Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216765
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115216765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: N. Z., H..

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, právne zastúpená: Mgr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom
Levočská 4703/89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. z a s t a v u j e konanie v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8201889, ktorú
uzavreli strany sporu dňa 10.09.2008 je v časti „príslušného poplatku za poskytnutý úver“ absolútne
neplatná,

II. v tejto časti predmetu konania ohľadom určenia neplatnosti právneho úkonu žalobkyňa n e m á
nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

III. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.134,31 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom
z omeškania od 17.7.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia z a m i e t a ,

V. v tejto časti predmetu konania ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaný je p o v i n n
ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 18.06.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 2.164,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne od 06.06.2015 do zaplatenia a učil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8201889, ktorú
uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom dňa 10.09.2008, je v časti „príslušného

poplatku za poskytnutý úver“ absolútne neplatná.
Zo žaloby vyplýva, že spotrebiteľský úver musí obsahovať náležitosť podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). Keďže predmetná zmluva túto
náležitosť neobsahuje, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a keďže žalovaná zaplatila oproti
poskytnutej sume navyše sumu 2.164,33 EUR, túto žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že „spornú“ zmluvu o úvere nemožno

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že v prípade postavenia žalovaného treba
akcentovať jeho dobrú vieru s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval, pričom ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že by mala
postavenie spotrebiteľa. Keďže zmluvu nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere,preto nemusí obsahovať údaje o RPMN. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že predmetná zmluva nie je
spotrebiteľskou zmluvou, nie je na mieste hovoriť o výške odplaty za poskytnutý úver ako o neplatnou
právnomúkone,atedajehopriamomrozporesozákonom,nakoľkoneexistujedôvodnazákladektorého

by mal byť poskytnutý úver bezúročný, bez poplatkov. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a nakoľko ide o kogentné ustanovenie, nie je možné sa od neho odchýliť ani
po dohode strán a vzťahy, ktoré boli v dôsledku zmluvy o úvere uzatvorené a ktoré vznikli sa musia
spravovať výlučne Obchodným zákonníkom.
Žalovaný taktiež poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci

rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. Uviedol, že
žalobca bol v konaní o plnenie z predmetnej zmluvy, ktoré začalo na základe návrhu žalovaného
adresovaného Stálemu rozhodcovskému súdu zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Stále rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 17.07.2009 sp. zn. SR
05636/09. Tento rozhodcovský súd v rozsudku uznal nárok žalovaného a de facto potvrdil aj skutočnosť,
žezmluvaoúverevrátanevšetkýchjejčastíbolauzatvorenáplatneatakistopotvrdilajvšetkypodmienky

tak, ako sú dohodnuté v zmluve o úvere: Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský
súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči
žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť
rozhodcovského rozsudku irelevantná a v tomto prípade res iudicata naďalej existuje. Z tohto dôvodu
by mal súd konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva,

že európske právo nepožaduje vecný prieskum rozhodcovského rozhodnutia v exekučnom konaní, teda
o to viac je zrejmé, že tento vecný prieskum nie je požadovaný ani v novom sporovom konaní pred
všeobecným súdom (Podľa rozhodnutia ESD č. C-2/08 vo veci Amministrazione dell´Economia a delle
Finanze právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné
normy, na základe ktorých rozhodnutie získava právoplatnosť (a teda stáva sa res iudicata), aj keby

to umožnilo napraviť porušenie práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Žalovaný podotýka, že
zásada res iudicata je jednou zo základných zásad akéhokoľvek procesného práva (v trestnom práve ide
o zásadu ne bis in idem) v celoeurópskom meradle. Táto zásada nie je v slovenskom procesnom práve
uplatňovaná tak vo vzťahu k akémukoľvek prípadu (nedochádza teda k odlišnému prístupu v závislosti
na prípade) a ani nesťažuje uplatnenie práva Spoločenstva, keď žalovaný v rozhodcovskom konaní

predsa môže použiť prostriedky obrany v exekučnom konaní.
Žalovaný zároveň vyjadril názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktoré stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy
o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový

prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, aby z jeho strany došlo k
bezdôvodnému obohateniu, preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

3. Zo zmluvy o úvere zo dňa 10.09.2008 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 20.000,-
Sk, ktorý sa zaviazala žalovaná zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 19.120,- Sk t.j. celkovo

zaplatiť čiastku 39.120,- Sk v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk počnúc dňom 18.10.2018.

4. Z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPU) vyplýva: Rozhodcovská doložka
uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešenéa) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť zarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenietejtovecisanepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu žalovaná
právomoc rozhodcovského súdu.5. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.9. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe navrhol predmetné konanie zastaviť z dôvodu
prekážky rozhodnutej veci. Súd preto skúmal, či je rozhodcovská doložka, na ktorú odkazuje žalovaný,
platná a či teda mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu a či ním vydaný rozsudok mohol založiť
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd preto skúmal, či rozhodcovská doložka nepredstavuje

neprijateľnú, teda neplatnú podmienku. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v citovanom § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka je expressis verbis uvedené, ktoré podmienky sa považujú za neprijateľné,
avšak tento výpočet je iba príkladný a súd môže skúmať, či sú aj ďalšie podmienky neprijateľné, v
danom prípade rozhodcovská doložka, pričom zákonodarca úpravou v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka dokonca legislatívne zakotvil, že za neprijateľnú podmienku sa považuje ustanovenie, ktoré

vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedenú problematiku už viacnásobne riešil najvyšší súd napr. aj v
rozhodnutí 6MCdo/9/2012, z ktorého okrem iného vyplýva: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom právne akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a o tom čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“. Ďalšie rozhodnutie NS SR

sp. zn. 6Cdo/1/2012 obsahuje taktiež záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola
individuálne vyjednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy a
bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku.

13. Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je aj tento prípad, nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.
Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym
súdom a podľa ktorej sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ sa mu musí

podrobiť, predstavuje taktiež zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Iniciovanie sporu spotrebiteľom možno považovať skôr za
teoretické, ktoré nič nemení na tom, že pokiaľ si dodávateľ vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ
sa mu musí podrobiť. Spotrebiteľ navyše v danom prípade ani nepodpísal rozhodcovskú zmluvu

(doložku), pretože rozhodcovská doložka je súčasťou VPPÚ, ktoré zmluvné strany ani nepodpisovali.
Z tejto doložky ani nevyplýva, žeby bola žalovaná informovaná o rozdieloch medzi súdnym a
rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu o príslušných poplatkoch a pod..
V tejto súvislosti možno znovu poukázať na závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
6Mcdo/9/2012. Navyše je však potrebné sa stotožniť aj s ďalším záverom o tom, že princíp „ignoratia

iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane
spotrebiteľa. Je potrebné uvedomiť si, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
v rozhodcovskom konaní mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním,
spotrebiteľ má byť totiž chránený pred oboma spôsobmi. Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložkyteda spočíva v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať
napr. aj na záver Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012. Podľa neho právo na
zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj

na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť
akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

14. Súd teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, čoho dôsledkom je nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu

nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia
označuje ako ničotné, tzv. paakty, ktoré sú z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/2013). Preto prekážka res iudicata v danom prípade nie je
daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.

15. Vzhľadom na záver o neexistencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci súd skúmal, či zmluva

obsahuje obligatórne zákonné náležitosti a zistil, že v súlade so žalobným dôvodom v zmluve absentuje
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Súd zároveň konštatuje, že zmluva neobsahuje ani konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú
hodnotu RPMN, čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z

predložených listinných dôkazov - dokladov preukazujúcich úhrady zo strany žalobkyne, súd zistil,
že celková suma, ktorú žalobkyňa uhradila predstavuje 2.798,19 EUR, teda nie sumu 2.828,21 EUR
ako je to uvedené v žalobe. Keďže žalobkyni bola poskytnutá suma 663,88 EUR, rozdiel predstavuje
sumu 2.134,31 EUR (2.798,19 EUR - 663,88 EUR = 2.134,31 EUR) na zaplatenie ktorej súd zaviazal
žalovaného spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie istiny vo výške

30,02 EUR žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva istiny tvoriacej bezdôvodné
obohatenie s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa navrhla priznať úrok z omeškania od 06.06.2015,
ale žalovanému bola žaloba doručená dňa 16.07.2015, preto sa do omeškania dostal až nasledujúcim
dňom t.j. 17.07.2015, pričom k prvému dňu omeškania predstavovala úroková sadzba výšku 5,05 %.

16. Žalobkyňa žalobou žiadala zároveň určiť, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti
príslušného poplatku za poskytnutý úver absolútne neplatná. V rámci pojednávania konaného dňa
13.09.2017 navrhol právny zástupca žalobkyne, aby súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie v zmysle § 274 CSP, pričom poukázal na to, že žalovaný zamestnáva množstvo právnikov
a bolo možné aby sa na pojednávanie dostavil. Keďže sa tak nestalo, právny zástupca žalobkyne

mal za to, že v danej veci je možné vydať rozsudok pre zmeškanie a v časti výroku, ktorým žiadala
žalobkyňa určiť neplatnosť zmluvy, tento návrh zobral späť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že z ustanovenia § 274 CSP vyplýva, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno na
pojednávaní rozhodnúť vtedy, pokiaľ sa žalovaný nedostaví na pojednávanie a neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. V predmetnej veci sa žalovaný k žalobe riadne vyjadril a na

pojednávanie sa síce nedostavil, avšak svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej
zaneprázdnenosti a zároveň vyjadril súhlas, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd má za to, že
za danej situácie nebolo možné vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný svoju
neúčasť ospravedlnil a zároveň vyjadril súhlas, aby súd konal v jeho neprítomnosti, pričom v danom
prípade možno tiež brať na zreteľ hospodárnosť konania, keďže prípadným vycestovaním zástupcu

žalovaného by mu určite vznikli ďalšie náklady a keďže sa žalovaný k žalobe riadne vyjadril a v rámci
ospravedlnenia poukázal na to, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predošlých podaní, súd má za
to, že vo veci nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

17. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o určenie čiastočnej neplatnosti predmetnej zmluvy, súd v

tejto časti, postupom podľa § 145 ods. 2 CSP, konanie zastavil.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si v rámci žaloby uplatnila v podstate dva samostatné nároky, súd aj
o trovách konania rozhodoval samostatne. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby, žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania a

žalovanému, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
V časti vydania bezdôvodného obohatenia bola žalobkyňa v zásade úspešná, neúspešná bola iba v
časti o zaplatenie istiny v sume 30,02 EUR resp. čiastočne aj príslušenstva pohľadávky, čo však je podľa
názoru súdu nepatrná časť a preto v tejto časti priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).