Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/472/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230257
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115230257.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, zastúpeného
právnym zástupcom: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 8885
459, proti žalovanej: E. L., X.. X.X.XXXX, V. L. E. XXXX/X, Ž., Š. S. R., v konaní o zaplatenie 250,65
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 116,32 Eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

1

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2015, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 250,65 Eur, zmluvných úrokov vo výške 18,90 % ročne zo sumy 81,93 eur od 7.10.2015 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 202,12 Eur od 7.10.2015 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.7.2006 Zmluvu o povolenom prečerpaní
k bežnému účtu / Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné
prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru. Nakoľko
žalovaná poskytnutý úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca Listom - Oznámenie o zosplatnení úveru vyhlásil

celú svoju pohľadávku za splatnú k 31.7.2013. Na základe Oznámenia a Obchodných podmienok pre
povolené prečerpanie bežného účtu bola so žalovanou dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške
18,90 % ročne. Úrok z omeškania si žalobca upatlnil v zákonnej výške 8,05 % ročne, pričom úroky
z úveru a poplatky sú úročené len úrokom z omeškania. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého
žalobcom ku dňu 6.10.2015 bol celkový zostatok v sume 250,65 Eur pozostávajúci z istiny 81,93 Eur
a poplatkov v sume 40,41 Eur.

3. Na výzvu súdu doručil žalobca súdu dňa 16.11.2015 vyjadrenie a doloženie listinných dôkazov, v
ktorom uviedol, že uplatnená suma vo výške 250,65 Eur pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 81,93
Eur, nezaplatených riadnych úrokov vo výške 79,78 Eur, nezaplatených úrokov z omeškania v vo výške
48,53 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 40,41 Eur. Nezaplatená istina vo výške 81,93 Eurpredstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania k bežnému účtu ku
dňu 6.10.2015. Nezaplatené riadne úroky vo výške 79,78 Eur boli účtované odo dňa prvého prečerpania
úveru a sú vyčíslené ku dňu 6.10.2015. Základom pre ich výpočet bol aktuálny zostatok na úverovom

účte a vyplývali z dohodnutej vyhlasovacej sadzby v súlade s obchodnými podmienkami vo výške
18,90 %. Úroky z omeškania vo výške 48,53 Eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli
splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Na účte žalovanej bol kladný zostatok k 30.4.2011,
od uvedeného dátumu sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov. Nezaplatené
poplatky vo výške 40,41 Eur predstavujú súčet týchto úkonov: výzva 2 dňa 16.4.2013 vo výške 35,- Eur,

posledná výzva vo výške 35,- Eur zo dňa 3.5.2013, pričom časť poplatkov bola uhradená platbou zo dňa
13.6.2013. Sadzba poplatkov vyplýva zo sadzobníka. K podaniu doložil úrokové sadzby a špecifikáciu
pohľadávky za obdobie od 14.7.2006 do 6.10.2015.

4. Súd následne žalobu s prílohami doručoval žalovanej v zmysle v danom čase účinného Občianskeho
súdu poriadku, pričom žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Súd preto nariadil termín

verejného vyhlásenia rozsudku na deň 30.3.2016, na ktorom upustil od verejného vyhlásenia rozsudku.

5. Po zmene zákonného sudcu, súd opakovane žalovanej doručoval žalobu s prílohami v zmysle
Civilného sporového poriadku do vlastných rúk dňa 3.10.2018, pričom žalovaná sa k žalobe nevyjadrila
v konaní ostala procesne nečinná.

6. Zároveň súd vyzval žalobcu, nech sa vyjadrí, či trvá na podanej žalobe. Žalobca súdu dňa 5.10.2018
doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaná po podaní žaloby vykonala dňa 21.1.2016 čiastočnú
úhradu vo výške 116,32 Eur, a tak v tejto časti žalobu berie späť. Na základe uvedeného žiadal, aby
súd v tejto časti konanie zastavil a žalovanú zaviazal zaplatiť sumu 138,83 Eur, úrok z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 202,12 Eur od 7.10.2015 do 21.1.2016 a úrok z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 85,90 Eur od 22.1.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

7. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie.

8. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové

tvrdeniastránniesúspornéahodnotasporuneprevyšuje1.000EUR,súddospelkzáveru,žesúsplnené
zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako
to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.

10. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

11.Vsúdenejvecibolomiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuvovecisamej oznámenénaúradnej

tabuli súdu dňa 10.10.2018, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2018.

12. Súd tak na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil žalobca
spolu so žalobou a na výzvu súdu, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec z hľadiska
právneho posúdenia posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto

dospel k nasledovným záverom:

13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, súd konanie v časti o zaplatenie 116,32 Eur zastavil.
Následne súd žalobu posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení zákona:

17. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť

úroky v najvyššie prípustnej výške.

20. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

21. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

22. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

23. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

26. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.27. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr

v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

28. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

29. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

30. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3

je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

31. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

32. Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie
tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní
jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.35. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od

01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Oznámením o poskytnutí
povolenéhoprečerpaniakžiadostireg.č.002216836Rzodňa13.7.2006(č.l.5spisu),Poslednouvýzvou

na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 31.5.2013 (č.l. 6), Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 1.8.2013
(č.l. 8 spisu), podacím hárkom (č.l. 9), Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 10-13), Obchodnými
podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu (č.l. 14-15 spisu), úrokovými sadzbami platnými
od 15.4.2013 (č.l. 16 spisu), stavom účtu žalovanej zo dňa 6.10.2015, doplnením žaloby (č.l. 22-23),
úrokovými sadzbami od 1.12.2009 (25), úrokovými sadzba od 1.11.2006, stavom účtu žalovanej (č.l.
27-28), sadzobníkom (č.l. 29).

37. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca na základe oznámenia o
poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti žalovanej č. 002216836R zo dňa 13.7.2006 poskytol
žalovanej povolené prečerpanie do výšky úverového limitu 5000,- Sk (165,97 Eur) na jej bežnom účte
4003810365/7500, pričom ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výške úrokovej sadzby

11,60 % ročne a sadzby úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne. V zmysle zmluvy o je sadzba platná,
pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú na inej sadzby podľa článku IV bodu 5 Obchodných podmienok
pre povolené prečerpanie. Žalobca uviedol, že žalovaná bola v omeškaní so splatením neuhradeného
povoleného prečerpania, a tak ju výzvou zo dňa 31.5.2013 vyzval na uhradenie sumy 103,30 Eur.
Následne v oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 1.8.2013 je oznámil, že z dôvodu porušenia zmluvných

povinností jej zosplatneniu úveru ku dňu 31.7.2013 a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 405,99 Eur
najneskôr do 11.8.2013. Žalobca uviedol, že výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu
podania žaloby sadzbu 18,90 % ročne. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho
zákonníka ku dňu 10.5.2016, je vo výške 8,05 % ročne z dlžnej čiastky. Žalobca poskytol dohodnutý úver
a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovanej eviduje ku dňu 6.10.2015 pohľadávku

vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 250,65 eur.

38. Súd vykonaným dokazovaním nemal pochybnosti o tom, že na žiadosť žalovanej o povolené
prečerpanie zo dňa 13.7.2006 žalobca umožnil žalovanej prečerpanie prostriedkov na bežnom účte do
výšky úverového limitu 5.000,- Sk (165,97 eur), avšak s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 11,60

% ročne s možnosťou čerpania od 13.7.2006. Zároveň nemal pochybnosti o tom, že strany sporu sa
dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je vo výške 15 % ročne, pričom k jej zmene môže dôjsť
na základe dohody strán podľa článku IV bodu 5 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu. Žalobcom predložené Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu
však neobsahovali článok IV bod 5, ale iba číselné a slovné označenia. Pričom z bodu 9 vyplýva, že

čiastky, zo zaplatením ktorých je majiteľ účtu v omeškaní budú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou
v Zmluve zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je dohodnutá v Zmluve. Úroky neuhradené
v termínoch splatnosti, prípadne iné neuhradené peňažné záväzky podľa zmluvy budú úročené iba
sadzbou úroku z omeškania, ktorá je uvedená v zmluve. Teda úroková sadzba povoleného prečerpania
vzťahujúca sa na záväzok žalovanej nie je v sume 18,90 % ročne ako uvádza žalobca, ale má byť vo

výške 11,60 % ročne ako je uvedené v zmluve, pretože z predložených listinných dôkazov nevyplýva
dohoda o inej výške úrokovej sadzby. Úrok z omeškania podľa zmluvy je vo výške 15 % ročne, avšak
žalobca si uplatnil iba zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne.

39. Súd tak právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479

Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu
o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú
zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď
žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v

zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaná pri
uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v
uvedenomznenípovažovaťzaspotrebiteľa.Predmetnúzmluvusúdvyhodnocovalajzaaplikáciezákonač. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovannú možno považovať za
spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa
zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky

a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom, okresný súd má za to, že zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebol preukázaný opak.

40. Súd nemal pochybnosti o tom, že po neúspešných pokusoch žalobcu o uhradenie splátky z

povoleného prečerpania žalovanou, žalobca oznámením o zosplatnení úveru dňa 1.8.2013 oznámil
žalovanej, že vzhľadom na skutočnosť, že je naďalej v omeškaní s plnením jeho záväzkov zo zmluvy,
stal sa dňa 31.7.2013 celý úver splatný a žalovanú vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu.

41. Pôvodne žalovaná dlžná suma 250,65 eur podľa skutkového vymedzenia v žalobe predstavuje
81,93 eur istinu, suma 79,78 eur riadny zmluvný úrok vyčíslený ku dňu 6.10.2015, úrok z omeškania

vo výške 48,53 Eur a nezaplatené poplatky vo výške 40,41 Eur. Podľa posledného výpisu z účtu (č.l.
26-28 spisu) vyčerpaná a nesplatená istina predstavuje sumu vo výške 81,93 eur.

42. Žalobca si popri istine, vyčíslenému riadnemu úroku, úroku z omeškania vyčíslenému do
zosplatnenia úveru (do 31.7.2013) a vyčíslil aj riadny úrok a úrok z omeškania po zosplatnení úveru

(od 1.8.2013) do 6.10.2015, no následne si uplatnil aj riadny zmluvný úrok z omeškania vo výške 18,90
% ročne zo sumy 81,93 Eura (istina) od do zaplatenia 7.10.2015 a zákonný úrok z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 202,12 Eur (istina a úroky z úveru a poplatky) od 7.10.2015 do zaplatenia.

43. Podľa názoru súdu, žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie istiny v sume 81,93 Eur, t.j.

uvedený nárok bol v konaní jednoznačne preukázaný. Čo sa týka nároku na zmluvný úrok je súd toho
názoru, že žalobca má nárok na zmluvne dohodnutý úrok vo výške 11,60 % ročne (nakoľko v konaní
nebola preukázaná dohoda o zmene zmluvného úroku na 18,90 % ročne ako žiadal žalobca), a to za
obdobie omeškania od prvého dňa čerpania úveru do zosplatnenia úveru, teda nie do 6.10.2015, ako si
žalobca v konaní vyčíslil a rovnako žalobcovi nevznikol ani nárok na zmluvný úrok z omeškania vo výške

18,90 % ročne od 7.10.2015 do zaplatenia ako žiada v petite žaloby. V tomto smere súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého
splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,

ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody

splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania

s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal

stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De

facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubejnadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto

konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže

spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí

absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len
sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému
výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru,
neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne

(podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Z
uvedených dôvodov súd vo zvyšnej uplatnenej časti úroky z omeškania zamietol.

44. Z ohľadom na vyššie uvedené, má súd za to, že súd považoval žalobu za dôvodnú v časti istiny
a v časti zmluvného úroku vo výške 11,6 % ročne od prvého čerpania úveru až do zosplatnenia úveru

dňa 31.7.2013, pričom vychádzal z jeho vyčíslenia ku dňu 31.7.2013 v sume 14,83 Eur, čo vyplýva z
výpisu žalovanej na č.l. 28 spisu.

45. Čo sa týka úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 8,05 % ročne a vyčíslil ho
ku dňu podania žaloby vo výške 48,53 Eur, súd je toho názoru, že ani na výzvu súdu tento nárok

dostatočne neodôvodnil a nepreukázal. V podaní doručenom súdu dňa 16.11.2015 žalobca uvádza,
že uvedené úroky z omeškania boli počítané z nedoplatkov na splátkach riadneho úroku, ktoré boli
splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a po zosplatnení úveru aj z nezaplatenej istiny. Súd
je toho názoru, že žalobca v tomto smere nepreukázal súdu, akým spôsobom k vyčíslenému úroku z
omeškania dospel. Zo samotného výpisu z účtu klienta výpočet uvedenej sumy nevyplýva. Okrem toho

súd poukazuje na skutočnosť, že úroky z omeškania majú sankčný charakter, preto veriteľovi patria
z istiny až po zosplatnení dlhu, za trvania protiprávneho stavu spočívajúceho v omeškaní dlžníka s
plnením celého zosplatneného dlhu. Zároveň z vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.11.2015 vyplýva, že úrok
z omeškania boli počítané z nedoplatkov na splátkach riadneho úroku, ktoré boli splatné k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca a po zosptlnanení úveru aj istiny. Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania zo zmluvných úrokov, a to s ohľadom na zákaz anatocizmu t.j. požadovania príslušenstva z
príslušenstva pohľadávky nemá (napr. judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého
senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 243. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002,
uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutía stanovisek“ ( R 5/2006), uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008). Keďže žalobca nemá nárok na

zaplatenie poplatkov za výzvy (k tomuto pozri bod 46. odôvodnenia), je zrejmé, že žalovaný sa nemohol
dostať do omeškania so zaplatením týchto poplatkov a žalobcovi tak nevznikol nárok ani na zaplatenie
úrokov z omeškania z týchto poplatkov.

46. Rovnako si žalobca uplatnil aj nárok na nezaplatené poplatky vo výške 40,41 Eur, ktoré pozostávali

z dvoch výziev, za ktoré si žalobca uplatnil poplatok po 35,- Eur. K uvedenému nároku uviedol, že časť
z poplatkov bola uhradená dňa 13.6.2013. Súd uvedený žalobný nárok považuje za nepreukázaný,
neodôvodnený a v rozpore s dobrými mravmi. Vyčíslenie poplatkov za dve zaslané výzvy u každej
vyčíslené v sume 35,- Eur s poukazom na sadzobník poplatkov súd považoval za nepostačujúce a
nepreukázané. Vo vzťahu k tomuto nároku v zmysle Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby súd

uvádza, že upomienka ani výzva nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala
povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné.
Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených
nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške 35,- Eursledoval výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním výzvy. Poplatok za upomienku, výzvu nemožno
chápaťaniakopoplatokzaslužbu,plnenie,ktoréjeposkytovanéspotrebiteľovi.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom

krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa

nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu v časti tohto
nároku považoval za neodôvodnenú.

47. Na základe vyššie uvedeného tak mal súd za preukázaný a dôvodný žalobný návrh v časti o
zaplatenie sumy spolu 96,67 Eur, pozostávajúci zo sumy 81,93 Eur titulom istiny a sumy 14,83 Eur
titulom zmluvného úroku do zosplatnenia úveru. Ďalej za dôvodný považoval súd nárok žalobcu na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 81,93
Eur odo dňa 1.8.2013 (t.j. deň po zosplatnení úveru) do zaplatenia. Nakoľko však žalobca súdu oznámil

v podaní doručenom dňa 5.10.2018, že žalovaná dňa 21.1.2016 uhradila sumu 116,32 Eur, čím uhradila
istinu (81,93 Eur), vyčíslený zmluvný úrok do zosplatnenia úveru (14,83 Eur). Súdom považovaný
dôvodný nárok žalobcu na zákonný úrok z omeškania súd vyčíslil za obdobie omeškania od 1.8.2013 do
zaplatenia predmetnej sumy žalovanou dňa 21.1.2016 je vo výške 16,32 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaná uhradila celú súdom uznanú pohľadávku žalobcu, a tak súd žalobu s ohľadom na späťvzatie

žaloby v sume 116,32 Eur vo zvyšnej časti zamietol.

48. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy
250,65 EUR s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 116,32 Eur súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP

dospelkzáveru,žezastaveniekonaniavtejtočastizavinilažalovaná,ktoráuhradilatútosumupopodaní
žaloby dňa 21.1.2016, a tak žalobca žalobu v tejto časti zobral späť. Preto v tomto smere bol úspešnou
stranou sporu žalobca. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške
46,41 % (116,32 EUR/ 250,65 EUR x 100%). Z uvedeného je zrejmé, že úspech žalobcu a žalovanej
v konaní je takmer u každého rovnaký, preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.