Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207170
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116207170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.

so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. R., N.. XX.X.XXXX, A. Q.
XX, XXX XX K., o zaplatenie 4.046,54 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.046,54 Eur, vyčíslený úrok v sume 258,87 Eur,
vyčíslené úroky z omeškania v sume 2,54 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.046,54
Eur od 21.2.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.046,54 Eur od

21.2.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
úrokov 258,87 Eur od 21.2.2014 do zaplatenia zamieta.

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.3.2016 domáhal, aby súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť mu sumu 4.046,54 Eur - nezaplatená istina, úrok v sume 258,87 Eur - nárok
vzniknutý z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroky z omeškania v sume
2,54 Eur - nárok vzniknutý z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku 15,90

% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.046,54 Eur od 21.2.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.046,54 Eur a nezaplatených úrokov 258,87 Eur od 21.2.2014
do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2.Žalobužalobcaodôvodniltým,žemedzistranamisporuboladňa2.7.2013uzatvorenáúverovázmluva
č. XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.100 Eur.
Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach

a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 26.6.2023. Poukázal na to, že po
vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa
27.1.2014vyzvanýnapredčasnésplatenieposkytnutéhoúverudodátumuuvedenéhovovýzve.Žalobca
vyšpecifikoval pohľadávku, ktorú má voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia, t. j. ku dňu
20.2.2014, ktorá predstavovala celkovo sumu 4.367,95 Eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo
výške4.046,54Eursúrokovvsume258,87Eur,ktorépredstavujúdohodnutýúrokvzmyslezmluvy,ktorý
bolžalovanýpovinnýsplatiťvrámcianuitnýchsplátokposkytnutéhoúverudopredčasnéhozosplatnenia,

pričom úroková sadzba vyplýva zo zmluvy - 15,90 % ročne, úrokov z omeškania v sume 2,54 Eur,
pričom každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne poukazujúc na to, že úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve s
poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, poplatkov v sume 60 Eur a to za upomienky avýzvu na predčasné splatenie úveru, pričom za upomienky bola stanovená suma v zmysle sadzobníkov
poplatkov 15 Eur za každú, za výzvu na predčasné splatenie sadzobník 30 Eur. Žalobca dodal, že
žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby nerealizoval žiadne úhrady, o ktoré by bola

znížená istina pohľadávky žalovaného.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil úverovú zmluvu uzavretú medzi
stranami sporu dňa 2.7.2013, č. 59721, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, sadzobník poplatkov
žalobcu, upomienku č. 2 zo dňa 2.12.2013 adresovaná žalobcom žalovanému, výzvu na predčasné

splatenie úveru zo dňa 27.1.2014 adresovaná žalobcom žalovanému.

4.Žalobcapoužilnasledovnéprostriedkyprocesnéhoúroku:skutkovétvrdeniauvedenévžalobe,návrhy
na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán a za preukázané
považuje nasledovné skutočnosti: dňa 2.7.2013 bola medzi stranami sporu, t. j. medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená úverová zmluva č. XXXXX, v zmysle ktorej žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4.100 Eur. Žalovaný sa

zaviazalposkytnutýúverspolusdohodnutýmiúrokmi-15,90%ročnesplácaťvpravidelnýchmesačných
anuitných splátkach v počte 120 vo výške 68,83 Eur, pričom termín splatnosti prvej anuitnej splátky
bol dohodnutý na deň 25.7.2013 a splatnosť každej ďalšej anuitnej splátky bola určená k 25-temu dňu
kalendárneho mesiaca, úver bol splatný ku dňu 26.6.2023. Výška RPMN bola stanovená na 17,38
%, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy bola stanovená na 19,47 % a celkovú čiastku,

ktorú mal žalovaný zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov žalovaného spojených s úverom )
činila sumu 8.259,60 Eur. Žalobca upomienkou nazvanou upomienkou druhou zo dňa 2.12.2013 vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 162,32 Eur najneskôr do 7.12.2013 z dôvodu, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok. Výzvou na predčasné splatenie
úveru zo dňa 27.1.2014 žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného

jednorázovo uhradiť banke ako veriteľovi celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 4.294,17 Eur, resp.
4.324,17 Eur najneskôr do 18.2.2014. Z bodu 4.1. Úverovej zmluvy vyplýva povinnosť pre žalovaného
v prípade, ak žalovaný ako dlžník nezaplatí anuitnú splátku včas, banka ako veriteľ má právo na úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. K zosplatneniu úveru
zo strany veriteľa došlo v súlade s bodom 4.2.1 Úverovej zmluvy.

7. Súd vykonal dokazovanie hore uvedenými dôkazmi a to ich oboznámením, z predmetných dôkazov
súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak, ako bolo vyššie uvedené.

8. Súd vec právne posúdil nasledovne:

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

11. Podľa § 502 ods. 2 ObZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

12. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.13. Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

15. Podľa § 365 veta prvá ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

16. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

17. Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa
však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.

18. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

26. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 25f zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), ustanoveniami tohto
zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred
1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.

28. Podľa § 25f ods. 6 citovaného zákona, zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 31. marca
2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu účinného od 1. apríla
2015.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovanímspotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

31. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

33. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto
zákona.

34. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere.

35. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok;toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitného
zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

36. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k
splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej
správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

37. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

38. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

39.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnejúpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi
tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník,

3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku
neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom
slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

42. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď

nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka, a potom súd i na všetky
právne skutočnosti neupravené v zákone č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

44. Ináč povedané, o tejto otázke teda súd robí záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

45. Z uvedeného vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva

spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená
podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca vyššie
uvedenej charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu
v danom prípade, má spravovať Obch. zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv.

absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka.

46. Súd sa taktiež zaoberal otázkou, či osobitný predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch ( ďalej
ZSÚ ) úpravou náležitostí spotrebiteľského úveru zaviedol osobitný zmluvný typ - spotrebiteľský úver.
Po preskúmaní charakteru úpravy súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ,

ale osobitný subtyp zmluvných typov, ktorých kauzou je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu (pôžička, úver, nájom), na úpravu ktorých sa majú použiť popri kogentnej či
dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných typov aj ďalšie kogentné právne normy, ktoré
sú vymedzené v ZSÚ (lex specialis). Súd preto dospel k záveru, že nejde o samostatný zmluvný typ
vylučujúci použitie ObZ.

47. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou, či zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť OZ na daný vzťah. Takýto záver nemá žiadnu normatívnu oporu
a prieči sa pravidlu lex specialis derogat lex generalis, pričom v tomto prípade lex specialis je § 261
ods. 3 písm. d) ObZ. Pri aplikácii rozhodných právnych noriem súd vychádzal z nasledujúcej hierarchie

právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať
v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) ObZ tretiu časť ObZ (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní
premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch
kódexoch a pod.). Úpravu zmluvného typu v §§ 497 a nasl. ObZ je teda potrebné doplniť o derogujúce
a dopĺňajúce ustanovenia ZSÚ. OZ ako lex generalis v zmysle § 1 ods. 2 ObZ je potrebné aplikovať na

riešenie otázok neupravených v ObZ. Do tejto kategórie noriem je nutné v zmysle OZ a ZOS okrem iného
zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách (§§ 52 až 53 OZ).

48. Súd konštatuje, že charakter zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

má spotrebiteľský charakter a súčasne ide o zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, teda takzvaný absolútny obchod. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje
vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe takzvaného absolútneho obchodu zmluvou
typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná
zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená

podľa Občianskeho ale i Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca
vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa
uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhejstranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy.

49. Nespornou skutočnosťou v spore bolo, že strany sporu uzatvorili dňa 2.7.2013 úverovú zmluvu č.
XXXXX, ktorá má vzhľadom na vyššie uvedené charakter zmluvy spotrebiteľskej a táto obsahuje všetky
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., § 9 ods. 2., a v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4.100 Eur. Za nespornú súd považuje
aj skutočnosť, že žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, t. j. neplatil splátky

včas aj napriek tomu, že bol zo strany veriteľa na to upozornený, preto veriteľ v súlade s bodom 4.2.1
zmluvy predčasne zosplatnil zostatok úveru s príslušenstvom a vyzval žalovaného na zaplatenie celého
zostávajúceho dlhu vo výške 4.324,17 Eur s príslušenstvom najneskôr do 18.2.2014.

50. Dlh žalovaného ku ňu predčasného zosplatnenia úveru pozostával z nezaplatenej istiny vo výške
4.046,54 Eur, z úrokov v sume 258,87 Eur, pričom sa jedná o úroky dohodnuté v zmysle úverovej

zmluvy vo výške 15,90 % ročne, ktorých výšku bol žalovaný povinný splácať v rámci dohodnutých
anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, úrokov z omeškania v sume
2,54 Eur poukazujúc na bod 4.1. úverovej zmluvy, v zmysle ktorého bodu má veriteľ právo na úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia.

51. Poukazujúc na zistený nesporný skutkový stav vyššie uvedené sumy súd žalobcovi priznal a
žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a to od nasledujúceho
dňa po zosplatnení úveru, t. j. 21.2.2014 do zaplatenia.

52. Žalobca si žalobou uplatnil aj zaplatenie úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške

4.046,54 Eur od 21.2.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
úrokov v sume 258,87 Eur od 21.2.2014 do zaplatenia.

53. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

54. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

55. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

56. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

57. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje
za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného

popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Podľa CSP súd môže zásadne vykonať iba
tiedôkazy,ktorénavrhlistranysporu.ProcesdokazovaniajetedavCSPvybudovanývýlučnenaprincípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu a táto sa v CSP presúva na procesné strany.

58. Výnimočne súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu
princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to
zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhuobstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu
ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd
sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať

dôkaznú iniciatívu sám.

59. Súd vychádzajúc z príslušných ustanovení CSP o konaní so slabšou stranou sporu vyhodnotil, že
tento nárok žalobcu nie je dôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

60. Z vyššie uvedeného nároku žalobcu, ktorý súd vyhodnotil ako nedôvodný a v tejto časti žalobu
zamietol vyplýva, že žalobca sa popri úroku z omeškania domáha aj úrokoch za úver po jeho splatnosti
a to až do splatenia celého úveru. Súd je však toho názoru, že po splatnosti má žalobca nárok iba na
úrok z omeškania a to iba z nesplatenej istiny.

61. K zamietnutiu žaloby súd uvádza nasledovné: Súd súdnej kontrole ex offo podrobil zmluvnú

podmienku o povinnosti platiť úroky aj po zosplatnení popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách.
Značný nárast dlhu u žalovaného spôsobili dve zmluvné dojednania a to klauzula o pravidelnom
mesačnom pripisovaní úrokov k istine a ich následné ďalšie úročenie tzv. anatocizmus, t. j. úroky z
úrokov a tým druhým sú úroky aj po zosplatnení úveru.

62. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri
úrokoch z omeškania, či iných sankciách už zaoberala. Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z
omeškania súd považuje za obchádzanie zákonného pravidla zakotvené v § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka po administratívnom strope úrokov z omeškania (porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Prešove 6Co/182/2011).

63. Zásadný posun v tejto otázke predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie. Súdny dvor výkladom Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú,
ak sa odkláňa od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11 AZIZ) cit.?:
Článok 3 ods. 1 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že: - pojem „ značná nerovnováha“ ku
škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných
v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je

právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve...- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „ napriek požiadavke dôvery
(dobrej viery - neoficiálny preklad) “, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s
dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní “. Zákonodarca opakovane pristúpil k regulácii

úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný nárast zadĺženia obyvateľstva v úverových vzťahov.
Podľa článku 8 Smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách môžu štáty prísnejšie opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa. Navrhovaná právna úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale
predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa.

Spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom neprimeraných ziskov.

64. Nemali by byť pochybnosti, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie
za užívanie finančných prostriedkov, tzv. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú
dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od

začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet
zákonného kogentného pravidlá, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných
prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné

(napr. zmluvná pokuta). Uvedenej ponuky zákona (dispozície) sa evidentne dotýka dohoda o úrokoch
po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách. Ak evidentne táto dohodnutá
konštrukcia indikuje neprimeraný nárast dlhu, zákonite sa natíska otázka povinnosti vykonania súdnej
kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokoch popri úrokoch omeškania a ďalších sankciách).65. Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri
úrokoch z omeškania, či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo,

zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pomerne novom
pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenou v § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z.

66. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech

žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok
15,90 % ročne prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z
omeškania (po splatnosti) potenciálne umožňuje navýšenie dlhu na výšku poskytnutého úveru v rozpore
s ustanovením § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

67. Sotva by sa dalo veriť, že by nielen žalobca alebo akákoľvek banka v čase kontraktácie

zakladala odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie ako dohodnuté úverové obdobie, alebo žeby
s úverom spájala výhodu pre prípad omeškania. Naopak od každého veriteľa konajúceho s odbornou
starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úver zjednáva na úverové obdobie do splatnosti pohľadávky.
Preto práve cena za úver za úverové obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo
jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za omeškania s plnením dlhu spotrebiteľa. Pre prípad omeškania

nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty rôznych sankcií za neplnenie povinnosti riešia krízu spojenú s
omeškaním.

68. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj

spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav
netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov
plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému

zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa a teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so
zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom. Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať
zo stabilizovaných podstatných náležitosti zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku,
a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok

postupného splácania záväzku, považuje súd za potrebné viac objasniť aj inštitút predčasného
zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

69. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej

istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva
v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok
preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej pri príležitosti veriteľa,

ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovanýchpeňazí,ktorýchdispozíciesaveriteľzabavujevzáujmezískaniabudúcich úžitkovvpodobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný

stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceréprávne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky úveru. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať finančné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi

by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd
takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav,

v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorázovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto
niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením

vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege

artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave

patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentných určujúcim pravidlom § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca
odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po
jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne

ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

70. Dodávateľ úveru je ten, kto peniaze má a chce ešte viacej. Na druhej strane vystupuje spravidla
najmä pri drobných úveroch osoba, ktorá nemá ľahké sociálne postavenie. Je preto mimoriadne dôležité
akékoľvek krízové stavy vyrovnať maximálne koľko sa len dá v súlade s imperatívom ekvity. To však

nejde, ak sa priznajú úroky popri úrokoch z omeškania, pretože sa nabúrava celý zmysel ochrany pred
drastickým a nekonečným nabaľovaním istiny v rozpore s ratio legis zákonom upraveného sankčného
mechanizmu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995
Z. z. Argumentácia o vhodnosti tlaku na dlžníka nadmerným úročením je až nezodpovedná najmä v
prípadoch, ak objektívne nastali v živote dlžníka ťaživé situácie alebo veriteľ podcenil bonitu spotrebiteľa

a následne prikročil k zmene záväzku formou jednorazového, mimoriadneho zosplatnenia.

71. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú službu či kúpu tovaru odlišujú
tým, že plynutím času narastajú. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto
úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo

predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto
dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z.

72. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z

omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch prednadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

73. Súd uvádza, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania, zákon reguluje úroky
za úver, bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy
a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej
strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu s ustanovením § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z.

74.Poukazujúcnavyššieuvedenésúdmázato,žedohodaoplateníúrokochpopriúrokochzomeškania
je neplatná pre rozpor so zákonom poukazujúc na § 39 Občianskeho zákonníka a § 52 ods. 2 v spojení
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (k vyššie uvedenému porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

75. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

78. Aj napriek zamietnutiu žaloby v časti príslušenstva, žalobca bol v spore úspešný v zaplatení istiny

a príslušenstva a z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).