Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234308
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113234308.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: D. I., L.. X.X.XXXX, J. C. Š.,

zastúpený:AdvokátskakanceláriaBABIN,PETKO&PARTNERS,s.r.o.,sosídlomPrešov,Hlavná29,pr
otižalovanému:PoľnohospodárskedružstvoBraniskovŠirokom,sosídlomŠiroké495,IČO:00201022,
zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 71,35 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od
1.10.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96%.
Slovenská republika m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2013 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia predstavujúceho
trhovénájomnézaužívaniejehopodieluX/XXparcelyKNXXXkat.úz.Y.žalovaným.Vžalobevychádzal
z nájomného 0,50 Eur/m2/rok, čo pri jeho podiele predstavujúcom výmeru 4 612,65 m2 činí ročne
2306,33 Eur a za dva roky činí 4612,66 Eur. Žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne

od 1.10.2013. Neskorším podaním zo dňa 29.9.2014 (č.l. 64) na základe znaleckého posudku Ing.
Milana Gardoša č. 72/2014 vychádzajúc z nájomného vo výške 0,40 eur/m2/rok zmenil žalobu tak, že sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za obdobie od 26.11.2011
do 26.9.2014 vo výške 5.227,67 Eur.

2. Súd vyššie uvedenú zmenu žaloby pripustil právoplatným uznesením č.k. 11C/3/2014-68 zo dňa
14.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.10.2014.

3. Žalovaný uznal základ nároku, nesúhlasil však s jeho výškou. Pôvodne za relevantné považoval
nájomné dohodnuté v nájomnej zmluva s právnym predchodcom žalobcu, ktoré stále platí aj pre žalobcu
s poukazom na § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Súhlasil tiež s výškou nájomného
ustáleného znaleckým posudkom Ing. Zajoncovej a to s použitím zákona č. 504/2003 Z.z. a vyhlášky
č. 38/2005 Z.z., teda so sumou 33,75 Eur.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich písomnými vyjadreniami, nájomnou zmluvou zo
dňa 22.11.2000, výpisom z LV č. XXX kat. úz. Y., výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo dňa 16.9.2013, znaleckým posudkom č. 8/2015 Ing. Júlie Zajoncovej, kolaudačným rozhodnutím
Obvodného úradu životného prostredia Prešov č. ŽP-ŠSS4002/1993, znaleckými posudkami Ing. PavlaJurku č. 61/2014, Ing. Milana Gardoša č. 72/2014, geometrickým plánom GEOING - Ing. Ján Dzurišin,
ortofotomapou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca je spoluvlastníkom parcely KN XXX - ornej pôdy o výmere 13179m2 v podiele 7/20, ako to
vyplýva z LV č. XXX kat. úz. Y., pričom tento podiel nadobudol darovacou zmluvou E. XXX/XXXX od C. I..

6. V čase, keď vlastníkom tohto podielu bol ešte C. I., bola uzavretá písomná nájomná zmluva medzi
ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 22.11.2000 na 15 rokov. Ako predmet zmluvy

v čl. I sú uvedené len poľnohospodárske pozemky o výmere 3,49 ha. Výška nájomného bola dohodnutá
v čl. 3 - 220,- Sk/1ha, čo je 2,5% z priemernej ceny poľnohospodárskej pôdy.

7. Medzi stranami je nesporné, že predmetnú parcelu užíva žalovaný, pričom sa na nej nachádzajú
stavby, ktoré sú konkretizované aj v znaleckom posudku č. 8/2015 Ing. Júlie Zajoncovej. Na spornej
parcele, ktorá je znázornená aj na orto-foto snímke mapy je evidentné, že je zastavaná budovami

a podľa zistenie znalkyne na mieste samom konkrétne skladom, senníkom, bitúnkom a príjazdovou
panelovou komunikáciou. Táto parcela sa nachádza v areáli hospodárskeho dvora žalovaného v
intraviláne obce. Súčasťou znaleckého posudku je aj potvrdenie obecného úradu Y. o tom, že na parcele
T. R. XXX sa nachádza budova vážnice (mostová váha postavená 15.3.1964, zemiakáreň so senníkom
postavená 7.8.1969, kravín postavený 20.6.1961, ovčín postavený 15.5.1964 zrekonštruovaný na

bitúnok a napokon sklad priemyselných hnojív postavený 5.4.1984).

8. To, aké stavby sa nachádzajú na spornej parcele je zjavné aj zo znaleckého posudku znalca z odboru
stavebníctvaIng.PavlaJurkuč.31/2014,ktorýakolistinnýdôkazpredložilžalobcazaúčelomstanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu sporného pozemku. V ňom sa konštatuje, že parcela č. 379 zapísaná v

katastri nehnuteľnosti ako orná pôda je zastavaná stavbami (sklad, senník a bitúnok), panelovými
komunikáciamiatvoríčiastočnýpozemokvareálipoľnohospodárskehopodniku(hospodárskehodvora).

9. Žalobca predložil aj ďalší znalecký posudok opäť znalca z odboru stavebníctva Ing. Milana Gardoša
č. 72/2014, ktorý vypočítal všeobecnú hodnotu nájmu za jeden rok za užívanie spornej parcely vo výške

0,40 Eur/m2/rok. V zmysle tohto znaleckého posudku napokon žalobca aj upravil svoj žalobný návrh,
pričom voči tomuto znaleckému posudku žalovaný nemal žiadne výhrady. Aj v tomto posudku znalec
konštatuje, že v južnej časti spornej parcely stojí sýpka, severným smerom senník a časť maštale a
v severnej časti stojí na časti parcely aj bitúnok. Na pozemku sa nachádzajú tiež panelové, betónové
vnútro areálové komunikácie a pozemok priľahlý k stavbám. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj

orientačné zakreslenie parcely KN 379 do satelitnej mapy, ktoré jasne preukazuje rozsah zastavania
spornej parcely.

10. V tomto spore súd ustanovil znalca z odboru poľnohospodárstva za účelom ustálenia primeraného
a obvyklého nájomného za užívanie parcely T. XXX v podiele 7/20 za obdobie od 26.11.2011 do

26.9.2014. Znalkyňa Ing. Júlia Zajoncová vo svojom znaleckom posudku č. 8/2015 vyčíslila nájomné
v závislosti od hodnoty BPEJ, ktorá je základnou mapovou a oceňovacou jednotkou bonitácie
poľnohospodárskych pôd. Nájom parcely R. - T. XXX, ktorá je v C KN vedená ako zastavaná plocha
znalkyňa vypočítala podľa zákona č. 504/2003 Z.z. vzhľadom na zastavanosť tejto parcely stavbami
slúžiacimi na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 (§ 1 ods. 2).

11. Znalkyňa poukázala na to, že výpočet hodnoty nájmu za pozemky podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o
výške nájomného najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy používa aj SPF ako najväčší správca
pôdy v SR, ktorý stanovuje minimálne nájomné za zastavané plochy v areáloch hospodárskych dvorov
a k roku 2014 zvýšil percento z 2,5 na 3,667% z úradnej ceny, pričom každý rok bude toto percento

upravovať podľa inflácie.

12. Znalkyňa vypočítala cenu 1% nájmu za jeden rok, vychádzajúc z hodnoty BPEJ za predmetný
pozemok na 4,2297 Eur. Za obdobie od 26.11.2011 do 31.12.2013 určila nájomné v rozsahu 2,5%
za výmeru 4612,65 m2 (podiel žalobcu) vo výške 22,2204 Eur a za ďalšie obdobie do 26.9.2014 po

zohľadnení vyššieho percenta - 3,7% ho určila vo výške 11,533 eur, spolu po zaokrúhlení ide o sumu
33,75 Eur.13. Znalkyňa zdôraznila, že hodnotu nájomného 2,5% a 3,7% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy
určila z porovnateľných hodnôt nájmov v okolitých poľnohospodársky hospodáriacich subjektov pri
rovnakom spôsobe užívania t.j, zastavanými stavbami na poľnohospodárske účely. Napokon aj v

pôvodnej nájomnej zmluve bol s C. I. nájom určený vo výške 2,5% z ceny pôdy.

14. S týmto znaleckým posudkom nesúhlasil žalobca, keďže spochybňoval správnosť výpočtu
nájomného podľa zákona č. 504/2003 Z.z., nakoľko v registri C KN je sporná parcela vedená ako
zastavaná plocha a preto znalecký posudok by mal vypracovať znalec na oceňovanie nehnuteľnosti,

ktorý by nájomné určil podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Spochybnil tiež charakter poľnohospodárskeho
pozemku s poukazom na § 2 písm. b/ zákona č. 140/2014 Z.z., v zmysle ktorého za poľnohospodársky
pozemok sa nepovažuje pozemok v zastavenom území obce. Napokon žiadal zohľadniť aj to, že budova
bitúnku bola zrekonštruovaná až po 24.6.1991 a ako dôkaz o tejto skutočnosti predložil neskôr aj
kolaudačné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Prešov č. Ž. Š. XXXX/XXXX zo dňa
29.10.1993. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ním bolo povolené užívanie stavby „rekonštrukcia

ovčina na bitúnok“ na parcele č. XXX kat. úz. Y..

15. Žalovaný voči znaleckému posudku Ing. Zajoncovej nemal žiadne pripomienky.

16. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 11C/3/2014-126 zo dňa 30.10.2015,

ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi len sumu 33,75 Eur s úrokmi z omeškania 5,5% ročne od
1.10.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd pritom vyhodnotil nájomnú zmluvu uzavretú
medzi stranami ako absolútne neplatnú pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a z toho
vyvodil, že žalovaný užíva pozemok, ktorého žalobca je spoluvlastníkom bez právneho dôvodu, čím
dochádza u neho k bezdôvodnému obohateniu. Sporná bola výška bezdôvodného obohatenia a najmä

spôsob jeho výpočtu a to konkrétne či je potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy - vyhlášky
č. 492/2004 alebo špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 504/2003 Z.z. a s ním súvisiacej
vyhlášky č. 38/2005 Z.z.

17. Súd v spomínanom rozsudku poukázal na pôsobnosť zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme

poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktorá je upravená
v § 1 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia v znení novely zákonom č. 571/2007 Z.z. účinnej od 1.1.2008
pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto
pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, ako aj iný pozemok
prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu

tým nie sú dotknuté.

18. Súd mal za nepochybne preukázané, že na spornej parcele boli do 24.6.1991 vybudované stavby
slúžiace na poľnohospodárske účely a to rastlinnú a živočíšnu výrobu, konkrétne sklad, senník, ovčín,
z ktorého bol neskôr rekonštruovaný bitúnok vrátane príjazdovej komunikácie ku týmto stavbám. Podľa

súdu je irelevantné, že bitúnok bol zrekonštruovaný po dátume 24.6.1991, keď pôvodná stavba, z
ktorej bol rekonštruovaný, a to ovčín, bola postavená do uvedeného termínu a nepochybne slúžila
na poľnohospodárske účely. Je nelogické a bolo by to aj v rozpore s účelom tejto špeciálnej právnej
normy, ak v prípade rekonštrukcie stavby poľnohospodárskej budovy a zmene jej využitia by nemal
byť použitý tento osobitný zákon. Jeho podstatou je okrem iného osobitné posudzovanie hodnoty

pozemkov a nájomného ako podľa všeobecnej právnej úpravy, ktorou je vyhláška č. 492/2004 Z.z.,
keďže je vo verejnom záujme tento iný prístup. Iný výklad by znamenal, že príslušný subjekt užívajúci
poľnohospodársku pôdu a podnikajúci v poľnohospodárstve by bol obmedzovaný v investíciách, často
krát nevyhnutných, smerujúcich k rekonštrukcii pôvodných stavieb a to aj s dôsledkom zmeny ich
charakteru. Rozhodujúce je podľa súdu to, že stále ide o stavbu slúžiacu na poľnohospodárske účely

stojacu na mieste pôvodnej stavby postavenej v relevantnom období. Iný výklad by bol nelogický a
nepraktický, znamenal by, že časť užívania parcely by bola posudzovaná podľa zákona č. 504/2003 Z.z.
a len tá časť, na ktorej by stála rekonštruovaná stavba by mala byť posudzovaná podľa iného právneho
predpisu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na dôvodovú správu k zákonu č. 504/2003 Z.z., z ktorej
je zrejmý sledovaný verejný záujem. V nej sa totiž uvádza, že cieľom tohto zákona je zohľadnenie

špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov ako aj ochranu verejných záujmov
spojenýchspozemkamipriichvyužívanívpoľnohospodárstvealesníctve.Účelomjepodporiťintenzívnu
ekonomickú poľnohospodársku výrobu a zohľadniť skutočnosť, že využitie pôdy na poľnohospodárskuvýrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú
techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.

19. Súd teda právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom
od 1.1.2008.

20. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,

pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu 11a.

21. Týmto osobitným predpisom, ako to vyplýva z poznámky 11a je § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Z.z.
v znení zákona č. 549/2004 Z.z.

22. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách podrobnosti
o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9 ods. 11 a 12
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

23. Týmto všeobecným právnym predpisom je vyhláška ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005
Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.

24. Podľa § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú
plochu sa určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v

prílohe č. 1.

25. Pokiaľ teda znalkyňa Ing. Zajoncová vo svojom znaleckom posudku vychádzala z tejto osobitnej
právnej úpravy - zákona č. 504/20003 Z.z. a vyhlášky č. 38/2005 Z.z. postupovala správne. Súd sa
v celom rozsahu stotožnil s jej znaleckým posudkom, v ktorom vychádzala z porovnania nájomného

obdobných zastavaných pozemkov poľnohospodárskymi stavbami pokiaľ ide o stanovenie percenta z
ceny poľnohospodárskej pôdy, čo napokon korešpondovalo aj s výškou nájomného dohodnutého medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe len
čiastočne a to pokiaľ ide o sumu 33,75 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. K námietkam žalovaného ohľadom kultúry spornej parcely súd uvádza, že napriek vyjadreniu
znalkyne Ing. Zajoncovej o tom, že parcela R.-T. XXX je v registri C-KN vedená ako zastavaná plocha
pod parcelou č. XXX/X súd uvádza, že toto tvrdenie nemal za preukázané. K uvedenej parcele totiž
list vlastníctva založený nie je a spomínaná parcela Q.-T. XXX/X je až o výmere 127 535 m2 a nie je
zrejmé, z akých parciel bola vytvorená. Súd však túto pripomienku považuje, vzhľadom na vyslovený

právny názor, za irelevantnú.

27. K ďalšej pripomienke žalobcu súvisiacej s charakterom poľnohospodárskeho pozemku s poukazom
na § 2 písm. b/ zákona č. 140/2014 Z. z. súd uvádza, že je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že
charakter poľnohospodárskeho pozemku vymedzený pozitívne a negatívne v § 2 zákona č. 140/2014

Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sa týka len posudzovania pozemku pri
nadobúdaní poľnohospodárskych pozemkov prevodom, čo je zreteľne uvedené v § 2 ods. 2 citovaného
zákona: „Za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje: pozemok v zastavanom
území obce (písm. b/).“ Dôležité je to, že zákon č. 504/2003 Z. z., ktorý podľa názoru súdu je potrebné
aplikovať na posúdenie uplatneného nároku žiadnu takúto úpravu nezaviedol, a preto nie je možné

v tomto prípade aplikovať na posúdenie charakteru pozemku iný právny predpis, ktorého pôsobnosť
zákonodarca vymedzil na celkom iné účely a právne vzťahy.

28. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Napriek tomu, že strany nemali návrhy na doplnenie
dokazovania, keďže vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu v záverečnom prednese, ktorý len ponechal

na zváženie súdu, či nie je potrebné vypočuť zástupcu žalovaného ohľadom užívania parciel, hoci tento
už bol k týmto okolnostiam vypočutý a právny zástupca v spomínanom záverečnom prednese jasne
uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštanciezrušil okrem vyhovujúceho výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP uznesením č.k. 9Co/7/2017-180
zo dňa 5.10.2017.

29. Súd druhej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal len jednou stavbou, ktorá navyše
stojí len na nepatrnej časti spornej parcely a to bitúnkom s tým, že je otázne, či jeho využívanie je
využívaním poľnohospodárskej pôdy (hoci vo vzťahu k stavbám je to podľa názoru súdu prvej inštancie
irelevantné) a zároveň našiel aj odpoveď v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002 z
28.1.2002 s poukazom na ďalšie nariadenia č. 852/2004 a 853/2004, ktoré definujú poľnohospodársku

prvovýrobu, ktorou je aj chov hospodárskych zvierat, ale ešte pred zabitím. Uložil preto súdu prvej
inštancie zistiť, či bitúnok slúži poľnohospodárskej prvovýrobe, ak nie, súd sa má vyporiadať s tým, či
nie je dôvod na inú výšku bezdôvodného obohatenia než rozhodol. Je logické, že súd druhej inštancie
dospel k záveru, že ak bitúnok neslúži poľnohospodárskej prvovýrobe, potom nie je na mieste výška
bezdôvodného obohatenia za užívaný pozemok pod touto stavbou podľa zákona č. 504/2003 Z.z.,
pretože inak by napadnutý rozsudok nezrušil.

30. Súd prvej inštancie môže len konštatovať, že spomínaný zákon č. 504/2003 Z.z., ako špeciálny
právny predpis má prioritu pred všeobecnou právnou úpravou podľa zásady lex specialis derogat legi
generali. Zákon č. 504/2003 Z.z. však vôbec neuvádza poľnohospodársku prvovýrobu v § 1 ods. 2, ktorý
upravuje jeho pôsobnosť, ale používa pojem „stavby slúžiace na poľnohospodárske účely“. Súd je však

viazaný vysloveným právnym záverom súdu druhej inštancie a konštatuje, že bitúnok nepredstavuje
poľnohospodársku prvovýrobu a preto primerané nájomné za užívanie pozemku pod ním súd ustálil v
súlade so znaleckým posudkom Ing. Milana Gardoša, teda podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Doplnil teda
dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctva Ing. Milana Gardoša č. 74/2014, ktorý
predložil žalobca a ktorý je potrebné považovať za listinný dôkaz, nakoľko nemá náležitosti súkromného

znaleckého posudku. V ňom sa uvádza, že na parcele E 379 je sýpka, senník, časť maštale a v severnej
časti stavba bitúnku. Všeobecnú hodnotu nájmu znalec vypočítal podľa vzorca z kapitoly G prílohy č.
3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a priemernú výšku nájomného za jeden rok ustálil na 0,40 Eur/m2/rok za
obdobie od 26.11.2011 do 25.11.2013. Voči tomuto znaleckému posudku žalovaný nemal výhrady.

31. Žalobca predložil aj geometrický plán GEOINGU - Ing. Ján Dzurišin č. 34/2015 overený 23.9.2015,
ktorý súd použil za účelom zistenia presnej výmery časti spornej parcely, na ktorej stojí bitúnok. Podľa
tohto geometrického plánu jedná sa o novovytvorené parcely T. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX S. XXX/XX
o celkovej výmere 181m2.

32. Súd druhej inštancie vo svojom rozhodnutí sa vôbec nevyjadril k ďalším stavbám a ako už súd
uviedol, vytkol len posúdenie výšky nároku za užívanie pozemku pod bitúnkom, čo súd prvej inštancie
vníma tak, že odvolací súd nemal výhrady voči posúdeniu nároku za užívanie pozemku mimo bitúnku.

33. Už v predchádzajúcom rozsudku bolo konštatované, že parcela KN E 379 je zastavaná skladom,

senníkom, bitúnkom a príjazdovou komunikáciu a poukázané bolo na znalecký posudok Ing. Zajoncovej,
ale aj ortofotomapu, v ktorej rozsah zastavania parcely je zrejmý a zrejmý bol aj súdu druhej inštancie,
keďže je pravdou, že sporná parcela nie je súvisle zastavaná v celom rozsahu stavbami. Napriek tomu
súd druhej inštancie vyjadril nesúhlas len so spôsobom výpočtu bezdôvodného obohatenia za pozemok
pod bitúnkom.

34. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním obhliadky a výsluchom zástupcov žalovaného
za účelom zistenia stavieb nachádzajúcich sa na spornej parcele súd považuje sa neopodstatnený a
nelogický vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania a predovšetkým skutočnosť, že strany sa
zhodli na tom, aké stavby sú na parcele. V tejto súvislosti súd pripomína, že už na prvom pojednávaní

21.3.2014 právny zástupca žalovaného a vtedajší zástupca žalobcu (jeho otec) zhodne uviedli, že jedná
sa o senník, sklad obilnín (sýpku) a časť bitúnku. Tak vypovedali na tomto pojednávaní aj predseda
žalovaného a člen predstavenstva. V zhode s týmito vyjadreniami vypovedal na ďalšom pojednávaní
1.10.2014 aj žalobca. Tieto stavby a navyše panelové komunikácie, ktoré sa nachádzajú na spornej
parcele boli konštatované aj v znaleckom posudku Ing. Jurku, ktorý založil do spisu žalobca a to isté,

ale navyše aj časť maštale sa uvádza aj v znaleckom posudku Ing. Gardoša a napokon v znaleckom
posudkuIng.Zajoncovej.Zortofotomapyjenepochybnékdeanaakejčastiparcelysaspomínanéstavby
nachádzajú, preto súd nevidí dôvod pre navrhovanú obhliadku. Tento dôkaz je nelogický aj preto, že
sporná parcela je len časťou oploteného areálu žalovaného, nie je v prírode nijako vyznačená a pretoby ani nebolo možné na mieste samom zistiť presne rozsah zastavania len tejto jednej parcely. Ten je
však zrejmý zo spomínanej ortofotomapy. Z tých istých dôvodov súd nepovažoval za potrebné znovu
vypočúvať zástupcov žalovaného, keďže títo už k danej okolnosti vypočutí boli.

35. Súd prvej inštancie teda doplnil dokazovanie len v tej súvislosti, ktorú uviedol odvolací súd ako
dôvod zrušenia rozsudku, teda v súvislosti so stavbou bitúnku. Preto nepovažuje za relevantnú aktuálnu
argumentáciu právneho zástupcu žalobcu na predposlednom pojednávaní, že na časti parcely má
žalovaný uloženú guľatinu. Podľa žalobcu ide o tú časť, ktorá na spomínanom geometrickom pláne

je znázornená ako parcela KN 535/15. Na tejto časti ako to vyplýva aj z geometrického plánu alebo
ortofotomapy nepochybne nestojí budova, čo však bolo zrejmé súdom vrátane odvolacieho súdu aj v
predchádzajúcom štádiu konania. Súd prvej inštancie napriek ilerevancii tohto tvrdenia však dodáva, že
aj podľa spomínaného geometrického plánu ide o zastavanú plochu, na ktorej je dvor. Súd túto plochu
považuje za komunikačný priestor - v spomínaných troch znaleckých posudkoch sa totiž uvádzajú aj
panelové a betónové komunikácie nachádzajúce sa na spornej parcele a tie podľa súdu sú nevyhnutné

pre užívanie poľnohospodárských stavieb, ktoré nepochybne na tejto parcele sa nachádzajú a preto
je irelevantné, že žalovaný v súčasnosti má na danej ploche uloženú guľatinu. K užívaniu každej
poľnohospodárskej stavby je totiž nevyhnutný aj určitý manipulačný a komunikačný priestor a preto nie
je správne, aby špeciálna právna úprava v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. sa používala len k tej ploche,
ktorá je zastavaná poľnohospodárskymi budovami, ale má sa použiť aj k súvisiacim stavbám a priľahlým

pozemkom, ktoré sú nevyhnutné pre riadne užívanie daných poľnohospodárskych stavieb. Iný výklad
by bol v rozpore s účelom zákona č. 504/2003 Z.z. a súvisiacich predpisov a bol by likvidačný vo vzťahu
k žalovanému, či iným osobám, ktoré majú v predmete činnosti poľnohospodársku produkciu, keďže je
v celospoločenskom záujme poľnohospodársku činnosť rozvíjať a nie ju likvidovať.

36. Nárok žalobcu bol posúdený podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

40. Je nesporné, že žalovaný užíva parcelu KN 373, ktorej spoluvlastníkom je žalobca a užíva ju bez
právneho dôvodu. Dochádza tým na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške primeraného a
obvykléhonájomného.Bezdôvodnéobohatenietotižvznikánielenvprípade,aksaprotiprávnerozmnoží

majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby
obohatený plnil svoje povinnosti (R 25/1986).

41. Vychádzajúc z právneho názoru, ktorý je zrejmý vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia súdu druhej
inštancie ohľadom pozemku pod stavbou bitúnku súd ustálil, že bitúnok stojí na časti parcely KN XXX o

výmere 181m2, z ktorej plochy žalobcovi patrí len spoluvlastnícky podiel X/XX, čo je 63,35m2. Znalec
Ing. Gardoš určil primerané nájomné vo výške 0,40 Eur/m2/rok, čo za žalované obdobie dvoch rokov
a 10 mesiacov činí 71,8 Eur.

42. Vo zvyšku spornej parcely súd zotrval na spôsobe ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia podľa

záverov v predchádzajúcom rozsudku. Celá parcela KN XXX má výmeru 13.179m2, po odpočítaní
plochy 181m2 (pozemok pod bitúnkom) ide o plochu 12.998m2, z toho podiel žalobcu 7/20 činí 4.549m2.
Podľa metodiky znalkyne Zajoncovej, ktorá považovala za primerané nájomné za obdobie od 26.11.2011
do 31.12.2013 vo výške 2,5% z ceny pôdy za užívaných 4612m2 vo výške 22,22 Eur, takže za 4.549 m2
ide o nájomné vo výške 21,75 Eur (22,22:4612x4515) a za obdobie od 1.1.2014 do 26.9.2014 nájomné

predstavuje 3,7% z ceny pôdy. Znalkyňa ho vyčíslila na 11,53375 Eur, takže za 4515m2 činí 11,29 Eur
(11,53:4612x4515). Úhrnne toto nájomné za užívanie pozemku mimo bitúnku teda činí 33,04 Eur (21,75
+ 11,29).43. Žalobcovi teda prislúcha nárok vo výške 104,84 Eur za žalované obdobie (71,8 Eur za užívanie
pozemku pod bitúnkom a 33,04 Eur za zvyšný pozemok) a keďže predchádzajúcim rozsudkom súdu
prvej inštancie bol právoplatne priznaný nárok vo výške 33,75 Eur, po jeho odpočítaní predstavuje tento

nárok sumu 71,09 Eur. Súd preto považoval za dôvodné, pokiaľ ide o istinu, vyhovieť žalobe len v tejto
časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.

44. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

45. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

49. V danom prípade žalobca vyzval žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia listom zo dňa
16.9.2013, pričom tento list nepochybne bol žalovanému doručený, čo vyplýva z jeho odporu voči
platobnému rozkazu a preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa ich uplatnenia.

50. O nároku na náhradu trov konania strán bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP
podľa pomeru úspechu strán v spore. Úspešnejší bol žalovaný a to v podiele 98% a žalobca mal úspech
len v podiele 2% (priznaných 104,84 Eur ku uplatneným 5227,67 Eur). Súd teda priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 96% (98 - 2). Súd nezistil žiadny dôvod pre
nepriznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.

51. Súd navyše musel rozhodovať aj o nároku štátu na náhradu trov konania vzhľadom na to, že v
spore bola pribratá znalkyňa Ing. Zajoncová a napriek tomu, že súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť
preddavok na toto znaleckého dokazovanie, žalobca ho neuhradil a preto priznané znalečné znalkyni vo
výške 167,09 Eur bolo jej uhradených zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na výsledok sporu s použitím

analogie legis ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania
len vo vzťahu k žalobcovi vzhľadom na to, že žalovaný bol neúspešný len v nepatrnom rozsahu, teda
v podiele 2%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.