Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. august 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/143/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201139
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201139.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov
senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrová 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti: D. U., X. J. XXXX/XX, XXX XX R., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NZ920/00021/2015/R; 132037/47380/2015/923 zo
dňa 26.11.205, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo konania: NZ920/00021/2015/R číslo spisu:
132037/47380/2015/923 zo dňa 26.11.2015 („napadnuté rozhodnutie”) Predsedníčka Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou Slovenskej republiky vyhovela odvolaniu žalobkyne a zrušila rozhodnutie
Všeobecnej zdravotnej poisťovne (ďalej len „VšZP“) (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 20156201223
zo dňa 06.10.2015 („prvostupňové rozhodnutie”). Prvostupňový správny orgán rozhodol o úhrade
nákladov za plánovanú zdravotnú starostlivosť v cudzine pre poistenku Všeobecnej zdravotnej poisťovne
(ďalej len „VšZP“) na základe § 9f ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) o úhrade nákladov za
plánovanú zdravotnú starostlivosť v cudzine pre poistenku VšZP D. U. tak, že preplatenie nákladov
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti so súhlasom zdravotnej poisťovne pre poistenku na základe
žiadosti zo dňa 25.09.2015 zamietol. Uviedol, že podľa § 9d ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. poistenec
má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom
štáte (vrátane poskytnutých liekov alebo zdravotníckych pomôcok), ak patrí do rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, do výške
jej úhrady v Slovenskej republike. Podmienkou je, že ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá je na území
SR poskytovaná a hradená z verejného zdravotného poistenia a musia byť splnené podmienky dané
slovenskou legislatívou. Cezhraničná zdravotná starostlivosť - výkon asistovanej reprodukcie podlieha
predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne na účely jeho preplatenia (§9d ods. 3 zákona č.
580/2004 Z.z., vyhláška MZ SR č. 341/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2013). V zmysle prílohy č.
2, časť V k Nariadeniu vlády SR č.777/2004 Z.z. nariadeného podľa § 3, ods. 8 zákona č. 577/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov, sa na základe verejného zdravotného poistenia môžu v určitých
prípadoch (zdravotných indikáciách) uhrádzať najviac 3 cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám
do 39. roku veku života, čo z právneho hľadiska znamená do konca dňa predchádzajúcemu dňu ich
39. narodenín. Nakoľko poistenka povolenú vekovú hranicu úhrady výkonu asistovanej reprodukcie na
základe verejného zdravotného poistenia dosiahla dňa 29.09.2015 (dátum jej narodenia je 29.09.1976),
jej žiadosti o úhradu výkonu IVF nevyhovel.

2. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. k. NZ920/00021/2015/R; 132037/47380/2015/923 zo
dňa 26.11.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu č. 20156201223 zo dňa 06.10.2015 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie na
základe § 18 ods. 1 písm. a) bod 7 zákona č. 581/2004 Z.z. a § 59 ods. 3 správneho poriadku. Uviedol,
že rozkladová komisia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zasadla dňa 19.11.2015.
Po vyhodnotení všetkých zistených skutočností konštatovala, že VšZP zamietla žiadosť poistenky
na základe nesprávnej interpretácie ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z.z. v časti V
a zistil, že žiadosť neobsahuje podľa § 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. potvrdenie zdravotnej
indikácie a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom
príslušného špecializačného odboru. Na základe uvedeného rozkladová komisia navrhla predsedníčke
úradu rozhodnutie VšZP zrušiť a vec vrátiť na nové prejedanie a rozhodnutie.

3. Predsedníčka úradu poukázala na ustanovenie Nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z.z. v časti V, podľa
ktorého, cit.: „...na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádzajú najviac tri cykly výkonov
asistovanej reprodukcie ženám do 39. roku veku života v týchto prípadoch...“. V zmysle uvedeného
ustanovenia predsedníčka úradu konštatovala, že poistenka má nárok na úhradu nákladov plánovanej
zdravotnej starostlivosti v cudzine do 39. roku veku života a 364 dní, t.j. do dovŕšenia 40. roku veku života.

4. Ďalej konštatovala, že žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. musí
obsahovať, okrem ďalších povinných náležitostí, potvrdenie zdravotnej indikácie a odôvodnenie potreby
poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru.
V prípade, ak v spisovej dokumentácii uvedené potvrdenie chýba, je VšZP povinná podľa § 19 ods. 3
správneho poriadku vyzvať poistenku na odstránenie nedostatkov žiadosti a súčasne ju poučiť, že v
opačnom prípade konanie zastaví. Predsedníčka úradu konštatovala, že VšZP je povinná poistenke určiť
na doplnenie žiadosti primeranú lehotu. Zoznam klinických pracovísk je uvedený v prílohe č 6 k vyhláške
Ministerstva zdravotníctva SR č. 232/2014 Z.z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

5. Predsedníčka úradu konštatovala, že po doplnení žiadosti je VšZP povinná rozhodnúť o žiadosti
poistenky na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine, v súlade s platnou právnou
úpravou a týmto rozhodnutím.

II.
Priebeh administratívneho konania

6. Súd z administratívneho spisu zistil, že poistenka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) D.
U. podala žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej
starostlivosti v cudzine. Predmetom žiadosti bola úhrada 3. cyklu asistovanej reprodukcie metódou
IVF (In vitro fertilizácia) - krátky protokol s antagonistikou u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
ReproGenesis, a.s. so sídlom v Českej republike.

7. VšZP žiadosť zamietla s odôvodnením, že pre úhradu výkonov asistovanej reprodukcie poistenkyňa
nespĺňa podmienku veku stanovenú Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z.z., ktorým sa
vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na
základe verejného zdravotného poistenia. Poistenka proti nemu podala odvolanie s odôvodnením, že
žiadosť na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine doručila príslušnej zdravotnej
poisťovni deň pred dovŕšením 39. roku veku, preto nárok na úhradu si uplatnila včas. Odvolací orgán
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie).
Nestotožnil sa s tvrdením prvostupňového správneho orgánu o nesplnení podmienky veku v dôsledku
dovŕšenia 39. roku veku poistenky. Zároveň skonštatoval nedostatky podanej žiadosti spočívajúce v
absencii povinných náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 9 f ods. 1 zákona číslo 580/2004 Z.z.

O zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu žalovaného (druhostupňového
správneho orgánu ) podala generálna prokuratúra Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. c)
zákona číslo 153/2001 Z.z. O prokuratúre v znení neskorších predpisov protest prokurátora č.k. VI/1 Gd
88/16/1000 -8, ktorý navrhla napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.

8. Predseda žalovaného rozhodnutím z 24. 5. 2016 č.k. NZ920 /00021/2015;/R; 51051 /32024/2016/923
protestu prokurátora nevyhovel.

III.
Žaloba

9. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom. Jeho nezákonnosť vidí
v nesprávnom výklade príslušných ustanovení určujúci hornou hranicou vo veku prípustnú na úhradu
zmienenej zdravotnej starostlivosti. Konkrétne argumentácia žalovaného, že „poistenka má nárok na
úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti cudzine do 39. roku veku života a 364 dní t. j. do
dovŕšenia 40 roku veku života “ je podľa neho nesprávna nakoľko 1. dňom 40 roku života poistenky bol
30. 10. 2015, čo je podľa neho v logickom rozpore. Žalovaný odôvodnenie rozhodnutia argumentoval
že ak by mal zákonodarca v úmysle zakotviť hornú vekovú hranicu 39 rokov, použil by pri normotvorbe
jazykové spojenie „ do dovŕšenia 39. roku veku života “ tak, ako napríklad v paragrafe 11 ods. 4 a ods. 7
písm. a) zákona číslo 580/2004 Z.z.. Ďalej uviedol, že táto interpretácia veku to zodpovedá aplikačnej
praxi ustanovení iných zákonov platných v Slovenskej republike, pričom ako príklad uviedol ustanovenie
§ 94 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila
14. rok a neprekročila 18. rok svojho veku, sa považuje za mladistvú. Zákonodarca použitím slovného
spojenia „ dovŕšil 14. rok “ presne určil hornú vekovú hranicu. V nadväznosti na to uviedol, že z hľadiska
aplikačnej praxe a jazykového výkladu je nepochybné, že ak zákonodarca chcel stanoviť hornú vekovú
hranicu, používa slová ako „ dovŕši “, „ nie starší ako ...“. Preto ak je pre stanovenie veku použité slovo
„ do“, vyplýva z toho, že sa má na mysli, napríklad 39 rokov + 364 dní, teda pokým nie je dovŕšený vek
40 rokov veku života.

10. Žalobca tvrdí že táto argumentácia nezodpovedá právnej realite. Napríklad, odchylne od tvrdenia
žalovaného upravuje vekovú hranicu zákon číslo 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku v znení
neskorších predpisov. V ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 tohto zákona, upravujúcom nárok na
rodičovský príspevok, zákonodarca stanovil, že oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok,
ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, pričom dieťaťom sa rozumie dieťa do troch rokov veku, do
šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo do šiestich rokov veku, ktoré
je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie 3 roky od
právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Má teda
za zrejmé, že tvrdenie žalovaného nemá oporu v právnej úprave.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

11. Vo vyjadrení k žalobe doručenej správnemu súdu dňa 05.10.2016 žalovaný žiadal žalobu zamietnuť
v celom rozsahu. Uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a neakceptuje dôvody uvedené v žalobe.
Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu vydaných preskúmavaných rozhodnutí
opakovane uviedol, že z aplikačnej praxe ustanovení iných zákonov platných v Slovenskej republike
vyplýva presne takáto interpretácia veku, v zmysle ktorej vyslovil svoj právny názor druhostupňový
správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Ako príklad uviedol, že trestný zákona v § 94 ods. 1 uvádza, že
osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho
veku, sa považuje za mladistvú. V tomto prípade zákonodarca použil slovné spojenie „dovŕšil štrnásty
rok“, z čoho vyplýva, že presne určil hornú vekovú hranicu. Z hľadiska aplikačnej praxe a jazykového
výkladu je nepochybné, že ak zákonodarca chce stanoviť hornú vekovú hranicu, používa slová ako
„dovŕšiť“, „nie starší ako...“. Preto, ak je pre stanovenie veku použité slovo „do“, vyplýva z toho, že sa má
na mysli, napr. 39 rokov + 364 dní, teda pokým nie je dovŕšených 40 rokov veku života a následne, počas
ďalších 364 dní veku jej života sa mohli uskutočniť plánované zdravotné výkony asistovanej reprodukcie
až do dovŕšenia jej 40. roku veku života, teda do dňa 28.09.2016. Nestotožnil sa s tvrdením, že z hľadiska
medicínskych poznatkov o reprodukčnej dispozícii žien je nariadením č. 777/2004 Z.z. dané obmedzenie
úhrady zdravotných výkonov asistovanej reprodukcie na hornú vekovú hranicu 39 rokov. Ako príklad

možno uviesť českú platnú úpravu úhrady nákladov na IVF, podľa ktorej sa uhrádza umelé oplodnenie
po splnení iných podmienok ženám do 39 rokov, čo v praxi znamená, že príslušná zdravotná poisťovňa v
Českej republike uhrádza náklady na zdravotné výkony asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 40.
roku veku ich života. Záverom konštatoval, že druhostupňové rozhodnutie sa opieralo aj o ustanovenie
§9b ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého sa môže prihliadať aj na prospech poistenca. V
tomto prípade jednoznačne ide o prospech poistenky a jej snahu o vytvorenie rodiny s potomkom, ako
základnej stavebnej jednotky spoločnosti.

V.
Právne posúdenie

12. Podľa § 9b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. poistenec má právo na úhradu nákladov
zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov, a to zdravotnej
starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne.

13. Podľa § 9b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej zdravotnej
poisťovne vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho
zdravotného problému poistenca v inom členskom štáte odsúhlasená príslušnou zdravotnou poisťovňou;
jej poskytnutie, termín a miesto si poistenec musí vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti v inom členskom štáte.

14. Podľa § 9b ods. 10 veta prvá a druhá zákona č. 580/2004 Z.z. poistenec má nárok na
úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku
4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná
zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa súhlas udelí, ak ide o plánovanú
zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

15. Podľa § 3 ods. 9 veta prvá a druhá zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov na základe verejného zdravotného
poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe
inej ako prioritnej choroby uvedenej v Zozname chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony plne alebo
čiastočne uhrádzajú alebo neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia. Iné ako prioritné
choroby sú choroby uvedené v osobitnom predpise okrem prioritných chorôb (príloha č. 3).

16. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z.z. zoznam chorôb vydáva vláda Slovenskej republiky
nariadením.

17. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z.z. zoznam chorôb, pri ktorých
sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného
poistenia, je uvedený v prílohe č. 1.

18. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z.z. rozsah úhrady zdravotných
výkonov pri chorobách zo zoznamu chorôb podľa odseku 1 je uvedený v prílohe č. 2.

19. Podľa prílohy č. 2 časť V Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z.z. na základe
verejného zdravotného poistenia sa uhrádzajú najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám
do 39. roku veku života.

20. Podľa § 9f ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. na konanie podľa odsekov 1 a 3 až 6 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

22. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

24. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu
orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti a hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

25. Úlohou súdu v tomto konaní je poskytnúť právny výklad ustanovení upravujúcich hornú hranicu
veku poistenky, relevantnej pre poskytnutie úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom
členskom štáte a to výkonov asistovanej reprodukcie.

26. Z administratívneho spisu súd zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietla úhradu 3. cyklu
asistovanej reprodukcie poistenke D. z dôvodu, že nespĺňa hranicu veku 39 rokov, ktorú stanovuje
zákon. Následne žalovaný ako odvolací orgán toto rozhodnutie zrušil a poskytol odlišnú právnu úvahu
ohľadom počítania veku poistenky. S touto sa nestotožnila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
a proti rozhodnutiu podala protest prokurátora. Tomuto nebolo vyhovené.
27. Hlavný rozpor v danej veci vznikol pri interpretácii prílohy číslo 2 časti V Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č.777/2004 Z.z., ktorá stanovuje, že na základe verejného zdravotného poistenia sa uhrádzajú
najviac 3 cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do 39. roku veku života. A práve táto formulácia
„ ženám do 39. roku veku života “ dala priestor na odlišnú interpretáciu dotknutými orgánmi.
28. Právna úprava úhrady asistovanej reprodukcie má interdisciplinárny charakter, keď základom
právnej úpravy sú zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tento zákon sa
asistovanej reprodukcii venuje vo svojej 4. časti- Zdravotná starostlivosť v osobitných prípadoch),
zákon č.577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti spolu s Nariadením
vlády SR č. 777/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony
čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a zákon
č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES
z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní,
spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7. 4.
2004). Smernica Komisie 2006/86/ES z 24. októbra 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o požiadavky na spätné sledovanie, o oznamovanie
závažných nežiaducich reakcií a udalostí a o určité technické požiadavky na kódovanie, spracovanie,
konzervovanie, skladovanie a distribúciu ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 294, 25. 10. 2006).
29. Ide však o tému, ktorá má ústavnoprávny, medzinárodnoprávny i etický rozmer. Východiská právnej
úpravy nájdeme v Dohovore o ľudských právach a biomedicíne.

30. Financovanie asistovanej reprodukcie z verejného poistenia je nepochybne nástroj, ktorým štát z
určitého hľadiska dokáže vplývať na demografiu v krajine. Na druhej strane je logické, že má snahu
hľadať čo najideálnejšiu vekovú hranicu ženy, dokedy je možné ju uhrádzať z verejného zdravotného
poistenia tak, aby verejné zdroje neboli vynakladané neúčelne. Je totiž v odbornej aj laickej verejnosti
dobre známym fakt, že s rastúcim vekom šanca na otehotnenie a donosenie zdravého plodu výrazne
klesá. Súd preto nepopiera, že snaha štátu prostredníctvom legislatívy upraviť maximálnu vekovú
hranicu ženy, ktorá bude mať nárok na úhradu asistovanej reprodukcie z verejného zdravotného
poistenia je legitímna. Ak má ale štát túto ambíciu, musí v záujme zákonnosti, právnej istoty a legitímnych
očakávaní pravidlá definovať jasne a zrozumiteľne tak, aby nedochádzalo k rozdielnej aplikácii zákona
rôznymi orgánmi v štáte. Súd pri posudzovaní žaloby zistil, že formulácia „ ženám do 39. roku veku
života “ v skutočnosti takýto stav vyvolala. Pri výklade právnej normy vo všeobecnosti platí.

31. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) každý má právo na to,
aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá
môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej
normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav
veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.

32. Ústavný súd v rozhodnutí III. ÚS 274/07-13 uvádza, že logický a gramatický výklad právnej normy
nepredstavujú bezobsažné pojmy právnoaplikačnej teórie. Za obidvoma sa skrýva používanie pravidiel
formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, generalizácia a pod.) i zákonitostí slovenského
jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých právnych noriem.

33. V uvedenom rozhodnutí ústavný súd uviedol, že ak teda sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd postupoval
nad rámec svojich právomocí, keď nekonal iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a že si prisvojil zákonodarnú moc tvorby právnych predpisov, ktorá patrí
v zmysle čl. 72 a nasl. ústavy len Národnej rade Slovenskej republiky, ústavný súd poukazuje na to, že ani
v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám či iným nedostatkom v zákonných právnych
predpisoch, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce
správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení
nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno
považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca
pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi
jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou,
ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy). Každú právnu
normu je potrebné vnímať ako súčasť určitého celku právnych noriem, ktoré tvoria ustanovenie právneho
predpisu, a nakoniec i celý právny predpis. Konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane,
bez ohľadu na znenie ostatných právnych noriem obsiahnutých v danom právnom predpise, a teda bez
ohľadu na účel právneho predpisu.

34. V rozhodnutí PL. ÚS 2/09-40 ústavný súd uviedol, „ vzhľadom na uvedené ústavný súd považoval
za potrebné preskúmať, či v danom prípade možno uplatniť ústavne konformný výklad napadnutého
ustanovenia zákona č. 599/2003 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na to, že k uplatňovaniu zásady ústavne
konformného výkladu sa prihlásil už v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 15/98, v ktorom uviedol
„Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s Ústavu SR
a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 Ústavy SR a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje
ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy Ústavou určenú
povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou SR.“. Zásadu prednosti ústavne konformného
výkladu ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických osôb a právnických osôb, pričom
zdôrazňuje, že z tejto zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných
metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten,
ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických
alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach
vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných
základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06, m. m. tiež III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS
209/07, IV. ÚS 95/08 atď.).“

35. Berúc teda do úvahy uvedené právne názory ústavného súdu, správny súd musel pristúpiť k výkladu
sporných ustanovení a to k takému výkladu sporných ustanovení, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.
plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Pokiaľ teda
zákon uvádza „ do 39. roku veku“ a nešpecifikuje presne, či má namysli „deň dovŕšenia 39. roku
života“ alebo vek, kedy ešte žena nedovŕšila 40 rokov života, alebo má na mysli vek 38+364 dní,
nemožno za tým automaticky vidieť úmysel zákonodarcu vylúčiť z úhrady ženy, ktoré už dovŕšili 39. rok,
ale nedovŕšili ešte 40. rok veku. Argumentácie žalobcu, že jeho výklad je jediný logický a nepripúšťa
žiadnu inú alternatívu nie je správny. Aj keď žalobca uviedol príklad právnych noriem, kde sa jeho
prezentovaný výklad uplatnil (bod 9 ), v tomto prípade je nutné pri výklade uvedenej právnej normy
zobrať do úvahy viacero faktorov. Okrem toho, že aj žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe odvoláva na
právne normy, kde sa výklad veku poskytol odlišne (bod 11 ), ide tu predovšetkým o špecifickú situáciu,
keď sa štát rozhodol určiť vekovú hranicu ženy, dokedy je možné ju uhrádzať z verejného zdravotného
poistenia tak, aby verejné zdroje neboli vynakladané neúčelne. Kľúčovú úlohu tu zohráva schopnosť
reprodukcie ženy v závislosti od veku. Je namieste zvážiť ďalší faktor, a to že maximálna veková
hranica na výkon asistovanej reprodukcie v Slovenskej republike zákonom určená nebola. Vo viacerých

krajinách je limitovaná len plodným obdobím ženy a etickými zásadami, v iných je upravená zákonom.
Vo všeobecnosti sa táto pohybuje v rôznych krajinách napríklad od zákonom stanovených 49 rokov v
Českej republike, po odporúčanú etickú hranicu 55 rokov v USA a 52 rokov v Kanade, či v Belgicku 48
rokov. U nás hovoríme len o „reproduktívnom veku ženy“.

36. Všeobecná veková hranica na výkon asistovanej reprodukcie teda nie je u nás zákonom regulovaná
(za určitú etickú hranicu však mnohí považujú vek 45 rokov) a vzhľadom na to, že oba z uvedených
výkladov sporného ustanovenia v skutku rátajú s vekom ženy do maximálne 40 rokov života, javia sa oba
tieto výklady ako ústavne konformné (teda ani jeden neprekročuje pomyselnú etickú hranicu). V týchto
prípadoch Ústavný súd (PL. ÚS 2/09-40) usmernil správne súdy a vyslovil právny názor, že v prípadoch,
ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych
noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu
ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej
moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež
medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06, m. m. tiež III. ÚS
348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08 atď.).

37. Podľa Článku 40 Ústavy SR veta druhá, na základe zdravotného poistenia majú občania právo
na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Tento Článok v spojení s Článkom 12 Dohovoru a citovanými nálezmi ústavného súdu a skutočnosťami
uvedenými v bodoch 35 až 36 tohto rozsudku, dávajú základ na vyslovenie právneho názoru, že právne
riešenie aplikácie práva v posudzovanej veci zvolené žalovaným nie je v rozpore so všeobecnými
právnymi princípmi, ktoré významným spôsobom prispievajú k vypĺňaniu medzier v práve i v zákone.

Právna úprava v Českej republike
38. Žalobca aj žalovaný sa vo svojich vyjadreniach dotkli obdobnej právnej úpravy a aplikačnej praxe
v Českej republike. K tejto súd uvádza, že od 01.09.2015 je novelou zákona „o veřejném zdravotním
pojištění“ (tzv. transparenčnou novelou) spresnená zákonná úprava pre úhradu služieb poskytnutých
v súvislosti s umelým oplodněním. V pôvodnom znení zákona bola uvedená horná veková hranica
určená "do 39 rokov" a z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že túto nepresnosť riešila VZP v
praxi ústretovo tak, že hradila danú starostlivosť ženám do 39 rokov vrátane (tj. do 39 rokov + 364
dní). Novela zákona špecifikuje, že zo zdravotného poistenia sa hradia zdravotné služby poskytnuté
na základe doporučenia registrujúceho gynekológa v súvislosti s umelým oplodnením, ak ide o formu
mimotelového oplodnenia (in vitro fertilizace), a to ženám s obojstrannou nepriechodnoťou vajcovodov
od 18 rokov do dňa dovŕšenia („dosažení“) 39. roku veku, ostatným ženám potom od 22 rokov do dňa
dovŕšenia („dosažení“) 39. roku veku.
39. Z uvedeného jasne vyplýva, že v Českej republike, ktorej právna úprava bola zhodná so slovenskou,
vznikla rovnaká situácia, teda nejednotnosť výkladu a aplikácie zákona. Preto zákonodarca pristúpil k
novelizácii a rozhodol sa výkladový rozpor odstrániť novou právnou úpravou. Pôvodnú formuláciu „do
39. roka“ nahradil novou „dovŕšením 39. roka“. Takto upravená právna norma je jednoznačná. Nemôže
už dochádzať k nejednotnému prístupu k ženám, ktorých sa týka. Naproti tomu slovenská právna úprava
zostáva nezmenená a bude teda úlohou správnych súdov zabezpečiť jej ústavno-konformný výklad v
konkrétnom prejednávanom prípade.
40. Súdom ponúknutý výklad sporných ustanovení podporuje aj skutočnosť, že §9b ods. 13 zákona
č. 580/2004 Z.z. dáva zdravotnej poisťovni možnosť udeliť súhlas na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú
starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, nad rozsah podmienok uvedených v odseku 10,
ak je to v prospech poistenca. Zákonodarca teda ponechal zdravotnej poisťovni pri schvaľovaní
plánovanej zdravotnej starostlivosti priestor na úvahu v prospech poistencov. Vzhľadom na špecifiká tejto
problematiky a vzhľadom na to, že ide o individuálne zdravie poistenca sa to súdu javí ako prirodzené.

41. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý
nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá
nárok.

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.