Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/280/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715203128
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3715203128.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: V., proti žalovanej: Z. o ochranu osobnosti,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. februára 2016, č. k.
6C/137/2015-122, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 11. februára 2016, č.k. 6C/137/2015-122 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku doručiť mu
písomné ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „Ospravedlňujem sa Vám za moje vyjadrenia N., ktoré
sú opísané v monitorovacej správe č. X. Uvedomujem si, že som sa dopustila hrubého zásahu do Vašich
práv a moje konanie hrubým spôsobom zasiahlo do Vášho súkromia a ochrany Vašej osobnosti. Svoje
konanie veľmi ľutujem.“ Žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a právneho zastúpenia,
do rúk zástupcu žalovanej V.. K. M. vo výške 634,01 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že uvedenej povinnosti sa žalobca domáhal na tom základe, že
žalovaná uviedla zamestnancom Y., ktorú poveril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W. A. preverením
určitých skutočností súvisiacich s maloletou N. V., že: „Podľa starej matky je bývalý druh jej dcéry
učiteľom hudby, ktorý je psychicky chorý a ničí im život.“ Podmienkou na to, aby mohla byť poskytnutá
ochrana osobe, je existencia neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv, ktorý musí byť spôsobilý
privodiť ujmu tejto osobe. Činnosť N. v danom prípade bola činnosťou, ktorá mala slúžiť na zlepšenie
vzťahov v rodine, v ktorej sa pohybuje maloletá N. V.. Priebežné monitorovacie správy a záverečná
monitorovacia správa slúžili pre potreby Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v W. A. a pre potreby
Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorému boli doručené. Právo nahliadať do súdneho
spisu majú podľa ustanovení O.s.p. (v tom čase účinného) okrem výnimiek len strany sporu. Priebežná
monitorovacia správa č. X N. zo dňa 31.05.2013, nemohla spôsobiť žalobcovi žiadnu ujmu. V správe
je uvedené, že takýto názor na žalobcu má matka jeho bývalej družky. Okrem toho, žalovaná hneď
potom, ako prevzala zo súdu žalobu, zaslala žalobcovi ospravedlnenie presne v takom znení, ako to
žalobca žiadal a zrejme preto, že sa už presne nepamätala na slová, ktoré zamestnancom N. povedala,
dopísala pod ospravedlnenie, že sa jedná o jej údajný výrok. Podľa názoru súdu z dôvodu, že výrok
žalovanej pred zamestnancami N. nemohol privodiť žalobcovi osobnú ujmu a vzhľadom na to, že napriek
tomu žalovaná zaslala žalobcovi ospravedlnenie v znení tak, ako to žalobca žiadal, súd žalobu žalobcu
zamietol. Žalovaná bola v konaní úspešná a má právo na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
tak, že jeho žalobe vyhovie eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. 205 ods. 1 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP) tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Súd sa v priebehu konania a ani vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s predbežnou otázkou týkajúcou sa
predmetu sporu. V danom prípade je potrebné konštatovať, že žalovaná uviedla urážlivé a znevažujúce
výroky pred zamestnancami N., ktorá v rámci jej zmluvného vzťahu vykonávala činnosť zistenia vzťahov
v rodinách V. a V. vo vzťahu k mal. N. V., pre potreby ÚPSVaR W. A. a súdu, ktorý rozhodoval o styku
otca s mal. N.. Teda zamestnanci N. nie sú zamestnancami štátu, pričom nie je zistené, kto všetko
sa o výrokoch prednesených žalovanou dozvedel. Naviac výroky sú urážlivé a znevažujúce s cieľom
poškodiť ho pred ďalšími osobami, štátnymi orgánmi a súdom. Súdu vytýkal, že nepripustil jeho otázku
svedkyni z organizácie Y. týkajúcu sa žalovanej, ako ho žalovaná dala sledovať a s akým výsledkom.
Postupom súdu tak bolo zmarené preukázanie ďalších porušení práv na ochranu osobnosti zo strany
žalovanej, ktorá sa vyjadrila, že nechala žalobcu sledovať a výsledky má založené. Súd v prípade, ak by
postupoval pri svojom rozhodovaní zo stavu, ktorý bol v konaní preukázaný, ako aj právnej kvalifikácie a
nálezov ÚS SR dospel by k inému rozhodnutiu. Súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, výpovede
svedkov a strán, že priebežná monitorovacia správa č. X N. mu nemohla spôsobiť žiadnu
ujmu. Ospravedlnenie žalovanej pôsobí voči žalobcovi skôr výsmešne - nakoľko na prvom pojednávaní
jednoznačne poprela výrok, za ktorý sa „ospravedlnila“. Teda o takto získaný podkladový materiál sa
malo opierať súdne rozhodnutie. Rozsudok súdu je rozporuplný, konštatovania súdu v rozsudku nemajú
súvislosť. Na jednej strane súd opakovane uvádza, že sa jedná o údajný výrok, na druhej strane súd
vykonal dokazovanie na preukázanie výroku, pričom konštatuje, že súd mal preukázané, že žalovaná
sa pred zamestnankyňami N. vyjadrila tak, ako je to v predbežnej monitorovacej správe č. X uvedené.

3. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila a uviedla, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobca
ju pred podaním žaloby nevyzval na dobrovoľnú reštitúciu. Ak by tak učinil, nemuselo vôbec dôjsť k
súdnemu konaniu, nakoľko by sa mu určite ospravedlnila. Žaloba niesla jednoznačne znaky reštitučnej
žaloby, ktorej petit naplnila tým, že vykonala presne to, čoho sa žalobca domáhal, teda sa mu písomne
ospravedlnila v znení, ako navrhol žalobca, čím zanikol žalobcovi akýkoľvek dôvod, resp. právny
titul domáhať sa absolútne totožného rozhodnutia súdnou cestou. Požiadavka žalobcu bola naplnená
totožne s aktuálnym petitom žaloby, preto súd nemohol rozhodnúť inak ako žalobu zamietnuť.

4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Súd prvej inštancie podanú žalobu posudzoval podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého má fyzická osoba právo sa domáhať najmä, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu
do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané
zadosťučinenie. Pre vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do
osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti
splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu

buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento
zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi
takýmto zásahom a neoprávnenosťou (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto
predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným
zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym
poriadkom. Niektoré zásahy, napriek tomu nemožno posudzovať ako neoprávnené. Podstatou je
existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu.

8. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného vtedy, keď je zásah dovolený
(resp. jeho možnosť predpokladá) zákonom, ak tak nie sú prekročené zákonom stanovené medze.
Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je
zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem.

9. K údajnej ujme na osobnostných právach žalobcu malo podľa žaloby dôjsť pri výsluchu žalovanej
N. poverenou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. A. vykonávaním terénnej sociálnej práce. Z
priebežnej monitorovacej správy č. X a zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že
konanie zamestnancov N. bolo zamerané na zistenie okolností týkajúcich sa vzťahu rodičov, ako aj
ďalších rodinných príslušníkov pre potreby úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a následne súdu v
súvislosti so súdnym konaním vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Konanie vo veci starostlivosti
súdu o maloletých je mimosporovým konaním, ktoré konanie je v zmysle článku 1 CMP konaním so
zvýraznenou ochranou verejného záujmu. Tieto zisťovania boli zúčastnenými osobami poňaté emotívne,
o čom svedčí aj vzájomná žaloba žalovanej za výroky žalobcu prednesené a zachytené v priebežnej
monitorovacej správe č. X N. vylúčenej na samostatné konanie. Odvolací súd je za tohto stavu
toho názoru, že vzhľadom na priebeh zisťovaní, v ktorých boli rozoberané rodinné vzťahy medzi ich
účastníkmi, nebolo možné predmetný expresívny výrok žalovanej ako starej matky maloletého dieťaťa,
ktorá v čase monitoringu žila v spoločnej domácnosti s maloletou, kvalifikovať ako vybočenie z medzí
jej výpovede resp. vyjadrenia o skutočnostiach, so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Okrem toho
podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. A. (č.l.86), bola predbežná monitorovacia správa
č. X daná do súdneho spisu, z ktorého sa o správe žalobca dozvedel, dňa 08.11.2013. Teda od času,
kedy sa žalobca dozvedel o žalovanom výroku, uplynuli dva roky, kým sa žalobca obrátil na súd so
žalobou na ochranu osobnosti. Aj preto závery žalobcu o spôsobilosti predmetného výroku privodiť ujmu
na jeho chránených osobnostných právach, nemožno mať za presvedčivé.

10. Žalobca voči rozsudku namieta, že nie je zistené, kto všetko sa o výrokoch dozvedel. Predovšetkým
bolo procesnou povinnosťou žalobcu, aby označil dôkazy na požadované skutkové zistenie, prípadne
aby kládol otázky volaným svedkom za účelom tohto zistenia. Nie je však pravdou, že by táto skutočnosť
nebola zisťovaná, na otázku žalovanej na pojednávaní dňa 30.11.2015 odpovedala svedkyňa, že správy
sú dôverné, možno ich použiť len v súdnom konaní. Na pojednávaní dňa 11.02.2016 svedkyňa uviedla,
že správy nie sú poskytované verejnosti. Preto táto námietka voči rozsudku súdu prvej inštancie nie je
dôvodná.

11. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou nepripustenia otázky svedkyni, ako ho žalovaná dala
sledovať a s akým výsledkom. Predmetom konania bol výrok žalovanej uvedený vyššie. Dotknutá otázka
vecne s daným predmetom konania nesúvisela, pre rozhodnutie o veci je bezpochyby zbytočná. Civilný
súd nie je vyšetrovací orgán.

12. Odvolací súd nezistil „rozporuplnosť“ rozsudku súdu prvej inštancie, ako namieta žalobca. Jeho
poukaz na posledný odsek strany 4 a odsek 7 strany 5 rozsudku nie je namieste, pretože je zrejmé,
že súd prvej inštancie v poslednom odseku strany 4 rozsudku len uvádzal, ako sa vo veci vyjadrila
žalovaná, ako mu to ukladal § 157 ods. 2 O.s.p. („v odôvodnení rozsudku súd uvedie, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný)“....). Na strane 5 odsek 7 rozsudku súd konštatuje svoje skutkové
zistenie, ako mu ukladal § 157 ods. 2 O.s.p. („v odôvodnení rozsudku súd ... vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané ...“). Uvedená námietka žalobcu je tak nedôvodná.

13. K námietke o nedostatočnej protokolácii záverečnej reči žalobcu, „s tým, že z takejto protokolácie
nie je možné v rozsudku nič vyvodiť“, odvolací súd uvádza, že záverečná reč žalobcu nie je povinnou
náležitosťou rozsudku. Tak O.s.p. (v súčasnosti C.s.p.) ako aj vyhláška č. 543/2005 Z.z o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy

stanovuje, že sa do zápisnice zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov.
Napokon aj prípadná neúplná protokolácia záverečnej reči nie je takou vadou procesného postupu, ktorá
by mala vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

14. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.