Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205560
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118205560.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Obec Trnkov, so sídlom Trnkov 42, IČO: 00327891,
právne zastúpeného JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom, so sídlom Vajanského 43, Prešov, proti
žalovanému: K.. H. I., W.. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, 082 12 Trnkov, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á žalovanému, aby uviedol kanalizačnú šachtu postavenú na pozemku CKN par.

č. XXX/X v k. ú. Trnkov vrátane kanalizačných rúr v nej uložených do pôvodného stavu a zdržal
sa akýchkoľvek zásahov do vyššie uvedenej kanalizačnej šachty a kanalizačných rúr, ktoré tvoria
preventívne protipovodňové opatrenie.

II. U k l a d á žalobcovi, aby v spore žalobcu: Obec Trnkov, so sídlom Trnkov 42, IČO: 00327891, proti
žalovanému: K.. H. I., W.. XX.XX.XXXX, bytom Trnkov 59, 082 12 Trnkov, o určenie vlastníckeho práva

ku kanalizačnej šachte, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal Okresnému súdu
Prešov žalobu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 18.5.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.5.2018, sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému uviesť kanalizačnú šachtu postavenú na pozemku CKN par. č. XXX/X v k. ú.
Trnkov vrátane kanalizačných rúr v nej uložených do pôvodného stavu a zároveň sa zdržať akýchkoľvek

zásahov do vyššie uvedenej kanalizačnej šachty a kanalizačných rúr, ktoré tvoria preventívne proti
povodňové opatrenie.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je orgánom verejnej správy,
ktorý je povinný plniť zákonné úlohy na úseku ochrany pred povodňami. V obci Trnkov sa historicky
realizovali protipovodňové opatrenia predovšetkým vo forme vybudovania a údržby kanalizačných šácht

a betónových priekop na odvod dažďovej vody cez obecné i súkromné pozemky s vyústením do
obecného potoka a to s ohľadom na kopcovitý charakter katastra obec Trnkov. Takýchto kanalizačných
šácht je v obci Trnkov celkovo 5, pričom jedna takáto vetva prechádza cez pozemok CKN par. č. XXX/
X o výmere 645 m2, druh pozemku záhrady, zapísaného na LV č. X pre katastrálne územie Trnkov,
obec Trnkov, okres Prešov, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Poukázal na to, že žalovaný,
vedomý si tejto skutočnosti, požiadal dňa 07.12.2011 obec Trnkov o realizáciu kanalizácie povrchovej

vody, kde vyslovene uviedol, že žiada o nahradenie dovtedajšej kanalizácie tvorenej betónovou dlažbou
kanalizačnými rúrami. Do betónovej priekopy ústila rúra z kanalizačnej betónovej šachty, ktorá už však
bola poškodená. Obec Trnkov na túto žiadosť zareagovala prijatím uznesenia obecného zastupiteľstva
č. 5/2012 zo dňa 23.01.2012, kde schválila zabezpečenie zakúpenia stavebného materiálu, ako aj
spoluúčasť na realizácii tohto zvodu povrchovej vody. Obec žalovanému poskytla kanalizačné rúry,
cement a kameň zo svojich zásob. Žalovaný si prostredníctvom osôb, ktoré si na tento účel zabezpečil,

zrealizoval rekonštrukciu kanalizačnej šachty a uloženie kanalizačných rúr na svojom pozemku CKN par.
Č.. XXX/X. Zo žalobcovi neznámych dôvodov začal žalovaný spochybňovať skutočnosť, že na pozemkuv jeho vlastníctve sa historicky nachádzala kanalizačný šachta, ktorú si s vyššie uvedeným prispením
obce Trnkov zrekonštruoval a žiadal o odstránenie neoprávnenej stavby. Za vyššie uvedeným účelom
podal dňa 30.10.2017 na Okresný súd Prešov proti obci Trnkov žalobu o odstránenie neoprávnenej

stavby, pričom toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 9C/44/2017. Súd rozsudkom zo dňa 26.03.2018
rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.2018. Žalovaný dňa 27.03.2018
adresoval niekoľkým obyvateľom obce list, v ktorom ich upozornil na skutočnosť, že mieni šachtu
odstrániť na vlastné náklady a to tým, že ju „zablenduje" a zasype a vyzval ich na premiestnenie

odtokových vôd do „inej kanalizácie. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný si nesprávne vyložil
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/44/2017, nakoľko sa považuje za vlastníka
kanalizačnej šachty, žalovaný dňa 05.05.2018 skutočne začal s odstraňovaním kanalizačnej šachty
prostredníctvom búracieho kladiva. V búracích prácach žalovaný pokračoval napriek výzve starostu
obce Trnkov K.. R. F., ktorý ho výslovne upozorňoval na skutočnosť, že poškodzuje preventívne
protipovodňové zariadenie a že za takéto konanie bude znášať následky. K dnešnému dňu šachta

nie je odstránená úplne, no jej horná časť je prekrytá provizórnym poklopom, takže nie je možné
zistiť, či žalovaný skutočne znepriepustnil, teda podľa jeho vyjadrenia „zablendoval", kanalizačné rúry
v šachte, prostredníctvom ktorých bol zabezpečený zvod povrchových vôd do Trnkovského potoka.
Pokiaľ by tomu skutočne tak bolo, v prípade prívalových dažďov by povrchová voda vyrazila na miestnu
komunikáciu a to na mieste, ktoré je značne neprehľadné. V prípade väčšieho množstva vody na

vozovke v tomto mieste hrozí vysoké riziko tzv. aquaplaningu, teda šmyku v dôsledku nepriľnutia
pneumatík k vozovke. To samo o sebe môže ohroziť život a zdravie účastníkov cestnej premávky
a spôsobiť škody ako im, tak i vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré by boli dotknuté
prípadnou škodovou udalosťou. Zároveň zdôraznil, že podľa čI. IV bod 8 Povodňového plánu Obce
Trnkov, ktorý označuje zoznam stavieb, ktoré môžu byť ohrozené povodňou sú pod č. 8 a 10 označené

rodinné domy so súp. č. XX (vo vlastníctve žalovaného) a XX (vo vlastníctve U. N.V., W.. XX.XX.XXXX
bytom M. XX) - teda rodinné domy, medzi ktorými je zrealizovaná kanalizačná šachta spolu s rúrami
ústiacimi do Trnkovského potoka ako preventívne protipovodňové opatrenie. Tieto rodinné domy sú
v tomto zozname práve z dôvodu, že v prípade prívalových dažďov, ktoré by svojou výdatnosťou
kapacitne prekračovali súčasné protipovodňové opatrenie (šachtu a rúry), stekala by povrchová voda

po pozemkoch prislúchajúcich k uvedeným rodinným domom, čo by ich mohlo poškodiť. V prípade,
že by zo strany žalovaného došlo k odstráneniu šachty a znepriepustnenia kanalizačných rúr nej
uložených, povrchová voda, ktorá by inak mohla stekať cez rúry do potoka, stekala by po povrchu
a de facto by mohla ohroziť ako žalovaného, tak i U. N.. Podľa jeho názoru riadne preukázal, že
konanie žalovaného, ktorým došlo k poškodeniu kanalizačnej šachty je neoprávneným zásahom do

preventívnych protipovodňových opatrení, v dôsledku čoho hrozí vysoké riziko vzniku škody na majetku,
živote alebo zdraví dotknutých osôb. Má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v
opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a v prípade mimoriadnej povodňovej udalosti
nebude toto preventívne protipovodňové opatrenie môcť spĺňať svoj účel, čo môže mať vyššie uvedené
následky. Je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia
by mala byť ohrozená. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí
žalovaného, pretože žalovaný nemá žiadne právo odstrániť preventívne protipovodňové opatrenie.

3. Žalobca pripojil k žalobe aj listinné dôkazy, a to výpis z LV č. X pre k. ú. Trnkov, fotodokumentáciu

kanalizačných zvodov vedúcich do Trnkovského potoka, žiadosť o realizáciu kanalizácie povrchovej
vody, uznesenie obecného zastupiteľstva č. 5/2012 zo dňa 23.01.2012, kópiu doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku sp. zn. 9C/44/2017, oznámenie o plánovanom odstránení kanalizačnej šachty
z pozemku p. č. XXX/X, k. ú. Trnkov, výňatok z Povodňového plánu obce Trnkov.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

16. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba

nebola v lehote podaná.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami (ďalej len „zákon
o ochrane pred povodňami ") povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré
zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká v dôsledku dlhotrvajúcich zrážok alebo intenzívnych
zrážok, topenia sa snehu alebo súčasného výskytu týchto javov alebo prítoku vody zo zrážok alebo
prítoku vody z topiaceho sa snehu po povrchu z priľahlej oblasti.

19. Podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane pred povodňami nebezpečenstvo povodne je situácia
charakterizovaná vznikaním prekážky, ktorá obmedzuje plynulé prúdenie vody v koryte vodného toku,
na moste, priepuste alebo na povodňou zaplavovanom území.

20. Podľa § 2 ods. 4 zákona o ochrane pred povodňami povodňové riziko je kombinácia
pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie,
životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

21. Podľa § 2 ods. 5 písm. b) zákona o ochrane pred povodňami povodňou ohrozeným územím je

spravidla územie, na ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo z topenia
snehudorecipientu,následkomčohosaočakávajehozaplavenievnútornýmivodamialebouždochádza
k zaplavovaniu.22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. c) a h) zákona o ochrane pred povodňami ochrana pred povodňami
sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území,
na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov

povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Ochranu
pred povodňami vykonávajú orgány územnej samosprávy a iné osoby.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane pred povodňami každý je povinný vykonať opatrenia umožňujúce
plynulý a neškodný odtok vody na pozemkoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré má vo

vlastníctve, v správe alebo v užívaní.

24. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) a g) zákona o ochrane pred povodňami opatrenie na
ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne
či po povodni. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú opatrenia, ktoré spomaľujú odtok
vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú

akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým
odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov
alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na
urbanizovaných územiach; opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je
výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd a vypracúvanie

či aktualizácie povodňových plánov.

25. Podľa § 10 ods. 1, ods. 3 písm. c) zákona o ochrane pred povodňami povodňový plán je dokument
organizačného charakteru a technického charakteru, ktorého obsah ustanoví ministerstvo podľa §
50 ods. 1 písm. a). Povodňový plán tvorí povodňový plán zabezpečovacích prác a povodňový plán

záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán
zabezpečovacích prác. Povodňový plán vypracúva obec; súčasťou povodňového plánu záchranných
prác obce sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov,
ktorýchstavby,objektyalebozariadenianaúzemíobcemôžubyťpostihnutépovodňouasúvypracúvané
na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

26. Podľa § 26 ods. 1 zákona o ochrane pred povodňami obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení
na ochranu pred povodňami na území obce.

27. Podľa § 41 ods. 1 zákona o ochrane pred povodňami osoba je povinná konať tak, aby svojou

činnosťou nepoškodzovala vodný tok, vodnú stavbu a nezhoršovala podmienky na prirodzený odtok
povrchovej vody z povodia alebo kvalitu vody počas povodne.

28. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom

vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

29. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je
potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí
osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo

zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k
zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenieneodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje
potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

30. V danom prípade mal súd na základe žalobcom uvádzaných skutočností za preukázané, že žalovaný
je vlastníkom pozemku parc. č. 192/1 o výmere 645 m2, druh pozemku záhrady, zapísaného na LV
č. X pre katastrálne územie Trnkov, obec Trnkov, okres Prešov. Na tomto pozemku sa nachádza
betónová priekopa na odvod dažďovej vody, kanalizačná šachta a do nej ústiaca rúra, čo je zrejmé z
priloženej fotodokumentácie, ktorých vlastníctvo je sporné. Žalovaný požiadal dňa 5.12.2011 žalobcu

o realizáciu kanalizácie povrchovej vody, ktorá sa nachádza na parcele č. XXX/X (medzi rodinnými
domamidosúpisnýmičíslami59a22),nahradenímkanalizačnýmirúrami,keďžesúčasnoukanalizáciou,
ktorú tvoria betónové dlažby, preteká nielen povrchová voda. Žalobca predmetnú žiadosť o realizáciu
kanalizácie povrchovej vody žalovaného uznesením obecného zastupiteľstva obce Trnkov č. 5/2012
zo dňa 23.1.2012 schválil s tým, že zabezpečí zakúpenie stavebného materiálu, ako aj spoluúčasť na
realizácii tohto zvodu povrchovej vody.

XX. H. I. (v tomto konaní žalovaný) podal dňa 30.10.2017 žalobu proti obci Trnkov o odstránenie
neoprávnenej stavby, a to kanalizačnej šachty a rúry postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú.
Trnkov. Okresný súd Prešov predmetnú žalobu rozsudkom č.k. 9C 44/2017-48 zo dňa 26.3.2018
zamietolsodôvodnením,ževprejednávanejvecižalobcanepredložilsúdudôkazy,ktorébyjednoznačne

preukazovali, že šachta a rúra, ktorých odstránenia sa domáha, boli postavené žalovaným a že ide o
neoprávnenú stavbu. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2018.

32. Žalovaný následne listom zo dňa 27.3.2018 adresovaným E. Z., bytom M. XX, oznámil, že s ohľadom
na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C 44/2017, ktorým súd zamietol žalobu H. I. proti obci

Trnkov o odstránenie neoprávnenej stavby s odôvodnením, že nebolo preukázané, že stavebníkom tejto
kanalizačnej šachty bola obec Trnkov, má záujem túto kanalizačnú šachtu postavenú na pozemku p. č.
192/1, k. ú. Trnkov, odstrániť na vlastné náklady, a to v lehote do 30.4.2018. Keďže sa domnieva, že
z jej rodinného domu je odtok odpadových vôd pravdepodobne zvedený do kanalizačnej rúry vedúcej
do kanalizačnej šachty postavenej na parcele č. 192/1, k. ú. Trnkov, oznamuje jej to v dostatočnej

lehote vopred, aby urobila úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby odpadové vody neboli zvádzané
do tejto kanalizačnej šachty, ktorú plánuje zablendovať a zasypať, ale do inej kanalizácie v obci alebo
kanalizačnej šachty, resp. žumpy.

33. V prejednávanej veci súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa podaným návrhom domáha uloženia
povinnosti žalovanému uviesť kanalizačnú šachtu postavenú na pozemku CKN par. č. XXX/X v k. ú.
Trnkov vrátane kanalizačných rúr v nej uložených do pôvodného stavu a zároveň sa zdržať akýchkoľvek
zásahov do vyššie uvedenej kanalizačnej šachty a kanalizačných rúr, ktoré tvoria preventívne proti
povodňové opatrenie s poukazom na to, že žalovaný ako vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza

kanalizačná šachta a kanalizačné rúry, mieni šachtu odstrániť na vlastné náklady, a to tým, že ju
„zablenduje“ a zasype, pričom vyzval niektorých obyvateľov obce na premiestnenie ich odtokových
vôd do „inej kanalizácie“. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný dňa 5.5.2018 začal s odstraňovaním
kanalizačnej šachty prostredníctvom búracieho kladiva a v búracích prácach pokračoval i napriek
upozorneniu starostu obce, že poškodzuje protipovodňové zariadenie. Uvedené tvrdenie preukázal

žalobca oznámením žalovaného o plánovanom odstránení kanalizačnej šachty z pozemku parc. č. XXX/
X, k. ú. Trnkov. Možno teda konštatovať, že žalobca v dostatočnej miere osvedčil potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov.

34. Z obsahu spisu je totiž nesporné, že účelom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

je zabezpečiť v danom prípade realizovanie povinností v zmysle zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred
povodňami, najmä povinnosť každého vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody
na pozemkoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní,
ako aj povinnosť konať tak, aby svojou činnosťou osoba nepoškodzovala vodný tok, vodnú stavbu
a nezhoršovala podmienky na prirodzený odtok povrchovej vody z povodia alebo kvalitu vody počas

povodne.

35. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne osvedčil, že konanie žalovaného je zásahom do
preventívnych protipovodňových opatrení, v dôsledku čoho hrozí vysoké riziko vzniku škody na majetku,živote alebo zdraví osôb. Súd má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v prípade
mimoriadnej povodňovej udalosti nebude toto preventívne protipovodňové opatrenie môcť spĺňať svoj
účel, čo môže mať vyššie uvedené následky.

36. Po zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu konania považoval súd za
opodstatnené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Nariadený rozsah neodkladného
opatrenia je aktuálne primeraný vyššie uvedenému sledovanému účelu.

37. Účel sledovaný podaným návrhom pri tom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
keďže žalobca si voči žalovanému neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť
ohrozená.

38. Podľa názoru súdu je teda dôvodné obmedziť právo žalovaného nakladať s kanalizačnou šachtou,
ktorá sa nachádza na jeho pozemku, ale len dočasne tak, aby bola zachovaná proporcionalita zásahu

medzi základnými právami strán. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž zrejmé, že
vlastníctvo k predmetnej kanalizačnej šachte je sporné, pričom samotný žalobca poukázal na to, že
žalovaný si nesprávne vyložil odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/44/2017,
nakoľko sa považuje za vlastníka kanalizačnej šachty. Na druhej strane žalobca tvrdí, že v obci Trnkov
sa historicky realizovali protipovodňové opatrenia vo forme vybudovania a údržby kanalizačných šácht a

betónových priekop na odvod dažďovej vody cez obecné i súkromné pozemky s vyústením do obecného
potoka s ohľadom na kopcovitý charakter katastra obce Trnkov. S ohľadom na tieto skutočnosti uložil súd
žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej týkajúcu sa
určenia vlastníckeho práva k vyššie uvedenej kanalizačnej šachte. V prípade, ak žaloba nebude podaná
v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení

zruší.

39. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v súlade s
§ 262 ods. 1 CSP v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).