Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Csp/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117224127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:6117224127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu
žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03
HradecKrálové,Českárepublika,IČO:24785199,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouGallo,
s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému J. T., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 383,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 383,66 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 383,66 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci
vo výške 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu 1.553,26 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.216 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania. Poukázal na skutočnosť, že dňa 31.05.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť
Provident Financial, s.r.o. so žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569174840, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.360,00 Eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal
tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 vo výške 30,49 Eur, pričom posledná

splátka bola splatná dňa 25.07.2014. Pôžička bola žalovanému poskytnutá jednorazovo hotovostne.
Žalovaný uzavrel aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. 1 žalovanej zmluvy, za ktorú sa
žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 700,40 Eur, tiež v týždenných splátkach v celkovom počte
60 vo výške 11,67 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu
42,16 Eur. Zároveň sa žalovaný zmluvou zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky aj s úrokmi z
úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spoločnosti Provident na
žalobcu, táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaný svoje záväzky
voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi z uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil a dlžnú sumu
žalobcovi napriek predžalobnej výzve do dňa podania žaloby neuhradil, z titulu poskytnutej pôžičky
uhradilcelkovosumu976,34Eur.Žalobcasipretodlžnúsumuuplatnilžalobounasúde,pričomsiuplatnil
aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny dlžnej sumy vo výške 1.553,26 od 17.12.2016 do

zaplatenia.2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 22.09.2017 vyzval žalobcu, aby súdu
oznámil, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti ktorej sa rozpor netýka a to v časti istiny
vo výške 383,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016

do zaplatenia a v časti náhrady trov konania. Žalobcovi vytýkal, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 569174840 zo dňa 31.05.2013 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu - obchodnou
spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalovaným musí (okrem všeobecných náležitostí zmluvy
o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka) obsahovať aj osobitné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (31.05.2013). Upomínací súd s
poukazom na § 9 ods. 2 písm. g) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval spotrebiteľský úver
poskytnutý žalovanému v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca predloženou zmluvou a prehľadom splátok a úhrad preukázal,
že žalovanému bola reálne poskytnutá suma 1360,00 Eur a žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 976,34

Eur. Z uvedených dôvodov vzniklo žalobcovi právo iba na úhradu časti úverovej istiny, t. j. vo výške
383,66 Eur.

3. Žalobca následne v písomnom podaní oznámil súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v
časti, v ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 383,66 Eur s príslušným úrokom z omeškania,

vrátane náhrady trov konania a v prevyšujúcej časti, vzal žalobu späť.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 06.10.2017 vydal platobný rozkaz v súlade
s ustanovením § 145 ods. 3 CSP zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti, ktorej sa
rozpor netýkal, t. j. v časti istiny vo výške 383,66 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 383,66 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a v časti nároku na náhradu trov konania. Žalovaný
v zákonnej lehote podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorým pohľadávku žalobcu
neuznal v celom rozsahu a odpor odôvodnil tým, že jeho osobné údaje aj podpis pod zmluvou boli
zneužité neznámou osobou. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle
§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu

súdu na jej prejednanie.

5. Žalobca k podanému odporu uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých
by bolo možné žalobu považovať za nedôvodnú. Žalovaný nepreukázal, že jeho osobné údaje boli
zneužité neznámou osobou . Žalovaný v zmysle výpisu splátok splácal čiastočne poskytnutú pôžičku

pričom tieto splátky splácal v hotovosti sprostredkovateľom právneho predchodcu žalobcu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.05.2018. Žalovaný nereagoval na vyjadrenie žalobcu,
ani na výzvy súdu, nepreberal súdne zásielky a pojednávanie sa nezúčastnil. Žalobca svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 15.05.2017 z dôvodu hospodárnosti konania s

úmyslom predísť navyšovaniu trov konania. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho
právneho zástupcu a žalovaného, podľa § 180 Civilného sporového poriadku.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný
skutkový stav.

8. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569174840 zo dňa 31.05.2013 (ďalej len „Zmluva o úvere č.
„569174840“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.360,00 Eur, pričom
bolo určené, že celkové náklady žalovaného podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, s tým, že úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 %

ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 195,84 Eur, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 273,36
Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 569174840 tak
predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm.
h) zákona č. 129/2010, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č.
569174840, bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere

č. 569174840 a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 1.829,20 Eur.
Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe
Zmluvy o úvere č. 569174840 predstavovala 48,52 %. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splatiť žalobcovi
v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bolaurčená sumou 30,49 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola určená sumou 30,29 Eur. Úver bol
poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru
a dlžnej sumy bol určený na siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy o úvere č. 569174840.

9. Zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 31.05.2013 (ďalej len „Zmluva o zabezpečení
č. „569174840“) vyplýva záväzok žalobcu žalovanému za odmenu pravidelne poskytovať službu,
spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý
bol žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569174840 uzavretej medzi

žalovanýmažalobcom,avjejbezodkladnompoužitínaúčelyúhradysplátkyspotrebiteľskéhoúveru,ato
spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere; a zároveň záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnutie
tejto služby celkovú odmenu vo výške 700,40 Eur, a to v 60 pravidelných splátkach - v 59 týždenných
splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 11,67 Eur a poslednej splátke vo výške 11,87 Eur, počas
doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10. Z Výpisu splátok a úhrad žalovaného k Zmluve č. 569174840, vyplýva, že žalovaný splátkami v
jednotlivých obdobiach uhradil celkovo sumu 976,34 Eur

11. Z listu - Predžalobnej výzvy - zo dňa 01.06.2017 vyplýva, že v dôsledku, že žalovaný riadne
nesplácal úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569174840 a Zmluvy o

zabezpečení splátok úveru, ho žalobca vyzval, aby uhradil dlžnú sumu vo výške 1.572,82 Eur najneskôr
do 09.06.2017, a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote dlh neuhradí, podnikne proti nemu
právne kroky za účelom jeho súdneho vymáhania. Súd sa tiež oboznámil s Oznámením o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2016.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

13. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 30. 09.2013, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 569174840 (ďalej len „Občiansky zákonník“):

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09. 06.
2013, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere č. 569174840 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa ust. § 191 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadana všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
17. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak

povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany

za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti
tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

18. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových
tvrdení. Splnenie tejto povinnosti nie je možné od strán sporu vynucovať. V súvislosti s dokazovaním sa
treba zaoberať otázkou dôkazného bremena a jeho významom pre rozhodnutie súdu. Dôkazné bremeno
možno charakterizovať ako povinnosť strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, ktoré sú relevantné k posudzovanej veci, a teda sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé

rozhodnutie súdu. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena teda znamená, že stranu sporu,
ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností a toto “bremeno neuniesla“,
nebude v konaní úspešná. Nestačí, že strana označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich
tvrdení. Všeobecne možno preto vyjadriť, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme
je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo a na druhej strane

žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu
uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal.
19. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú
existenciu uplatňovaného práva, kedy jeho obrana spočívala jedine v konštatovaní, že úverovú zmluvu
nepodpisoval on a jeho osobné údaje mali byť zneužité neznámou osobou. Na podporu svojich

tvrdení nepredložil súdu žiadny dôkaz, ani nenavrhol doplnenie dokazovania. Navyše súd poukazuje
na nečinnosť žalovaného, ktorý vôbec nereagoval na výzvy súdu a nepreberal ani súdne zásielky.
Žalobca naopak preukázal v konaní dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie
skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok. Predložil súdu Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísaných žalovaným ako Výpis splátok,

z ktorých vyplýva, že žalovaný značnú časť požičanej sumy aj splatil.

20. S poukazom na uvedené, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení,
v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech. Žalobca naopak svoje
„dôkazné bremeno“ uniesol, keďže predložil konajúcemu súdu vyššie citované dôkazy nevyvrátené

žalovaným. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy na základe platnej a účinnej zmluvy uzavretej so žalobcom
dňa 31.05.2013. Vychádzajúc z jednotlivých listinných dôkazov predložených žalobcom a následnom
čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v upomínacom konaní, súd konštatuje, že vyčíslenie pohľadávky
žalobcu v žalobe je dôvodné nakoľko žalobca si v konaní uplatnil len plnenie, ktoré poskytol žalovanému,

znížené o uhradené splátky, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a nezaoberal sa viac
skúmaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.

21. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške
5,00 % ročne sú v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením

§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k
prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 5,00 % ročne. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splatením celého úveru najneskôr dňa 16.12.2016, keď mu bolo žalobcom oznámené
postúpenie pohľadávky, úroky z omeškania boli preto priznané od 17.12.2016, a to zo sumy istiny, na

ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojenís ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).