Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Sd/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200311
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: N. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2016 potvrdzuje.

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konanie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2016 podľa § 73, § 112 ods. 4, 6
a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení znížila žalobkyni vyplácanú sumu invalidného
dôchodku od 12.03.2016 na 208,90 eur mesačne z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, keď miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej, ktorá bola 75 % bola určená 70% od
14.01.2016. Podkladom pre uvedený záver bol posudok vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo žalovanej doručené dňa
02.03.2016. Žalobkyňa žiadala o prehodnotenie predmetného rozhodnutia a poukázala na to, že trpí
seropozitívnou reumatoídnou atritídou, v súvislosti s ktorou má opuchy na viacerých miestach tela a

bolesti kĺbov, trpí sekundárnou fibrózou pľúc, preto je stále v sledovaní pneumológa, každý rok sa jej
znižuje difúzna kapacita pľúc, o čom predložila nález z februára 2016. Zdôraznila, že mnohé aktivity
bežnéhoživotamáobmedzenéprávepreuvedenéochorenie,vroku2013sapodrobilaoperáciichrbtice,
napriek tomu má stále bolesti, preto jej nie je zrejmé, na základe akých skutočností došlo k zníženiu
jej priznaného invalidného dôchodku a nerozumie ani záveru uvedeného v odbornom posudku, podľa
ktorého sa môže zaradiť na trh práce. Zdôraznila, že je vyučenou predavačkou, teda prácu podľa svojho
vzdelania vykonávať nemôže, so zdravotnými ťažkosťami ju nikde nezamestnajú a jej zdravotný stav

sa môže v priebehu niekoľkých hodín výrazne zhoršiť. Okrem toho zdôraznila, že je sledovaná i u
endokrinológa a hepatológa, k čomu predložila lekárske správy.

3. Žalovaná z dôvodu podaného odvolania z vlastnej iniciatívy vykonala kontrolnú lekársku prehliadku
pre účely posúdenia invalidného dôchodku, z ktorej bola vyhotovená lekárska správa, súčasťou ktorej
je i posudok zo dňa 12.05.2016, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie
sa vyporiadal so všetkým aktuálne žalobkyňou predloženými lekárskymi nálezmi. Podľa lekárskeho

posudku je u žalobkyne rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa Kapitoly XV - choroby pohybového
a podporného aparátu, oddiel A - zápalová polyartopatia, 1 infekčná artopatia, písmeno c/, ťažké formy,
trvale aktívne, za ktoré bola určená miera poklesu schopnosti v rozsahu 60 % a za iné zdravotné
postihnutia táto bola zvýšená o 10 %, teda celkovo 70 % od 14.01.2016. Posudkový lekár v posudkuskonštatoval, že podľa posledného kontrolného vyšetrenia z februára 2016 sa rozhodujúce zdravotné
ochorenie, ktoré sa do zmeny MPSVZČ vyznačovalo vyššou klinickou aktivitou, je toho času bez
zápalovej aktivity, ktorú skutočnosť ako významnú pre zmenu zvýraznil a stanovil pre rozhodujúce

zdravotné postihnutie - seropozitívnu reumatoídnu atritídu, ktoré zdravotné postihnutie je rozhodujúce
s MPSVZČ 60 % , zvýšené o 10%.

4. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 23.05.2016 doručenou súdu 27.05.2016, v
ktorom žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V uvedenom vyjadrení

zdôraznila, že zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 75 % na
70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bolo vyhotovené na základe posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta zo dňa 14.01.2016, ktoré bolo z dôvodu
podaného odvolania žalobkyňou opätovne prehodnotené, boli vzaté do úvahy odborné lekárske nálezy,
ktoré predložila žalobkyňa, žalovaná vykonala i vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom, výsledkom
ktorého je ale konštatovanie, že zdravotný stav žalobkyne je zhoršený na úroveň invalidity s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu a ani
z predložených lekárskych nálezov posudkový lekár nezistil, že by sa zdravotný stav žalobkyne zmenil
tak, že by odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňou
napadnuté rozhodnutie označila žalovaná za správne, ktoré je v súlade s objektívne zisteným skutkovým
stavom.

5. Krajský súd v Trnave nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa i zástupkyňa
žalovanej.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že z dôvodu zmenenej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť z predchádzajúcich 75 % na 70 % sa jej výrazne znížil i príjem o 80,- eur mesačne,
keď podľa posledného rozhodnutia jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 208,90 eur, z ktorej
sumy ale nedokáže vyžiť, nie je schopná sa ani zamestnať, má neustále bolesti pre ktoré nemôže
spávať, okrem toho bola i operovaná a tak trpí celým radom ochorení, ktoré jej zhoršujú zdravotný stav,
boli jej doporučené i ďalšie operácie, má z nich ale obavu, pre bolesti neustále navštevuje lekárov, z

toho dôvodu je jej i ťažké nájsť primerané zamestnanie a zdôraznila, že nerozumie, ako má zo sumy
200,- eur mesačne vyžiť.

7. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré boli obsahom písomného
vyjadrenia, ako i na právnom názore, ktorý prezentovala a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku (SSP)
a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je správne a odvolanie podané žalobkyňou nie je dôvodné.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.
Podľa § 250l O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z.(1) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania
potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku
invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky.

(2) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom
sa končí návšteva základnej školy, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre
nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

Podľa § 71 zák.č. 461/2003 Z.z.

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť

najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá

zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

10. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím napadnutým
odvolaním v spojení s lekárskym posudkom došlo u žalobkyne k zmene MPSVZČ a tým i k zníženiu
sumy invalidného dôchodku od 12.03.2016 na sumu 208,90 eur.

11. Žalovaná z dôvodu podaného odvolania sama opätovne vykonala posúdenie zdravotného stavu
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, ktorý vzal do úvahy všetky
vyšetrenia, ktoré nasledovali i po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia a boli aktuálne predložené
žalobkyňou, napriek tomu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri

rozhodujúcom zdravotnom postihnutí podľa Kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu,
oddiel A - zápalová polyartopatia, 1 infekčná artopatia, písmeno c/, ťažké formy, trvale aktívne - 60 %,
zvýšená o 10 %. Za iné zdravotné postihnutia.

12. Na pojednávaní žalobkyňa ešte predložila konajúcemu súdu prepúšťaciu správu zo dna 24.05.2016

z Onkologického ústavu Sv. Alžbety Bratislava, podľa ktorej bola operovaná pre abnormálne krvácanie
z maternice, ďalej predložila súdu lekársku správu z endokrinologickej kontroly, ktorú absolvovala
dňa 26.10.2016 v Univerzitnej nemocnici Bratislava, klinika endokrinológie, kedy má ďalšiu kontrolu
absolvovať v roku 2017, ďalej predložila správu z reumatologického vyšetrenia vykonaného dňa11.07.2016 s kontrolou plánovou od 27.03.2017 a správu vystavenú hematologickou ambulanciou
Onkologického ústavu Sv. Alžbety Bratislava zo dňa 26.05.2016, ktorými preukazovala zhoršenie svojho
zdravotného stavu.

13. Žalobkyňa za relevantnú skutočnosť pre dôvody podaného odvolania považuje samotné zníženie
invalidného dôchodku, ktorého výška je prinízka, z ktorej nie je schopná vyžiť, preto predkladá ďalšie
výsledky vyšetrení, ktoré absolvuje aby preukázala, že jej zdravotný stav nie je dobrý a zakladá
dôvodnosť pre podané odvolanie.

14. Konajúci správny súd po oboznámení sa s uvedenými predloženými lekárskymi nálezmi konštatuje,
že tieto nie sú v priamo súvise s rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre ktoré bol žalobkyni priznaný
invalidný dôchodok, pričom podľa stavu v čase pôvodného priznania invalidného dôchodku pri MPSVZČ
75 % a súčasnom 70% je rozdiel v tom, že už v súčasnosti má výsledky bez zápalovej aktivity,
ktorá skutočnosť bola zdôraznená i v lekárskom posudku vyhotovenom posudkovým lekárom žalovanej.

Ostatné nálezy, ktoré predložila súdu na pojednávaní s rozhodujúcim ochorením priamo nesúvisia a sú
vlastne iba správami o opakovaných vyšetreniach a kontrolách, okrem operačného riešenia súvisiace
s diagnózou menometrohagiones recit., ktorá ale s rozhodujúcim zdravotným postihnutím tiež nesúvisí.
Súd konštatuje, že posudkový lekár žalovanej nepochybil, v dostatočnom rozsahu sa zaoberal všetkými
predloženými lekárskymi nálezmi, posúdil opätovne zdravotný stav, ale nezistil dôvod pre zmenu

odvolaním napadnutého rozhodnutia.

15. Pre posúdenie invalidity a vzniku a trvania nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu
dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví
lekári mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určili pri zohľadnení jej

aktuálneho zdravotného stavu, v súlade so zákonom a záver o jej zdravotnom stave a miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úplný, objektívny a presvedčivý. Po preskúmaní veci súd
nezistil žiadnu nezákonnosť v konaní žalovanej a tak rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil,
keď sa stotožnil s tým, že priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu
70% je správna.

16. K uvedenému súd uvádza, že ak sa zdravotný stav žalobkyne zmení nie je vylúčené, aby jej
bola priznaná iná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Samotná nespokojnosť s
výškou invalidného dôchodku nezakladá nesprávnosť rozhodnutia žalovanej a neznamená, že invalidný
dôchodok má byť hlavným zdrojom príjmu v rozsahu, aby pokryl náklady na životné potreby.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.