Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314200371.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudkýň

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa P. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XX, P. W. proti matke P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, U., zast. JUDr. Martinom
Kirňakom, advokátom, Hlavná 29, Prešov za účasti maloletého U. T., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky,
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina
o úpravu styku otca s maloletým, o zmenu priezviska maloletého, o zaostalé výživné, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/10/2014-406 zo dňa 12.09.2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku VI..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:

„Zaostalé výživné za obdobie od 13.1.2011 do 13.11.2014 vo výške 447,98 eur je otec maloletého
povinný uhradiť matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd upravuje styk otca s mal. U. T., nar. X.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletým každý štvrtý pondelok v mesiaci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
Snina za prítomnosti psychologičky v čase od 13.00 hod. do 14.00. hod.. Matka maloletého umožní
otcovi jedenkrát mesačne každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. kontakt
s maloletým prostredníctvom programu Skype alebo telefonický kontakt. Všetky potrebné údaje na
realizáciu tohto kontaktu matka oznámi otcovi do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd udeľuje matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého U. T., nar. X.XX.XXXX

na priezvisko S..

Otec je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške
376,40 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Slovenskej republike náhradu nákladov za znalecké dokazovanie vo výške 376,40e eur súd nepriznáva.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva“.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania po právoplatnosti rozsudku o určení
otcovstva zverení maloletého do výchovy matky a určenia výživného po zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu predmetom konania bolo zaostalé výživné za obdobie od 13.01.2011 do 13.11.2014.

Keďže za toto obdobie bolo určené otcovi platiť výživné vo výške 27,13 eur mesačne, vypočítal dlh
na výživnom za obdobie od 13.01.2011 do 13.11.2014 v celkovej sume 1.247,98 eur. To zn. vypočítal
46 mesiacov x 27,13 eur mesačne. Ohľadne platenie výživného za toto obdobie zo strany otca boli
predĺžené poštové poukážky za obdobie od 20.11.2013 do 24.02.2014. Tieto považoval otec za platenie
výživného. Matka namietala, že tieto úhrady boli vrátením pôžičky otca, ktoré mu poskytla. Nepreukázala

však jednoznačne v akej výške, aké finančné prostriedky otcovi poskytla a ako sa dohodli na splácaní
tohto dlhu. Matka predložila dôkaz bankového účtu, kde vklad sumy 60,- eur urobila na cudzí účet. Z
tohto samotného listinného dôkazu však nie je zrejmé, čo touto sumou uhrádzala. Z potvrdenia Q. P.
vyplynulo, že prevzala od navrhovateľa sumu 450,- eur, ktorú mu požičala. Toto samotné potvrdenie
však nesvedčí o tom, že finančné prostriedky poskytla matka maloletého. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie mal za preukázané, že otec uhradil výživné za dlžné obdobie v celkovej sume 800,- eur. Pokiaľ

tvrdí otec, že na zaostalom výživnom nedlhuje nič, pretože maloletému posielal oblečenie, peniaze,
sladkosti, hračky súd nemal tieto okolnosti za preukázané. Predloženie prepravných listov neznamená
dôkaz, že zaslané balíky skutočne obsahovali veci pre maloletého. Doklady o zakúpení ošatenia, obuvi
a iných potrebných vecí maloletého zo strany otca predložené neboli, preto súd prvej inštancie nedospel
k záveru, že otec okrem úhrady výživného prispieval na výživu maloletého aj iným spôsobom. Preto

z dlžnej sumy za obdobie od 13.01.2011 do 13.11.2014 v celkovej sume 1.247,48 eur odpočítal sumu
800,- eur a zaviazal otca na úhradu rozdielu, t.j. sumy 447,98 eur. Predmetom tohto konania bola tiež
úprava styku medzi otcom a maloletým dieťaťom. Na pojednávaní rodičia súhlasili, aby sa styk otca s
maloletým uskutočňoval raz mesačne na úrade práce za prítomnosti psychologičky. Dôvodom bolo, že
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloletý odmieta stretnutia s otcom, čo uviedol aj vo svojej

výpovedi,atoajzaprítomnostimatky.Dôvodomjestrach,keďžeopakovaneasistovalapolíciapriúprave
styku a maloleté dieťa si tieto skutočnosti pamätá. K zmene správania sa maloletého k otcovi došlo
práve správaním sa otca, ktorý použil nevhodné slová a u maloletého vzbudil dojem a obavu, že dieťa
zoberie a matke ho nevráti. Napriek tvrdeniu, že maloleté dieťa matka ovplyvňuje, táto okolnosť nebola
v konaní preukázaná, ani vykonaným dokazovaním, naopak, matka opakovane uvádzala, že súhlasí s

tým, aby sa dieťa s otcom stretávalo a nemá výhrady k úprave styku, nie je však možné, aby samostatne
zabezpečila stretávanie sa dieťaťa s otcom a aj závery znaleckého posudku sú prijaté v tom zmysle, že
momentálne jediným riešením je to, aby sa dieťa kontaktovalo s otcom len prostredníctvom skype alebo
telefoniky, preto stretnutie otca s dieťaťom za účasti psychológa, teda tretej cudzej osoby považoval súd
prvej inštancie za dostačujúce sa jediné možné riešenie v danej situácii.

3. Pokiaľ išlo o zmenu priezviska, matka žiadala, aby sa dieťa volalo po jej terajšom otcovi: S.. Maloleté
dieťa od narodenia bolo nositeľom priezviska po matke. Matka uzavrela manželstvo, tak došlo k zmene
priezviska na S.. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že dieťa sa stotožnilo s novou rodinou matky
a jej terajšieho manžela považuje za svojho otca. Vyrastal v harmonickej rodine, k manželovi matky má

dobrý vzťah, v rodine sa narodilo matke s manželom mal. dieťa. Keďže členovia rodiny majú rovnaké
priezvisko a jediný mal. U. má priezvisko rodného mena matky, považoval súd prvej inštancie za logické
vyhovieť tomuto návrhu. Nikdy sa nevolal po biologickom otcovi. Napriek tomu, že otec žiadal, aby
rozhodol o tejto zmene priezviska maloletý a že je ešte malý na to, aby vyjadril svoj názor, ďalšími
prostriedkami dokazovania bolo zistené, že dieťa sa identifikuje priezviskom S.. Preto návrhu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 57, § 58 CMP. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 36 ods. 1 a 62 zákona o rodine.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Odvolaním napadol všetky
výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k dlžnému výživnému, ktoré bolo stanovené za

obdobie od 13.11.2011 do 13.11.2014. Poukázal na nesprávny postup súdu prvej inštancie, keďže za
totoobdobiebolarozdielnavýškaminimálnehovýživnéhoasúdvychádzalzosumy27,13eurzaobdobie
46-tich mesiacov pričom táto výška platila len za posledné obdobie od 1.júla 2013 do novembra 2014.
Okrem toho za nesprávne považoval aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil predložené
pokladničné doklady, ktorými si sčasti plnil vyživovaciu povinnosť aj iným spôsobom, a to zakupovaním

konkrétnych vecí na ošatenie a obuv mal. U.. Vo vzťahu k prepravným dokladom zásielok vo forme
balíkov, ktoré podľa tvrdenia matky boli nepoužiteľné, resp. obsahom balíka neboli veci patriace pre mal.
dieťa, považoval toto otec za nesprávne. V tejto súvislosti citoval rozhodnutia viacerých Krajských súdov
v Žiline, Trenčíne a v Bratislave vo vzťahu k tomu, že bolo určené výživné aj spätne za obdobie 3 rokov.Odôvodnil to tým, že musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd takto postupoval.
Podľa názoru otca plnil vyživovaciu povinnosť za obdobie, za ktoré mu bolo vypočítané dlžné výživné
a preto nevidel dôvod na takúto úpravu.

5. Odvolacie námietky smerovali aj k úprave styku otca s mal. dieťaťom. Poukázal na články Dohovoru
o právach dieťaťa 5, 7, 8, 9, 18, 29 a 41. Zároveň rekapituloval výsledky vykonaného dokazovania,
vyjadrenie dieťaťa priamo pred súdom a to, že dôvodom, prečo dieťa sa nechce stretávať s otcom je skôr
postup matky pri príprave dieťaťa na tento styk. Domnieva sa, že je v záujme dieťaťa, aby sa stretávalo s

biologickým otcom, toto je dominantné, v tejto súvislosti citoval rozhodnutia Ústavného súdu ČR III. ÚS
707/04, IV. ÚS 288/04, I ÚS 3082/10 a I. ÚS 268/02. Preto sa domnieval, že úprava, ktorá bola vykonaná
v rozsudku súdu prvej inštancie nie je dostatočná.

6. Rovnako namietal aj to, že súd dal súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska z mal.
U. T. na mal. U. S.. Určiť meno a priezvisko patrí k jedným zo základných práv a povinností oboch

rodičov.Vtomtoprípadeniesúsplnenépodmienkyprezmenupriezviska,pretožebydruhýrodič,ktorého
priezvisko dieťa nenosí o dieťa neprejavoval záujem. Už pri rozhodovaní o priezvisku mal. dieťaťa bolo
právo otca ako rodiča, podieľať sa na priezvisku dieťaťa, porušené. Ak súd považoval za dôvodné
zmeniť priezvisko, potom bolo potrebné zmeniť priezvisko z ,,T.“ na ,,T.“. Namietal tiež potrebu vykonania
znaleckého dokazovania z odboru genetiky človeka, genetiky a odvetvia analýzy DNA z toho dôvodu, že

znalecký posudok nebol dôvodný a predčasný. On sa k dieťaťu hlásil, rovnako matka ho považovala za
otca dieťaťa, preto nevidel dôvod na to, aby pri takomto súhlasnom stanovisku bolo vykonané znalecké
dokazovanie. Pokiaľ stanovil toto kolízny opatrovník dieťaťa, potom má znášať trovy štát.

7. Zároveň otec podal spolu s návrhom na začatie konania aj návrh na oslobodenie od súdnych

poplatkov, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že nepriznal navrhovateľovi súd oslobodenie od súdnych
poplatkov. Zároveň bolo zistené, že otec opakovane žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, o
ktorom návrhu však rozhodnuté nebolo. Preto rozhodnutie o trovách konania sa javí ako predčasné.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka - odporkyňa. Uviedla, že otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu

povinnosť, v dôsledku čoho bola nútená podať trestné oznámenie a až po začatí trestného stíhania,
resp. následne až otec vyplatil výživné no nie však v úplnej výške. Pokiaľ ide o priezvisko mal. dieťaťa
je potrebné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania. Samotná zmena priezviska na „T.“ by
neznamenalo automatické prehĺbenie vzťahu medzi otcom a synom. Zásielky, ktoré mal otec realizovať
z Anglicka vo forme balíkových zásielok vlastne neboli matke doručené. Opakovane informoval matku,

ÚPSVaR a materskú školu, že je otec v zahraničí, posiela pohľadnice, no napriek tomu bolo mu
určené výživné, ktoré sa určuje v prípade, že je rodič nezamestnaný. Je zarážajúce, že samotný
navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa domáhal na pojednávaní úpravy styku za
pomoci psychológa, čo aj považoval za najbezpečnejšiu formu úpravy nielen rodič, ale aj ÚPSVaR -
opatrovník a tiež znalec. Táto forma bola prijatá najmä preto, že dieťa má dlhodobo strach s otcom sa

stretávať. Preto odporkyňa - matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril aj opatrovník mal. dieťaťa, ktorý poukázal na to, že v konaní zastupuje
záujmy dieťaťa, je ad hoc procesným opatrovníkom a je povinnosťou vyvinúť všetko úsilie v priebehu
konania, aby rozhodnutia boli prijímané v prospech dieťaťa. Zároveň tiež vo vzťahu k výživnému

poukázal na to, že toto je výsostným osobným právom dieťaťa a rodičia majú povinnosť v rámci svojich
možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, z ktorého môžu plniť výživné v rozsahu, aké je potrebné
pre dieťa v príslušnom období.

10. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý poukázal opakovane na to, čo je možné započítať na dlh na

výživnom s poukazom, že si plnil svoje povinnosti o dieťa, má záujem o dieťa, miluje ho a úpravy styku
považuje za nedostatočnú. Poukázal na záujem na tendenciu alebo potrebu, čo najširšie kontaktovať
sa s mal. dieťaťom a samotný štát má byť garantom takejto úpravy.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“)

prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“), § 378 a nasl. CSP a § 62 a § 66 CMP a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav na základe toho vec
aj správne právne posúdil a na týchto okolnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.12. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné, č. k. 11C/10/2014-95 z 13. 11.
2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, č. k. 18Co/28/2015-140 zo dňa 25. 05. 2015

určil otcovstvo k mal. dieťaťu, upravil práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k mal. U. T. tak, že zveril
dieťa do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné v sume 27,13 Eur od právoplatnosti tohto
rozsudku, vypočítal dlžné výživné, upravil styk otca s dieťaťom a rozhodol o náhrade trov štátu. Na
základe odvolania navrhovateľa (otca) bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výroku,
o výživnom, o úprave styku a trovách konania zrušené uznesením 18Co/28/2015-140 zo dňa 25. 05.

2015.

13. Predmetom tohto konania bolo v prvom rade zaostalé výživné za obdobie od 13.1.2011 do
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie do 13.11.2014 vo výške 1 247,98 eur po 27,13 eur mesačne
(46 mesiacov x 27,13 eur mesačne). Ohľadom platenia výživného za toto obdobie boli zo strany
otca predložené doklady a to poštové poukážky na sumu po 100 eur zo dňa 20.11.2013, 13.9.2013,

15.7.2013, 21.6.2013, 29.4.2013, 16.10.2013, 14.8.2013 a zo dňa 24.2.2014. Otec tieto doklady
považuje za platenie výživného. Matka uviedla, že tieto sumy boli splátkami dlhu, ktorý mal navrhovateľ
voči nej. V danom prípade je súd toho názoru, že matka jednoznačne nepreukázala kedy, v akej výške,
aké finančné prostriedky otcovi poskytla a ako sa dohodli na splácaní tohto dlh. Aj keď predloženými
dokladmi preukázala vklad sumy 60 eur na cudzí účet, z predmetného vkladu nie je zrejmé, čo touto

sumou. Z predloženého potvrdenia Q. P. vyplýva, že prevzala od navrhovateľa sumu 450 eur, ktorú
mu požičala. Vyhlásenie o tom, že navrhovateľ potvrdzuje, že túto sumu prevzal od P. T. nepotvrdzuje,
že mu matka maloletého tieto finančné prostriedky požičala. Súd teda mal za to, že otec uhrádzal
hore uvedenými sumami výživné a celkovo uhradil sumu 800 eur. Pokiaľ otec tvrdí, že na výživnom
nič nedlhuje, pretože maloletému posiela oblečenie, peniaze, sladkosti, hračky a pod. , súd nemal

túto skutočnosť za preukázané. Predloženie prepravných listov neznamená dôkaz, že zasielané balíky
skutočne obsahovali veci pre maloletého. Doklady o zakúpení ošatenia, obuvi a iných potrebných vecí
maloletého zo strany otca predložené neboli a preto súd nemá za preukázané, že za hore uvedené
obdobie otec maloletého prispieval na výživu maloletého aj iným spôsobom. Súd na základe hore
uvedených skutočností z dlžnej sumu 1 247, 48 eur odpočítal sumu 800 eur a zaviazal otca na úhradu

dlžného výživného vo výške 447,98 eur a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Predmetom tohto konania bola taktiež úprava styku otca s maloletým. Na pojednávaní dňa 7.7.2017
rodičia maloletého súhlasili, aby sa styk otca s maloletým uskutočnil raz mesačne na úrade práce za
prítomnosti psychologičky. K tejto časti súd považuje za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním

bolo zistené, že maloletý odmieta stretnutia s otcom, čo uviedol aj sám vo svojej výpovedi a to aj za
prítomnosti matky. Dôvodom je strach maloletého, že ho otec odvedie preč od matky aj napriek jeho
nesúhlasu ako aj konanie otca v minulosti, kedy opakovane zavolal políciu, čo si maloletý pamätá
a čo uviedol aj vo svojej výpovedi. Súd je toho názoru, že k zmene správania sa maloletého k
otcovi došlo práve správaním sa otca, ktorý použitím nevhodných slov u maloletého vzbudil obavu,

že ho od matky zoberie a nevráti a tým u neho vyvoláva strach. Napriek tvrdeniu otca, že maloletého
ovplyvňuje voči nemu matka, táto skutočnosť nebola preukázaná. Naopak, matka sa snaží, aby sa
vzťah upravil, s maloletým navštevuje psychológa, pričom maloletý donedávna absolútne odmietal čo
len rozprávať o otcovi a v podstate sa o otcovi vyjadril až pri výsluchu na pojednávaní. Súd je toho
názoru, že za momentálnej situácie, nie je v možnostiach matky priviesť samostatne maloletého k tomu,

aby styk s otcom vôbec prebehol a to aj za jej prítomnosti a je tu potrebná odborná pomoc, preto
sa javí styk za prítomnosti psychológa momentálne ako jediné riešenie. Psychologička PhDr. J. W.
taktiež skonštatovala, že momentálne by bolo riešením iba komunikácia otca s maloletým telefonicky,
prostredníctvom nahrávok alebo prostredníctvom Skype. Súd taktiež upravil možnosť, aby mohol otec
maloletého raz mesačne a to druhý víkend v mesiaci kontaktovať maloletého prostredníctvom telefónu

alebo Skypu, kedy by vlastne maloletý kedykoľvek mohol prerušiť tento kontakt. Taktiež následná
návšteva u psychológa v rámci úpravy styku by mohla napomôcť zistiť ako tento kontakt prebiehal, resp.
neprebiehal a z akých dôvodov. Vzhľadom na vážnosť narušenia vzťahov medzi otcom a maloletým sa
súdu ako najvhodnejšia javí úprava, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku

15. Matka taktiež podaným návrhom žiadala, aby je súd udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletého na priezvisko S.. Maloletý mal od svojho narodenia priezvisko po matke, pričom
matka uzavrela manželstvo a došlo k zmene jej priezviska na S.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
maloletý jednak pred psychologičkou a jednak v škole prejavil záujem, aby mal rovnaké priezvisko akojeho matka. Kolízny opatrovník potvrdil, že maloletý vyrastá v harmonickej rodine, pričom s manželom
matky má veľmi dobrý vzťah. Zmena priezviska podľa názoru súdu je v záujme maloletého. Maloletý
žije v harmonickej rodine, kde všetci členovia rodiny majú jednotné priezvisko a maloletý mal doposiaľ

vždy priezvisko po matke. Nevolal sa po svojom biologickom otcovi. Otec maloletého so zmenou
priezviska nesúhlasil s odôvodnením, že maloletý je príliš malý, aby sa mohol sám rozhodnúť aké chce
mať priezvisko. Súd je však toho názoru, že maloletý dostatočne prejavil svoj názor jednak v škole,
kde uvádza priezvisko po matke, a jednak pred psychologičkou, ktorú navštevuje, na zmenu svojho
priezviska. Taktiež je súd toho názoru, že zmena priezviska už nijakým spôsobom nemôže zhoršiť vzťah

medzi maloletým a jeho biologickým otcom. Preto návrhu matky vyhovel.

16. Vo vzťahu k dlžnému výživnému odvolací súd poukazuje na právoplatný a vykonateľný rozsudok
súdu prvej inštancie 11C/10/2014-95 zo dňa 24. 11. 2014, z ktorého výroku vyplýva, že výživné, ktoré
bolo stanovené pre mal. dieťa týmto rozsudkom bolo stanovené v sume 27,13 Eur a tento výrok aj 31.
12. 2014 nadobudol právoplatnosť a 16. 01. 2015 vykonateľnosť. Preto odvolacia námietka, ktorá sa

týkala toho, že súd prvej inštancie určil otcovi minimálne výživné, ktoré sa za obdobie od roku 2011
do roku 2014 menilo, neobstojí. Pokiaľ aj odôvodňoval v tomto rozhodnutí súd prvej inštancie pomery
rodičov vo vzťahu k určeniu výšky výživného, ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, vo výrokovej časti
bola uvedená fixná konkrétna suma, ktorá predstavovala minimálne výživné v čase rozhodnutia vo
veci, ale nič nemení to na tej skutočnosti, že výrok nadobudol právoplatnosť a z tohto dôvodu nebolo

možné už neakceptovať toto rozhodnutie súdu prvej inštancie a vychádzať z námietok navrhovateľa,
ktoré podal v roku 2017. Z týchto dôvodov výrok o dlžnom výživnom vo vzťahu k výške uvedenej
sumy považoval za vecne správny. Naviac sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením výšky dlžného
výživného, ktoré uviedol súd prvej inštancie, ktorý prihliadol na úhrady navrhovateľa vo finančnom
vyjadrení podľa dôkazov, ktoré predložil. Na druhej strane aj odvolací súd sa domnieva, že iné plnenia

výživného zo strany navrhovateľa mali byť preukázané pokladničnými dokladmi, resp. prepravnými
lístkamitýkajúcimisazasielaniazásielokvoformebalíkazozahraničia,čoaniodvolacísúd nepovažoval
za riadne preukázané, pretože podľa predložených dôkazov nebolo možné identifikovať, že ide o veci
určené mal. dieťaťu. Naviac aj pokiaľ otec zasielal nejaké spotrebné veci pre dieťa, ako ošatenie, obuv,
prípadne hračky, takýto postup vzhľadom na stanovenie minimálnej výšky výživného nie je závadou

pre takéto zasielanie zo strany rodiča, ktorý bežne okrem výživného zasiela pri rôznych príležitostiach
alebo kupuje pri rôznych príležitostiach, okrem výživného, ktoré bolo určené skutočne minimálne, aj
iné darčeky. Už len samotná suma výživného svedčí o tom, že pre mal. dieťa to nepredstavuje ani len
jedno euro na deň v mesiaci, a preto aj námietka otca, že veci kupoval je z pohľadu odvolacieho súdu
neprimeraná. Preto v tomto výrok ako vecne správny bol potvrdený.

17. Námietka nedostatočnej úpravy styku vo vzťahu k tomu odvolací súd absolútne v celom rozsahu
tiež poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie. V tomto duchu na návrh otca sa vykonalo rozsiahle
dokazovanie, tak znalecké dokazovanie, ako aj výsluch u psychológa, ktorého mal. dieťa s matkou
navštevuje, samotným mal. dieťaťom. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplynulo, že súčasný vzťah otca

a syna je vážne narušený a nie je možné len výrokom súdu prehliadnuť tieto okolnosti a určiť výživné
podľa priania toho konkrétneho rodiča. Vec je veľmi citlivá. Dieťa nie je vo vyššom veku, je to dieťa,
ktoré momentálne navštevuje I.stupeň základnej školy, ktoré bolo vypočuté, povedalo svoje stanovisko
a možno prisvedčiť vyjadreniu matky, že v čase prebiehajúceho konania otec sa aj stotožnil s týmito
závermi. Naviac vyplýva z konania, že matka nebráni otcovi v styku s dieťaťom. Dieťa má vedomosť

o tom, že má svojho biologického otca a existuje teda reálna možnosť, že práve pomalým postupným
spôsobom za účasti odborníka, teda psychológa môže tento vzťah sa pretaviť do normálneho vzťahu
otca a syna, dieťa bude rásť, bude vnímať tieto súvislosti a aj po konkrétnej skúsenosti zo stretnutia s
otcom, ktorý ako dospelý človek, urobí všetko pre to, aby tento styk a vzťah syna k nemu sa zlepšil, aby
bola navodená atmosféra istoty, bez strachu, atmosféra toho, že dieťa sa bude tešiť na to, že sa stretne

so svojim biologickým otcom. Úprava styku momentálne reaguje na výsledky znaleckého dokazovania,
ďalšie výsledky dokazovania, neznamená , že táto je už definitívna na dlhé roky. Dieťa bude rásť a je
možné aj dohodou rodičov bez inderencie súdu, ale aj na návrh niektorého z rodičov túto úpravu styku
zmeniť ak sa zmenia pomery medzi otcom a synom.

18. K udeleniu súhlasu súdu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého odvolací súd sa
domnieva, že boli splnené podmienky pre takúto zmenu, je možné vychádzať z toho, že takáto zmena
priezviska súvisí so súhlasom oboch rodičov. Práve pre postoj navrhovateľa k tejto otázke rozhodoval
súd, ktorý mal komplexné informácie o terajšom spolužití maloletého dieťaťa s matkou, jej manželom sdieťatkom, ktoré pochádza z jej manželstva, teda komplexnou rodinou. Nie je možné neprihliadnuť aj
na to, že doteraz nenosilo priezvisko navrhovateľa, nosil priezvisko rodného priezviska matky, ktorá sa
vydala a zmenila priezvisko. Dieťa je včlenené do tejto rodiny, vzťahy sú tam dobré a samotné priezvisko

je v záujme maloletého dieťaťa aby vnímal, aby sa stotožnil s novou rodinou, nič na tom nemení, že
navrhovateľ je jeho biologickým otcom a tak to ostane navždy. Dieťa o tom vedomosť má, preto práve
z dôvodu toho, že aj samotný maloletý sa k tomu vyjadril. Je potrebné vyhovieť tomuto návrhu. Pokiaľ
ide o trovy štátu boli rozhodnuté tak, že tieto má nahradiť navrhovateľ ale len z časti, to znamená,
že zistila sa výška trov štátu v celkovej sume, keďže matka je na rodičovskom príspevku rozhodoval

len o časti ( o polovici ), ktorú mal vynahradiť navrhovateľ ( otec ) za vykonané znalecké dokazovanie.
Nemožno súhlasiť s argumentami otca v tom zmysle, že znalecký posudok bol nákladný, náklady naň
maznášaťopatrovník.Zobsahuspisutotižvyplýva,žesíceotecodzačiatkuužvnávrhualeajvpriebehu
prvého vytýčeného termínu pojednávania prehlásil, že teda sa cíti byť otcom maloletého dieťaťa a preto
bola aj poskytnutá lehota na mimosúdne vyriešenie veci, ktoré malo pozostávať z jednoduchej návštevy
matriky zo strany otca, ktorý by vyhlásil, že je otcom dieťaťa a za súhlasu matky by bol do rodného

listu dieťaťa zapísaný. Pokiaľ však ale situácia vyústila v to, že v priebehu ďalšieho konania otec túto
aktivitu nevykonal, nič sa nezmenilo a postoj k tomuto problému považoval súd za pasívny, preto sa
domnieva, že je správne pokiaľ bolo vykonané dokazovanie znalecké, keďže toto súhlasné vyhlásenie
rodičov je možné vykonať len pred matrikou nie pred súdom, ktorý musí mať dôkaz o tom, že sú splnené
podmienky na to aby fyzická osoba bola určená za otca maloletého dieťaťa. Preto samotný postoj

navrhovateľa bol výsledkom toho, že bolo vykonané znalecké dokazovanie a na základe toho vznikli aj
trovy, ktoré doteraz platil štát tak isto ako aj vo vzťahu ku znaleckému posudku z odboru Detskej klinickej
psychológie pre potreby úpravy styku. Odvolací súd len poznamenáva, že navrhovateľ v priebehu celého
konania argumentuje tým, že je nezamestnaný, že nemá príjem bez toho, aby preukázal dôvody prečo
sa dlhodobo nachádza v takomto stave a v priebehu konania nebolo preukázané, že by objektívne

isté dôvody bránili otcovi v takomto veku riade sa zamestnať a aj vo vzťahu k výživnému, resp. iným
nákladom spojeným s týmto konaním si nesplnil bezo zbytku svoje povinnosti. Preto aj vo vzťahu k
trovám štátu, ktoré je možné aj uhrádzať postupne vo forme splátok pokiaľ justičná pokladnica takto s
otcom úhradu dohodne a preto nevidel odvolací súd žiaden dôvod na to, aby otec nemohol uhradiť tú
časť trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s konaním, ktoré prebehlo pred súdom prvej inštancie.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP. Ohľadne trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).