Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010988
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010988.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému X. W., nar. XX.XX.XXXX vo B.,
okres I., trvale bytom O., Q. XXXX/X, okres O., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre
obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, pre trestný čin obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a) Tr. zákona,
na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 15. novembra 2018 prejednal sťažnosť prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. septembra 2018 pod
sp. zn. 1Pp/126/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
Podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného X. W., nar. XX.XX.XXXX o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a , pretože nie je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený X. W., nar. XX.XX.XXXX vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, so
zaradením na jeho výkon pôvodne do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 3T/152/2011 zo dňa 09.10.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 3To/65/2014 zo dňa 17.06.2014 za spáchaný obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a) Tr.
zákona. Uzneseniami Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 30Nt/91/2014 zo dňa 16.09.2014 a pod sp.
zn. 5Nt/99/2015 zo dňa 08.01.2016 bol u odsúdeného zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody
tak, že bol preradený až do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu
odsúdený nastúpil dňa 17.06.2014 a po započítaní väzby má odsúdený ukončiť výkon trestu odňatia

slobody dňa 04.05.2019. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený mu plynie
odo dňa 04.11.2016. Trest odňatia slobody odsúdený vykonáva aktuálne v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín.

Dňa 10.07.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného X. W. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom odôvodňoval naplnenie všetkých troch zákonných

podmienok tak, ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 66 odsek 1 Tr. zákona
pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený. Uviedol, že po vykonaní deviatich rokov z uloženého
trestu odňatia slobody s tým, že ľutuje svoje previnenie, a že trpí vo svojich 69 rokoch onkologickým
ochorením a žiada o podmienečné prepustenie za akýchkoľvek prísnych podmienok.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2018 v

Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, po výsluchu
odsúdeného a vykonaní ďalších dôkazov rozhodol uznesením toho istého dňa pod sp. zn. 1Pp/126/2018tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr.
poriadku odsúdeného X. W., nar. XX.XX.XXXX podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody,
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 3T/152/2011 zo dňa 09.10.2013

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 3To/65/2014 zo dňa 17.06.2014. Podľa
§ 68 odsek 1 Tr. zákona súd určil odsúdenému skúšobnú dobu na 2 (dva) roky s nariadeným probačným
dohľadom nad odsúdeným na 2 (dva) roky, za súčasného uloženia obmedzenia odsúdenému podľa
51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok počas určenej skúšobnej doby.

Vyššie citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, t. j. v
zákonnej lehote napadol sťažnosťou prokurátor. V písomnom odôvodnení sťažnosti prokurátor poukázal
na to, že s napadnutým uznesením okresného súdu sa nemôže stotožniť. Uviedol, že odsúdený
nespĺňa materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie, pretože je špeciálnym recidivistom, keď
bol v minulosti dvakrát odsúdený za drogovú trestnú činnosť, a to aj s uložením nepodmienečného

trestu odňatia slobody. Odsúdenému už raz bola daná možnosť podmienečným prepustením preukázať
vedenie riadneho života, prehodnotiť svoj život do budúcnosti, pričom dôveru, ktorú mu súd dal, nevyužil
a dopustil sa ďalšej trestnej činnosti, a to dokonca obzvlášť závažného zločinu. Prokurátor poukázal i na
hodnotenie odsúdeného s čiastočným plnením podmienok pre podmienečné prepustenie a jeho menej
priaznivú resocializačnú prognózu. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1

písm. a) Tr. zákona zrušil vo všetkých jeho výrokoch a sám rozhodol o zamietnutí predmetného návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
K odôvodneniu písomnej sťažnosti prokurátora sa odsúdený do konania neverejného zasadnutia
krajského súdu nevyjadril.
Krajský súd na podklade včas podanej sťažnosti prokurátora (v neprospech odsúdeného) preskúmal

podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že okresný súd síce postupoval procesne správne, t. j. v súlade s Trestným
poriadkom, ale po vykonaní potrebných dôkazov okresný súd dospel k nesprávnym záverom o
kumulatívnom naplnení všetkých troch zákonných podmienok pre to, aby mohol byť odsúdený X. W.
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok
- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a
svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa
§ 66 odsek 2 Tr. zákona súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

V prvom rade krajský súd uvádza, že podmienky na rozhodovanie o žiadosti odsúdeného boli splnené,
pričom príslušnú časť trestu, ktorú musel odsúdený vykonať, aby splnil prvú formálnu zákonnú
podmienku a mohol by eventuálne byť podmienečne prepustený, odsúdený vykonal tak, ako i správne
skonštatovalokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouznesenia,t.j.dňa04.11.2016(po3/4vykonaného

uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody).

Pokiaľ ide o ďalšiu (druhú) zákonnú podmienku, týkajúcu sa adekvátneho polepšenia odsúdeného
plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský súd sa so
záverom okresného súdu stotožniť nemohol. Odsúdený tak, ako je hodnotený ústavom na výkon trestu

odňatia slobody počas doterajšieho výkonu trestu a ako aj podrobne na to okresný súd v napadnutom
uznesení poukázal, síce nie je hodnotený v rozhodujúcich okolnostiach negatívne, avšak krajský
súd nemohol opomenúť to, že adaptácia odsúdeného, hoci v minulosti už bol vo výkone trestu, na
podmienky aktuálneho výkonu trestu nebola bez komplikácii a až postupne sa správanie a vystupovanie
odsúdeného zlepšilo do stavu, ktoré však podľa názoru krajského súdu celkom nemožno považovať za

relevantný, z hľadiska adekvátneho preukázania stupňa polepšenia u odsúdeného, a to aj so zreteľom
na to, že ciele stanoveného programu zaobchádzania ešte v potrebnom rozsahu dosiahnuté neboli.
Uvedené preto zodpovedá aj konštatovaniu v hodnotení odsúdeného z ústavu na výkon trestu, z ktorého
vyplýva záver o tom, že odsúdený plní doposiaľ druhú zákonnú podmienku pre to, aby mohol byť
podmienečne prepustený iba v čiastočnej miere, teda v miere nedostatočnej pre záver o adekvátnom

stupni polepšenia u odsúdeného.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobu odsúdeného a jeho chovanie vo
výkone trestu, stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich viacerých rizík u odsúdeného -predchádzajúce jeho odsúdenia, nedostatočná vzdelanosť, možno odmietnuť predpoklad očakávania
vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Riziko recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, avšak je
nutné posúdiť jeho mieru vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu. V posudzovanom prípade krajský súd,

na rozdiel od záverov okresného súdu v napadnutom uznesení dospel k záveru, že riziko opätovného
spáchania trestnej činnosti po podmienečnom prepustení u odsúdeného nie je v takej miere, že
existuje dostatočná záruka, že odsúdený opätovne nezlyhá. V minulosti sa totiž, ako na to správne
poukázal prokurátor v dôvodoch sťažnosti, dopustil opakovane závažnej drogovej trestnej činnosti a
ani skutočnosť, že mu bola daná šanca už raz podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia

slobody, dokázať, že je schopný viesť už iba riadny život, odsúdený reagoval tým, že sa dopustil
opätovne tejto trestnej činnosti, ešte v závažnejšej forme. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený tak
nemôže spĺňať dôsledne i tretiu zákonnú podmienku, aby mu mohol opätovne dať súd druhú šancu
v podobe opätovného podmienečného prepustenia, keď ani okresným súdom obligatórne určená
(inak neprimerane krátka) skúšobná doba spolu s uložením probačného dohľadu nad odsúdeným a s
uložením špecifikovaného obmedzenia v napadnutom uznesení, krajský súd považuje za nedostatočné

rozhodnutie pre to, aby mohol odsúdený pokračovať v naplnení účelu trestu, až do jeho zavŕšenia, v
iných podmienkach, než v podmienkach bezprostredného výkonu trestu.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku

napadnuté uznesenie zrušil a na podklade relevantne a zákonným spôsobom vykonaných dôkazov
pred okresným súdom sám rozhodol tak, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
predmetného trestu odňatia slobody, ako nedôvodný, podľa § 66 Tr. zákona zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.