Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/50/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205542
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817205542.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: N. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/X, XXX XX N. H. R., právne zastúpená Mgr. Petrom Baranom, advokátom so sídlom
Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so
sídlom Kýčerského 7, 811 05, Bratislava, IČO: 36857513, o zaplatenie sumy 1.500,- eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4Csp/184/2017 - 64 zo
dňa 14.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500,- eur spolu s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) o podanej žalobe rozhodol
nasledovne:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.500,- € od 22.4.2017 až do dňa zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1, 2, 3, 5, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverových zmlúv, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 3 ods.
1, 2, 10, 11, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia
zmluvy.

4. Súd vykonal dokazovanie, pričom zo zmluvy o úvere č.XXXXXX je zrejmé, že žalovaný poskytol
žalobkyni úver v sume 21.000,- Sk. V zmluve je uvedená len výška splátky v sume 700,- Sk. Z výpisu
pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že žaloba uhradil žalovanému spolu sumu vo výške 6.646,45 eur, reálne
čerpal sumu 4.066,70 eur. Nepochybne zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí predmetných zmlúv, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods.
2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnú úrokovú sadzbu, termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd preto dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutými a uhradenými
prostriedkami, a to vo výške 2.579,75 eur. Žalobca však požadoval len sumu 1.500,- eur, preto mu
súd požadovanú sumu priznal. Na daný prípad je nutné aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu,
keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo úmyselnou činnosťou žalovaného. Ten ako veriteľ v rozpore
so zákonom uzatvoril so žalobcom zmluvy o úvere, ktoré nespĺňali zákonom požadované náležitosti.
Dlhodobé ignorovanie zákonných povinností sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie, zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa v danom prípade o bezdôvodnom obohatení
dozvedela v októbri roku 2016. Žaloba bola podaná dňa 22.05.2017, teda v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Žalovaným vznesená námietka premlčania preto nebola dôvodná. Keďže žalovaný
nevydal bezdôvodné obohatenie žalobkyni ani po doručenej výzve, žalobkyni patrí zákonný úrok z
omeškania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej preto priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Obsah odvolania žalovaného

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom
sa súd prvej inštancie posúdil a vyhodnotil skladbu zmluvy o úvere, ktorá pozostáva z viacerých,
právnym putom previazaných súčastí a z akého dôvodu odmietol argument o možnosti určiť časť
obsahu zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom aj prostredníctvom odkazu na obchodné podmienky
banky. Záver súdu o desaťročnej premlčacej lehote považuje žalovaný za absurdný a z procesného
hľadiska nepreukázaný. Žalobkyňa svojim konaním zneužíva postavenie spotrebiteľa na dosiahnutie
nezákonného prospechu na úkor žalovaného, preto by jej v tomto konaní nemala byť poskytnutá ochrana
inštitútmi ochrany spotrebiteľa. K obsahovým náležitostiam zmluvy o úvere žalovaný argumentoval, že
ročná úroková sadzba bola jasne uvedená v indikatívnom výpočte RPMN, ktorý je uvedený priamo v
zmluve. Údaj o výške RPMN v čase pred podpisom Zmluvy o úvere nemohol byť vyjadrený konkrétnym
tzv. „absolútnym „číslom" z dôvodu charakteristiky úveru (jednalo sa o revolvingový úver). Splátka istiny,
úrokov a iného príslušenstva predstavovala celkovo sumu 700,- Sk (23,24 eur), pričom bola nastavená
jednotná splatnosť 1.-15. deň v kalendárnom mesiaci. Skutočnosť, že pri revolvingovom úvere nie je
možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť údaj o konečnej splatnosti úveru, je už notorieta. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, alternatívne, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

9. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyni bol na základe podanej žiadosti zo dňa 18.10.2006
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 21.000,- Sk (697,07 eur), ktorý sa zaviazali splatiť v mesačných
splátkach vo výške 700,- Sk (23,24 eur). Zmluva neobsahuje obligatórne obsahové náležitostí, a
to konkrétne sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Odvolací súd na úvod poznamená, že súd prvej inštancie aplikoval síce
správny právny predpis, zákon č. 258/2001 Z.z., avšak v znení, ktoré nebolo účinné v čase uzavretia
zmluvy. Táto nesprávnosť však nemá vplyv na posúdenie relevancie odvolacích námietok a vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia.

10. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zmluva o úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
zákonodarca kladie dôraz na to, aby údaj o sume, počte a termínoch sa vzťahoval na každú, v
zákonnom ustanovení uvedenú zložku, a teda istinu, úroky a iné poplatky. Rovnako sa v obdobnej
veci vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 7Cdo/128/2016 zo dňa
29.11.2017, podávajúci výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý ukladal totožnú
povinnosť dodávateľovi na rozčlenenie splátky, po novelizácii zákona č. 258/2001 Z.z. došlo len k
zmene jazykového vyjadrenia ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.. Z obsahu uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež
k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti takejto úpravy
spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej
ochrane spotrebiteľa.

11. Z predloženej žiadosti žalobkyne o aktiváciu karty Quatro je zrejmé, že neobsahuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“). Odvolací súd poznamenáva, že v prípade RPMN
ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí
spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Opodstatnenosť jej uvedenia predpokladal aj zákonodarca, keď v ust. 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z.z. stanovil, že neuvedenie RPMN má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, tak ako je tomu aj v prejednávanom prípade.

12. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že pre naplnenie účelu
zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý sleduje transparentnosť trhu a dostatočnú informovanosť spotrebiteľa
o poskytnutom úvere, je nevyhnutné, aby obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o úvere, tak ako
ich vymedzuje ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., boli uvedené priamo v zmluve o úvere, a nie
v pridružených zmluvných dokumentoch, pri ktorých absentuje nielen podpis spotrebiteľa, ale nie je
ani dostatočne preukázané, že spotrebiteľ bol s nimi náležite oboznámený a ich obsahu porozumel.
Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keďže v zmluve obligatórne obsahové náležitosti
absentujú, preto odvolacie námietky neboli dôvodné.

13. Vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru, žalovanému vznikol z
predmetného právneho vzťahu nárok na vrátenie reálne poskytnutej sumy úvery, čo v prejednávanom
prípade predstavuje sumu 4.066,70 eur. Ak žalobkyňa celkovo zaplatila žalovanému sumu 6.646,45
eur, poskytnutý úver preplatila a na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný
v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka povinný vydať. Súd prvej inštancie, viazaný
žalobným návrhom, preto správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.500,- eur s prísl..

14. K právnemu záveru súdu prvej inštancie o plynutí desaťročnej premlčacej dobe odvolací súd uvádza,
že žalovaný má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou
bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie
obligatórnych obsahových náležitosti v zmluve o úvere nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Ustanovenie o desaťročnej premlčacej dobe na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je obsolentné a má svoj význam v prípade prijatia nadobudnutia
bezdôvodného obohatenia úmyselne a postačí nepriamy úmysel, pri ktorom nie je potrebné zistenie,
či sa obohatený chcel obohatiť. Relevantné je zistenie, či obohatený vedel, že sa môže bezdôvodne
obohatiť a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený. V tomto smere je preto nepredstaviteľné
podnikanie so spotrebiteľskými úvermi za stavu, že veritelia napriek zákonnej požiadavke odbornej
starostlivosti porušia zákonné pravidlá fungovania na trhu, príjmu plnenia v rozpore so zákonom a má
sa to považovať len za ich nedbanlivosť. Uplatnenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje
za nedôvodnú.

15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na
skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru,
správnosti aplikácie desaťročnej premlčacej doby a vecnej správnosti uloženia povinnosti žalovanému
vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni, nepovažoval za dôvodné vyjadrovať sa k ostatným odvolacím
námietkam, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

16. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako
vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov dovolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že
žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada
nebola priznaná.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.