Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200049
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200049.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
ERS Holding, spol. s r.o., IČO 35 702 982, Šamorínska 10, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr.
Tomášom Balážikom, Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 9, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 26151/2016-B624-SV/70094/Ho zo dňa 8.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-
OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.9.2016 vydal rozhodnutie o vyvlastnení - trvalom odňatí
vlastníckeho práva k pozemkom parcela registra C č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere XX m2 ,
parcela registra C č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 112 m2 a parcela registra C č. XXXX/XXX,
ostatné plochy o výmere 55 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX pre obec Bratislava - mestská časť
Ružinov, okres Bratislava II, k.ú. Ružinov, vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech vyvlastňovateľa
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalšieho účastníka konania) za náhradu v sume XX.XXX,XX
€ určenú znaleckým posudkom č. 16/2016 vyhotoveným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., dňa
19.2.2016. Uvedené rozhodnutie vydal podľa § 108 ods. 2 písm. f/ a § 114 ods. 1 zák. č. 50/1967 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „stavebný zákon“)
v spojení s § 17a stavebného zákona, § 8 ods. 1 zák. č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na
urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon č. 129/1996 Z.z.“); vyvlastnenie bolo realizované pre verejnoprospešnú stavbu - Rýchlostnú
cestu R7 Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz, k.ú. Ružinov a ciele a zámery územného plánovania
boli preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa
23.10.2014, právoplatným dňa 2.1.2015. Prechodom vlastníckeho práva zanikajú všetky ostatné práva
k vyvlastňovaným pozemkom.

Vlastnícke právo k predmetným pozemkom v trvalom zábere stavby nebolo možné dosiahnuť dohodou
a ani iným vhodným spôsobom. Súčasťou administratívneho spisu je podanie Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s., zo dňa 8.4.2016 na odstránenie zápisu poznámky na liste vlastníctva a s ponukou
na uzatvorenie kúpnej zmluvy adresované žalobcovi; k dohode však nedošlo. Žalobca na ústnom

pojednávaní uplatnil námietku týkajúcu sa výšky náhrady za vyvlastňované pozemky, ktorá nebola
akceptovaná. Trvalý záber pozemkov bude slúžiť na vybudovanie trvalých stavebných objektov, najmä
telesa diaľnice. Verejný záujem na predmetnú stavbu je preukázaný citovaným územným rozhodnutím
a územným plánom VÚC Bratislava, § 8 zákona č. 129/1996 Z.z. a § 17a zákona č. 135/1961 Zb. a
prevažuje nad ochranou vlastníckych práv k predmetným pozemkom. Účel vyvlastnenia nebolo možné
dosiahnuť iba obmedzením práva.

O námietkach vo vzťahu k rozsahu vyvlastňovaných pozemkov okresný úrad rozhodne samostatným
rozhodnutím.

Za neopodstatnené považoval námietky žalobcu o nezákonnosti územného rozhodnutia na
verejnoprospešnú stavbu, keďže jemu bolo už predtým vydané územné rozhodnutie č.
SÚ-12361-10/2007/Šin., právoplatné dňa 11.10.2007. Na tieto námietky sa podľa § 113 ods. 3
stavebného zákona neprihliada, keďže s poukazom na § 40 ods. 1 stavebného zákona nebola žiadosť
o stavebné povolenie riadne podaná a územné rozhodnutie stratilo platnosť dňa 13.10.2009, preto
nemôže byť podkladom pre vydanie nového územného rozhodnutia na umiestnenie inej stavby v rámci
toho istého územia. Podmienky určené v už neplatnom územnom rozhodnutí neobmedzujú iného
navrhovateľa na podanie nového návrhu na umiestnenie inej stavby a neobmedzujú ani stanovenie
nových podmienok na funkčné a kapacitné využitie záujmového obmedzenia. Územné rozhodnutie
na verejnoprospešnú stavbu č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014 bolo preskúmané
v odvolacom konaní a rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.
27909/2014/B625-SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014 bolo potvrdené; v mimoodvolacom konaní bolo
podanie žalobcu vyhodnotené ako nedôvodné.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 26151/2016-B624-SV/70094/Ho zo dňa 8.11.2016 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.9.2016 ako
vecne a právne správne. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že nebolo možné
cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Za pokus o dosiahnutie dohody je potrebné
považovať doručenie výzvy na odstránenie poznámky a ťarchy z listu vlastníctva č. XXXX . v k.ú. N.
spolu s ponukou na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2016. Na predmetných nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcu viazli ťarchy (je evidovaná poznámka týkajúca sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vyvlastnenia). Ďalší účastník preto vyzval žalobcu, aby
zabezpečil odstránenie poznámky z listu vlastníctva a až po jej odstránení bude možné uzatvoriť kúpnu
zmluvu s poučením, že v prípade neodstránenia poznámky z listu vlastníctva, nebude možné kúpnu
zmluvu uzatvoriť. Žalobca túto výzvu neakceptoval, a teda nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody.

Pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie pozemkov a odňatie vlastníckeho práva k nim vychádzal zo
znaleckého posudku č. 16/2016 zohľadňujúceho trhovú cenu vyvlastňovaných nehnuteľností a z § 111
ods. 2 stavebného zákona. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s výškou náhrady, správny orgán podľa § 8 ods.
3 zákona č. 129/1996 Z.z. bol povinný odkázať vyvlastneného na súd bez prerušenia konania, čo sa aj
stalo. S požiadavkou o vyššiu náhradu sa žalobca môže obrátiť na súd v lehote jedného roka odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu.

K verejnému záujmu uviedol, že podľa § 108 ods. 2 stavebného zákona ho možno skúmať vo vzťahu
k zákonom umožnenému účelu, t.j. najskôr musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu
sa skúma, či je vo verejnom záujme, najmä či verejný záujem prevyšuje nad oprávnenými záujmami
existujúceho vlastníka, resp. či ide o záujem, ktorý je prospešný pre širokú verejnosť, a či je v súlade
s právnymi predpismi. V danom prípade bol verejný záujem preukázaný právoplatným územným
rozhodnutím týkajúcim sa stavby rýchlostnej cesty v navrhovanom úseku, ktorá má v čo najväčšej
miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov
cesty, prispieť k zlepšeniu technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými
úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto úseku.

Žalovaný neprihliadal na námietku nezákonnosti územného rozhodnutia, pretože ju žalobca mohol
uplatniť v územnom konaní, čo aj urobil, no nebola v územnom konaní vyhodnotená podľa predstáv
žalobcu.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
26151/2016-B624-SV/70094/Ho zo dňa 8.11.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím
č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.9.2016 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že za pokus o dosiahnutie dohody
v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona bolo potrebné považovať doručenie výzvy na uzavretie
kúpnej zmluvy spolu s výzvou na odstránenie ťarchy z LV č. XXXX, k.ú. N.. Žalovaný ako odvolací
orgán neposúdil a nehodnotil dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazujú jeho záujem prioritne
dosiahnuť majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v jeho vlastníctve prostredníctvom dohody s
vyvlastňovateľom (ďalším účastníkom). Opakovane vyzýval vyvlastňovateľa na stretnutie za účelom
dosiahnutia dohody, ktorý však na výzvy nereagoval. Žalovaný bližšie neodôvodnil, v čom vidí jeho
argumentáciu a skutočnosti ním uvádzané za nedôvodné a z akých dôvodov na ne neprihliada.

4. Žalobca spochybnil aj existenciu verejného záujmu deklarovanú žalovaným v jeho rozhodnutí.
Namietal, že k vyvlastňovaným pozemkom má právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby č.
SÚ-12361-10/2007/Šin zo dňa 31.8.2007 s radom začatých správnych konaní, ktoré nie sú k
dnešnému dňu právoplatne ukončené. Uvedená skutočnosť mala byť dostatočným podnetom na
tom, aby sa odvolací orgán zaoberal duplicitou viacerých územných rozhodnutí na jednom území a
posudzoval zákonnosť a zrozumiteľnosť neskôr vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby č. OÚ-BA-
OVB2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, ktorý preukazuje podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona
súhlas s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní.

5. Žalovaný si podľa jeho názoru neobstaral potrebné podklady a nevykonal dokazovanie tak, aby
boli náležite objasnené všetky okolnosti dôležité pre posúdenie veci, čím porušil § 32 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP),
vzhľadom na to, že posúdenie zákonnosti a zrozumiteľnosti územného rozhodnutia zo dňa 23.10.2014
bolo tak významnou skutočnosťou, že môže mať vplyv nielen na vyvlastňovacie konanie, ale aj na celý
rad správnych konaní súvisiacich so zámerom realizácie výstavby R7 Bratislava Ketelec - Bratislava -
Prievoz.

6. Za ďalšiu vadu rozhodnutia žalovaného spôsobujúcu jeho nepreskúmateľnosť považoval žalobca
skutočnosť, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení
bez ďalšieho zdôvodnenia, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, a ktoré skutočnosti boli
podkladom na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalovaný sa v žiadnej časti svojho rozhodnutia
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v podanom odvolaní, v rámci ktorej poukazoval na
neprimeranosť náhrady za vyvlastnenie.

7. Žalobca tiež namietal, že mu správny orgán odňal možnosť konať pred správnym orgánom a
porušil jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože nebol v
zmysle § 113 ods. 2 stavebného zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu upovedomený o
začatí vyvlastňovacieho konania. Žalobca pritom má právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, uplatniť
námietky spolu s návrhmi a žiadosťami a využiť a uplatniť všetky svoje procesné práva na ochranu
svojich práv a právom chránených záujmov. Žalobcovi bez toho, aby sa mohol akokoľvek vyjadriť k
veci, bolo doručené autoritatívne prvostupňové rozhodnutie, čo považoval za porušenie práva na súdnu
ochranu a inú právnu ochranu a porušenie vlastníckeho práva garantované Ústavou SR.

8. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že nebol účastníkom územného konania o umiestnení stavby
rýchlostná cesta R7 Bratislava - Ketelec - Bratislava - Prievoz napriek skutočnosti, že v zmysle
§ 34 ods. 2 stavebného zákona účastníkom konania byť mal. Žalobcovi tak bola odňatá možnosť
uplatňovať procesné práva v zmysle stavebného zákona. O uskutočnení územného konania sa žalobca
dozvedel až na základe listu vyvlastňovateľa s ponukou na odpredaj pozemkov. Územné rozhodnutie
Malé Pálenisko nebolo zmenené a nahradené územným rozhodnutím R7, preto je duplicitné územné
rozhodnutie k rýchlostnej ceste R7 nezákonné. Stavebný zákon nepripúšťa možnosť vydať na jedno
územie viac územných rozhodnutí. Územné rozhodnutie k rýchlostnej ceste R7 v úvode neodkazuje
na § 41 stavebného zákona a rovnako v územnom rozhodnutí absentuje jasný a určitý výrok o zmene
územného rozhodnutia Malé Pálenisko a nahradením ho novým územným rozhodnutím, čo spôsobuje
jeho nezrozumiteľnosť.

9. Žalobca namietal neprimeranosť náhrady za vyvlastňované pozemky. Všeobecná hodnota pozemkov
vo vlastníctve žalobcu bola určená na základe znaleckého posudku č. 16/2016 vyhotoveného dňa
19.2.2016 spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. v sume 83,15 € za 1 m2. Podľa žalobcu bola trhová cena
nehnuteľnosti v danej lokalite minimálne v sume 200,- € bez DPH za 1 m2 a priložil znalecký posudok č.
48/2015 zo dňa 28.9.2015 vyhotovený znalcom Z.. K. Y., ktorý určil hodnotu predmetu vyvlastnenia
v sume 181,54 € za 1 m2. Pri celkovej výmere pozemkov 177 m2 náhrada predstavuje sumu
32.132,58 €. Žalobca poukázal na to, že nebol v priebehu vypracúvania znaleckého posudku oslovený
zo strany znaleckej organizácie a znalecký posudok mu nebol nikdy sprístupnený, teda nemá vedomosť,
na základe akých skutočností bol znalecký posudok vypracovaný a aké kritériá boli použité pri určovaní
všeobecnej hodnoty pozemkov.

III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca neakceptoval výzvu na uzatvorenie
kúpnej zmluvy, ktorá mu bola doručená dňa 12.8.2015, t.j. nedošlo k platnému uzavretiu dohody
medzi žalobcom a navrhovateľom. Na vyvlastňovaných nehnuteľnostiach viazli ťarchy (záložné právo v
prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s.) a až po jeho vymazaní z LV bolo možné uzatvoriť
kúpnu zmluvu.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania bolo žalobcovi riadne
doručené a mohol obhajovať svoje práva, podávať námietky, vyjadrovať sa ku konaniu, nazerať do spisu,
a to aj v súvislosti so znaleckým posudkom, čo žalobca aj využil a svedčí o tom obsah administratívneho
spisu.

12. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreukázania existencie verejného záujmu vo vyvlastňovacom
konaní žalovaný uviedol, že otázka verejného záujmu je predmetom dokazovania každého
vyvlastňovacieho konania a predstavuje jednu zo zákonných podmienok vyvlastnenia. Je zároveň
predmetom správnej úvahy každého správneho orgánu. Žalovaný poukazujúc na ustanovenie § 108
ods. 2 stavebného zákon zdôraznil, že v danom prípade bol verejný záujem preukázaný právoplatným
územným rozhodnutím, ktoré prvostupňový správny orgán zohľadnil pri rozhodovaní o vyvlastnení,
čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa
§ 110 ods. 2 stavebného zákona. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že účelom realizácie
predmetnej stavby v navrhovanom úseku je v čo najväčšej možnej miere odstrániť kritický stav z hľadiska
bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, ako aj prispieť z hľadiska technických
parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na
tomto úseku. Realizácia predmetnej stavby je zaradená do programu diaľnic a rýchlostných ciest na
obdobie rokov 2016-2019, ktorý prijala vláda SR.

13. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia otázky neprimeranosti náhrady za vyvlastnené
nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď náhradu za
vyvlastnenie určil v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku. Pokiaľ
žalobca nesúhlasí s takouto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s § 8 ods. 3 zák. č.
129/1996 Z.z. odkáže vyvlastňovaného na súd bez prerušenia konania, čo sa aj stalo. Zákon č. 129/1996
Z.z. je vo vzťahu k stavebnému zákonu osobitným zákonom (§ 8 ods. 3), ktorý upravuje osobitný
postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania
uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť. Preto žalovaný nebol oprávnený
v odvolacom konaní rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie.

14. V súvislosti s námietkami žalobcu smerujúcimi do územného konania žalovaný uviedol, že tieto
neboli predmetom vyvlastňovacieho konania, a preto sa nimi v rámci vyvlastňovacieho konania
nezaoberal v súlade s § 113 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého na námietky, ktoré mohol účastník
konania uplatniť v územnom konaní sa vo vyvlastňovacom konaní neprihliada, ako aj z dôvodu, že ide
o námietky, ktoré spadajú výlučne do územného konania.

15. Žalovaný dodal, že mal za preukázané, že na predmetnú stavbu - „Rýchlostná cesta R7 Bratislava
- Ketelec - Bratislava - Prievoz“ bolo Okresným úradom Bratislava ako príslušným stavebným úradom
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. OÚ-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014,

právoplatné dňa 2.1.2015. Finančnú náhradu za vyvlastnené pozemky určil prvostupňový správny
orgán v zmysle § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom
č. 16/2016 zo dňa 19.2.2016 vypracovaným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov.

16. Žalovaný tiež uviedol, že pri rozhodovaní o vyvlastnení bola zohľadnená skutočnosť, že na
predmetnú stavbu bolo vydané vyššie uvedené územné rozhodnutie, čím bol vo vyvlastňovacom konaní
preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona.
V súlade s § 110 ods. 3 staveného zákona bol v konkrétnom prípade nevyhnutný rozsah vyvlastnenia
vyhodnotený, tak z hľadiska rozsahu záberu pozemku potrebného na uskutočnenie účelu, na ktorý sa
vyvlastňuje, ako aj z hľadiska intenzity zásahu. V danom prípade bol preukázaný rozsah vyvlastnenia
podľa podmienok geometrického plánu č. RZ 30/2014 vyhotovený spoločnosťou GEL - KOD, s.r.o., čím
podľa žalovaného je vyvlastnenie v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods.
2 stavebného zákona.

17. Ďalší účastník sa písomne k žalobe nevyjadril.

IV. Replika žalobcu

18. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.

19. Žalovaný ani ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili.

V. Pojednávanie

20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na
pojednávaní dňa 1.8.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti konateľa žalobcu a zástupcu
ďalšieho účastníka konania a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.
21. Žalobca na pojednávaní predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 15.11.2017 vypracovaný
Ing. K. Y., podľa ktorého je hodnota pozemkov parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. N. v celkovej sume X.XXX.XXX,- €.

VI. Právne posúdenie veci

22. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a
dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych
orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP,
v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je
posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho
hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

27. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

28. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe
zákona a za primeranú náhradu.

29. Okrem citovaného článku ústavy je vyvlastnenie upravené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd a v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť
alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na
tento účel a za náhradu. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva
je splnenie štyroch podmienok.: vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za
náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného
bremena a pod.). Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v ustanoveniach § 108 - § 116:

30. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

31. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre
výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre
vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.

32. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne
obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

33. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

34. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje
vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní.

35. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.
Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke práva iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k
pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada.

36. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

37. Podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v
peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto
zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v
tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

38. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov
konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie
požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus
o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 písm. c) ].

39. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej
písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu
práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2
a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

40. Podľa § 113 ods. 1 stavebného zákona na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný
úrad ústne pojednávanie.

41. Podľa § 113 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín
uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. Ak je vyvlastňovaná stavba
alebo vyvlastňovaný pozemok predmetom exekučného záložného práva, oznámi stavebný úrad
začatie vyvlastňovacieho konania, uskutočnenie ústneho pojednávania a rozhodnutie o vyvlastnení aj
exekútorovi, ktorého poveril súd vykonaním exekúcie; exekútor nie je účastníkom vyvlastňovacieho
konania.

42. Podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v
územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona,
sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.

43. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

44. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok
a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú
všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z.z. správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného
stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky
vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré stvoria diaľničný stavebný
pozemok, vrátane stavieb na nich.

46. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o
náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v
sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu
za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu
voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie
vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení stavebníkovi.

47. Podľa § 3 ods. 1 SP orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti.

48. Podľa § 24 SP dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi
alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok (ods. 1). Ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a

adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia
na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,
aj keď sa adresát o tom nedozvedel (ods. 2).

49. Ako už súd uviedol, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pozemky,
stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených
v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť
rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“ - § 108 ods. 1 stavebného zákona). Vyvlastniť
možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane
zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných
predpisov (§ 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona). Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené
v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní (§ 108 ods. 3 veta prvá stavebného zákona).
Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

50. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje
územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia,
skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak
možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.
Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k
pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada (§ 110 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona).

51. Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje
v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto
zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti
v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 1 a 2 stavebného
zákona). Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie
dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného
bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu
vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že
dohodu odmieta (§ 112 ods. 4 stavebného zákona).

52. Ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným
spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení,
ak zákon neustanovuje inak. Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku
zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a
rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane
stavieb na nich. Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny
orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene
určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného
bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde
v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi (§ 8 ods. 1, 2 a 3
zákona č. 129/1996 Z. z.).

53. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s ústavou,
ale musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, v zákone o jednorazových
mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic, ako aj v zákone č. 129/1996 Z. z., ktoré
sú aplikovateľné na danú vec. Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v ustanoveniach
§ 108 až 116, ktorý okrem toho, že v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a
určuje špeciálny procesný postup, podľa, ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.

54. Žalobca nesúhlasil s tým, že navrhovateľ vyvlastnenia (ďalší účastník) mu pred podaním návrhu
na vyvlastnenie zaslal dostatočnú výzvu na uzavretie zmluvy, na základe ktorej by získal práva k
predmetnému pozemku. Podľa jeho názoru nebola splnená základná podmienka, že pokus o dohodu bol
bezvýsledný. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia (§ 112 ods. 4 stavebného zákona) sa v tomto kontexte
za dostatočne preukázané splnenie predpokladu na podanie návrhu na vyvlastnenie (bezvýslednosť
dohody) považuje dôkaz o tom, že navrhovateľ vyvlastnenia zaslal vyvlastňovanému výzvu na uzavretie
dohody obsahujúcu požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného
bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a
upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Uvedené navrhovateľ vyvlastnenia preukazuje doručenkou
zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody.

55. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ vyvlastnenia pred podaním návrhu
na vyvlastnenie zaslal žalobcovi pokus o dosiahnutie dohody v zmysle § 112 ods. 4 stavebného
zákonníka (ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2016). Vzhľadom k tomu, že žalobca
uvedenú ponuku neakceptoval a navrhoval iné riešenie ohľadom náhrady za vyvlastnenie, má sa za to,
že návrh žalobcu je novým návrhom zmluvy, s ktorým musí druhá zmluvná strana súhlasiť, aby došlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy. K platnému uzavretiu kúpnej zmluvy v priebehu celého vyvlastňovacieho
konania však nedošlo z dôvodu neakceptovania návrhu Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., preto
správny súd súhlasí so žalovaným, že v danej veci boli splnené podmienky na postup podľa § 110 ods. 1
stavebného zákona a určenie náhrady za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku, ktorý určoval trhovú
cenu nehnuteľností v danej lokalite a námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

56. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia existencie verejného
záujmu, správny súd pripomína, že skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží
správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite odôvodniť. Otázkou preukazovania verejného
záujmu sa zaoberal Ústavný súd SR napríklad v náleze sp. zn. PL.ÚS 19/09 a dospel k záveru, že právny
poriadok pozná inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme aj pre výstavbu diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f/ uvádza, že vyvlastniť možno len vo
verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení s odsekom 3 tohto
ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice/rýchlostnej cesty -
musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie nemožno
vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom daný, a teda že ho v rámci vyvlastňovacieho konania
netreba preukazovať; naopak § 108 ods. 3 stavebného zákona výslovne ustanovuje, že verejný záujem
sa vo vyvlastňovacom konaní musí preukazovať.

57. Verejný záujem nemožno chápať ani aritmetickým ani automaticky. Verejný záujem nie je ani
vždy totožný so záujmom kolektívu. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno
označiť ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v
rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy
a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po
zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka
existencie verejného záujmu, musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už
súkromnými alebo aj verejnými záujmami (napríklad výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza
škola). Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad
vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného
záujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej. Z odvolania žalovaného ako aj účastníka
konania vyplýva, že verejný záujem na vyvlastnení aj naďalej stotožňujú s existenciou účelu vyvlastnenia
tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby uvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem
na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Uvedená úvaha je v rozpore s príslušnými ustanoveniami
Stavebného zákona (upravujúcimi otázky vyvlastnenia) aj s citovaným záverom ústavného súdu. Preto
nie je opodstatnená ani námietka žalovaného a účastníka konania, že zrušenie napadnutých rozhodnutí
by znamenalo len formálne zopakovanie konania. Je potrebné zdôrazniť že pri vyvlastnení musí byť
nepochybne daný jeho zákonný účel a v konaní sa musí preukázať aj verejný záujem.

58. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí je správna úvaha týkajúca sa zisťovania i
preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia ako aj
z vyššie spomínaného nálezu Ústavného súdu SR. Žalovaný správny orgán dôvodil verejný záujem nie

len existenciou príslušného rozhodnutia o umiestnení stavby, ale poukázal i na skutočnosť, že účelom
realizácie predmetnej stavby v navrhovanom úseku je v čo najväčšej možnej miere odstrániť kritický stav
z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, ako aj prispieť z hľadiska
technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť
prehľadnosť na tomto úseku.

59. Správny súd hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu v miere jeho argumentačnej
kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov
správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe
voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia
a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len
všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd
je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom. V konaní vznesené námietky žalobcu sú v napadnutých rozhodnutiach
podrobne opísané a je zrejmé, že sa nimi správne orgány zaoberali a v rozhodnutí aj zrozumiteľne
a preskúmateľne vysporiadali. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný vo svojom rozhodnutí k
právnemu záveru o existencii verejného záujmu a z odôvodnení napadnutých rozhodnutí uvedené podľa
názoru súdu jednoznačne vyplýva.

60. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa primeranosti náhrady za
vyvlastňovaný pozemok. Správny súd zdôrazňuje, že právne predpisy neumožňujú správnemu orgánu
vo vyvlastňovacom konaní revidovať zákonnosť a správnosť znaleckého posudku, pričom tento nebol
žiadnym iným dôkazom v konaní spochybnený. Správny orgán preto mohol iba akceptovať závery
znaleckého posudku a primeranú náhradu určiť na základe týchto záverov.

61. Správny orgán konajúci v prvom stupni v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona určil náhradu
za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku podľa trhovej ceny nehnuteľnosti. Dôkazné bremeno
svojich tvrdení znáša vždy účastník, ktorý správnemu orgánu také (protichodné) tvrdenia predkladá.
Správny súd nemohol zohľadniť znalecký posudok č. 078/2017 zo dňa 15.11.2017 vypracovaný Ing.
Ondrejom Sovom predložený žalobcom na pojednávaní dňa 1.8.2018, pretože išlo o doplnenie žaloby po
uplynutí lehoty na podanie žaloby. Navyše, predložený znalecký posudok ohodnocuje iné nehnuteľnosti
ako je to v predmetnej právnej veci.

62. Zároveň súd poukazuje na § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z. Správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení
určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,
čo sa v predmetnej veci aj stalo. Požiadavku na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi možno uplatniť
na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo
zanikne. Správny orgán žalobcu odkázal vo veci ním požadovanej vyššej náhrady za vyvlastnenie na
civilný súd, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu. Žalobca bol potom povinný podať žalobu
na súd do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, no v konaní pred správnym
súdom ani len netvrdil, či takúto žalobu podal a teda či účinne bránil svoje práva poskytnuté právnym
predpisom. Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu možného zvýšenia náhrady za vyvlastnenie patriaceho
do kompetencie civilného súdu, nie je správny súd v predmetnej právnej veci oprávnený posudzovať
ho v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Z uvedených dôvodov správny súd
považoval postup správneho orgánu prvého stupňa za zákonný.

63. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo oznámené začatie vyvlastňovacieho konania, a tým
mu správne orgány obmedzili jeho právo na spravodlivý proces, súd uvádza, že táto žalobná námietka
nekorešponduje s procesným stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu správnych orgánov. Z
administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že prvostupňový správny orgán oznámil
žalobcovi začatie vyvlastňovacieho konania, žalobca potom mohol uplatniť svoje procesné práva, ktoré
mu poskytuje správny poriadok, čo napokon aj urobil.

64. Na námietky žalobcu smerujúce voči územnému konaniu a územnému rozhodnutiu súd nemohol
prihliadať z dôvodu, že uvedené rozhodnutie je právoplatné, zákon pre jeho súdnu revíziu pozná
osobitný procesný postup, pričom žalobca uvedené rozhodnutie nenapadol samostatnou žalobou.
V územnom konaní napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním ktorému nebolo v odvolacom

konaní vyhovené; žalovaný neakceptoval ani jeho podnet na preskúmanie právoplatného územného
rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca uvedené námietky uplatnil
aj vo vyvlastňovacom konaní, v rámci vyvlastňovacieho konania sa správny orgán nimi takisto nemusel
zaoberať, keďže spadajú výlučne do územného konania, tak ako to ustanovuje § 113 ods. 3 stavebného
zákona.

65. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,
že žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadne zistili skutkový stav veci, vec správne právne
posúdili, poskytli žalobcovi priestor na vyjadrenie vo veci a pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu
postupovali správne. Správny súd preto vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa
§ 190 SSP.

66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP.
Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože
mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu vznikli trovy konania.

67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.