Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208244
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614208244.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky rozhodol sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu:

W., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s. r. o. so sídlom
Konventná 7, Bratislava, proti žalovanému: Stuckdekor Weber s.r.o. so sídlom Závod č. 1049, IČO: 45
430 381, o neplatnosť okamžitého rozviazania pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13. 05. 2014 je neplatné.

Súd konanie v časti o náhradu mzdy za obdobie od 21. 05. 2014 do 21. 05. 2015 z a s t a v u j e.

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalovanému súd p r i z n á v a v späťvzatej časti náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy až do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru. Žalobu zdôvodnil tým, že u žalovaného
pracoval nazákladepracovnejzmluvyzodňa21.02.2013 napracovnejpozíciivodič resp.spolujazdec
nákladného motorového vozidla pri diaľkovej preprave tovaru do zahraničia na čiastočný pracovný
úväzok v rozsahu 20 hodín pracovného času týždenne a to na do dobu určitú. Základná mzda bola v

pracovnej zmluve dohodnutá vo výške 202,60 Eur mesačne. Dodatkom k pracovnej zmluve
zo dňa 08.07.2013 bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. V roku 2013 mal žalobca počas
pracovnej jazdy
dve dopravné nehody, pri ktorých došlo k poškodeniu nákladného motorového vozidla vo
vlastníctve žalovaného. Poisťovňa žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vykonala likvidáciu
poistných udalostí a poukázala žalovanému poistné plnenie v celkovej výške 1.000,- Eur z poistenia
žalobcu. Poisťovňa žalovaného UNIQA poisťovňa, a.s. žalovanému uhradila škodu vo výške 2.007,16

Eur a spoluúčasť vo výške 881,66 Eur. Žalobca však požadoval od žalobcu zaplatenie ďalšej sumy vo
výške cca 4.100,- Eur. Žalobca nesúhlasil s tým, že na ďalšie finančné prostriedky už žalovaný nemá
námá nárok. Žalovaný následne žalobcovi svojvoľne poukázal nižšiu sumu mzdy, než na akú mal
podľa pracovnej zmluvy nárok. Takto žalobcovi krátil mzdu v mesiaci december 2013 a február 2014,
pričom z výplatnej pásky ani z iného dokladu nevyplývalo, že by si žalovaný uplatňoval nejakú náhradu
škody. Preto žalobca požadoval vyplatenie neoprávnene zadržiavanej mzdy. Dňa 30.04.2014 v sídle
žalovaného došlo k slovnému konfliktu a konateľ žalovaného pán G. ústne oznámil žalobcovi, že sa má

zbaliť, že ho už ďalej zamestnávať nebude a že mu dáva okamžitú výpoveď a žiadal, aby mu žalobca
uhradil celú vzniknutú škodu vo výške cca 4.100,- Eur. Žalobca považoval toto vyjadrenie len za prejav
emócií štatutárneho zástupcu žalovaného a očakával, že žalovaný ho telefonicky - ako bolo obvykle -
vyzve na nástup na jazdu. Jazdy nákladným motorovým vozidlom spravidla presahovali jeden deň (30%až 40 dní) spravidla išlo o cesty do Nemecka alebo Českej republiky. Žalovaný však žalobcu od 30.04
2014 do 14.05.2014 nekontaktoval. Žalobca písomne listom zo dňa 14.05.2014 oznámil žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní a je pripravený plniť si pracovné úlohy podľa pokynov zamestnávateľa.

List si žalovaný prevzal dňa 21.05.2014. Dňa 16.05.2014 bolo zo strany žalovaného žalobcovi
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom
ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bola uvedená absencia. Dňa 03.06.2014 žalobca
žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca považuje za neplatné, keďže
neexistuje dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

2. Keďže po podaní žaloby žalovaný doručil žalobcovi listom zo dňa 05.08.2014 okamžité skončenie
pracovného pomeru a taktiež tým istým listom z toho istého dňa aj výpoveď z pracovného pomeru,
žalobcapodalnávrhnazmenupetitutak,žerozšírilžalobu ourčenieneplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru zo dňa 05.08.2014 a o určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru zo dňa 05.08.2014.

3. Súd uznesením pripustil zmenu petitu v súlade s návrhom žalobcu.

4. Žalobca sa k žalobe nevyjadril.

5.Pozačatíkonaniavovecisamejsúduznesenímvylúčilžalobužalobcuvčastioneplatnosťokamžitého
skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.08.2014 a neplatnosť výpovede zo dňa 05.08.2014 na
samostatné konanie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s pracovnou zmluvou a jej dodatkom,

vyúčtovaniami pracovných ciest, listom žalobcu zo dňa 14.05.2014 s doručenkou, okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 13.05.2014, návrhom žalobcu na ukončenie pracovného pomeru
dohodou, výplatnými páskami žalovaného, dokladmi o poistných plneniach a spisom a zistil nasledovný
skutkový stav.

7. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 (ktorú žalobca doložil do spisu) pracoval žalobca u
žalovaného ako vodič na čiastočný pracovný úväzok v rozsahu 20 hodín
týždenne a to na do dobu určitú do 21.06.2013. Základná mzda bola v pracovnej zmluve dohodnutá
vo výške 202,60 Eur mesačne. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 08.07.2013 bol pracovný pomer
zmenený na dobu neurčitú.

8. Podľa vyúčtovaní pracovných ciest za mesiac marec a apríl 2014 žalobca pracoval ako vodič a v
mesiaci marec 2014 vykonal 9 pracovných ciest väčšinou do Nemecka, pričom jedna cesta trvala cca
v priemere od 35 až 40 a viac hodín, celkom odpracoval 12 dní a 4 a pol hodiny. V mesiaci apríl 2014
vykonalžalobca7pracovnýchciestspoluvtrvaní13dnía9apolhodiny.Medzi jednotlivými pracovnými

cestami mal žalobca pauzy v trvaní 3 až 4 dní.

9.Listomzodňa13.05.2014žalovanýdoručildňa16.05.2014žalobcoviokamžitéskončeniepracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru uviedol absenciu.

10. Listom zo dňa 14.05.2014 žalobca žalovaného oznámil, že ukončenie pracovného pomeru
výpoveďou, ktorú mu dal žalovaný ústne dňa 30.04.2014 pri osobnom stretnutí nespĺňa náležitosti
výpovede, a preto trvá na ďalšom zamestnávaní a na prideľovanie pracovných úloh podľa pracovnej
zmluvy.Zároveňžiadalvyplatiťmzduzaposlednédvaodpracovanémesiaceakrátenúmzduzamesiace

november 2013 a marec 2014, celkom v sume 2.577,82 Eur, keďže náhradu škody už bola poisťovňou
žalobcu žalovanému uhradená.

11. Listom zo dňa 03.06.2014 žalobca oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 13.05.2014 považuje za neplatné. Navrhol žalovanému ukončiť pracovný pomer dohodou k

15.06.2014 tak, aby sa vzájomne vyhli súdnemu sporu.

12. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca namieta platnosť okamžitého zrušenia pracovného
pomeru, ktoré žalovaný doručil žalobcovi dňa 16.05.2014 a uplatňuje si náhradu mzdy za obdobie od21.05.2014, kedy žalovaný prevzal výzvu na ďalšie zamestnávanie a plnenie pracovných úloh žalobcom
do 21.05.2015 vo výške priemerného mesačného zárobku. Poukázal na doloženú pracovnú zmluvu a
jej dodatok, podľa ktorého žalobca pracoval u žalovaného ako vodič na čiastočný pracovný úväzok 20

hodín týždenne s dohopdnutou základnou mzdou 202,60 Eur mesačne a to na dobu neurčitú. Žalobca
pracovalužalovanéhonienvpravidelnejpracovnejdobe,aleuskutočňovalnepravidelnépracovnécesty
nákladným motorovým vozidlom a to vo forme služobných ciest na viac dní do cudziny. Na takejto ceste
sa žalobcovi stala dopravná nehoda a od tej doby vznikli medzi stranami problémy, keďže žalovaný
tvrdil, že mu nebola uhradená riadna škoda za túto dopravnú nehodu. Žalobca pracoval u žalovaného

do 30.04.2014, pričom v tento deň došlo medzi stranami ku konfliktu, kedy žalovaný dal žalobcovi
ústne výpoveď z pracovného pomeru. Túto ústnu výpoveď nebral žalobca vážne a čakal na ďalšie
pridelenie práce. Na služobnú cestu chodil žalobca vždy na základe telefonátu zo sekretariátu konateľa
žalovaného. Žalovaný však žalobcu od 30.04 2014 do 14.05.2014 nekontaktoval. Najdlhšia doba medzi
dvoma služobnými cestami bola 7 dní. Preto žalobca listom zo dňa 14.05.2014 oznámil žalovanému, že
trvá na ďalšom zamestnávaní a je pripravený plniť si pracovné úlohy podľa pokynov zamestnávateľa.

List si žalovaný prevzal dňa 21.05.2014. Následne dňa 16.05.2014 bolo zo strany žalovaného žalobcovi
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom
ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bola uvedená absencia. Dňa 03.06.2014 žalobca
žalovanému oznámil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobca považuje za neplatné, keďže neexistuje dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru.

13. V priebehu konania žalobca zobral späť žalobu v časti o náhradu mzdy za uplatnené
obdobie od 21.05.2014 do 21.05.2015 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

14. Súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

15. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

16. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

17.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného
pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité
skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže
uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka
práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich
ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za
ktorých bol právny úkon urobený.

18. Naplnenie skutkovej podstaty - závažné porušenie pracovnej disciplíny - najčastejšie súvisí
so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca podľa
Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide
o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.
19. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení

pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu
hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože preneurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len
vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.
20. Vychádzajúc z takéhoto vymedzenia podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru súd

dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalobcovi doručené, čo nebolo
medzi stranami sporné, nespĺňa zákonné podmienky § 70 Zákonníka práce, pretože z neho nie je
zrejmé skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru t. j. predovšetkým
kedy k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu malo dôjsť a akým spôsobom. V
predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedený ako dôvod len absencia. Takto

uvedený dôvod nie je preskúmateľný, pretože nie je zrejmé, o akú absenciu by malo ísť a kedy malo k
tejto absencii dôjsť. Žalobca nemal stanovený plný pracovný čas, ale podľa pracovnej zmluvy pracoval
na 20 hodinový týždenný čas. Z doložených vyúčtovaní pracovných ciest mal súd preukázané jednak
skutočnosť, že žalobca mal dohodnutý pružný pracovný čas a pracoval tak, že čakal na telefonickú
výzvu zamestnávateľa, ktorý mu dať pokyn na nástup do práce tak, že nastúpil u zamestnávateľa a
odtiaľ odchádzal v stanovený čas na pracovnú cestu do zahraničia resp. v rámci Slovenska. Preto

na jeho strane nemohlo dôjsť k absencii. Zo strany žalovaného neboli súdu doložené žiadne doklady
preukazujúce skutočnosť, že by v nejakej dobe žalobca nenastúpil na pracovnú cestu, resp. nedostavil
sa k žalovanému na jeho výzvu. Súd mal za to, že predmetné okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo zo strany žalovaného zrejme účelové, keďže právny zástupca žalovaného sám na
pojednávaní uviedol, že žalobca mal u žalovaného nevyporiadané viaceré škodové udalosti, ktoré

neskoro nahlásil a žalovaný by bol ochotný sa so žalobcom dohodnúť tak, že žalovaný by si neuplatní od
žalobcu žiadnu náhradu škody, pokiaľ by sa dohodli na skončení pracovného pomeru s tým, že žalobcovi
vyplatí sumu 1.500,- Eur, s čím žalobca nesúhlasil. Dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru zo
stranyžalovanéhobolitedainéskutočnosti,ktorémalžalovanýsožalobcomnedoriešenéanieabsencia,
ako to žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol. Súd taktiež prihliadol aj k tomu, že

žalovaný v priebehu konania doručil žalobcovi ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru z toho
istého dôvodu a v prípade, že by aj toto súd vyhodnotil ako neplatné, v tom istom podaní žalobcovi
doručilajvýpoveďzpracovnéhopomeru. Vkonanísažalovanýkžalobenevyjadril,neprodukovalžiadne
stanovisko a súdu nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu, a teda nevyužil žiadne
prostriedky procesnej obrany. Preto súd skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné. Preto súd v

plnom rozsahu žalobe žalobcu vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V
prejednávanej veci v priznanej časti bol plne úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

24. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

25. V danej veci žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady mzdy a to bez uvedenia dôvodu,

teda strana žalobcu zavinila v tejto časti zastavenie konania. Preto súd priznal žalovanému v späťvzatej
časti náhradu trov konania.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.