Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžrk/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200170
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a z
členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci sťažovateľa
(predtým žalobca): Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369,
zastúpeného LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, so
sídlom Damborského 1, Nitra, 2/ N., zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPo
28/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005695-4 z 27. januára 2016, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/41/2016-120 zo 7. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom súde

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/41/2016-120 zo 07.06.2017 podľa §
190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPo 28/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005695-4 z 27.01.2016.
Správny súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP a ďalším účastníkom podľa
§ 169 SSP.

2. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 02.07.2015 bol Okresnému úradu Nitra,
katastrálny odbor (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh z 29.06.2015 na zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/
A47 z 29.06.2015, v znení dodatku č. 1 z 24.07.2015, uzavretej medzi predávajúcim N. (ďalší účastník 2/)
a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom
území F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX. Konanie bolo
vedené pod sp. zn. V 5243/2015.

3. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5243/15-7 z 28.07.2015, ktorým povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu s
tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 28.07.2015.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala Okresná prokuratúra
Nitra protest prokurátora č. Pd 199/15/4403-2 z 15.10.2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie
zrušiť. V dôvodoch protestu uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 z 08.07.2015
schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom
„Vybudovanie strategického parku“. Žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
20801/2015-1000-35060 z 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa 08.07.2015
a týkalo aj parcely registra C KN č. XXXX. v katastrálnom území F., bola doručená správnemu orgánu
prvého stupňa dňa 22.07.2015 a zaevidovaná bola pod č. Z 5113/15. V čase vydania rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva mal správny orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnosť,
ktorá tvorila predmet katastrálneho konania, existovalo zákonné predkupné právo štátu, a preto mal
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť. Konanie malo byť podľa §
31a písm. c) katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny
preukazujúce, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to
dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Tým, že
správny orgán prvého stupňa neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu, presne
a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré
bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť dotknutej kúpnej zmluvy. Konanie
o proteste prokurátora bolo správnym orgánom prvého stupňa vedené pod sp. zn. UP 52/2015.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 02.11.2015 rozhodnutie č. UP 52/2015-9, ktorým protestu
prokurátora z 15.10.2015 vyhovel a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 28.07.2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

6. Žalovaný rozhodnutím UPo 28/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005695-4 z 27.01.2016 zamietol
odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 02.11.2015 potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný uviedol, že vláda Slovenskej republiky dňa 08.07.2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území F..
Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky o zápis predkupného práva štátu a táto bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015.
Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
z 13.07.2015 vydaného podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“)
a medzi nehnuteľnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k osvedčeniu je aj parcela registra C KN č. XXXX,
orná pôda o výmere 455 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území F.. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č.
175/1999 Z. z. vzniklo k uvedenej parcele zo zákona predkupné právo štátu, a to dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. V čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bolo preto potrebné na túto skutočnosť v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
prihliadnuť, katastrálne konanie malo byť prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby predložili
listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.
z. nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania
podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Existencia predkupného práva štátu je takou právne
významnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo naň prihliadať a
v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo nevyužil. Žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia poukázal tiež na to, že v prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené
predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

7. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal z toho, že
dňa 02.07.2015 sa začalo katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh žalobcu z 29.06.2015 ako
kupujúceho, ktorý mal zastupovať aj predávajúceho, na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 29.06.2015 v znení dodatku č. 1 z 24.07.2015, uzavretej medzi
žalobcom ako kupujúcim a ďalším účastníkom 2/ ako predávajúcim, predmetom ktorej bol pozemok
nachádzajúci sa v katastrálnom území F. parc. č. XXXX.

8. V priebehu uvedeného katastrálneho konania bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22.07.2015
doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20.07.2015 o zápis predkupného
práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., prílohou ktorej bol zoznam pozemkov podľa

katastrálnych území, na ktorých je potrebné zápis predkupného práva štátu vykonať a osvedčenie
č. 20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je
významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis
predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda Slovenskej republiky uznesením č.
401/2015 z 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1
k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zobor, Zbehy,
Mlynárce, Lužianky, medzi ktorými je uvedený aj pozemok registra C KN parc. č. XXXX, orná pôda
o výmere 455 m2. Žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola na správnom orgáne
prvého stupňa zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015.

9. Správny súd konštatoval, že s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. vzniklo dňa
08.07.2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a
ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu z 13.07.2015, pričom je nesporné, že sa medzi
nimi nachádza aj pozemok registra C KN parc. č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území F..
Správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22.07.2015.
Dňa 28.07.2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho
práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu bez toho, aby sa zaoberal
existenciou predkupného práva štátu resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, či vôbec
túto skutočnosť posudzoval.

10. S poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správny súd uviedol, že za skutkovú a právnu
skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
treba považovať aj existenciu zákonného predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z.
Preto podľa názoru správneho súdu pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného
predkupného práva štátu k dotknutej nehnuteľnosti nezaoberal a nevysporiadal resp. vysporiadanie sa
s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva nevyplýva, pochybil.

11. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), ktorý
sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre
rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie,
pričom táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. Správny súd bol toho názoru, že správny orgán
prvého stupňa nedostatočne skúmal skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania
o povolení vkladu vlastníckeho práva, medzi ktoré patrí aj existencia predkupného práva štátu a
nevenoval dostatočnú pozornosť ani listinným dokladom, ktoré mu boli predložené a z ktorých existencia
predkupného práva štátu jednoznačne vyplývala. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého
na základe zákona č. 175/1999 Z. z. nie je podľa správneho súdu samoúčelná a správny orgán
sa pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemôže správať tak, že
toto právo neexistuje resp. že neexistuje, pokiaľ nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Úlohou
citovaného zákona je okrem iného upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných
na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a k čomu má podľa správneho súdu prispieť
aj existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje od
predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že trvanie
tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru správneho súdu
dôvodom, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr. trvanie
tohto práva) a posudzoval ju ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie
vkladu vlastníckeho práva.

12. K otázke predkupného práva štátu správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžr/103/2012 z 09.04.2013 a uviedol, že z jeho záverov vyplýva, že správny orgán pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať aj na
existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá
by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.

13. Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/15/2012
zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť

k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody
jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra
nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy z 29.06.2015, v znení
dodatku č. 1 z 24.07.2015, nenadobudol vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti a správny orgán,
ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na
povolenie vkladu, čo znamená, že mal prihliadať aj na existenciu zákonného predkupného práva štátu.

14. Vzhľadom k uvedenému bol podľa názoru správneho súdu dôvodne podaný protest prokurátora
č. Pd 199/15/4403-2 z 15.10.2015 pod proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o povolení
vkladu vlastníckeho práva z 28.07.2015, pričom jedným z dôvodov tohto protestu bolo, že správny orgán
prvého stupňa presne a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu k existencii predkupného práva štátu.
Správny orgán prvého stupňa preto podľa názoru správneho súdu postupoval správne, keď na základe
dôvodne podaného protestu prokurátora rozhodnutím z 02.11.2015 zrušil svoje rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva z 28.07.2015 a správne postupoval aj žalovaný, keď zamietol odvolanie
žalobcu a rozhodnutie z 02.11.2015 o vyhovení protestu prokurátora potvrdil ako vecne správne.

15. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal aj na to, že nemohlo byť úlohou súdu v tomto
preskúmavacom konaní na základe správnej žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti
pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe.

16. Správny súd dodal, že posudzovanie otázky platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy bolo v
konaní o rozhodovaní o proteste prokurátora predčasné, nakoľko zrušením rozhodnutia z 28.07.2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa katastrálne konanie dostalo do štádia,
že správny orgán prvého stupňa musí opätovne rozhodnúť v konaní o návrhu z 29.06.2015 na povolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tomto konaní bude priestor, aby správny orgán
prvého stupňa opätovne preskúmal zmluvu z hľadiska kritérií uvádzaných v § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona s prihliadnutím na existenciu skutkových a právnych skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Z uvedených dôvodov správny súd neposudzoval otázku platnosti, resp. neplatnosti
kúpnej zmluvy z 29.06.2015 v znení dodatku č. 1 z 24.07.2015, nakoľko vysporiadanie sa s touto
otázkou, resp. so zákonom stanovenými kritériami, na základe ktorých sa zmluva posudzuje, prioritne
patrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý je povinný zmluvu preskúmať, a to v konaní o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a nie v konaní o proteste prokurátora.

17. K námietke žalobcu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 29.06.2015 neexistovalo predkupné
právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti a toto vzniklo až dňa 08.07.2015, správny súd uviedol, že správny
orgán prvého stupňa je povinný vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania (v predmetnej veci dňa
28.07.2015) a v tomto čase už nepochybne predkupné právo štátu existovalo a správny orgán o jeho
existencii preukázateľne mal vedomosť od 22.07.2015.

18. V závere správny súd uviedol, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého
stupňa po tom ako nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie UP 52/2015-9 z 02.11.2015 pokračoval
v katastrálnom konaní o návrhu z 29.06.2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy z 29.06.2015 v znení dodatku č. 1 z 24.07.2015 vedenom pod sp zn. V
5243/2015 a dňa 18.03.2016 vydal rozhodnutie č. V 5243/2015-22, ktorým
katastrálne konanie zastavil podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že katastrálne konanie o návrhu z 29.06.2015
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 29.06.2015 v
znení dodatku č. 1 z 24.07.2015 bolo právoplatne skončené zastavením konania. Na túto skutočnosť
však správny súd v súdnom konaní nemohol prihliadať a ani posudzovať zákonnosť, resp. prípadnú
nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania, nakoľko s poukazom na § 134 ods. 1 SSP bol viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, pričom sa nejedná o niektorý z prípadov uvedených v § 134 ods.
2 SSP a s poukazom na § 135 ods. 1 SSP bol pre rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z 13.01.2016,
nakoľko sa nejedná ani o jeden z prípadov uvedených v § 135 ods. 2 SSP, teda nejde o konanie podľa
§ 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP a správny súd nerozhodoval ani podľa § 192 SSP.

19. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

20. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech správny súd nepriznal náhradu trov konania, a to s
poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplývalo, že by žalovanému v súvislosti s týmto
konaním trovy konania vznikli s tým, že žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov
konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu správny súd
v predmetnej veci nevzhliadol. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi
konania Krajskej prokuratúre Nitra, nakoľko jej v súvislosti s konaním nevznikli žiadne preukázateľné
trovy. Taktiež správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania N. C., a
to s poukazom na § 169 SSP a s odôvodnením, že správny súd ho uznesením č. k. 11S/41/2016-46 z
13.10.2016 pribral do konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by mu vznikli trovy
konania. Podľa správneho súdu za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu správneho súdu
z 09.02.2017, zaslanú právnemu zástupcovi ďalšieho účastníka, aby sa k podanej žalobe vyjadril s
poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP).

II.
Kasačná sťažnosť

21. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote
kasačnú sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP,
navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a
vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov
konania.

22. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, keď podľa
jeho názoru zo strany správneho súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne
normy.

23. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu sťažovateľ poukázal na čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, § 139 SSP, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky (II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS
311/07, I. ÚS 33/2012) a Európskeho súdu pre ľudské práva (Suominen v. Fínsko z 01.07.2003; Tatishvili
v. Rusko z 22.02.2007). Zároveň sťažovateľ uviedol, že viazanosť súdu § 140 SSP nie je absolútna.
Podľa sťažovateľa nemožno žiadnym ustanovením zákona vylúčiť možnosť, že iný senát súdu bude
mať odlišný právny názor.

24. Správny súd podľa sťažovateľa v rozsudku nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo by malo byť
predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. skutočnosťou, na ktorú je katastrálny
orgán v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povinný pri povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností prihliadnuť. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že vzhľadom na neurčitosť
právneho pojmu ,,skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“ bolo
potrebné zo strany správneho súdu poskytnúť jeho výklad.

25. Podľa názoru sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď subsumoval predkupné
právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. do kategórie skutkových a právnych skutočností
v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Sťažovateľ
má za to, že predkupné právo je inštitútom súkromného práva a prostredníctvom neho môže dôjsť k
usporiadaniu vlastníckych práv k pozemkom v súvislosti s významnou investíciou, avšak toto právo
nemožno vynucovať prostredníctvom orgánov rozhodujúcich o vklade. Preto bolo podľa sťažovateľa
potrebné v konaní zodpovedať, aké nároky vyplývajú z porušenia predkupného práva štátu a či vôbec
je následkom jeho porušenia absolútna alebo relatívna neplatnosť právneho úkonu. Sťažovateľ dodal,
že k dosiahnutiu usporiadania vlastníckych práv k pozemkom v súvislosti so strategickou investíciou
má štát k dispozícii inštitút vyvlastnenia, a to bez ohľadu na aktuálneho vlastníka, keď vyvlastňovacia

náhrada sa v prípade občianskoprávneho sporu uloží do úschovy súdu a bude vyplatená v závislosti od
jeho výsledku (§ 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predkupné právo štátu
má navyše podľa sťažovateľa rovnaký obsah ako predkupné právo spoluvlastníka veci.

26. Platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je podľa názoru sťažovateľa
posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 a rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2222/2011 z 29.05.2012. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona nemožno podľa sťažovateľa interpretovať tak, že správny orgán je povinný posudzovať platnosť
právneho úkonu podľa práva účinného v čase rozhodovania o návrhu na vklad.

27. Protest prokurátora je podľa sťažovateľa v časti, kde vyslovil záver o tom, že správny orgán bol
povinný skúmať či došlo k uplatneniu predkupného práva štátu, zjavne nedôvodný, keďže v čase
uzavretia kúpnej zmluvy predkupné právo štátu k dotknutému pozemku neexistovalo.

28. Sťažovateľ ďalej namietal, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/103/2012
z 09.04.2013, na ktorý správny súd vo svojom rozsudku odkázal, vychádza z odlišného skutkového
stavu, keď v uvedenom konaní išlo o neurčitosť prejavu vôle v potvrdení štátu ohľadne predkupného
práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v predmetnej veci predkupným právom štátu nezaoberal
vo vzťahu k § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a jeho rozhodnutie podľa sťažovateľa neobsahuje žiadny
právny názor, ktorý by spadal aj na prejednávanú vec.

29. Z dôvodu, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má dve fázy, pričom k nadobudnutiu
prichádza až vkladom a tiež z dôvodu, že oprávnenou osobou z predkupného práva bol štát a žalovaný
je štátny orgán, ktorý vyhovel protestu prokurátora (taktiež patrí do sústavy štátnych orgánov), je podľa
žalobcu dôvodné predpokladať, že žalovaný sa výkladom zákonných noriem priklonil na stranu štátu,
preto podľa sťažovateľa bolo úlohou správneho súdu v konaní posúdiť aj to, či nedošlo k porušeniu
zásady rovnosti vyplývajúcej z čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

30. Z protestu prokurátora, katastrálnych rozhodnutí a rozsudku správneho súdu je podľa sťažovateľa
zrejmé, že katastrálny orgán pri vydaní pôvodného rozhodnutia o povolení vkladu v prospech
sťažovateľa mal vedomosť o predkupnom práve štátu k dotknutému pozemku. Nie je potom
sťažovateľovi zrejmé ako prokurátor, katastrálne orgány a správny súd následne dospeli k záveru, že
katastrálny orgán toto predkupné právo nevzal pri povolení vkladu do úvahy, keď rozhodnutie o povolení
vkladu neobsahuje odôvodnenie. Prokurátor a katastrálne orgány za dôkaz takéhoto „opomenutia“
považujú skutočnosť, že katastrálny orgán neprerušil konanie o povolení vkladu a nevyzval účastníkov
konania na predloženie listiny, ktorou by preukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Podľa
sťažovateľa ide o nelogickú argumentáciu, nakoľko takýto postup prejudikuje právny záver katastrálneho
orgánu, že predkupné právo štátu má alebo môže mať vplyv na povolenie vkladu. Katastrálnemu
orgánu by sa v takom prípade odňala právomoc, ktorá mu vyplýva z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
čo sa podľa sťažovateľa aj stalo, keď katastrálne orgány nekriticky prevzali argumentáciu z protestu
prokurátora.

III.
Vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti

31. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, stotožňujúc sa s právnym posúdením veci správnym súdom, ktorý
považoval existenciu zákonného predkupného práva štátu za takú skutočnosť, na ktorú bolo potrebné v
čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na to, že podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a ustálenej súdnej praxe
okresný úrad rozhoduje podľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu, a
teda nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí zmluvy resp.
až po začatí vkladového konania.

32. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie zákonnú povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj
štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo, je podľa žalovaného nedovoleným, absolútne
neplatným právnym úkonom. Žalovaný tento názor odôvodnil tým, že prípady absolútnej neplatnosti
právnych úkonov negatívne vymedzuje taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti v § 40a
Občianskeho zákonníka, a teda vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú
uvedené v citovanom ustanovení zákona, ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú správny orgán a aj súd
musia prihliadať z úradnej povinnosti.

33. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom sťažovateľa, že predkupné právo štátu má taký istý obsah ako
predkupné právo spoluvlastníka veci. V tejto súvislosti uviedol, že síce obe predkupné práva vznikajú zo
zákona, platná právna úprava spája s porušením zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa
§ 140 Občianskeho zákonníka, na rozdiel od zákonného predkupného práva štátu, relatívnu neplatnosť.

34. Žalovaný tiež uviedol, že sťažovateľom navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného by bolo
nevykonateľné z dôvodu, že na základe následných právnych zmien je aktuálnym vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, a teda sťažovateľ ani ďalší
účastník N. C. už vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti nie sú. Zmenil sa tiež druh pozemku a pozemok sa
rozdelil do iných parciel. Vzhľadom na tieto právne zmeny (s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona v spojení s § 228 Civilného sporového poriadku) nemožno podľa žalovaného vykonať spätný
zápis vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka N. ako pôvodného predávajúceho v konaní V
5243/2015.

35. Krajská prokuratúra Nitra (ďalej aj „ďalší účastník 1/“) vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, považujúc rozsudok
správneho súdu za vecne správny a riadne odôvodnený.

36. Ďalší účastník 1/ sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že okresný úrad pri rozhodovaní
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať na existenciu
predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať
vplyv na povolenie vkladu. Z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je podľa ďalšieho účastníka 1/ zrejmé, že
skutočnosti uvedené v tomto ustanovení skúma katastrálny úrad pri rozhodovaní o vklade, teda skúma
všetky skutočnosti, ktoré nastanú do rozhodnutia o vklade, vrátane vzniku predkupného práva štátu.
Podľa ďalšieho účastníka 1/ nie je prípustné, aby katastrálny úrad rozhodol o vklade vlastníckeho práva
na základe zmluvy, ktorá v čase rozhodovania nerešpektovala zákonné predkupné právo štátu a teda
bola v rozpore so zákonom.

37. K námietke sťažovateľa, že v konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti ďalší účastník 1/ uviedol,
že táto je účelová a ničím nepodložená.

38. N. C. (ďalej aj „ďalší účastník 2/“) sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.
Právna úprava a právne názory kasačného súdu

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP)
a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP).

40. Predmetom kasačného konania bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. UPo 28/2016-4/Br OU-

NR-OOP-2016/005695-4 z 27.01.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. UP 52/2015-9 z 02.11.2015 o vyhovení protestu
prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 199/15/4403-5 z 15.10.2015, podanému proti rozhodnutiu
Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5243/15 z 28.07.2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech sťažovateľa na základe kúpnej zmluvy
č. 2015/6/A47 z 29.06.2015, v znení dodatku č. 1 z 24.07.2015.

41. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 02.07.2015 bol na Okresnom úrade Nitra,
katastrálny odbor podaný návrh ďalšieho účastníka 2/ a sťažovateľa z 29.06.2015 na povolenie vkladu
a zápis vlastníckeho práva k pozemku registra C KN, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území F., s
parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere 455 m2 (ďalej aj „pozemok“), do katastra nehnuteľností
v prospech sťažovateľa, na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A47 z 29.06.2015, v znení dodatku č. 1
z 24.07.2015, uzavretej medzi ďalším účastníkom 2/ ako predávajúcim a sťažovateľom ako kupujúcim.
Konanie bolo vedené pod sp. zn. V 5243/15.

42. V konaní nebolo sporné, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 z 08.07.2015
schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je
zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zobor, Zbehy, Mlynárce, Lužianky, vrátane
pozemku registra C KN, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., s parcelným číslom XXXX, orná
pôda o výmere 455 m2. Okresnému úradu Nitra bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky z 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej
bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis
predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015 o tom, že stavba
„Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Uvedená žiadosť bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015.

43. Dňa 28.07.2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutie č.
V 5243/15, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností v
prospech sťažovateľa na základe uvedenej kúpnej zmluvy č. 2015/6/A47 z 29.06.2015, v znení dodatku
č. 1 z 24.07.2015. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2015.

44. Proti uvedenému rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podala
prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor dňa 19.10.2015
protest č. Pd 199/15/4403-5 z 15.10.2015 z dôvodu, že okresný úrad neprihliadol na existenciu
zákonného predkupného práva štátu, ktorá skutočnosť má vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán
podľa protestu prokurátora nezistil presne a úplne skutočný stav veci vo vzťahu k existencii zákonného
predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť
dotknutej kúpnej zmluvy. Konanie o proteste prokurátora bolo vedené pod sp. zn. UP 52/2015.

45. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, konajúc podľa § 69 správneho poriadku, vydal dňa 02.11.2015
rozhodnutie č. UP 52/2015-9, ktorým protestu prokurátora č. Pd 199/15/4403-5 z 15.10.2015 vyhovel a
napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5243/15 z 28.07.2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č.
2015/6/A47 z 29.06.2015 v znení dodatku č. 1 z 24.07.2015 v prospech sťažovateľa zrušil. Proti tomuto
rozhodnutiu podal odvolanie sťažovateľ.

46. Žalovaný rozhodnutím č. UPo 28/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005695-4 z 27.01.2016 zamietol
odvolanie sťažovateľa a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. UP 52/2015-9 z
02.11.2015 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že existencia predkupného práva štátu
je takou právne významnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na konanie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo naň prihliadnuť a
v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo nevyužil. Ak by túto
skutočnosť účastníci vkladového konania nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie konania podľa §
31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal tiež na to, že v
prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z.,
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

47. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci
pred správnym súdom bola zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, vydaných na základe vyhovenia
protestu prokurátora.

48. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním
protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným
obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť
o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny
vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a
prokurátorom, keď podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň
dal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny
prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo
podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné
napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke,
či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie
konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol
podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je
vymedzená úloha správneho súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je oprávnený riešiť
otázku zákonnosti rozhodnutia napadnutého protestom prokurátora z hľadiska jeho obsahu.

49. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných
rozhodnutí, teda na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V
konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach
fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom,
opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný
právny predpis. Keďže predmetom odvolania je rozhodnutie o proteste prokurátora, v odvolaní nie je
možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa teda pripúšťa
len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

50. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že prokurátorka Okresnej prokuratúry
Nitra ako subjekt oprávnený na podanie protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), podala protest č. Pd 199/15/4403-5
z 15.10.2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5243/15 z 28.07.2015
orgánu verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 27 ods. 1 v spojení s 26 ods. 1 zákona o
prokuratúre) dňa 19.10.2015, teda v zákonom stanovenej lehote do troch rokov od vydania rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5243/15 z 28.07.2015, proti ktorému nebolo možné podať
riadny opravný prostriedok [§ 27 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre].

51. V konaní zostalo sporným, či dôvody uvedené v proteste prokurátora nevybočujú z rámca zákona,
teda či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

52. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

53. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací
procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných
podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).

55. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností na základe
zmluvy v predmetnom prípade bolo splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.

56. V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon
neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu.

57. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je
zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach
(§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je
povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité
pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

58. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola
dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že
okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu
nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci,
prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu.

59. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po
uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by
bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

60. V prejednávanej veci je sporným, či predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.
z., ktoré vzniklo po uzavretí kúpnej zmluvy, je skutočnosťou, ktorá mohla mať vplyv na povolanie vkladu.

61. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania
vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov
štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.

62. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z. z. je navrhovaný zákon „...opatrením, ktoré
by malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je
urobiť priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných
kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že
nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť
a realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností
a zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že to odrádza najmä
zahraničných investorov, ktorý zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách“.

63. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať
významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra
nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom
a stavbám.

64. V tomto prípade predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie
osvedčenia o významnej investícii vládou.

65. V dôvodovej správe k zákonu č. 154/2015 Z. z. sa uvádza, že predkupné právo štátu podľa § 3 ods.
5 zákona č. 175/1999 Z. z. sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou záznamu.

66. Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je
povinný ponúknuť ju na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. To vyplýva už zo samotného
pojmu „predkupné právo“, ktorý pojem gramaticky nemožno vyložiť inak, než právo kúpiť vec skôr ako
niekto iný.

67. Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden
individuálne určený subjekt, t. j. oprávnená osoba (v tomto prípade štát), má právo kúpiť (vykúpiť) vec
od druhého individuálne určeného subjektu, t. j. od povinnej osoby (v tomto prípade vlastník dotknutého
pozemku), ako prvý za predpokladu, že vlastník veci sa rozhodne vec predať. Ide teda o vzťah, v ktorom
právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako
prvej ku kúpe.

68. Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno
vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr.
dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne
pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy
sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v
normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho
predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu.

69. Teleologický výklad (e ratione legis) je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu
právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej
právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad
začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho
zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie
v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych
predpisov.

70. V právnej metodológii sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou teleológiou. Subjektívna
teleológia sa zaoberá účelom, čo zamýšľal zákonodarca pri tvorbe právnej normy, naproti tomu
objektívna teleológia skúma otázku účelu, a teda ktoré účely sú objektívne správne, ktoré je rozumné
sledovať. V oboch prípadoch by sa mal v zisťovaní účelu aplikovať princíp ústretovosti, t. j. že právo by
sa malo interpretovať čo najbližšie objektívnemu verejnému záujmu.

71. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č.
175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1
ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu
č. 154/2015 Z. z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému
sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo zo
zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne
ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. môže byť
v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z.

72. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.,
obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného páva pri zamýšľanom prevode
dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného
súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá
je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy
do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

73. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že dôvody uvedené v proteste prokurátora v
tomto prípade nevybočujú z rámca zákona, a preto nepochybil žalovaný správny orgán, ak podanému
protestu prokurátora vyhovel.

74. Zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a je spojená
s rovnosťou všetkých občanov pred zákonom. Táto zásada platí v plnom rozsahu aj v správnom
konaní a znamená, že všetci účastníci správneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,
ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z
nich. Nemožno súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, keď porušenie zásady rovnosti odvodzuje iba
od skutočnosti, že v preskúmavanej veci je oprávneným z predkupného práva štát a že konajúci
správny orgán vyhovel protestu prokurátora, navyše keď tento protest, ako už bolo vyššie konštatované
kasačným súdom, nevybočuje z rámca zákona. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení
zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní považovať za odôvodnenú.

75. Ostatné námietky sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd taktiež ako bezpredmetné, ktoré neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd
kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

76. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom
konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).
Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo
požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im
v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli
(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).

77. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.