Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/169/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116200759
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116200759.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov 1/ R. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX/XX, XXX XX F., 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX F., zastúpených
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
IČO: 47 234 466, proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava - Mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpenému spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/6/2016-103 zo dňa 8. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov
konania voči žalobcom v plnom rozsahu.
2) Dospel k záveru, že zmluvou o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. a
spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED došlo výhradne k postúpeniu všetkých práv a povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere - pôžička na bývanie č. 6790572791, teda voči žalobcom. Teda skutočne
postúpenie datované po vydaní predbežného opatrenia v konaní pred tunajším súdom 8C/544/2015
dňa 08.12.2015 a cieľom mohlo, ale aj nemuselo, byť sťaženie uplatnenia nárokov vzhľadom na
uloženú povinnosť podať návrh na určenie neplatnosti dohody zrážok zo mzdy, nakoľko postupca
má sídlo na Britských panenských ostrovoch, pre ktoré neplatí väčšina dohôd a nariadení EÚ a
je sťažená súdna spolupráca. Súd však poukazuje na skutočnosť, že takéto posúdenie mohlo mať
význam len pri určení neplatnosti právneho úkonu (kde naliehavý právny záujem bol daný uloženou
povinnosťou). Posudzovanie neplatnosti však je bez významu vo vzťahu ku konaniu po zmene žaloby,
kde sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu
vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 4.9 zmluvy o úvere č. 6790572791, bližšie
špecifikovanej v bode 5.4. všeobecných obchodných podmienok, uzavretej medzi žalobcom I a II, a
spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 24.11.2008. Žalovaný po postúpení pohľadávky stratil právo na
plnenie pohľadávky, pretože hmotnoprávnym nositeľom práv a povinností zo zmluvy o úvere sa stala
spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, čo ani táto spoločnosť ani žalovaný uvedené nenamietali.
Nakoľko v čase rozhodovania súdu nebol spor o to, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo
mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v bode 4.9 zmluvy o úvere č.
6790572791, bližšie špecifikovanej v bode 5.4. všeobecných obchodných podmienok, uzavretej medzi
žalobcami 1/ a 2/ a spoločnosťou Poštová banka, a.s. zo dňa 24.11.2008, nebol ani daný naliehavý

právny záujem na určení, že nie je dané právo na zrážky zo mzdy. Vzhľadom na nedostatok naliehavého
právneho záujmu a absenciu pasívnej legitimácie súd nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. O
trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. V prvom rade namietali to, že postúpenie
pohľadávky spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED je
neplatné. Postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt je potrebné posudzovať ako nekalú obchodnú
praktiku. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý má svoj obsah a nie je možné
ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej
praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. O nekalosti uvedeného postúpenia
navyše svedčí aj to, že k uvedenému postúpeniu pohľadávky došlo dňa 18.12.2015, teda v čase,
kedy pôvodný veriteľ - spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. už musel vedieť, že žalobcovia sa budú voči
nemu domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko povinnosť podať žalobu o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy voči spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. im vyplývala
z Uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 08.12.2015, vydaného pod sp. zn.: 8C/544/2015-14
(uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým konajúci súd uložil spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o.
povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu). V zmluve o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi
spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. a spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED dňa 18.012.2015, nie
je postupovaná pohľadávka dostatočne jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, čo má za následok v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka taktiež neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2015, uzavretú medzi spoločnosťou PRO CIVITAS,
s.r.o. a spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED je potrebné považovať za neplatnú, a teda aj
samotné postúpenie pohľadávky je ako nekalá obchodná praktika neplatné. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení je tak v prejednávanom prípade daný, nakoľko z dôvodu neplatnosti postúpenia
pohľadávky spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. z hmotnoprávneho hľadiska ostali všetky práva a povinnosti
patriace veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy, a to vrátane práva na zrážky zo mzdy.
Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení navyše umocňuje tá skutočnosť, že
povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy práve proti spoločnosti PRO
CIVITAS, s.r.o. bola žalobcom uložená Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 08.12.2015, vydaného
pod sp. zn.: 8C/544/2015-14. Z uvedeného dôvodu sa preto nemožno absolútne stotožniť so závermi
konajúceho súdu, že na strane žalobcov absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
na základe čoho došlo k zamietnutiu podanej žaloby. Namietali aj právo na spravodlivý súdny proces,
keď zo zápisníc z pojednávaní (zo dňa 19.01.2017, 03.10.2017 i z 08.03.2018), ako aj z nahrávok z
pojednávaní nijako nevyplýva, aby konajúci súd uviedol akékoľvek predbežné právne posúdenie veci
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ išlo o trovy konania,
bolo potrebné v prejednávanom prípade namieste postupovať v súlade s ustanovením § 257 Civilného
sporového poriadku a prihliadať na to, že žalobcovia sú spotrebitelia a žalovaný finančná spoločnosť
pôsobiaca na finančnom trhu. Zároveň zdôraznili vyššiu mieru ochrany spotrebiteľov. Pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania mal zohľadniť postup podľa § 257 CSP v spojení s okolnosťami prípadu,
ktorými sú, že v predmetnom prípade došlo k podaniu žaloby smerujúcej práve proti žalovanému z toho
dôvodu, že žalobca si plnil svoju povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím. Vo veci konajúci súd mal s
ohľadom na vyššie uvedené na prejednávaný prípad v otázke nároku na náhradu trov konania aplikovať
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a z dôvodov hodných osobitného zreteľa tento nárok
žiadnej zo strán nepriznať. Navrhli zmeniť rozsudok a vyhovieť ich žalobe.
4) Vo vyjadrení sa pridržiavali svojich argumentov.

5) Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že legálne postúpil svoju pohľadávku na iný subjekt. Nebolo jasné,
z akého dôvodu by sa malo jednať o neplatnosť právneho úkonu. Rovnako tak v čase postúpenia
predmetnej pohľadávky zákon nezakazoval postúpenie pohľadávky. Zákonné reštrikcie týkajúce sa
postúpenia pohľadávok vyplývajúcich z tzv. spotrebiteľských zmlúv nadobudli účinnosť až po uzatvorení
zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca nijako nepreukázal, čím konkrétne, t. j., ktoré konkrétne
úkony vykonané zo strany nového veriteľa, OMIKRON TRADING LIMITED, sťažili žalobcovi dlžníkovi
ako spotrebiteľovi výkon jeho práv alebo negatívne zasiahli do jeho právneho postavenia. Navrhol
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie
tohto rozhodnutia a z uvedených dôvodov sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti jeho dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP).

8) V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa vo svojom
rozhodnutí (odseky 22. - 25. odôvodnenia) dostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný nie je
pasívne vecne legitimovaný. Ani zo strany odvolacieho súdu nebolo možné dospieť k záveru, že zmluva
o postúpení pohľadávok je neplatná z dôvodu, že žalovaný postúpil pohľadávku na subjekt zo zahraničia.
9) Zároveň považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že už pôvodný veriteľ - Poštová banka,
a.s. postúpila pohľadávku voči žalobcom na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENSTS LIMITED, č.
Registrácie: HE 275 225, so sídlom 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, 3rd Floor Office 306, 6023
Larnaca, Cyprus. Pri prijatí argumentácie žalobcov by sme nevyhnutne museli dospieť k záveru o tom,
že aj toto postúpenie pohľadávok mohlo byť neplatné, keďže rovnako ide o zahraničný subjekt, ktorý
síce sídli v EÚ, no aj napriek tomu je možné sa domnievať, že pre domáhanie sa práv voči takémuto
subjektu zo strany spotrebiteľov by mohlo byť komplikované.
10) Nebolo možné dospieť ani k záveru, že predmetné postúpenie pohľadávky predstavuje nekalú
obchodnú praktiku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, na ktorý poukázali odvolatelia, nakoľko
tieto praktiky spočívajú v konaní dodávateľov (veriteľov), ktoré ovplyvňujú rozhodnutie spotrebiteľa
vstúpiť s nimi do obchodného vzťahu. V danom prípade nebol spotrebiteľ „nalákaný“ nekalou obchodnou
praktikou na to, aby uzavrel s pôvodným veriteľom predmetnú zmluvu. Takéto konanie veriteľa nemohlo
narušiť ekonomické správanie sa spotrebiteľa.
11) Súd by v zásade mohol konštatovať, že ustanovenie zmluvy, ktoré úplne vylučuje spotrebiteľovi
postúpenie dlhu, je v nepomere k právu spotrebiteľa postúpiť pohľadávku a v tomto smere by bolo možné
vyhodnotiť takéto ustanovenie, ako neprijateľnú podmienku (pre hrubé porušenie rovnováhy zmluvných
strán), no v danom prípade nebolo nič také tvrdené a ani súd nezistil takýto prípad.

12) Pokiaľ išlo o nedodržanie ust. § 181 ods. 2 CSP, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
postupoval v súlade s uvedeným ustanovením, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 19.01.2017, kde uviedol
stranám, ktoré skutočnosti sú sporné, ako aj právne posúdenie veci. Teda nedošlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu.

13) Odvolatelia namietali, že súd mal pri rozhodnutí o trovách konania postupovať v zmysle ust. § 257
CSP. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa
bola skutočnosť, že žalobcovia sú spotrebitelia a žalovaný je subjekt pôsobiaci na finančnom trhu. Len z
uvedených skutočností potom nie je možné dospieť k záveru o tom, že sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd nemal stranám priznať náhradu trov konania. Status spotrebiteľa nespôsobuje
automaticky aj aplikáciu ust. § 257 CSP v prípade, ak je tento v spore neúspešný.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobcovia nemali úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, má tento aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.