Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615210208
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2615210208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Námestie slobody 11, IČO: 35 757 086, právne zastúpený: JUDr. Július Brichta, Advokátska
kancelária BRICHTA & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Grösslingova 8, proti žalovanému: F. C., nar.
X.X.XXXX, bytom B. Q. P. č. XXX, o zaplatenie 1.612,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 20. mája 2016 sp.zn. 6C/503/2015-86, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica č.k.
6C/503/2015-56, zo dňa 23. februára 2016, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.090,79eurspolu súrokomzomeškaniavovýške5,05%ročne od24.10.2015dozaplatenia,všetkodo
trochdníododňaprávoplatnostitohtorozsudku,vozvyškunávrhzamietolauložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 186,28 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a),
písm. b) a písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ustanovením § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 586/2008 Z.z., vecne súd dôvodil, že žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 11.12.2015
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.612,12 € s príslušenstvom a trov konania.
Súd dokazovaním zistil, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca, ktorý má

v predmete činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov, pri uzatváraní zmluvy bol dodávateľom a
zároveň veriteľom podľa ust. § 3 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. ako aj ust. §
52 ods. 3/ Obč. zák., pretože túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania a žalovaný v zmluvnom
vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 2 písm. b/
zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a tiež ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Z pripojenej žiadosti
o vydanie karty zo dňa 3.3.2014 a ďalších listín vyplýva, že strany uzavreli podľa zák. č. 129/2010
Z.z. v platnom znení zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa obsahu zmluvy ide o žalobcom vopred

pripravené tlačivo žiadosti a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako
dlžníkov,naprípravektorýchsadlžníknepodieľa(okremúdajov,ktorésadozmluvylendopĺňajú)anemá
ani možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov
formou úverového rámca 2.400 eur, teda ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sadlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Z jednotlivých výpisov súd zistil, že žalovaný
vyčerpal celkovo sumu 2.191,28 eur. Nakoľko žalovaný neuhrádzal dlžnú sumu v stanovenej výške a v
zmluvne dohodnutom termíne, žalobca listom zo dňa 7.8.2015 vypovedal zmluvný vzťah.

3. Keďže išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, súd skúmal, či spĺňa náležitosti ustanovené týmto zákonom. Takto zistil,
že obligatórna písomná forma je zachovaná, avšak zmluva neobsahuje niektoré základné náležitosti
tak, ako to má na mysli § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010Z.z.,keďneobsahujepresnúvýškutohoktoréhonárokutak,akotománamyslivyššieuvedené
zákonné ustanovenie. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o
tom, v akej sume splatil samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho
platí na úroky, pričom pre absenciu tejto náležitosti zmluvy treba považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpísania zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného žalobca nie je oprávnený zo zmluvy vyžadovať okrem

istiny poskytnutého úveru iné plnenia. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy poskytnutej
žalobcom bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní už zaplatených súm a preto vyhovel žalobcovi
iba čo do sumy 1.090,79 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a vo
zvyšku žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z úspešnosti strán v tomto
spore. Žalobca žiadal zaplatiť 1.612,12 eur, a keďže bol úspešný v sume 1090,79 eur, jeho pomerný
úspech predstavuje to 67,66 % a neúspech 32,34 %. Pomer jeho úspechu a neúspechu tak predstavuje
35,32 % ( 67,66 % - 32,34 % ), preto mu súd priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho
poplatku vo výške 34,08 eur ( ako 35,32 % z 96,50 eur) a náhradu trov konania titulom trov právneho

zastúpenia v sume 152,20 eur ( ako 35,32 % z uplatnenej sumy 430,92 eur, ktorá bola vypočítaná v
súlade s vyhláškou 655/2004 Z. z.

5.Protitomutorozsudkuvjehozamietajúcejčastipodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcamajúczato,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu, že
zmluva neobsahuje niektoré základné náležitosti tak, ako to má na mysli § 9 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, najmä § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, z ktorého dôvodu treba považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. Odvolateľ namietal, že súd len demonštratívne uvádza dôvod, pre ktorý
považuje predmetný poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č.

129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, poukazujúc na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona, ktoré znie, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. Zároveň v relevantnej časti
odôvodnenia rozsudku súd expressis verbis uvádza, že písomná forma predmetnej zmluvy o úvere je
zachovaná. Z odôvodnenia rozhodnutia možno usudzovať, že súd mal skôr na mysli ustanovenie § 11

ods. 1 písm. b) citovaného zákona, ktoré znie „poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r), y)“. Okrem opísaných nezrovnalostí sa odvolateľ nestotožňuje s názorom okresného súdu,
že poskytnutý spotrebiteľský úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, žiadosť podpísaná
žalovaným totiž obsahuje aj nasledovný text: „obsah zmluvy o vydaní karty je tvorený žiadosťou,

všeobecnými obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet L. (ďalej len VOP),
revolvingovými obchodnými podmienkami (ďalej len ROP), potvrdením o prijatí žiadosti s príslušným
sadzobníkompoplatkov“.OdvolateľdávadopozornostisúduniektoréustanoveniaROPatobod4.1,4.2,
4.4,stým,žebod4.1uvádza,žežiadateľjepovinnýdodátumusplatnostivýpisuresp.najneskôrdo5dní
po dátumu splatnosti uhradiť povinnú úhradu, inak sa dostáva do omeškania voči DC a DC je oprávnený

účtovať sankčný poplatok z nezaplatenej povinnej úhrady s výnimkou tejto časti povinnej úhrady, ktorá
pripadá na úrok, sankcie a na minimálnu splátku. V prípade, ak nepríde k uhradeniu celej revolvovateľnej
sumy, vyplývajúcej z tohto výpisu v dátume splatnosti, čerpá z nezaplatenej časti žiadateľ úver. Úver
sa zvyšuje aj o sumu pripadajúcu na neuhradené revolvovateľné sumy z následne vystavených výpisov
a o včas nezaplatené minimálne splátky. Žiadateľ je povinný uhradiť DC za čerpaný úver úrok a v

prípade nezaplatenej minimálnej splátky aj príslušný sankčný úrok. Žiadateľ je oprávnený splatiť čerpaný
úver bez obmedzení a bez dodatočných nákladov. Podľa bodu 4.2 ROP v prípade úhrady sa považujú
jednotlivézáväzkyzasplatenévnasledovnomporadí1.splatnéúroky,sankcie, 2.nesplatenéminimálne
splátky a ostatné nesplatené časti povinnej úhrady z predchádzajúcich výpisov, 3.povinná úhradasplatná v rámci aktuálneho výpisu, 4. revolvovateľná suma vyplývajúca z aktuálneho výpisu a 5. istina
úveru za predchádzajúce obdobia. V prípade, ak príde k dobropisovaniu/stornovaniu transakcie, bude
predmetná suma započítaná s jednotlivými záväzkami žiadateľa v poradí uvedenom v tomto bode.

Podľa bodu 4.4 žiadateľ je oprávnený splatiť aktuálne dlžný úver bez akýchkoľvek obmedzení a bez
dodatočných poplatkov účtovaných DC s výnimku úroku za obdobie čerpania úveru. Ďalej odvolateľ
poukazuje na vymedzenie pojmov obsiahnutých v bode 2 ROP, kde sa vysvetľuje, čo treba chápať
pod povinnou úhradou, minimálnou splátkou, úrokom ( úroková sadzba pri čerpaní úveru bola ku dňu
03.03.2014 vo výške 13,9% p.a.), sankciami, úverom, revolvovateľnou sumou, revolvingovým limitom.

Z listinných dôkazov je zrejmá napr. výška revolvingového limitu (výška úveru) t.j. 2.500 eur, výška
ročného poplatku za vydanie karty 59 eur, výška minimálnej splátky 5% z revolvingovej sumy najmenej
20 eur, výška úrokovej sadzby 13,9% p.a., výška sankčného úroku 9% p.a., viď sadzobník poplatkov,
ktorý tvorí obsah zmluvy. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že pri revolvingovom úvere poskytnutom
žalobcom žalovanému, nebol vopred známy konkrétny rozsah čerpania úveru žalovaným, periodicita
čerpania úveru žalovaným a ani konkrétna výška splátok ako aj ich samotný počet, pretože uvedené

bolo v zmysle zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ponechané na vôli žalovaného, pričom zmluvne
bol stanovený rámec, v ktorom sa môže žalovaný rozhodovať, ako bude úver čerpať a splácať, resp.
najmä, do akej výšky môže žalovaný čerpať úver a aká bude minimálna mesačná splátka čerpaného
úveru. Pokiaľ súd potom dôvodil, že spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na
informácie o tom, v akej sume splatil samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú

sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky, ktorý údaj v danom prípade podľa názoru
súdu v zmluve absentuje, potom odvolateľ uvádza, že nie je dosť dobre možné uviesť v zmluve o
úvere údaj o tom „v akej sume splatil spotrebiteľ samotnú istinu úveru“, nakoľko čas uzavretia zmluvy
spravidla predchádza samotnému splácaniu poskytnutého úveru. Táto informácia však bola obsiahnutá
v mesačných výpisoch adresovaných žalobcovi, pričom odvolateľ zároveň poukazuje na vymedzenie

pojmov výpis a zúčtovacie obdobie obsiahnutých vo VOP. Odvolateľ má za to, že vzhľadom na špecifiká
predmetnej zmluvy o úvere nemožno konštatovať, že absentuje informácia o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, či informácia o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom na účely jeho splatenia, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto považuje žalobu v celom rozsahu za dôvodnú. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby
vec v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v
zmysle § 470 ods. 1 ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/503/2015 je zaplatenie sumy
1.612,12 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.03.2014. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu

vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia
súduprvejinštanciečodotzv.zvyškovéhozamietnutiažalobyazávisléhorozhodnutiaotrováchkonania.
Odvolacím dôvodom tu je tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,keďžesúdzaložilsvojzávernazistení,žeúvertrebapovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov

a to z dôvodu, že žalobcom predložená zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť o vydanie kreditnej karty L. zo dňa
03.03.2014, na základe ktorej mu žalobca vydal kartu č. XXXX.XXXXXX.XXXX a umožnil mu vykonávaťprostredníctvom tejto karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu do celkovej výšky dohodnutého
úverového limitu 2.500,- eur. Potvrdením o prijatí žiadosti a schválením výšky úverového rámca došlo
medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil

uvedený úverový vzťah ako spotrebiteľský úver vychádzajúc z postavenia žalobcu ako dodávateľa,
majúcehovpredmetesvojejčinnostiajposkytovaniespotrebiteľskýchúverovazpostavenia žalovaného
ako fyzickej osoby - spotrebiteľa, pričom správne aplikoval na tento vzťah ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZoSÚ).

11. Odvolací súd sa preto pri svojom prieskume zameral na obsah predloženej úverovej zmluvy z
hľadiska jej náležitostí vyžadovaných zákonom, pričom zásadnou tu bola otázka, či zmluva obsahuje
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k / ZoSÚ.

12. Preskúmaním predloženej zmluvy o úvere aj odvolací súd dospel k záveru, že táto neobsahuje

obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, ktorá absencia vyvoláva následok, aký správne
vyvodil prvoinštančný súd a síce, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa
uvedeného znenia sa totiž ustanovuje ako povinná náležitosť zmluvy výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Predmetná obligatórna náležitosť (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) predstavuje údaj dôležitý pre
spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom
uhrádzané. V zmluvách, ktoré nečlenia splátky na časť istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľ
nevie, koľko má hradiť na istinu úveru, úroky a poplatky. Aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť pre

uzavretie úverovej zmluvy na základe úplnej znalosti veci, je potrebné mu poskytnúť informácie i o
nákladoch spojených s úverom. Občianskoprávna úprava priraďovania čiastočného plnenia dlhu, je
založená na prednostnom splácaní istiny a až následne úrokov (ak dlžník neurčí inak) podľa § 566 ods.
2 O. z.. Na rozdiel od tejto úpravy Obchodný zákonník upravuje započítavanie jednotlivých plnení v
opačnom poradí. Ak zmluva obsahuje rozčlenenie splátky, je naplnené pravidlo, aká časť sa použije

na splátky istiny a aká na splátky úrokov, poplatkov, o čom spotrebiteľ má vedomosť od počiatku
uzavretia zmluvy a veriteľ, mimo vôle spotrebiteľa, nemôže jednostranne rozhodnúť o splátke istiny a
svojej odplaty, prípadne ďalších nákladov. Ak spotrebiteľ v dôsledku nerozčlenenia splátky v zmluve
nevie, v akom pomere bude splácať istinu úveru a hradiť úroky z úverov ako odmenu veriteľa, je treba
konštatovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V posudzovanom prípade odvolateľ dôvodil, že vo všeobecných podmienkach bolo dojednané, že podľa
bodu 4.2 ROP v prípade úhrady sa považujú jednotlivé záväzky za splatené v nasledovnom poradí 1.
splatné úroky, sankcie, 2. nesplatené minimálne splátky a ostatné nesplatené časti povinnej úhrady z
predchádzajúcich výpisov, 3. povinná úhrada splatná v rámci aktuálneho výpisu, 4. revolvovateľná suma
vyplývajúca z aktuálneho výpisu a 5. istina úveru za predchádzajúce obdobia. Odvolací súd je však toho

názoru, že uvedené dojednanie nenapĺňa znaky vyššie citovanej obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods.2
písm. k/ ZoSÚ, keď upravuje ( aj to zložitým a pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľným spôsobom) iba
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

14. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje transpozíciu ustanovení Smernice (Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení Smernice Rady 87/102/EHS) do slovenského právneho poriadku. Text § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ
(zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a § 4 ods. 2 písm. i/ ZS (zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) je odlišný od textu Smernice (čl. 10
ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Slovenský
zákon jednoznačne ide nad rámec Smernice a vyjadruje požiadavku rozčlenenia splátky. Zrejmý konflikt
medzi Smernicou a zákonom bol riešený aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15
vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, ktorý potvrdil, že Smernica skutočne takétočlenenie nepožaduje. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený.
Vnútroštátne súdy sú síce povinné vykladať národné právo vo svetle znenia a účelu Smernice, avšak
tento výklad nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť jeho výslovné

znenie (v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem).

15. Vychádzajúc z uvedeného, nemožno ignorovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere a ani eurokomformným
výkladom nemožno prelomiť jasné a zrozumiteľné ustanovenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

v prípade neuvedenia špecifikácie splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Zákonodarca v citovanom
ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
v tomto ustanovení a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v
rozhodujúcom čase platný a účinný.

16. V zmluve je obsiahnuté dojednanie ohľadom splátok a prípadného poradia, v ktorom sa budú splátky

poukazovať nasledovne: „ po skončení zúčtovacieho obdobia mesačne DC vystaví výpis. Žiadateľ je
povinný uhradiť v lehote splatnosti výpisu minimálnu splátku úveru vo výške 5% z revolvovateľnej
sumy najmenej 20,- eur. Okrem minimálnej splátky je povinný zaplatiť ostatné zložky povinnej úhrady,
medzi ktoré patria najmä transakcie nad dohodnutú výšku revolvingového limitu, úroky za uplynulé
zúčtovacie obdobie, sankcie, poplatky a podobne“. Odvolací súd bol toho názoru, že len ťažko je možné

u priemerného spotrebiteľa predpokladať, že na základe takéhoto zmluvného dojednania bude spôsobilý
zistiť, v akej výške má veriteľovi danú splátku uhradiť. Uvedené zmluvné dojednanie je pre bežného
spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce a nespĺňa tak zákonnú požiadavku ustanovenú v
§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ.

17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že tu išlo o revolvingový úver a preto
nebolo možné stanoviť presnú výšku splátky, keď súd mal za to, že úverový rámec bol známy hneď na
začiatku uzavretia zmluvného vzťahu a preto bolo potrebné uviesť výšku splátky jednoznačnou sumou,
ktorú bez najmenších pochybností má spotrebiteľ povinnosť uhrádzať.

18. Dôvodne preto prvoinštančný súd v predmetnej veci uzavrel, že po preskúmaní zmluvy o úvere je
zrejmé, že táto nespĺňa náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, keďže absentuje údaj podľa písm. k/
a treba ho preto považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ ( i keď súd
prvej inštancie, celkom zrejme iba nedopatrením, nesprávne uviedol § 11 ods. 1 písm. a/, ako správne
poznamenal i odvolateľ).

19. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP, ako aj v časti náhrady trov konania
ako vecne správne potvrdil s tým, že výrok prvý a druhý rozsudku odvolaním nebol dotknutý a nadobudol
právoplatnosť.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).