Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Csp/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213605
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817213605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády č. 954/7, Česká
republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom v Martine,
Jilemnického 4012/30 proti žalovanému: U. T., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom W. L. XX/XX, N. pod
U., občan SR, zastúpený X. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. L. XX/XX, N. pod U., o zaplatenie
1.131,54 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 361,61 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 361,61
EUR od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e ta.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017, domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.131,54 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania a to titulom nesplateného úveru
od Provident Financial, s.r.o.. V podanej žalobe uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu
spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzavreli dňa 22.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške
1500,- EUR. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom
počte 60 splátok po 33,62 EUR. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 26.11.2014. Úver bol
žalovanému poskytnutý jednorázovo hotovostne. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel dňa 22.09.2013
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá služba zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti
prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti právneho predchodcu
žalobcu a to žalovaným na určenom mieste za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu 772,50,- EUR v

počte 60-tich týždenných splátok po 12,88 EUR, ktoré boli splatné spoločne so splátkami úveru. Celková
výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 46,50 EUR. Žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške
1.658,46 EUR. Žalovanú sumu 1.131,54 EUR tvorí suma úveru 1.500,- EUR , odmeny 772,50 EUR
po odpočítaní úhrad žalovaného 1.658,46 EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 právny
predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu.

2. Podaním zo dňa 16.04.2018 žalobca zobral žalobcu v časti sumy 361,61 EUR späť a žiadal konanie
zastaviť a vrátiť pomernú časť súdneho poplatku.3. Žalovaný žalobu a ostatné súdny písomnosti prevzal 28.12.2017, k žalobe sa vyjadril prostredníctvom
zástupcu dňa 21.5.2018 tak, že si má za to, že právnemu predchodcovi žalobcu vyplatil to, čo bolo
potrebné. Nie si je vedomý, že by mal voči žalobcovi dlh.

4. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili
a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, súd vec prejednal aj v neprítomnosti žalovaného,
ktorý taktiež súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov najmä žaloby, Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere z 22.09.2013, Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 22.09.2013, Štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, prehľadom úhrad, Zmluvou o postúpení pohľadávok,
z 16.12.2016, Oznámením o postúpení pohľadávok z 16.12.2016, Predžalobnou výzvou, výpisom z
Obchodného registra žalobcu, čiastočným späťvzatím žaloby a ostatným obsahom súdneho spisu sp.
zn. 18Csp/179/2017.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

-Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO a žalovaný uzatvorili dňa
22.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške

1.500,- EUR. V zmluve si dohodli, že celkové náklady žalovaného sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru,
t.j. vo výške 215,99 EUR a poplatok za garantovanú službu vo výške 301,51 EUR. V zmluve sú ďalej
uvedené tieto údaje: RPMN: 70,38 %, celková čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť 2017,50 EUR,
priemerná hodnota RPMN 46,06 %, počet týždenných splátok: 60, výška prvej až predposlednej splátky

33,63 EUR, výška poslednej splátky 33,33 EUR, termín konečnej splatnosti úveru 7. deň 60 týždňa po
dni uzavretia zmluvy, splatnosť prvej splátky: 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej
ďalšej splátky: 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Bol dojednaný hotovostný
režim. V ten istý deň zmluvné strany uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe
ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí

peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 569059213, a to v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste
určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie
tejto služby zaplatiť celkovú odmenu vo výške 772,50 EUR v 60 pravidelných splátkach, a to v 59
týždenných splátkach po 12,87 EUR a poslednú splátku vo výške 13,17 EUR počas doby splácania

spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti
pri prevzatí splátky poskytovateľom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Nebolo sporným, že
žalovaný na úvere uhradil spolu sumu 1.658,46 EUR.

-Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu

(spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731) a žalobcom bola postúpená aj pohľadávka
voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené právnym predchodcom žalobcu
listom zo dňa 16.12.2016.

- Žalobca listom zo dňa 05.10.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.152,86

EUR do 16.10.2017, list bol žalovanému odoslaný 09.10.2017.

7. Po právnej stránke súd spor posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

-Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

-Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

-Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

-Podľa § 9 ods. 2 písmeno f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

-Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

-Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

-Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

8.Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákonov, považoval
súd žalobu za nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako

zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa však ako spotrebiteľský
právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj
ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. V rovnaký
deň strany sporu uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia.
Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem iného pojem
spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, definoval osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa.
V tomto prípade niet pochýb, že predchodca žalobcu ako veriteľ predmetnej pohľadávky bol veriteľom
podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., teda osobou, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci

svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná bola spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podporne platí na daný vzťah aj právna úprava podľa § 52
a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Právny predchodca žalobcu
ako veriteľ predmetnej pohľadávky bol veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., teda
osobou, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol

spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
V rovnaký deň bola medzi stranami sporu uzavretá aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru. Súd
skúmal, či predmetná zmluva má náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je
síce uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je ,,siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“,

ale takto uvedený konečný termín splatnosti úveru podľa názoru súdu nie je jednoznačným údajom, na
základe ktorého spotrebiteľ môže bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná
splatnosť úveru. V súvislosti s touto formuláciou je potrebné, aby spotrebiteľ odpočítaval jednotlivé
týždne, navyše tu môže byť pochybnosť, či siedmy deň 60. týždňa znamená v poradí siedmy deň (t.j.
nedeľu), alebo je ním mienený siedmy deň počítaný iným spôsobom, a to v súvislosti s ustanovením o

splatnosti jednotlivých splátok (prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy; splatnosť
každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky). Súd má za to,
že právnemu predchodcovi žalobcu pritom nič nebránilo, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol
jednoznačným spôsobom, ktorý nevzbudzuje akékoľvek pochybnosti o tom, kedy nastane konečnásplatnosť úveru. Ak má veriteľ možnosť určiť konečnú zmluvne dohodnutú splatnosť spotrebiteľského
úveru, nemôže povinnosť vypočítať konečnú splatnosť prenášať na dlžníka a obchádzať tak zákon. V
tejto súvislosti sa súd cíti viazaný aj pomerne ustálenou judikatúrou a rozhodovacou praxou súdu, ktorá

vyžaduje, aby veriteľ postupoval voči dlžníkovi - spotrebiteľovi maximálne čestne a prehľadne tak, aby
vedel, kedy a v ktoré dni sú splatné nielen splátky, ale aj presne kedy je splatný celý úver (s poukazom
na rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo
143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa

25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa19.9.2012, sp.
zn. 17Co/151/2012). Súd preto dospel k záveru, že v zmluve nie je termín konečnej splatnosti úveru
uvedený určitým a riadnym spôsobom. Taktiež podľa názoru súdu nie je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedená správna výška RPMN, a je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky
RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú

všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

V danom prípade vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá
bola dohodnutá na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 772,50 EUR. Obidve zmluvy
Zmluva o spotrebiteľskom úvere aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru boli uzatvorené zmluvnými
stranami v rovnaký deň. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je závislá zmluva, teda jej platnosť závisí
od platnosti hlavnej zmluvy, t.j. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na previazanosť hlavnej

a vedľajšej úverovej zmluvy je evidentná snaha právneho predchodcu žalobcu takto umelo znižovať
výšku RPMN, čím sa úver pre spotrebiteľa javil výrazne lacnejší. Uvedené konanie žalobcu ( resp.
jeho právneho predchodcu) vykazuje jasný úmysel získať neoprávnený prospech, keď odmena za túto
službu nie je vôbec zahrnutá do celkových nákladov. V skutočnosti je potrebné túto zmluvu vnímať
ako súčasť úverovej zmluvy, pretože prestavuje len spôsob splácania úveru formou osobných výberov

splátok za službu, ktorá bola viazaná na samotný poskytnutý úver. Ak by mal žalovaný uhradiť úrok a
poplatok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a poplatok podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
uhradil by žalobcovi okrem istiny ešte sumu vo výške 51,50 % istiny, čo súd považuje za konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho žalobca nepreukázal, že služba, ktorá mala byť poskytovaná
na základe tejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru, bola zároveň aj žalovanému poskytnutá. Z vyššie

uvedeného potom vyplýva, že aj suma 772,50 EUR mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Výška RPMN je
potom 228,66 % (www.openiazoch.zoznam.sk) a nie 70,38 %, ako je uvedené v predmetnej zmluve.
RPMN je tak v predmetnej zmluve o úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie
uvedeného potom vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené obligatórne náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného
zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Na základe uvedeného súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je tak
povinný zaplatiť žalobcovi len sumu poskytnutej istiny úveru, t.j. 1.500,- EUR, žalovaný doposiaľ na

úvere žalobcovi ( resp. jeho právnemu predchodcovi) zaplatil sumu 1.658,46 EUR, a teda nie je povinný
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje 769,93 EUR. V
tejto časti je žaloba nedôvodná, preto ju súd zamietol. Konanie o zaplatenie sumy 361,61 EUR a úroku
z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 361,61 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia zastavil podľa § 144
a 145 ods. 1 a 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“) zastavil.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.11.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Súd s poukazom na
výsledok sporu a na čiastočné zastavenie konaní zavinením žalobcu mal za to, že žalovaný bol v konaní
úspešný a vznikom mu nárok na náhradu trov konania. Súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a ani nevyplynuli z obsahu súdneho spisu.

12. O vrátení pomernej časti súdneho poplatku v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodne
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v súlade so zák.č. 71/1992 Zb.z. o súdnych
poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).