Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214010225
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Michálik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3214010225.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a
sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom
28. novembra 2018 v Bratislave, v trestnej veci obvinených R. Y. a C. Y., pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní týchto obvinených proti uzneseniu Krajského súdu v
Trenčíne z 8. novembra 2016, sp. zn. 23To/88/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených R. Y. a C. Y. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo 4. mája 2016, sp. zn. 3T/108/2014 (ďalej len ako
„okresný súd" alebo „prvostupňový súd"), uznal obvinených za vinných zo zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v čase okolo 8.50 hod. dňa 2. septembra 2013 z dvora rodinného domu č. XX v B. D., obvinená R. Y.,
expanznou zbraňou - samonabíjacou pištoľou značky EKOL AGENT čiernej farby, výrobné číslo W.-
XXXXXXX, z bezprostrednej blízkosti namierila na poškodeného E. P., nachádzajúceho sa na pozemku
rodinného domu č. XX vo vlastníctve rodičov poškodeného a súčasne ho slovami: „vyzývam ťa, vypadni
odtiaľto do ..., vypadni do ..., vypadni do .... (uvedením trikrát neslušného slova bližšie uvedeného v spise
a v napadnutom rozsudku), tu nemáš čo robiť...", nútila, aby z miesta odišiel, zatiaľ čo obvinený C. Y. na
poškodeného E. P. huckal psa, ktorého mal uviazaného na vôdzke a tohto držal v tesnej blízkosti nôh
poškodeného, následne namieril poškodenému do tváre bližšie nešpecifikovaným sprejom a so slovami:
„vypadni do ...., (uvedením neslušného slova bližšie uvedeného v spise a v napadnutom rozsudku),
poškodeného nútil opustiť pozemok rodinného domu č. XX a nevykonať zamýšľané stavebné práce na
dome č. XX.

Obvineným bol za to každému zvlášť podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 39 ods. 1 Tr. zák.,
§ 36 písm. a/, písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. f/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky, výkon ktorého podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad ich správaním. Podľa § 51 ods.
2 Tr. zák. obvineným určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 rokov. Obvineným zároveň
podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Okrem uvedeného podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obvinenej uložil trest prepadnutia veci, a to 1
ks expanznej zbrane - samonabíjacej pištole značky EKOL AGENT čiernej farby, výrobné číslo W.-
XXXXXXX.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 8. novembra 2016, sp. zn. 23To/88/2016, (ďalej len ako „krajský
súd" alebo „odvolací súd") postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora a obvinených.

Obvinení, zastúpení zvoleným obhajcom, napadli dňa 30. októbra 2017 uznesenie krajského súdu ako i
konanie, ktoré mu predchádzalo, dovolaním, uplatňujúc dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm.
g/, písm. i/ Tr. por.
Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je podľa obvinených v tejto veci preukázaný
tým, že súdy pri ustálení ich viny vychádzali z výpovedí, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané
zákonným spôsobom. Uviedli, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 1. decembra 2015 je
zrejmé, že ani prokurátor, ani obhajca nenavrhli prečítať výpoveď obvinenej z prípravného konania za
účelom odstránenia rozporov v jej výpovedi. Namiesto toho mal súd iniciatívne prikročiť k tomuto úkonu,
čo mu však Trestný poriadok neumožňuje. Okresný súd navyše podľa obvinených konal v omyle, že ide
o výsluch osoby v postavení svedka, keď aplikoval zjavne nesprávne ustanovenie § 264 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd okrem čítania výpovede obvinenej z prípravného konania, bez splnenia podmienky podania
návrhu k takémuto úkonu, mal z rovnakého dôvodu iniciatívne čítať aj výpovede svedkov z prípravného
konania, a síce: U. P., U. V. a R. P..

Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinení uviedli, že
konajúce súdy sa v odôvodnení svojich rozhodnutí nedostatočne vysporiadali so záverom o nenaplnení
znakov nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zák. Obvinení sú toho názoru, že sa žiadneho trestného činu
nedopustili, pretože konali v nutnej obrane. Poškodený po odstránení prekážky - plota, pri existencii
dlhodobého sporu o priebeh hranice medzi pozemkami, bez súhlasu obvinených, vstúpil do ich obydlia
a ohrozoval ich motykou.

V zmysle tejto argumentácie obvinení Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší
súd" alebo „dovolací súd") navrhli, aby sa v súlade s § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil, že uznesením
krajského súdu, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 8 Tr.
zák., § 25 Tr. zák., § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12 Tr. por. Aby zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok
okresného súdu a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvinených sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podaním
zo 7. decembra 2017. V ňom uviedol, že rozhodnutia oboch súdov považuje za zákonné, pričom
nenachádza vo veci také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania pre ktorýkoľvek z dôvodov
uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa prokurátora obvinení nesprávnym výkladom formulácie textu zápisnice o hlavnom pojednávaní
z 1. decembra 2015 dospeli k záveru, že dôkazy výsluchom obvinenej a viacerých svedkov neboli
vykonané zákonným spôsobom. Podľa jeho názoru nie je pravdou, že by okresný súd iniciatívne pristúpil
k čítaniu týchto výpovedí. Totiž výsluch obvinenej v čase odstraňovania rozporu v jej výpovedi bol
vedený prokurátorom, na podnet ktorého bol aj odstraňovaný. Uvedené vyplýva zo strany č. 5 zápisnice
o tomto hlavnom pojednávaní, z ktorej je zrejmé, že prokurátor požiadal obvinenú, aby sa vyjadrila k
nezrovnalostiam v časti jej výpovede z prípravného konania a konania pred súdom. Predmetný rozpor
sa navyše týkal okolnosti, ktorá nemala podstatný význam pre ustálenie viny obvinenej.

Obdobný záver podľa jeho názoru vyplýva aj z priebehu výsluchu svedkyne P.. Rozpor v jej výpovedi
z prípravného konania a konania pred súdom sa odstraňoval na podnet obhajcu obvinených (strana
č. 23 zápisnice o hlavnom pojednávaní). To isté možno podľa prokurátora konštatovať aj pri ostatných
svedkoch, pri výsluchu ktorých došlo k odstraňovaniu rozporov.

Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na fakt, že súd týmto osobám v priebehu hlavného pojednávania
nekládol ani len doplňujúce otázky, nakoľko ich výsluch vykonaný prokurátorom a obhajcom dal odpoveď
na všetky otázky potrebné pre ustálenie skutkového deja, nieto ešte, aby súd iniciatívne odstraňoval
rozpory v ich výpovediach, navyše počas ich výsluchu prokurátorom alebo obhajcom, poprípade
obvinenými.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. prokurátor uviedol, že konajúce
súdy sa vo svojich rozhodnutiach jednoznačne a presvedčivo vysporiadali so záverom, prečo konanie
obvinených nevyhodnotili ako nutnú obranu v zmysle § 25 Tr. zák. Zároveň uviedol, že obvinení sa
svojimi námietkami domáhajú revízie skutkových zistení, čo je však v rámci dovolacieho konania možné
výlučne na podklade ministerského dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por.

Okrem vyššie uvedeného prokurátor dovolaniu vytkol, že v ňom absentujú akékoľvek vecné výhrady,
ktoré by bolo možné podradiť pod § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Z uvedených dôvodov prokurátor okresnej prokuratúry navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvinených
odmietol ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Poškodený sa k dovolaniu obvinených vyjadril podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené 1.
decembra 2017. V ňom uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu, a preto najvyššiemu
súdu navrhol, aby dovolanie obvinených zamietol.

Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) spis a dovolanie obvinených predbežne preskúmal v
zmysle § 378 Tr. por. a zistil, že je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2, § 372 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), podali ho
oprávnené osoby (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom
mieste (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), dovolanie má náležitosti predpokladané zákonom (§ 374 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Súčasne však dovolací súd zistil, že je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu
uvedeného v § 382 písm. c/ Tr. por., lebo nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. por.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,
pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby
sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia.

Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené,
tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré
mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade
s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por. (R 120/2012).

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods.
1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný
dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 382 písm. c/ Tr. por., alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú
chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania
označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.

Dôvod pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je daný vtedy, ak rozhodnutie je
založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť
bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom...

Z obsahu trestného spisu vyplýva, že obvinená, ako aj svedkovia P., V. a P., vypovedali pred okresným
súdom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. decembra 2015, pričom obvinení pri tomto úkone,
avšak ani neskôr - najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, nenamietli tú okolnosť, že by okresný
súd iniciatívne odstraňoval rozpory vo výpovediach menovaných, a preto túto námietku nemožno účinne
použiť ako dôvod pre dovolanie.

Odhliadnuc od uvedeného, rozoberaný dovolací dôvod by nebol naplnený ani v tom prípade, ak by
nezákonnosť uvedených výpovedí bola vo veci preukázaná. Totiž z povahy dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vyplýva, že tento je daný len za tej situácie, ak nesprávny procesný

postup súdu pri vykonávaní dôkazov mal, resp. má negatívny dopad na práva obvineného. Ak by sa
takéto negatívne účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov nepreukázali, potom
nemožno hovoriť o naplnení tohto dovolacieho dôvodu, a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na
spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere
(solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom (viď napr. rozsudky
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Marinescu proti Rumunsku z 2. februára 2010, č. 36110/03;
Emen proti Turecku z 26. januára 2010, č. 25585/02; Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu
z 15. decembra 2011, č. 26766/05 a č. 22228/06).

Zo záverov nižšie konajúcich súdov zreteľne vyplýva, že namietané výpovede nepredstavujú
rozhodujúce usvedčujúce dôkazy, nakoľko tými v predmetnom konaní boli audiovizuálne záznamy
zachytávajúce inkriminovaný skutok, vyhotovené jednak svedkom Z. X., ale aj sestrou poškodeného
(strana č. 16 rozsudku okresného súdu).

Dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach chronicky zdôrazňuje, že uvedený dovolací dôvod slúži výlučne
na nápravu hmotnoprávnych pochybení, nakoľko z dikcie vety za bodkočiarkou je zrejmé, že ním
nemožno účinne namietať skutkové okolnosti a síce, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a
druhého stupňa, bol zistený nesprávne či neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý
skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.

Osobitne najvyšší súd podotýka, že pre možnosť posudzovania podmienok nutnej obrany alebo
putatívnej obrany ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v dovolacom konaní, by zistený skutok
musel obsahovať skutkové okolnosti svedčiace na možnosť konania obvineného v nutnej obrane alebo
v putatívnej obrane. Za tejto situácie by bol dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. naplnený
vtedy, ak by také okolnosti boli nesprávne právne vyhodnotené, t. j. ako nespĺňajúce kritériá uvedené v
§ 25 Tr. zák., hoci v skutočnosti by ich spĺňali (R 47/2014).

Obvinení, nestotožňujúc sa s dôkaznou situáciou, ku ktorej dospeli vo veci konajúce súdy, jej
prehodnocovaním, robia také skutkové závery, ktoré by boli subsumovateľné pod kritériá nutnej obrany
v zmysle § 25 Tr. zák.

Skutok ustálený v rozsudku okresného súdu, ktorý si v celom rozsahu osvojil krajský súd a ktorým je
dovolací súd viazaný, však nedáva žiadnu možnosť uvažovať o konaní obvinených ako o konaní v nutnej
obrane podľa § 25 Tr. zák.
Neobstojí ani námietka obvinených spočívajúca v tom, že v rozhodnutiach konajúcich súdov absentuje
odôvodnenie toho, prečo konanie obvinených nebolo posúdené ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť
činu. Okresný súd vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom na strane č. 17 uviedol dôvody, pre ktoré
konanie obvinených nenapĺňa znaky nutnej obrany (resp. krajnej núdze). S týmto záverom okresného
súdu sa stotožnil krajský súd na strane č. 5 svojho uznesenia, pričom úvahy okresného súdu aj vhodným
spôsobom doplnil.

Obvinenými označený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ostal bez vecného prieskumu
najvyššieho súdu, nakoľko obvinení tento uplatnili len formálne, a síce bez uvedenia konkrétnych
vecných výhrad, ktoré by bolo možné pod naposledy uvedené ustanovenie podradiť.

S ohľadom na vyššie uvedené, preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.