Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226607
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116226607.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária
RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: X. Č., K..
XX.X.XXXX, O. B. X, XXX XX V., o zaplatenie 287,72 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov zo dňa 7.2.2018, č. k. 14Csp/209/2016-44 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania v
rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 44,36 EUR a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 40

EUR od 19.7.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobcu zamieta,

III. žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie právne posúdil spor podľa § 52 ods. 1,2,3,4, § 54 ods. 1, 3, § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1,2, § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom
úvere.

3. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa
2.5.2014zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 400,- Eur. V

predmetnej zmluve absentujú obligatórne zákonné náležitosti, a to druh spotrebiteľského úveru (§9 ods.
2 písm. a)), predpoklady použité pre výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. j), pričom výška RPMN je uvedená
nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa výpočtu súdu je výška RPMN 40,63% a nie 35,64%.
Absencia uvedených náležitosti, resp. nesprávne uvedeného RPMN v neprospech spotrebiteľa má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobcovi bol poskytnutý úver vo
výške 400,- Eur a doposiaľ zaplatil sumu 360,- Eur, súd priznal žalobcovi rozdiel týchto súm, teda 40,-

Eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po
zosplatneníúveru,t.j.od19.7.2016dozaplatenia.Žalobcovitiežpriznalkapitalizovanýúrokzomeškania
vo výške 4,366 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2 § 262 ods. 1,2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku vychádzajúc z obsahu odvolania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca vo vzťahu k zamietajúcej časti rozsudku. Namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný, a toz dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Súd v rozhodnutí nijako nešpecifikuje, ktorý
predpoklad výpočtu RPMN v zmluve o úvere údajne absentuje. Zmluva o úvere bola uzatvorená na
základe právnej úpravy odlišnej než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016

došlo k zmenám v celkovej sume nákladov Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný
informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere spôsobil právne pochybenie. Žalobca trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správny
údaj o RPMN banky. Ďalej uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere- dobrá pôžička;
uvedeným označením úveru je titulovaná zmluva priamo v názve. Vymedzenie pojmu úver- dobrá

pôžička, obsahujú obchodné podmienky v bode 5.1, a to banka poskytuje klientovi úver predovšetkým
na splatenie záväzkov. Podmienkou pre poskytnutie tohto úveru je splatenie minimálne jedného záväzku
v inej spoločnosti ako v banke. Klient sa podpisom zmluvy o úvere zaväzuje, že finančné prostriedky
z tejto zmluvy o úvere použije predovšetkým na splatenie záväzkov, ktoré uviedol v návrhu a doložil
v prehlásení veriteľa, resp. v obdobnom dokumente vystavenom a potvrdenom spoločnosťou, v ktorej
chce svoje záväzky splatiť a je podmienkou pre poskytnutie tohto úveru. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy

presne vedel, že uzatvára úver s podtitulom spotrebiteľský, ktorého špecifikom je splatenie iných úverov
za lepších podmienok, čo vyplýva priamo z názvu tohto úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutiezmenil,žalobevplnomrozsahuvyhovel,alternatívnežiadalrozhodnutiesúduprvejinštancie
zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj konanie predchádzajúce v zmysel
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku.

7. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so

zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené
získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

8. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky

spotrebiteľského úveru podľa § 19.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: druh
spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa
použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia

súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady
na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na

platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie
účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu
o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ

povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

12. Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležitým
spôsobom neodôvodnil zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil,
aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej

obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

13. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd,
ktorými je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované v
čl.46ods.1ÚstavySR.Odôvodnenierozhodnutiajetoučasťou,vktorejsúdvysvetľuje,akýmspôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah

odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť,
konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné,
abytextodôvodnenianebollenpopisnýaformálny,aleabynaopakobsahovaljasnéalogickéargumenty,
ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Nepreskúmateľný rozsudok je vtedy, ak dôvody
neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľné podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyrovná so

všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

14. Súd prvej inštancie pristúpil k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a z jeho odôvodnenia
vyplýva, cit: „V predmetnej zmluve o úvere absentujú obligatórne zákonné náležitosti, a to druh
spotrebiteľského úveru, predpoklady použité pre výpočet RPMN, navyše výška RPMN je uvedená

nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa výpočtu súdu je výška RPMN 40,63% a nie 35,64%.
Absencia vyššie uvedených náležitostí, resp. nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa
má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Totožný záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru vyplýva aj zo skutočnosti, že z predložených listinných dôkazov súd nezistil, aby
bol žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov.“

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva na základe akých skutočností súd
vyhodnotil, že v zmluve o úvere- dobrá pôžička absentuje označenie druhu spotrebiteľského úveru a že
absentujú predpoklady pre výpočet RPMN.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolaciemu súdu sa javí, že v prípade predmetnej zmluvy existujú
dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške

RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN
vychádzal z celkovej čiastky úveru, ktorú v zmluve uviedol vo výške 616,34 Eur a nie zo sumy, ktorú
žalovaný za poskytnutý úver aj skutočne zaplatí, a to sumu 648 Eur (36 splátok vo výške 18,- Eur). Pri
zohľadnení výšky stanovenej splátky 18,- Eur a počtu splátok 36, celková čiastka úveru predstavuje
648,- Eur a nie 616,34 Eur ako je uvedené v zmluve o úvere zo dňa 2.5.2014. Vzhľadom na tieto

skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby uvedených v
zmluve (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/72/2017-103 zo dňa 19. 04. 2018).

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so

zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práva). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú
bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť a
vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.19. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s tou skutočnosťou, že v zmysle
zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku úveru vo výške 616,34 Eur, avšak

túto povinnosť mal žalovaný podľa zmluvy o úvere splniť prostredníctvom 36 mesačných splátok po
18,- Eur, teda žalovaný by na základe takto rozvrhnutých splátok mal zaplatiť žalobcovi sumu 648,- Eur.
Až na základe posúdenia, či došlo k chybe v písaní, prípadne k uvedeniu nesprávnych údajov o výške
úrokovej sadzby a výške RPMN v neprospech spotrebiteľa s úmyslom jeho uvedenia do omylu alebo
z iného dôvodu, je možné posúdiť, či nesprávnosť týchto údajov v predmetnej zmluve má za následok

sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.)

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (396 ods. 3 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).