Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/88/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010224
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010224.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudcov JUDr.
Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného F. X., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného F. X., proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. 6. 2018 sp. zn. 2T/63/2017, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 14. 11. 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. X. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súdu I. stupňa) bol obžalovaný F. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na
skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v K. na ul. H. po ceste II/XXX v km 101,040
viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota, EČ: K smerom na miestnu komunikáciu ul. X. A. pričom
nerešpektoval povinnosť dať prednosť v jazde protiidúcemu nemotorovému vozidlu, vošiel do križovatky
v ktorej odbočoval vľavo, kde vošiel do jazdnej dráhy cyklistu F. I., ktorý viedol bicykel zn. L. po ul. H.
smerom do centra mesta K., po ceste označenej ako hlavná, následkom čoho došlo k zrážke cyklistu s
vozidlom, pričom cyklista po náraze bol odhodený do prednej časti - čelného skla stojaceho motorového
vozidla zn. Renault Megane, ev. číslo K ktoré stálo na ul. X. A., na križovatke s ulicou H., kde vodič
vozidla dával prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná, následkom čoho došlo
k zraneniu cyklistu F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ulica B. XXXX/XX, ktorý utrpel zranenia a to
zlomeninu priečneho výbežku I. - IV. driekového stavca vpravo s posunom úlomkov, pomliaždením
mäkkých tkanív v driekovej oblasti a podvrtnutie členka ľavej dolnej končatiny, s dobou liečenia a PN a
s obmedzením v obvyklom spôsobe života 5-6 týždňov, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zák. NR SR
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení.

Za to mu bol podľa § 158 Trestného zákona s použitím ustanovení § 36 písmeno l/ Trestného zákona,
nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Súčasne podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona bolo
rozhodnuté, že výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
1 rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol zaviazaný zaplatiť spôsobenú škodu:
- L. zdravotnej poisťovni, a.s. D.: XX XXX XXX, L. park II, M. XX, XXX XX B., vo výške 1199,98 Eur,
- Q. poisťovni pobočka K., D.: XX XXX XXX, so sídlom Z.. M.R. V. XXXX/XX, K. XXX 37 vo výške 1166,60
Eur,
- spoločnosti O. a.s. IČO: XX XXX XXX, H. XXXX/XX, K. XXX XX vo výške 154,85 Eur,

- F. I., narodenému XX.XX.XXXX v X., trvale bytom K., B. XXXX/XX vo výške 220,90 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste a náhrade
škody.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že súd I. stupňa nezdôvodnil
v napadnutom rozsudku prečo mu uložil trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky, keď pôvodne mu uložil
v predmetnej veci trestným rozkazom trest zákazu činnosti vo výmere 1 rok a 6 mesiacov. Z uvedeného
dôvodu nepovažuje rozsudok za spravodlivý a zákonný, keď pri tých istých podmienkach dostal prísnejší
trest za situácie, keď sa medzitým nič neudialo v jeho neprospech. Naopak na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie, že je vinný, čím získal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. Domáhal sa zníženia trestu
zákazu činnosti, príp. jeho neuloženia vôbec, pri súčasnom navýšení skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia. Poukázal na to, že vodičské oprávnenie potrebuje z dôvodu, že pracuje v Rakúsku s
pracovnou skupinou, kde prerábajú rodinné domy.
Navrhol, aby Krajský súd v Nitre napadnutý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Topoľčany zrušil a
rozhodol sám rozsudkom tak, že mu upustí od uloženia trestu zákazu činnosti a radšej mu uloží vyššiu
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia.

Obhajca na verejnom zasadnutí v zastúpení svojej advokátskej koncipientky uviedol, že v plnom
rozsahu trvá na podanom odvolaní, nad jeho rámec poukázal na skutočnosť, že obžalovaný vykonáva
podnikateľskú činnosť v Rakúsku v oblasti stavebníctva, kde spolupracuje s viacerými osobami, ktoré
sú na ňom závislé a nemajú vodičské oprávnenie. Taktiež uviedol, že žije s priateľkou, s ktorou má jedno
dieťa. S poukazom na tieto skutočnosti považuje uložený trest zákazu činnosti za neprimerane prísny
a navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Obžalovaný F. X. na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na to, že v dôsledku
uloženého trestu zákazu činnosti nebude mať ako zabezpečovať vykonávanie pracovnej činnosti v
zahraničí a nebude sa mať ako dostať do práce a z práce a starať sa o rodinu. Navrhol, aby odvolací
súd jeho odvolaniu vyhovel.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa
považuje za správny a zákonný aj v napadnutom výroku o treste. Odvolanie obžalovaného navrhla
ako nedôvodné podľa 319 Trestného poriadku zamietnuť, pretože trest zákazu činnosti, ktorý bol
obžalovanému uložený, je v súlade s Trestným zákonom a so zásadami pre ukladanie trestov a tento
nepovažuje za neprimerane prísny. Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na sprísnenie podmienečného
trestu odňatia slobody na úkor trestu zákazu činnosti, konštatovala, že v danom prípade absentuje
odvolanie prokurátora, preto nemôže prísť v odvolacom konaní k zmene napadnutého rozsudku v
neprospech obžalovaného.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací,
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný F. Polťák vyhlásil na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 1. 2018, že je vinný zo spáchaného skutku a tento oľutoval.
Súd I. stupňa jeho vyhlásenie o vine prijal a dokazovanie vykonal iba v súvislosti s výrokom o treste a
výrokom o náhrade škody.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste, konkrétne čo do uloženia trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý považuje za neprimerane prísny, poukazujúc na svoje
osobné pomery a súčasne podal odvolanie i čo do výroku o náhrade škody. Z dôvodu, že obžalovaný
podal odvolanie iba čo do výroku o treste a náhrady škody ako i z dôvodu, že okresný prokurátor
odvolanie nepodal, výrok o vine citovaného rozsudku nadobudol právoplatnosť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 odsek 1 Trestného
poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov aj pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia §

2 odsek 12 Trestného poriadku, s ktorými aj odvolací súd súhlasí a dodržal všetky zásady ukladania
trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v
podrobnostiach len poukazuje.

K osobným pomerom obžalovaného je nutné uviesť, že doposiaľ bol iba jedenkrát súdne trestaný, avšak
hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že vodičské oprávnenie mu bolo udelené dňa 8. 10.
2015 a od tohto dňa bol 12-krát postihnutý za spáchanie priestupku na úseku cestnej premávky.
Z aktuálnej lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že bol celkovo postihnutý 14-krát pre spáchanie
priestupkov na úseku cestnej premávky.
Z miesta bydliska je hodnotený kladne, nikdy nebol prejednávaný komisiou ochrany verejného poriadku.

Pri preskúmavaní veci odvolací súd zistil, že správne súd I. stupňa vychádzal pri ukladaní trestu
obžalovanému z trestnej sadzby uvedenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu aj na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného postačí
na jeho nápravu, zohľadniac všeobecnú a individuálnu prevenciu, uloženie výchovného trestu, t. j.
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Trest mu bol uložený s poukazom na zistenú
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona (spáchaný skutok priznal a úprimne
oľutoval), nezistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona. V dôsledku toho mu bola znížená horná hranica trestnej sadzby o jednu
tretinu, t.j. bol mu ukladaný trest v rámci trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov. Aj nadriadený súd zistil,
že obžalovanému postačí uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 4
mesiace s poukazom na skutočnosť, že sa na neho hľadí akoby nebol súdne trestaný a správne tiež
súd I. stupňa výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Takto uložený
trest považuje aj krajský súd za zákonný, spravodlivý a primeraný.

Rovnako zákonný a primeraný je i súdom I. stupňa uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, keďže obžalovaný sa spáchaného skutku dopustil v súvislosti s
vedením motorového vozidla. Z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča cestnej premávky vyplýva,
že vodičské oprávnenie mu bolo udelené iba jeden rok pred spáchaním predmetného skutku a napriek
tejto skutočnosti sa doposiaľ dopustil v zmysle evidenčnej karty vodiča dvanástich priestupkov na úseku
cestnej premávky a to za rôzne porušenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z uvedeného
dôvodu napriek jeho problémom, ktoré mu vzniknú pri výkone jeho podnikateľskej činnosti v súvislosti
s dochádzkou do práce a z práce pri uložení trestu zákazu činnosti, je nutné konštatovať, že súd I.
stupňa mu správne uložil daný trest so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa danej trestnej činnosti,
závažnosť jeho protiprávneho konania a zákonným spôsobom prihliadol aj na spôsobený následok
trestného činu, ktorý nemožno opomínať. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu zákazu činnosti v trvaní
3 roky, s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a najmä na množstvo spáchaných priestupkov
na úseku cestnej premávky za relatívne krátke časové obdobie, takto uložený trest nemožno považovať
za neprimerane prísny a v žiadnom prípade neboli za týchto okolností splnené zákonné podmienky na
jeho neuloženie.

Preto ani krajský súd nemal dôvod konštatovať, že na jeho nápravu je uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá nadbytočné. Práve naopak, uloženie trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá je nevyhnutné na to, aby odradilo obžalovaného v budúcnosti dopúšťať sa podobnej
protiprávnej činnosti, či už vyššej závažnosti v podobe trestného činu, prípadne i menšej závažnosti
v podobe priestupkov. Na tomto právnom závere a potrebe uloženia aj tohto druhu trestu nemení
nič ani skutočnosť, že bez vodičského oprávnenia má obžalovaný sťažené podmienky vykonávať

svoju podnikateľskú činnosť, príp. postarať sa o svoju rodinu. V tejto súvislosti je nutné uviesť,
že obžalovanému nebolo možné, ako správne konštatoval prokurátor, ani navýšiť skúšobnú dobu
uloženého trestu odňatia slobody na úkor zníženej výmery trestu zákazu činnosti v dôsledku skutočnosti,
že by tým došlo k sprísneniu trestu, keďže trest odňatia slobody sa považuje za väčší zásah do
základných ľudských práv a slobôd obžalovanému a v tomto konaní nemôže dôjsť k zmene napadnutého
rozsudku v jeho neprospech, v dôsledku absencie odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že v trestnom rozkaze mu bol pôvodne uložený trest zákazu
činnosti vo výmere 1 rok a 6 mesiacov pri nezmenených podmienkach a na hlavnom pojednávaní
mu bol v konečnom dôsledku uložený trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky, nadriadený súd udáva,
že v zmysle ustanovenia § 355 odsek 3 Trestného poriadku samosudca nie je pri prejednávaní veci
na hlavnom pojednávaní po podaní odporu proti trestnému rozkazu viazaný právnou kvalifikáciou
skutku ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v pôvodnom trestnom rozkaze. S poukazom na
túto okolnosť nie je povinnosťou súdu zdôvodňovať, prečo bol uložený v trestnom rozkaze iný trest,
ako trest uložený na hlavnom pojednávaní. Napriek tomu však krajský súd konštatuje, že trest zákazu
činnosti uložený obžalovanému na hlavnom pojednávaní vo výmere 3 roky je zákonný a správny a
primeraný všetkým okolnostiam, poukazujúc najmä na počet spáchaných priestupkov na úseku cestnej
premávky obžalovaným, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že sa nejedná o ohľaduplného vodiča
dodržiavajúceho pravidlá cestnej premávky. Akýkoľvek nižší trest zákazu činnosti by bol podľa názoru
odvolacieho súdu v danom prípade neprimerane mierny.

Pokiaľ podával obžalovaný ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku odvolanie aj čo do výroku o
náhrade škody, napriek skutočnosti, že na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa ku škode
nevyjadroval, krajský súd konštatuje, že aj v tejto časti považuje rozsudok súdu I. stupňa za zákonný
a správny, keďže všetky poškodené osoby si svoj nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas v
zmysle ustanovenia § 46 odsek 3 Trestného poriadku a výšku škody tak, ako im bola priznaná, aj riadne
zdokladovali.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného F. považoval za nedôvodné a v zmysle §
319 Trestného poriadku ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.