Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201168
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8517201168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, vo spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanej: J. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 379,85 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/88/2017-101 zo dňa 7.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť 379,85 eura s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 379,85 eura od 24.2.2017 do
zaplatenia zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania najmä obsah pripojených
listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 4, § 2 písm. e), § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 4.9.2014

(ďalej zákona č. 129/2010 Z. z.), a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe
uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 2.5.2014, na
základe ktorej žalobca zriadil v prospech žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX. Následne žalobca
uzatvoril so žalovanou zmluvu o povolenom prečerpaní na účte dňa 4.9.2014, na základe ktorej zriadil
povolené prečerpanie do výšky limitu 250,- eur a zároveň bola dojednaná úroková sadzba variabilná vo
výške 19,9 % ročne. Súd poukázal na dojednané zmluvné podmienky vyplývajúce z bodu 2 týkajúce
sa inkasných poplatkov a nákladov, a to poplatku za potvrdenie a súhlasy k úverom vydané bankou

na klientovu žiadosť vo výške 25,- eur, poplatok za upomienku vo výške 15,- eur a poplatok za výzvu
vo výške 30,- eur, ďalej bod 3 týkajúci sa povinnosti žalovanej dodržiavať výšku limitu povoleného
prečerpania s tým, že prekročenie limitu povoleného prečerpania je nepovoleným prečerpaním a má
za následok vznik povinnosti platiť popri dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania vo výške 5 % p.
a. za prekročené časti limitu povoleného prečerpania, prípadne zrušenie limitu, stanovenie okamžitej
splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na
dojednanézmluvnépodmienkyvyplývajúcezbodu4,vrámci ktoréhosažalovanázaviazalavrátiťvšetky

čerpané prostriedky a zaplatiť poplatky, úroky a ďalšie príslušenstvo, ďalej bod 8, v rámci ktorého mala
žalovanávyhlásiť,žebolainformovanáoúrokovejsadzbe,poplatkochanákladochsúvisiacichsúverom,
ako aj s obsahom zmluvy a jej súčasťami pred jej uzavretím. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 379,85
eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými operáciami (591,61 eura) a všetkými kreditnýmioperáciami (211,76 eura) vykonanými na účte žalovanej, tak ako to vyplýva z predloženej platobnej
histórie vo forme výpisu z účtu. Právny vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil ako
vzťah spotrebiteľský. Skúmal dojednané zmluvné podmienky a zistil, že zmluva o povolenom prečerpaní

uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
formou povoleného prečerpania v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona č. 129/2010 Z. z., a to dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové

obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a
spôsob vykonania tejto zmeny. V zmluve absentuje údaj o dobe jej trvania a konečnej splatnosti. V
zmluve bola uvedená úroková sadzba ako variabilná, a preto zmluva mala obsahovať aj údaj o všetkých
uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Tento údaj v zmluve nie je. Odkaz na
všeobecné obchodné podmienky súd považoval za nepostačujúci, nakoľko predstavujú individuálne
zmluvné dojednanie, preto ich obsahom nemôžu byť obligatórne náležitosti samotnej zmluvy o úvere.

Absencia týchto náležitostí zmluvy má za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. K podaniu
žalobcu zo dňa 19.5.2017, v ktorom uviedol, že istina dlhu vo výške 379,85 eura (správne, nie
378,85 eura) predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými
na účte žalovanej, súd uviedol, že žalobca presne nešpecifikoval z čoho pozostáva uvedená suma
uvedením konkrétnej operácie dátumu jej uskutočnenia. Na preukázanie výšky uplatneného nároku síce

predložil výpisy z účtu, avšak s poukazom na ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa názoru súdu prvej
inštancie z obsahu žaloby ani dodatočného vyjadrenia žalobcu vykonaného na základe výzvy súdu nie
je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatneného nároku a súd ani nemôže posúdiť jej
dôvodnosť. Úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale žalobca je

povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Navyše z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že
žalobca do debetných obratov zahrnul i všetky poplatky i úroky, na ktoré vzhľadom na konštatovanú
bezúročnosťabezpoplatkovosťúverunemánárok.Ztýchtodôvodovsúdprvejinštanciežalobuzamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku tak, že žalovaná bola v spore úspešná. Súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu vyplývajúci z čl. 4 ods. 2 v spojení s princípom
procesnej ekonómie vyplývajúcim z čl. 17 Civilného sporového poriadku, a preto náhradu trov konania
žalovanej nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal vady konania,
ktoré mali za následok nesprávny procesný postup súdu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať
na jeho doplnenie. Vo vzťahu k výške úrokových sadzieb poukázal na ust. § 18 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z., podľa ktorého podľa názoru žalobcu stačí, ak veriteľ informoval spotrebiteľa o trvanlivom

médiu o úrokovej sadzbe. Žalovaná bola jednoznačne informovaná o prekročení na účte, a to výpismi
z účtu, z ktorých vyplývajú všetky obraty, teda aj výška a obsah prekročenia. Vo vzťahu k úprave
úrokov a poplatkov citoval ust. § 31 ods. 2, ods. 4 zákona o platobných službách a uviedol, že tento
zákon výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 z 9.11.2016, z ktorého má

vyplývať, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale časť z nich
môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. K účtovaným poplatkom a úrokom na bežnom účte uviedol, že uvedené účtovanie nie je v
rozpore so žiadnym právnym predpisom. Zákon č. 129/2010 Z. z. s prekročením povoleného čerpania
počíta. Žalobca poukázal na špecifikáciu dlhu s tým, že zdôraznil, že sa neobmedzil len na predloženie

výpisov z účtu, ale všetky transakcie na účte spočítal a vymedzil počtom i výškou a takýto výpočet
predložil súdu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7. 2016 v znení neskorších predpisov (ďalej
len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke dňa 3.10.2018 (§

378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj zistenými
skutkovými okolnosťami a právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu,
ktorý by mal za následok porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces odvolací súd nepovažoval
za opodstatnenú. Súd prvej inštancie náležite postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku, svojím postupom neporušil žiadne procesné práva strán sporu, čo by malo za následok

porušenie práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu správne postupoval, ak
skúmal dojednané zmluvné podmienky vrátane obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na
základe čoho dospel k záveru, že zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje údaj o dobe jej trvania a
konečnej splatnosti, obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.
z., čo malo za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov. Súd prvej inštancie správne

poukázal aj na ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to vymedzenie pojmu povoleného prečerpania
formou spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami
nadrámecaktuálnehozostatkujehoplatobnéhoúčtu,ktorýmavedenýuveriteľa.Vovzťahuknedostatku
obligatórnej náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., súd správne taktiež tento
nedostatok posúdil. Z obsahu zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 4.9.2014 (č.l. 5 spisu) nepochybne

vyplýva, že bola dojednaná variabilná úroková sadzba vo výške 19,9 % p. a.. Táto úroková sadzba je
sadzbou, ktorej výška sa počas trvania úveru mení. Na jej výšku vplývajú zmeny trhových podmienok,
najčastejšie zmeny základných úrokových sadzieb a zmeny sadzieb, za ktoré si banky požičiavajú zdroje
navzájom. V ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. je jasne uvedené, že je potrebné nielen
uviesť úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ale aj podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index,

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Aj z tohto dôvodu preto je poskytnutý spotrebiteľský úver
bezúročný a bezpoplatkový v súlade s ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z..

6. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu splnenia si dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust.
§ 132 ods. 2 CSP, t.j. nielen pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, ale aj označenia
dôkazov na ich preukázanie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil písomnú špecifikáciu
predloženú žalobcom na základe výzvy súdu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
žeokremuvedeniasumyuplatnenéhonárokuapripojenejtabuľky,zktorejnevyplývapresnešpecifikácia

výšky uplatnenej istiny, žalobca týmto spôsobom nesplnil svoju povinnosť preukázania ním tvrdených
skutočností. Pri uplatnenom nároku z titulu povoleného prečerpania je potrebné presne špecifikovať,
kedy, v akej výške došlo k povolenému prečerpaniu, v akej výške boli realizované platby, v akej
sume došlo k nepovolenému prečerpaniu, ako dlho nepovolené prečerpanie trvalo. Uvedené údaje
sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti výšky uplatneného nároku. Povinnosť žalobcu ako veriteľa

pravidelne informovať spotrebiteľa - žalovanú o týchto skutočnostiach vyplýva z ust. § 10 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu platí pri pochybnostiach o jej obsahu výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

7. K tvrdeniu žalobcu, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016 nie je

potrebné, aby zmluva o úvere bola vyhotovená ako jediný dokument, ale časť dojednaných podmienok
môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval v danej veci za dôvodnú. Je nesporné,
že súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 4.9.2014, ako aj zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 2.5.2014 neboli všeobecné obchodné podmienky

spoločnosti žalobcu, ani sadzobník poplatkov a sadzobník úrokov za produkty súčasťou zmluvy, lebo
v spise sa nachádzajú predložené všeobecné obchodné podmienky žalobcu v znení účinnom od
15.1.2017, ďalej sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - občanov účinný od 1.1.2017, ako aj úrokové
sadzby produktov pre občanov v znení účinnom od 1.3.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemalamožnosť sa oboznámiť s obsahom týchto dojednaných zmluvných podmienok, lebo neboli súčasťou
spisu, navyše sú v znení, t.j. v čase, kedy už spotrebiteľské zmluvy so žalovanou boli uzavreté (4.9.2014
a 2.5.2014).

Ďalšie uplatnené námietky týkajúce sa účtovania poplatkov, úrokov na bežnom účte, odvolací súd
považoval za nedôvodné vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, ani

si neuplatnila, a preto odvolací súd v súlade s princípom rozumného usporiadania procesných nárokov
strán sporu v spojení s princípom procesnej ekonómie ako základnými princípmi Civilného sporového
poriadku (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17) nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.