Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. júl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217217636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Poštová banka,

a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zast.: Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: C. C., G..
XX.XX.XXXX, R. P. XXX/X, U. O., o zaplatenie 973,38 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 973,38 eur spolu s úrokmi vo výške 269,01 eur
a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 973,38 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k
zaplateniu istiny vo výške 973,38 eur spolu s príslušenstvom podľa žalobného návrhu a k náhrade
trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe

úverovej zmluvy zo dňa 14.07.2014 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.010,- eur,
ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných
splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením splátok úveru vyhlásil veriteľ na základe výzvy
na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.05.2015 mimoriadnu splatnosť úveru k tomuto dátumu a zároveň
vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaný do zosplatnenia úveru splatil na jeho istinu
celkom sumu 36,62 eur, pričom po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnil. Žalobca si
v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 973,38 eur, úroky

vyčíslené ku dňu 31.10.2017 vo výške 868,59 eur, riadny úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 973,38
eur od 01.11.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 973,38 eur od
01.11.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 14.06.2018. Žalovaný sa k žalobe
s prílohami nijakým spôsobom nevyjadril.

Podľa ust. § 297 písm. b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak b) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ C.s.p., keďže ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

4. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (najmä zmluvou
o úvere s VOP, výzvou na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru,
sadzobníkom poplatkov, prehľadom splátok a úhrad) a zistil tento skutkový a právny stav veci: Veriteľ
(Poštová banka a.s.) je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (banková činnosť). Žalovaný nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania. Žalobcu a žalovaný dňa 14.07.2014 uzavreli úverovú zmluvu č.

XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.010,- eur s ročnou
úrokovou sadzbou 25,12 %, RPMN 28,23 %, s konečnou splatnosťou 15.07.2017 a s počtom a výškou
splátok: 36 x 44,30 eur. V súlade s článkom 6 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery v
znení účinnom od 28.06.2014 vyhlásil žalobca listom zo dňa 15.05.2015 mimoriadnu splatnosť úveru,
čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru vo výške

1.167,36 eur. Žalovaný do zosplatnenia úveru splatil na istinu úveru celkom sumu 36,62 eur, pričom
po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči
žalovanému nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 973,38 eur, úroky vyčíslené ku dňu 31.10.2017 vo
výške 868,59 eur, riadny úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 973,38 eur od 01.11.2017 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 973,38 eur od 01.11.2017 do zaplatenia.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu

oúverepodľa§497anasl.Obchodnéhozákonníkaakospotrebiteľ.Žalobcasadomáhalsvojichnárokov
z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v
dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako veriteľ
poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely,
spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,zmluvaz14.07.2014jezmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským
úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich
zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ

vzneníplatnomaúčinnomkudňuomeškania(sprihliadnutíma skutočnosť, žesajednáo právnyvzťah,
ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má

písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu
nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania,
a to aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 973,38 eur spolu s úrokmi
vo výške 269,01 eur (z toho neuhradené riadne úroky vzniknuté do času predčasného zosplatnenia

úveru k 15.05.2015 vo výške 147,94 eur podľa výzvy z 15.05.2015 a úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 973,38 eur vyčíslené za obdobie po zosplatnení úveru, a to od 16.05.2015 do
31.10.2017 vo výške 121,07 eur) a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 973,38
eur od 01.11.2017 do zaplatenia bola podaná dôvodne. Predmetný úver bol pre omeškanie s platením
mesačných splátok (ktoré vyplýva z prehľadu splátok a úhrad) v súlade s úverovou zmluvou (článok

6 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery v znení účinnom od 28.06.2014), ako aj zákonnou
úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predchádzajúca výzva zo dňa 29.04.2015)
predčasne zosplatnený ku dňu 15.05.2015, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť
banke celú zostávajúcu časť úveru. Žalovaný do zosplatnenia úveru splatil na istinu úveru celkom sumu
36,62 eur, pričom po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnil. Na základe uvedeného

súd žalobe v časti nesplateného zostatku istiny 973,38 eur s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je
uvedené vo výroku I ako dôvodnej vyhovel. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj k zaplateniu riadnych
úrokov vzniknutých do času predčasného zosplatnenia úveru k 15.05.2015 vo výške 147,94 eur (viď
výzvu z 15.05.2015), ako aj úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne zo sumy 973,38
eur od 16.05.2015 do 31.10.2017 vo vyčíslenej výške 121,07 eur a od 01.11.2017 (deň nasledujúci

po vyhotovení žaloby) až do zaplatenia (v zmysle žalobného návrhu žalobcu, ktorého rozsahom bol súd
viazaný), keďže sa žalovaný s plnením týchto svojich záväzkov dostal do omeškania.

7. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 25,12 % ročne z nezaplatenej istiny od dátumu
poskytnutia úveru do zaplatenia (do 31.10.2017 boli riadne úroky spolu s úrokmi z omeškania vyčíslené

vovýške868,59eur,ztoho147,94eursúvyčíslenériadneúrokyvzniknutédopredčasnéhozosplatnenia
úveru podľa výzvy zo dňa 15.05.2015, ktoré súd priznal), súd tento nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko
podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe
zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do
doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z

poskytnutýchprostriedkovibadosplatnostidlhu,atoajvprípadejehopredčasnéhozosplatnenia,pričom
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto
záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnúnerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V
podstateideoto,žeprizosplatneníúveruvznikáveriteľovinároknajednorazovévráteniepožičanejistiny
úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu

požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a
práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie
peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo,
pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním

úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa
väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už
nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov
z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 25,12 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového
a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani
pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na

ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu).
Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava
v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal.

8. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo
výroku I ) zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej
pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).