňom
právoplatnosti konečného rozhodnutia neodkladné opatrenie zanikne (§ 333 CSP).

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ustanovením § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, či už pred súdom prvej inštancie a tiež pred odvolacím súdom,
sa súd vysporiada v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).