Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/368/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201496
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815201496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, proti žalovanej: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XXX/X, zastúpenej: JUDr. Bohdan
Jakubis, advokát so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 7 965,78 eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14C/39/2015-86 zo dňa 20. januára
2017, takto

r o z h o d o l :

1. P r i p ú š ť späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 2 470,78 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 7 965,78 eur od 05.03.2012 do 04.02.2015, rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie
2 470,78 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 7 965,78 eur od 05.03.2012 do 04.02.2015 z
r u š u j ea v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

2. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi
5 495,- eur s úrokom z omeškania
9% ročne zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do

zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia,
8,50 % ročne zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do

zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia,

8,15 % ročne zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 05.02.2015 do
zaplatenia,
ktorú sumu jej súd p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 150,- eur mesačne, vždy najneskôr do
30. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudneprávoplatnosť, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky, až do úplného zaplatenia
a vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

3. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
rozsahu 78%.

4. Žalobcovi p r i z n á v voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od
žalovanej domáhala peňažného plnenia ako záväzku, ktorý žalovanej vznikol zo zmluvy o úvere zo dňa
21.03.2011. Žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu so žalovanou

uzatvorili dňa 21.03.2011 zmluvu o pôžičke evid. č. 5007008, na základe ktorej jej poskytol celkovú
sumu pôžičky 15.543,- eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných
splátkach po 157,- eur, do dňa podania žaloby uhradila žalovaná 631,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná
porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas,
pôvodný žalobca dňa 23.02.2012 listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovanú k okamžitej úhrade

všetkých splátok jednorazovo. Do dňa podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. EUR. Pôvodný
žalobca si uplatnil sumu 8.945,96 a úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 05.03.2012 do zaplatenia.
V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 01.04.2015, ktorú zmenu súd pripustil uznesením.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 8 § 35 ods. 2, §48
ods. 1,2, § 100 ods. 1,2, § 101, § 457, § 565, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, §
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uzavrel, že predmetná zmluva o pôžičke je
spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text
zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a

dlžníkom (žalovaná) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd v prvom rade skúmal, či
medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o strate výhody splátok v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka, pretože iba v takom prípade mohol právny predchodca žalobcu žiadať žalovanú o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Súd zistil, že z obsahu zmluvy o pôžičke, ktorej

súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky takáto dohoda medzi zmluvnými stranami nevyplýva
a právny predchodca žalobcu teda nemohol predčasne zosplatniť úver poskytnutý žalovanej. Pokiaľ
ide o právny úkon právneho predchodcu žalobcu - list zo dňa 23.2.2012, označený ako výpoveď,
právne významnými pre možnosť výpovede a jej účinnosť sú nasledovné skutočnosti: 1/ musí ísť o
zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú 2/ jej predmetom musí byť záväzok na nepretržitú alebo

opakovanú činnosť alebo 3/ záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Výpoveď
podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka je vylúčená pri zmluvách, z ktorých vzniká záväzok
na činnosť jednorazovej povahy, a to aj v prípade, keď bolo dohodnuté plnenie o splátkach, čo platí
aj v prejednávanej veci, keďže záväzok žalovanej splatiť úver má jednorazovú povahu, i keď ide o
plnenie v splátkach. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda v prípade listu zo dňa 23.2.2012 nemožno

hovoriť o výpovedi zmluvy o pôžičke, keďže medzi účastníkmi nebola dojednaná zmluva, ktorá by svojou
povahou umožňovala ukončiť ju výpoveďou. Nešlo o záväzok na dobu neurčitú a predmetom zmluvy
nebolo ani opakované plnenie. Premetom zmluvy zároveň nebol ani záväzok žalovanej spočívajúci v
určitej činnosti (lat. facere), resp. spočívajúci v povinnosti zdržať sa určitej činnosti (ommitere) alebo
strpieť určitú činnosť (pati). Predmetom záväzku žalovanej bolo platiť splátky, t.j. niečo dať (dare).

Neboli teda splnené podmienky výpovede podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo Všeobecných
obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, v bode 12.2 je pre oboch účastníkov zmluvy
ustanovená možnosť ukončiť zmluvu (doslova je tam uvedené, že sú obaja oprávnení vypovedať zmluvu
bez udania dôvodu). Pre odstúpenie od zmluvy je charakteristické, že ide o jednostranný právny úkon
zmluvnej strany, ktorým sa zmluva zrušuje bez plynutia nejakej lehoty (na rozdiel od výpovede). Zmluva

s odstúpením zrušuje „od začiatku“, čo má za následok, že zmluvné strany sú povinné vrátiť si navzájomposkytnuté plnenia. Preskúmavaný právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.02.2012 je
jednostranným právnym úkonom, zmluva sa ním zrušuje ku dňu urobenia tohto písomného právneho
úkonu a právny predchodca žalobcu ním požaduje (okrem iného) vrátenie celého poskytnutého plnenia.

Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe uvedených charakteristík, tento prejav vôle právneho
predchodcu žalobcu ako právny úkon obsahovo zodpovedá náležitostiam odstúpenia od zmluvy podľa
§ 48 Občianskeho zákonníka a posúdil ho ako odstúpenie od zmluvy. Toto odstúpenie od zmluvy si
zmluvné strany dohodli v bode 12.2 vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu
žalobcu, zodpovedalo to ich vôli v zmysle § 35 ods. 2 OZ, a to aj napriek tomu, že sa tam nesprávne

hovorí o „vypovedaní“ zmluvy. Súd len poukazuje na všeobecne známy fakt, že laická verejnosť si pojem
„výpoveď“ často mylne spája s akýmkoľvek ukončením zmluvného vzťahu, pričom opomína skutočnosť,
že s výpoveďou je vždy spojené plynutie výpovednej lehoty, ktoré má za následok to, že právny vzťah
sa skončí až v budúcnosti.

4. Keďže odstúpením od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu sa zmluva od začiatku zrušila,

zmluvné strany sú si podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinné z titulu bezdôvodného obohatenia
navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Žalovanej poskytol právny predchodca žalobcu sumu
7.183,20 eur. Žalovaná mu doposiaľ uhradila len 631,- eur. Zostávalo by jej tak ešte vrátiť sumu
6.552,20 eur. Tento nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná vzniesla
v konaní námietku premlčania žalovaného nároku, súd sa ňou teda zaoberal. Právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd má za to, že právny predchodca žalobcu
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr doručením listu zo dňa 23.02.2012 žalovanej. List
bol žalovanej doručený dňa 28.02.2012. Týmto dňom preto začala plynúť dvojročná premlčacia doba,
ktorá uplynula dňa 28.02.2014. Žaloba však bola na tunajšom súde podaná až dňa 04.02.2015, teda

nepochybne po uplynutí premlčacej doby. Súd preto považoval žalobou uplatnený nárok za premlčaný
a na základe toho žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca a žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť mu 5 495,- eur s
8,05 % ročným úrokom z omeškania od 05.02.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. V časti o
zaplatenie 2 470,78 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 965,78 eur od 05.03.2012 do
04.02.2015 vzal žalobu späť. Namietal právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1

písm. h/ CSP) v tom smere, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu,
vysloveným v uznesení sp.zn. 6Co/233/2016, keď posúdil právny úkon právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 23.02.2012 ako odstúpenie od zmluvy. Výpoveď zmluvy zo dňa 23.02.2012 predstavuje nulitný
právny úkon a potom je potrebné posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke osobitne podľa §
103 Občianskeho zákonníka. Premlčané sú potom len splátky splatné do 20.01.2012, to znamená, že

mu patrí nepremlčaných 35 splátok (od 20. 2. 2012 do 20.01.2015 ) po 157 ,- eur, teda suma 5 495,-
eur. Záverom namietal, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o späťvzatí v časti žaloby o zaplatenie 980,18
eur zo dňa 17.12.2015

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Vypovedaním zmluvy zo
strany právneho predchodcu žalobcu nastal medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia.
Výpoveď bola žalovanej doručená 28.02.2012, žalobca si mohol svoje právo na súde uplatniť najneskôr
28.02.2014. Žalobca podal žalobu 04.02.2015, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Žalobcom
predložený dôkaz označený ako výpoveď zmluvy vzhľadom na jeho neplatnosť nemožno považovať za

výpoveď, ale za právny úkon, ktorý je tomuto neplatnému úkonu obsahovo najbližší, teda odstúpenie
od zmluvy.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej ďalej písomne nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods.
1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. V odvolaní vzal žalobca späť žalobcu v časti o zaplatenie 2 470,78 eur s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 7 965,78 eur od 05.03.2012 do 04.02.2015. Žalovaná sa na výzvu súdu k čiastočnému
späťvzatiu žaloby nevyjadrila.

11. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

12. Keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti, postupoval odvolací súd podľa
ustanovenia § 370 ods. 2 veta druhá CSP, teda pripustil späťvzatie žaloby sčasti, zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti a konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

13. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie pokiaľ ide

o vyhodnotenie právneho úkonu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.02.2012, ktorý podľa neho
predstavuje nulitný právny akt a v súvislosti s tým vyhodnotenie otázky premlčania nároku žalobcu. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa
23.02.2012 označeným ako vypovedanie zmluvy svojou povahou predstavuje odstúpenie od zmluvy, v
dôsledku ktorého treba nárok žalobcu vo veci posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pretože právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, vyhodnotil,
že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej zákonnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho
zákonníka.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Na základe uvedeného odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie a ktorým bol viazaný, pričom s ohľadom na obsah odvolania žalobcu ( ktorý ani dokazovanie
doplniť alebo zopakovať nenavrhol), nevyvstala potreba, aby sám dokazovanie zopakoval alebo doplnil
(§ 383 CSP). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP potom nebolo potrebné na prejednanie odvolania

žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani
to nevyžadoval dôležitý záujem.

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je preto potrebné zmeniť podľa ust. § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie ani na jeho zrušenie.

17.Podľa§382CSPakmáodvolacísúdzato,žesanavecvzťahujeustanovenievšeobecnezáväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

18. Odvolací súd v súlade s § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 101,
§103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Žalobca sa k výzve súdu nevyjadril.

22. Žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu písomne vyjadrila tak, že podľa § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. Poukázala na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedla, že v danom prípade možné s
istotou konštatovať, že úmyslom právneho predchodcu žalobcu bolo listom zo dňa 23.02.2012 ukončiť
zmluvusožalovanou.Najbližšímúkonomkúkonu,ktorýbolmedzistranamidojednanývbode12.2VOP,
a ktorým sa zmluva mohla ukončiť, bolo odstúpenie od zmluvy. Takýto výklad je zároveň pre spotrebiteľa
nepochybne priaznivejší. Žalovaná z týchto dôvodov nesúhlasila so zamýšľaným použitím § 101, resp.
§ 103 Občianskeho zákonníka.

23. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.03.2011 uzavrel právny predchodca
žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5007008, na
základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej pôžičku v sume 7 183,20 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala
uhradiť v 99 mesačných splátkach po 157,- eur. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera

nákladov (ďalej tiež „RPMN“) 24,14 %, priemerná RPMN 11,25 %, ročná úroková sadzba 24,14
%, celkové náklady spotrebiteľa 8 359,80 eur, celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 15 543,-
eur.Termín konečnej splatnosti si strany dojednali na jún 2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i
Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), v ktorých bode 12.2. si strany dojednali možnosť
klienta aj spoločnosti zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú

až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie. Podľa bodu 12.1 VOP zmluva sa skončí
úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.
Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta uvedené v zmluve, VOP, alebo akékoľvek
vyhlásenie klienta dané spoločnosti a tiež na arbitrážnu doložku v zmysle článku 14. 24 VOP. Podľa
bodu 12.3 VOP klient je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo

dňa uzavretia zmluvy. Podľa bodu 12.4 VOP ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté právo klienta
na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak bude uzatvorená na diaľku podľa zákona o zásielkovom predaji
alebo zákona o finančných službách na diaľku.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu len sumu 631,-

eur (troma splátkami po 157,- eur dňa 24.05.2011, 27.06.2011 a 02.08.2011), teda že zmluvu neplnila
riadne od počiatku.

25. Listom zo dňa 23.02.2012, doručeným žalovanej dňa 28.02.2012, označeným ako „Vypovedanie
zmluvy“ právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že veriteľ v súlade s dohodnutými VOP zmluvu

ku dňu 23.02.2012 vypovedá s tým, že dlh žalovanej predstavuje k uvedenému dňu 8 235,84 eur a istina
8 125,78 eur sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania do zaplatenia. Zároveň vyzval žalovanú na
úhradu dlhu do 5 dní od doručenie vypovedania.

26. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami ako vzťah spotrebiteľský, v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka i zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež
správne vyhodnotil, že medzi stranami zmluvy neexistovala dohoda o strate výhody splátok, ktorá
by veriteľa, resp. žalobcu oprávňovala vyhlásiť predčasnú, mimoriadnu splatnosť pôžičky v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa plne stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že
predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje záväzok na dobu neurčitú, jej predmetom nebolo opakované

plnenie ani záväzok žalovanej spočívajúci v určitej činnosti, resp. spočívajúci v povinnosti zdržať sa
určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a z toho dôvodu nie je možní takúto zmluvu vypovedať v
zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ zmluvu o pôžičke zo dňa 21.03.2011 nemožno v zmysle vyššie

uvedeného vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom zmluvné dojednanie medzi
stranami, obsiahnuté v bode 12.2 VOP, kde si strany dojednali možnosť vypovedať danú zmluvu, je
neplatným zmluvným dojednaním podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 582ods. 1 Občianskeho zákonníka) a akýkoľvek úkon, vykonaný na základe takého absolútne neplatného
zmluvného dojednania, je nulitným právnym aktom ako správne namieta odvolateľ.

28. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť i to, že podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné
od zmluvy odstúpiť len ak je to ustanovené v zákone alebo medzi účastníkmi. Občiansky zákonník
ani iný predpis neupravuje možnosť strán zmluvy o pôžičke odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania
dlžníka s plnením dlhu. Súd prvej inštancie v rozhodovanej veci ustálil, že si strany zmluvy o pôžičke zo
dňa 21.03.2011 možnosť odstúpenia od zmluvy pre takýto prípad dojednali v bode 12.2 VOP. Súd prvej

inštancie uviedol, že odstúpenie od zmluvy zodpovedalo ich vôli v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to aj napriek tomu, že sa tam nesprávne hovorí o „vypovedaní“ zmluvy s tým, že laická
verejnosť si pojem „výpoveď“ často mylne spája s akýmkoľvek ukončením zmluvného vzťahu, pričom
opomína skutočnosť, že s výpoveďou je vždy spojené plynutie výpovednej lehoty, ktoré má za následok
to, že právny vzťah sa skončí až v budúcnosti. S týmto posúdením sa odvolací súd nestotožňuje.

29. V ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obsiahnuté výkladové pravidlo v prípadoch, kedy
bol právny úkon vyjadrený slovami. Dané zákonné ustanovenie ukladá súdu, aby pochybnosti o
obsahu právneho úkonu odstránil výkladom založeným na tom, aby vedľa jazykového vyjadrenia
zachyteného slovom skúmal aj vôľu konajúcej osoby. Podmienkou prihliadania na vôľu účastníkov
je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výklad obsahu právneho

úkonu nemôže totiž nahradiť či zmeniť už urobený prejav vôle. Použitie výkladových pravidiel môže
smerovať len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami bol vyložený v súlade so stavom,
ktorý existoval v dobe urobenia právneho úkonu. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že text
zmluvy vrátane VOP bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu, ktorý v čase uzavretia
zmluvy pôsobil ako podnikateľ (obchodná spoločnosť) s predmetom podnikania o.i. poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, finančný a operatívny leasing, faktoring a forfaiting,
vydávanie a správa nebankových kariet, sprostredkovanie poskytovania úverov, správa platobných
kariet, činnosť finančného agenta v oblasti poistenia, zaistenia, prijímania vkladov, poskytovania úverov
a spotrebiteľských úverov atď. Je potom dôvodné predpokladať, že takýto podnikateľský subjekt, ktorý
má pomerne rozsiahle skúsenosti v oblasti poskytovania úverov, má dostatočné znalosti problematiky a

zrejme v jeho prípade nemožno hovoriť o tzv. laickej verejnosti, ktorá skutočne mnohokrát nerozlišuje
medzi jednotlivými spôsobmi ukončenia záväzkových vzťahov. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že
veriteľovi, ktorý pojem „vypovedanie zmluvy“ použil v právnom vzťahu prvý pri príprave zmluvy, bol
právny inštitút odstúpenia od zmluvy nepochybne známy, pretože práve odstúpenie od zmluvy si strany
dojednali v bode 12.3 a 12.4 VOP. Z uvedeného vyplýva, že v bode 12.2. VOP si strany jednoznačne

dojednali možnosť výpovede zmluvy (hoci neplatne), pričom obsah ich vôle nemožno následne meniť
tak, že malo ísť v skutočnosti o odstúpenie od zmluvy len s poukazom na všeobecnú neznalosť
inštitútu odstúpenia od zmluvy laickou verejnosťou, a to najmä za situácie, keď veriteľ (ktorý pojem
vypovedanie zmluvy použil vo formulárovej zmluve) a následne žalobca trvajú na tom, že zmluvu (i
keď neplatne) vypovedal. Takýto výklad dojednania 12.2 VOP nie je v rozpore s ust. § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ako namieta žalovaná, pretože dané zákonné ustanovenie rieši situáciu, keď
dodávateľ využije „slabšie“ postavenie spotrebiteľa a zahrnie do zmluvy nejasné, nejednoznačné alebo
dvojzmyselné ustanovenie smerujúce k poškodeniu spotrebiteľa, k čomu však v rozhodovanej veci v
zmysle vyššie uvedeného nedošlo. Otázka, či v súčasnosti je alebo nie je nárok žalobcu premlčaný,
nemôže mať vplyv na posúdenie obsahu prejavu vôle strán, učinený v minulosti (pred 7 rokmi).

30. Keďže nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, k
odstúpeniu od zmluvy niektorou zo strán či k inému spôsobu zániku záväzku, zmluva o pôžičke zo dňa
21.03.2012 nezanikla, doposiaľ trvá s tým, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nenadobudli splatnosť
všetky splátky, na plnenie ktorých sa žalovaná zaviazala (99 splátok od 20.04.2011 do júna 2019), ale

len splátky, splatné do 20.09.2018.

31. S poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, odvolací súd potom premlčanie nároku
žalobcu posúdil podľa § 101, § 103 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba pre každú splátku
v dôsledku vyššie uvedeného plynula samostatne, a teda i právny predchodca žalobcu, resp. žalobca

mohol uplatniť jednotlivé splátky na súde samostatne v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe. Vzhľadom na dátum podania žaloby na súd ( 04.02.2015) sú premlčané všetky splátky splatné
do 04.02.2012. Keďže žalovaná uhradila len tri splátky po 157,- eur dňa 24.05.2011, 27.06.2011 a
02.08.2011, nesplatených zostalo 80 splátok po 157,- eur v celkovej sume 12 560,- eur (splatné dňa20.02.2012, 20.03.2012, 20.04.2012 atď. až 20.09.2018). Žalobca si však uplatnil (po čiastočných
späťvzatiach žaloby) len sumu 5 495,- eur a súd, viazaný žalobným návrhom nemohol ísť nad jeho
rámec a priznať mu viac. Z tohto dôvodu zaviazal žalovanú na zaplatenie 5 495,- eur.

32. Nakoľko žalovaná sa s plnením jednotlivých splátok dostala do omeškania, je povinná žalobcovi
zaplatiť i úrok z omeškania, a to vo výške určenej § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10a, §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , a to vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke 157,- eur
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky, v sadzbách platných ku dňu nasledujúceho

po dni splatnosti tej- ktorej splátky. Žalobcovi by tak patril úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 157,-
eur od 21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur
od 21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od
21.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 157,- eur od 21.07.2012 do zaplatenia, zo sumy
157,- eur od 21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.09.2012 do zaplatenia, zo sumy
157,- eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,-

eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur
od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od
21.04.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 157,- eur od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,-
eur od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur
od 21.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od

21.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 157,- eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,-
eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur
od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od
21.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.05.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 157,-
eur od 21.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od

21.08.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 157,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,-
eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 157,- eur od
21.12.2014 do zaplatenia. Žalobca si v konaní po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil úrok
z omeškania až od 05.02.2015 do zaplatenia, a preto mu odvolací súd priznal len úrok z omeškania,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. z každej priznanej splátky až od 05.02.2015 do zaplatenia.

Keďže žalobca si uplatňoval úrok z omeškania z celej žalovanej sumy 5 495,- eur v sadzbe 8,05 %,
na čo v zmysle vyššie uvedeného nemá právny nárok, odvolací súd vo zvyšku, prevyšujúcom priznaný
úrok z omeškania žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

33. Súd podľa § 232 ods. 3 CSP povolil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach po 150,- eur

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy najneskôr k 30. dňu v mesiaci tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti žalovanej o plnenie dlžnej
sumy v splátkach neriadil len jej žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia (5 495,- eur), pre ktorú
je výška určených splátok primeraná (istina bude splatená do troch rokov od právoplatnosti rozsudku),
osobnými a majetkovými pomermi žalovanej a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v

splátkach ťaživé.

34. Odvolacia námietka žalobcu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o čiastočnom späťvzatí žaloby zo
dňa 17.12.2015, nebola dôvodná, pretože konanie v časti o zaplatenie 980,18 eur bolo zastavené
rozhodnutím súdu č.k. 14C/39/2015-46 zo dňa 22.01.2016, ktoré odvolaním napadnuté nebolo a

nadobudlo právoplatnosť.

35. O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1,2, § 256 ods.
1, § 262 ods. 1,2 CSP.

36. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.39. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

42. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov
konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci.

43. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zasa zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k
zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, a to podľa procesného výsledku.

Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade
žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného
žalobca.

44. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa
26.01.2011, podľa ktorého ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle
§ 142 ods. 2 OSP (pozn. teraz § 255 ods. 1 CSP) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje
určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)

odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby
mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je
pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto
zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP,
teraz § 256 CSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím
k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na
čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca

vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

45. Žalobca využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní. Žalobca podaním, doručeným súdu
dňa 18.12.2015, vzal žalobu čiastočne späť (o zaplatenie 980,17 eur). Z výlučne procesného hľadiska

dôvodom čiastočného zastavenia konania vo veci bolo späťvzatie časti žaloby, pričom žalobca netvrdil
a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná po začatí konania plnila to, čoho sa podanou žalobou
voči nemu domáhal, resp. že by jej správanie po začatí konania viedlo k nutnosti čiastočného späťvzatia
žaloby žalobcom. Z tohto dôvodu sa v časti o zaplatenie 980,17 eur považuje za neúspešného.

46.Ztýchtodôvodov,spoukazomnavyššieuvedenézáveryNajvyššiehosúduSR,jenamiestezáver,že
v prvoinštančnom konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy pôvodne 8 945,96 eur s príslušenstvom,
pričom s poukazom na vyššie uvedené závery mal byť úspešný vo výške 7 965,78 eur (tento nárok bol
podľa názoru odvolacieho súdu uplatnený dôvodne), čo znamená že mal úspech v konaní v miere 89
% neúspech v miere 11 % a pomer jeho úspechu a neúspechu v prvoinštančnom konaní bol 78 %, v

ktorom rozsahu mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia
§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.48. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania podľa § 251, § 255 ods. 1,2, § 256 ods. 1,
§ 262 ods. 1,2 CSP.

49. Vzhľadom na to, že žalobca vzal v odvolaní žalobu (o zaplatenie 7 965,78 eur s prísl.) späť v časti o
zaplatenie2470,78eurspríslušenstvom,vktorejčastisaopovažujezaneúspešného,alejehoodvolaniu
bolo vyhovené (zamietnutie nároku sa týkalo len nepatrnej časti príslušenstva) , bol úspešný vo výške
5 495,- eur, čo znamená že mal úspech v konaní v miere 69 % a neúspech v miere 31 %, pomer jeho

úspechu a neúspechu v odvolacom konaní bol 38 %, ktorý nárok mu odvolací súd i priznal.

50. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).