Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Kežmarok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Jenčová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/22/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201292
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8418201292.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: P. M., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom Z. L., O. XXX/XX, občan SR, proti žalovanému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L.,
F.. O. XXX/XX, občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Trovy konania stranám n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 6 500,- € s poukazom na uznesenie
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3D 246/2011, D not 272/2011 zo dňa 19.7.2012, teda na rozhodnutie
v dedičskej veci po neb. C. O., nar. XX.X.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, ktorým bola určená čistá hodnota
dedičstva sumou 6 500,- € a schválená dohoda dedičov, na základe ktorej dedičstvo po nebohej
nadobudli Q. O.Š. a P. M., teda žalobkyňa. Tá sa domáhala vyplatenia svojho dedičského podielu, resp.
celej čistej hodnoty dedičstva, ktorú považovala za svoj dedičský podiel, od žalovaného. Na pojednávaní
trvala na podanej žalobe, žalovaný jej „pohľadávku“ neuznával, predložil súdu aktuálny výpis z listu
vlastníctva, v zmysle ktorého nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
2.Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). Obdobný právny názor bol vyslovený aj v
uznesení Najvyššieho súsu SR sp. 6Cdo/2014/2011 zo dňa 18.01.2012.
3. Kto je stranou súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto
stáva stranou v súdnom konaní je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom
hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez
ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca
za žalovaného neoznačil. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí
právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna
vecná legitimácia ) a či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého
sa žalobca domáha ( pasívna vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu
či žalovaného znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca
preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej
hmotnoprávnej povinnosti.
4.V predmetnom konaní je nesporné, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je
pasívne legitimovanou osobou. Ten nebol ani účastníkom dedičského konania, nenadobudol predmetné
nehnuteľnosti po poručiteľke C. O., z ktorých žiadala žalobkyňa vyplatenie od žalovaného a z
listu vlastníctva č. XXX, pre okres Kežmarok, Obec Z. L., katastrálne územie Z. L. je zrejmé, že
spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalobkyňa v podiele 1/18, titulom nadobudnutia je Uznesenie
Okresného súdu Kežmarok 3D 246/2011a O. O. v podiele 17/18, titulom nadobudnutia je Darovacia
zmluva N 1535/15 zo dňa 19.11.2015.
5.Podľa § 19 Civilného sporového poriadku procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.
6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
7.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku tak, že ich stranám
nepriznal, nakoľko žalobkyňa v spore úspešná nebola, žalovanému trovy nevznikli.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.