Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117205290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117205290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so

sídlom v Žiline, Dlhá 95C, IČO: 44 769 911, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.Róbert Hronček,
s.r.o., so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO: 47 248 327 proti žalovanému: P. G., A.. XX.X.XXXX, S. W.
Q. L. F. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 274,70 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 175,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 7.3.2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 27,44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 274,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 6.3.2014 až do
zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.2.2014 poskytol
žalovanémufinančnéprostriedkyvovýške150EUR,ktorésažalovanýzaviazalvrátiťvlehote15dníodo

dňa poskytnutia pôžičky, spolu s dojednanou odmenou vo výške 25,05 EUR. Zmluva bola uzatvorená
písomne prostredníctvom krátkych textových správ SMS, t.j. prostriedkami diaľkovej komunikácie.
Žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, čím v zmysle bodov 7 a 8 zmluvných podmienok vznikol
žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 36,26 EUR a na províziu za vymáhanie pohľadávky vo
výške 63,39 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.7. Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že zmluvu uzavreli dňa 19.2.2014 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca sa zaväzuje poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 150
EUR na jeho bankový účet uvedený v záhlaví zmluvy a žalovaný sa zaväzuje pôžičku vrátiť a zaplatiť

spolu s istinou pôžičky aj odplatu podľa bodu 4. zmluvných podmienok vo výške 25,05 EUR, t.j. spolu
sumu 175,05 EUR a to jednou splátkou v lehote do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky.

8. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že v čase uzavretia zmluvy bolo obchodné meno žalobcu
River Euro, s.r.o.

9. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 19.2.2014 poukázal na účet žalovaného, uvedený v zmluve
sumu 150 EUR.

10. Podľa ust. § 2 zákona č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na

účely tohto zákona sa rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

11. Podľa ustanovenia § 1 ods.3 písm.l/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

12. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

13. Podľa ust. § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že sporové strany v zmysle zákona
č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli prostredníctvom
elektronickej komunikácie zmluvu o poskytnutí pôžičky (úveru). Zmluva bola uzavretá prostredníctvom
prostriedkovdiaľkovejkomunikácie,konkrétneformoukrátkychtextovýchspráv,t.j.ceztelefón.Žalovaný
uviedol svoje identifikačné údaje - dátum narodenia, rodné číslo, adresu bydliska, bankové spojenie

(číslo účtu v peňažnom ústave), telefónne číslo a internetovú (e-mailovú) adresu. Žalobca sa zaviazal
poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 150 EUR na jeho bankový účet uvedený v záhlaví zmluvy a
žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť a zaplatiť spolu s istinou aj odplatu vo výške 25,05 EUR, t.j. spolu
sumu 175,05 EUR a to jednou splátkou v lehote do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Zmluva svojim
charakterom predstavuje zmluvu o pôžičke podľa ust. §657 Občianskeho zákonníka. Dojednaná odplata

potom predstavuje úrok ako odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov na určitý čas, podľa ust.
§ 658 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca výpisom z účtu preukázal, že na účet žalovaného poukázal dňa 19.2.2014 sumu 150 EUR,
čo vo vzťahu k dátumu splatnosti znamená, že žalovaný bol povinný vrátiť pôžičku spolu s odplatou

dňa 6.3.2014.

16. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný svoj záväzok v dojednanej lehote nesplnil. Žalovaný uplatnený
nárok ani čo do dôvodu, ani čo do výšky nespochybnil. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 175,05 EUR
titulom poskytnutej pôžičky a odplaty tak súd vyhodnotil ako dôvodný.

17. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.18. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.

19. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

20. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, preto sa dostal do omeškania a žalobcovi ako veriteľovi
vzniklo právo na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok
omeškaniasaodvíjaodmomentusplatnostidlhu.Akoužsúduviedolvyššie,15dňoválehotanasplnenie
dlhu začala plynúť v deň, nasledujúci po poskytnutí pôžičky, t.j. 20.2.2014 a uplynula dňa 6.3.2014.

Žalovaný sa teda do omeškania so zaplatením sumy 175,05 EUR dostal nasledujúcim dňom - 7.3.2014.
Pretože žalobca sa domáhal priznania úrokov z omeškania už od 6.3.2014, čo je posledný deň splatnosti
dlhu, súd mu priznal úroky z omeškania až od 7.3.2014 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

22. Výšku úrokov z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s právnym predpisom. Podľa ust. § 3

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania bola vo výške 0,25 %; po zvýšení o 5 perc.bodov predstavuje 5,25 % ročne.

23. Okrem úverovej istiny si žaloba uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a provízie za

vymáhanie pohľadávky.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. V prejednávanej veci, bez ohľadu na právnu formu, ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu , pre
ktorú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou,
bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. V danom prípade je zrejmé, že žalobca akododávateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy s veľkým počtom zákazníkov s tým, že vopred určuje v návrhu
obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať
alebo odmietnuť.

31. Podľa bodu 7 Zmluvných podmienok, pre prípad, že pôžička alebo jej časť, odplata alebo prípadná
odplata za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky nebude včas splatená, je veriteľ oprávnený požadovať
od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ je oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške režijného paušálu za zaslané upomienky veriteľom dlžníkovi. Veriteľ je oprávnený požadovať za

zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10 Eur, za poštovné a administratívne výdavky,
ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky, plus 15 % z celkovej dlžnej sumy.

32. Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

33. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

34. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 36,26 EUR súd dospel k

záveru, že nárok nie je dôvodný. Nejde totiž o platne dojednanú zmluvnú pokutu uzavretú v súlade
s ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Súd v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty poukazuje na
nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.11.2013 sp.zn.I. ÚS 3512/2011, podľa ktorého
v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale

len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
Zmluvná pokuta nebola v danom prípade individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných
obchodnýchpodmienok,pričomzmluvumôžespotrebiteľbuďakocelokprijaťaleboakocelokodmietnuť.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického

a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ v často neprehľadnej,
zložito formulovanej a malým písmom písanej forme umiestnil dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, ktoré ho zaväzujú na nejaké plnenie a o ktorých možno dôvodne predpokladať, že
pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak
aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné

priznať právnu ochranu.

35. Súd len na okraj dodáva, že žalobca ani nepreukázal, že by žalovanému nejaké upomienky poštou
zasielal a že by mu vznikli s tým súvisiace náklady na poštovné a administratívne výdavky a teda, v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

36. Naviac je potrebné konštatovať, že takáto zmluvná pokuta by neobstála ani v rámci súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchsozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitosti
právneho úkonu.

37. Zmluvná pokuta špecifikovaná v Zmluvných podmienkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods.4 písm.k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, nakoľko požadovaná zmluvná pokuta vo výške 36,26 EUR predstavuje viac ako 1/4 z požičanej
istiny a 20,71 % z celkovej pohľadávky z pôžičky. Navyše si v nej žalobca určitým paušálnym spôsobom

uplatňuje zaplatenie nákladov v súvislosti so zaslaním upomienky až v sume 10 EUR, ktorá je vzhľadom
na bežné poštovné a prípadné vecné náklady žalobcu za zaslanie jednej upomienky neprimerane
vysoká. Záver o neprijateľnosti (a teda neplatnosti) takejto zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.5
Občianskeho zákonníka bol už judikovaný aj rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 22 C 303/2015
zo dňa 3.3.2016.

38. Podľa bodu 8 zmluvných podmienok, veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka je oprávnený
bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu,
alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy nesplatenej istinyposkytnutej pôžičky a odplaty za poskytnutie pôžičky a odplaty za predlženú lehotu splatnosti pôžičky,
rovnako aj úrokov a zmluvných pokút, pokiaľ sa dlžník dostal do oneskorenia v splatnosti poskytnutej
pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok. V takom prípade sú veriteľ alebo takéto

tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu
a to najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky.

39. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej provízii za vymáhanie dlhu v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok
súd dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka je tiež neprijateľná a teda neplatná podľa ust. § 53

ods.5 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že ani ustanovenie bodu 8 zmluvných podmienok nebolo so
žalovaným individuálne dojednané a ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože od neho požaduje
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Naviac, z dojednania ani nie
je zrejmé, za čo konkrétne, za aké úkony a v akej konkrétnej výške si tento nárok na „províziu“ môže
žalobca uplatniť (keďže si môže uplatniť províziu do výšky 30%). Žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal,

že by dlh voči žalovanému vymáhal, kedy, ako, komu a v akej výške províziu za vymáhanie dlhu
vyplatil.Okremtoho,vprípadenesplneniapovinnostidlžníkomazačatiaprocesuvymáhaniapohľadávky
veriteľom (napr. aj v súdnom konaní), má veriteľ právo na náhradu účelných trov avšak v skutočnej výške
(za konkrétne úkony podľa hodnoty veci), nie určitým percentom z vymáhanej pohľadávky a to podľa
pomeru úspechu vo veci. Dojednaná provízia za vymáhanie dlhu tak predstavuje ďalšiu samostatnú

sankciu za nesplnenie dlhu, ktorej výška predstavuje vyše jednu tretinu, resp. 36 % z celkovej sumy
pohľadávky z pôžičky, t.j. istina pôžičky + odplata za pôžičku a teda, je neprimerane vysoká a žalobca
sa prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť
náklady na vymáhanie pohľadávky. Klauzula sa tiež dostáva do rozporu s § 54 ods. 1 v spojení s § 121
ods.3 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňujú priznať vyššie náklady na uplatnenie pohľadávky ako

náklady skutočne vynaložené.

40. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 36,26 EUR a sumy 63,39 EUR, spolu
vo výške 99,65 EUR zamietol.

41. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

43. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 274,70 EUR. Súd mu priznal sumu 175,05
EUR a zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 99,65 EUR. V percentuálnom vyjadrení mal teda
žalobca úspech v rozsahu 63,72 % a neúspech v rozsahu 36,28 %. Pomer úspechu a neúspechu

sporových strán teda predstavuje 27,44 %. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 27,44 %.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).