Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208244
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614208244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a

členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: W. M.,
N.. XX. X. XXXX, A. K., Š. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s.r.o.,
Bratislava, Konventná 7, proti žalovanému: Stuckdekor Smolík, s.r.o., ( predtým Stuckdekor Weber,
s.r.o. ), Bratislava, Sedmokráskova 6, IČO: 45 430 381, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16.5.2017, č.k.
6Cpr/2/2014 - 158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd bude v odvolacom konaní ďalej konať s obchodnou spoločnosťou Stuckdekor Smolík,

s.r.o., Bratislava, Sedmokráskova 6, IČO: 45 430 381, ako právnym nástupcom spoločnosti Stuckdekor
Weber, s.r.o., Závod 1049, 908 72 Závod, na strane žalovaného.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
13. 5. 2014 je neplatné. Konanie v časti o náhradu mzdy za obdobie od 21.5. 2014 do 21.5. 2015

zastavil, keďže žalobca v tejto časti vzal svoju žalobu späť (§ 145 ods. 2 CSP). Žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % v späťvzatej
časti. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním
zistil, že žalobca pracoval u žalovaného (predchádzajúci obchodný názov Stuckdekor Weber s.r.o.) na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.2.2013 na pracovnej pozícii vodič resp. spolujazdec nákladného
motorového vozidla pri diaľkovej preprave tovaru do zahraničia na čiastočný pracovný úväzok v rozsahu
20 hodín pracovného času týždenne, na dobu určitú. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 8.7.2013

bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. Podľa vyúčtovaní pracovných ciest za mesiac marec a
apríl 2014 pracoval žalobca ako vodič a v mesiaci marec 2014 vykonal 9 pracovných ciest väčšinou do
Nemecka, pričom jedna cesta trvala cca v priemere 35 až 40 hodín, celkom odpracoval 12 dní a 4 a pol
hodiny. V mesiaci apríl 2014 vykonal žalobca 7 pracovných ciest spolu v trvaní 13 dní a 9a pol hodiny.
Medzi jednotlivými pracovnými cestami mal žalobca pauzy v trvaní 3 až 4 dní. Listom zo dňa 13.5.2014
žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.b) Zák.
práce; ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol absenciu. Listom zo dňa

3.6.2014 žalobca oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.5.2014
považuje za neplatné; navrhol žalovanému skončiť pracovný pomer dohodou k 15.6.2014 tak, aby sa
vyhli súdnemu sporu.2/ Súd prvej inštancie po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods.
2 Zák. práce. Poukazoval na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje

ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne
a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a
doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom
musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka
práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so

zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov
(vrátanepracovnoprávnychúkonovvedúcichkuskončeniupracovnéhopomeru)jepotrebnéposudzovať
so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Ďalej uviedol, že naplnenie skutkovej
podstaty - závažné porušenie pracovnej disciplíny - najčastejšie súvisí so zavineným porušením
pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca podľa Zákonníka práce. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť

zavinené aspoň z nedbanlivosti. Osobitne zdôraznil, že dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod

nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol
určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného
dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať

do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol
pracovný pomer okamžite skončený.

3/ Vychádzajúc z takéhoto vymedzenia podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru súd prvej

inštancie dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalobcovi doručené,
čo nebolo medzi stranami sporné, nespĺňa zákonné podmienky § 70 Zákonníka práce, pretože z
neho nie je zrejmé skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j.
predovšetkým kedy k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu malo dôjsť a akým spôsobom.
V predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedený ako dôvod len absencia. Takto

uvedený dôvod nie je preskúmateľný, pretože nie je zrejmé, o akú absenciu by malo ísť a kedy malo k
tejto absencii dôjsť. Žalobca nemal stanovený plný pracovný čas, ale podľa pracovnej zmluvy pracoval
na 20 hodinový týždenný čas. Z doložených vyúčtovaní pracovných ciest mal súd preukázané jednak
skutočnosť, že žalobca mal dohodnutý pružný pracovný čas a pracoval tak, že čakal na telefonickú
výzvu zamestnávateľa, ktorý mu dať pokyn na nástup do práce tak, že nastúpil u zamestnávateľa a

odtiaľ odchádzal v stanovený čas na pracovnú cestu do zahraničia resp. v rámci Slovenska. Preto
na jeho strane nemohlo dôjsť k absencii. Zo strany žalovaného neboli súdu doložené žiadne doklady
preukazujúce skutočnosť, že by v nejakej dobe žalobca nenastúpil na pracovnú cestu, resp. nedostavil
sa k žalovanému na jeho výzvu. Súd prvej inštancie mal preto za to, že predmetné okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo zo strany žalovaného zrejme účelové, keďže právny zástupca žalovaného sám

na pojednávaní uviedol, že žalobca mal u žalovaného nevyporiadané viaceré škodové udalosti, ktoré
neskoro nahlásil a žalovaný by bol ochotný sa so žalobcom dohodnúť tak, že žalovaný by si neuplatnil
od žalobcu žiadnu náhradu škody, pokiaľ by sa dohodli na skončení pracovného pomeru s tým, že
žalobcovi vyplatí sumu 1.500,- Eur, s čím ale žalobca nesúhlasil. Súd prvej inštancie tak usúdil, že
dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru zo strany žalovaného boli iné skutočnosti, ktoré mal

žalovaný so žalobcom nedoriešené a nie absencia, ako to žalovaný v okamžitom skončení pracovného
pomeru uviedol. Súd taktiež prihliadol aj k tomu, že žalovaný v priebehu konania doručil žalobcovi ďalšie
okamžité skončenie pracovného pomeru z toho istého dôvodu a v prípade, že by aj toto súd vyhodnotil
ako neplatné, v tom istom podaní žalobcovi doručil aj výpoveď z pracovného pomeru. V konaní
sa žalovaný k žalobe nevyjadril, neprodukoval žiadne stanovisko a súdu nedoložil žiadne dôkazy, ktoré

by vyvracali tvrdenia žalobcu, a teda nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany. Preto súd skutkové
tvrdenia žalobcu považoval za nesporné. Súd prvej inštancie tak v plnom rozsahu žalobe žalobcu
vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Zároveň žalobcovi v tejto časti
konania (kde bol 100 % úspešný) priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, podľa § 255 ods.1 CSP. Žalovanému zas priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v časti, v ktorej bolo
konanie zastavené, s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP.

4/Uvedenýrozsudoknapadolvčaspodanýmodvolanímžalovaný;jehoodvolaniezjavnesmerovaloproti
výroku rozsudku, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel a s ním súvisiacemu výroku o trovách konania.
Žalovaný v konaní namietal, že mu ako účastníkovi konania nebolo umožnené vyjadriť sa k samotnej
žalobeanikonaniu,žesúdrozhodolbeztoho,abyhovypočul.Svojímnesprávnymprocesnýmpostupom
mu súd prvej inštancie znemožnil, aby mohol uplatniť svoje procesné práva, a to do takej miery, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli
potrebné a rozhodujúce pre zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym
právnym záverom, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca nevyjadril.

6/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil
rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7/ Odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene obchodného názvu aj sídla
spoločnosti žalovaného, s ktorým pokračoval v ďalšom konaní.

8/ Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

9/ Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

10/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správne právne závery, vec správne právne posúdil, keď žalobe o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.

11/ Ako už na to správne poukázal súd prvej inštancie, v okamžitom skončení pracovného pomeru
je potrebné skutkovo konkretizovať (vymedziť) dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru,
a to tak, aby bol nezameniteľný, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy,
ak sú vo okolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené tak, že opísaný skutok

je nezameniteľný s inými skutkami. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je nutné uviesť
(opísať) tak, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú
pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený a že dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových

údajov, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností
(detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné len vtedy, keď by sa nedalo ani len výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bolo
zamestnancovidanéokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.Okamžitéskončeniepracovnéhopomeru

zo dňa 13.5.2014 dané žalobcovi, bolo formulované neurčito. Z textu nie je predovšetkým jasné,
kedy (v ktorý deň) sa mal žalobca dopustiť údajnej absencie, či išlo o jednu prípadne viac absencií;
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je tak nezrozumiteľný a neurčitý, čo má za následok
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného listom žalovaného zo dňa 13.5.2014
žalobcovi, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, keď v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na

zdôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie.
12/ Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného o tom, že mu súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatnenie jeho procesných práv, táto nie je opodstatnená.
Žalovanému, prípadne jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi, ako to vyplýva z obsahu spisovéhomateriálu,bolvždyriadneavčasdoručenýtermínústnehopojednávania,naktoromsavšakanižalovaný
a ani jeho právny zástupca nezúčastňovali. Bolo pravidlom, že o ospravedlnenie neúčasti požiadal
žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu v deň pojednávania (6.10. 2015, 23. 2.2015). Právny

zástupca žalovaného sa dostavil až na termín pojednávania dňa 5.4.2016 (č.l. 76 spisu), na ktorom
mal možnosť reagovať na žalobu žalobcu, klásť otázky, navrhovať dôkazy, ktorú možnosť však nevyužil.
Rovnako tak žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi nič nebránilo v tom, aby zaujal stanovisko
k žalobe, alebo navrhol vykonanie dôkazov písomne, ktorú možnosť takisto nevyužil. Podobne zostali
bez osobnej účasti či už žalovaného alebo jeho právneho zástupcu aj nasledovné termíny ústneho

pojednávania. Na termín ústneho pojednávania konaný dňa 16.5.2017 predvolal súd prvej inštancie
ako vtedajšieho právneho zástupcu žalovaného (V.. V. Y.), tak aj samotného žalovaného (doručenky
pripojené na č.l. 142 spisu), na tomto termíne pojednávania sa opätovne nezúčastnil ani žalovaný ani
jeho právny zástupca, napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania (5.5.2017, resp. 9.5.2017).
Svoju neúčasť na tomto pojednávaní vopred ničím neospravedlnili. Dňa 16.5.2017 bol súdu prvej
inštancie doručený mail právneho zástupcu žalovaného o tom, že mu vypovedal plnú moc, a to pre

stratu dôvery vo vzťahu advokát - klient. Keďže však o tomto termíne ústneho pojednávania bol žalovaný
priamo informovaný (bolo mu dňa 5.5.2017 doručené predvolanie), svoju neúčasť neospravedlnil,
neuviedol žiadny dôvod (ani dodatočne), ktorý by mu bránil v účasti na tomto pojednávaní, boli splnené
zákonné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci súdom prvej inštancie; nebol daný dôvod na
jeho odročenie (§ 183 ods. 1 CSP). Žalovaný nebol ukrátený na svojich procesných právach v konaní,

tieto zostali nevyužité v dôsledku jeho pasivity a pasivity jeho právneho zástupcu.

13/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ), včítane výroku o nároku na náhradu trov konania.

14/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).