Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209708
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317209708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl.
Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX
H., o zaplatenie sumy 959,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č. k. 12Csp/265/2017-82 zo dňa 17.04.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 400,67 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.10.2017

do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 558,85
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.10.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 400,67 eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.10.2017 do zaplatenia zamietol. Napokon priznal žalobcovi vo
vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 16 %.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust. § 43 ods. 12, § 44 ods. 1, 2, 4 a 9 zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 2, § 517
ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, a § 588 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané a nesporné, že žalobca uzavrel
so žalovanou zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanej poskytované

dohodnuté služby cenu služieb žalovaná aj uhradila. Zároveň medzi stranami sporu boli platne
uzatvorené aj kúpne zmluvy a ich predmetom bol odpredaj mobilných zariadení žalovanej za cenu medzi
nimi dohodnutú. Žalovaná sa kúpnu cenu mobilných zariadení zaviazala zaplatiť formou pravidelných
mesačných splátok. Kúpnu cenu v celkovej výške 522 eur (346 eur + 176 eur) aj čiastočne splatila, k
úhradetitulomcenyodpredanýchzariadeníeštezostávasuma393,70eur.Súdpretodospelkzáveru,že
nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby vo výške 165,15
eurakoajcenytitulomnezaplatenýchsplátokkúpnejcenytelekomunikačnýchzariadenívovýške393,70

eur je opodstatnený a preto v časti o zaplatenie sumy 588,85 eur žalobe vyhovel.

Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v
pokuse o pokonávku, teda do 10.10.2017, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom11.10.2017, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením, t.j. ku dňu 11.10.2017, bola 0 % ročne. Výška úrokov z omeškania k uvedenému

dňu teda bola 5 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou
právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č.
87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 11.10.2017 do zaplatenia zo sumy 558,85 eur.

Žalobca sa ďalej domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej výške 400,67 eur vyplývajúcej jednak

z Dodatku uzavretého dňa 19.01.2015 k Zmluve o pripojení č. N. (v sume 94,50 eur )a jednak z Dodatku
uzavretého dňa 18.11.2014 k Zmluve o pripojení č. N. (v sume 306,17 eur ).

4. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť
dohodnutá v bode 2.5 písm. b) v Dodatke o zmluvách za nedôvodnú. Žalobca svoje právo v danej veci
odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná pokuta mala byť písomne dojednaná
ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú
predtlačené a ktorých obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla. Nejde teda o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca ako

dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Žalobca pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst.

3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala

vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, považoval súd prvej inštancie za neprijateľné zmluvné

dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch

účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na právny názor
vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 17Co/36/2015, z ktorého citoval.

V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola dojednaná vo výške 189 eur a 334 eur za porušenie
záväzku viazanosti upraveného v bode 2.5. dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb.
Porušením záväzku viazanosti v zmysle týchto dodatkov je aj porušenie povinnosti neuskutočniť žiadny
taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy/
alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku

alebo Zmluvy. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty priamo odporuje § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.
z. o elektronických komunikáciách platného a účinného v rozhodnom období.Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky,
ktorá nebola individuálne dohodnutá, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, t.j. zo zmluvnej podmienky ktorá je neplatná, nemožno žalobcovi

priznať plnenie z takejto neplatne dojednanej zmluvnej podmienky. Preto súd žalobu zamietol v časti
žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty v sume 400,67 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od
11.10.2017 do zaplatenia.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej CSP). V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 959,52 eur
s príslušenstvom a súd priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie sumy 558,85 eur s príslušenstvom a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a teda jeho úspech predstavuje 58 % a úspech žalovanej predstavuje
42 %. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho prospech a žalobcovi
vznikol nárok na náhradu trov konania.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 16 %. Konštatoval, že o výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku včas, a to proti výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie

sumy 400,67 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.10.2017 do zaplatenia zamietol,
podal odvolanie žalobca. Právne toto odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Názor
súdu prvej inštancie týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje žalobca
za nesprávny. Poukázal na to, že v minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v
dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali

za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ
služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil.
Maximálnavýškazmluvnejpokutyzodpovedávýškeposkytnutejzľavyzkúpnejcenytelekomunikačného
zariadenia a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností.
Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej

pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná ani žalobcom nútená uzatvoriť
dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie telekomunikačného zariadenia za zľavnenú cenu bolo vo
vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka.
Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného

dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany
účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Žalobca má
za to, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi

zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom uzavretia dodatku bolo pre žalovanú získanie
telekomunikačného zariadenia za výhodnú cenu. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal
skutočnosťou, že telekomunikačné zariadenie si mohla žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu
bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňovala
rozsah výhody, ktorú žalobca žalovanej preukázateľne poskytol a aj časový úsek, po ktorý si žalovaná

svoje zmluvné povinnosti plnila. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaná na základe uzavretia dodatku
k zmluve získala je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobila poškodiť
žalovanú ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením
dodatku v prospech spotrebiteľa a to výhodu, ktorú spotrebiteľ uzatvorením dodatku získal. V súvislosti

s daným prípadom poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade
individuálne vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami
sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej
pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej

pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú
žalovanápriuzavretídodatkuzískala.ZároveňpoukázalžalobcanarozsudokKrajskéhosúduvTrenčíne
č.k. 17Co/654/2015-57 zo dňa 29.06.2016 v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal. Zmluvnú pokutu považoval odvolací súd za dojednanú v súlades ust.§ 544 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyslovený právny názor a princíp právnej istoty
deklarovaný v ustanovení článku 2 C.s.p. navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania tak, že zaviaže

žalovanú na zaplatenie sumy 400,67 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,67 Eur od
11.10.2017 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

7. Žalovanej bolo odvolanie doručené dňa 22.05.2018 na vyjadrenie v lehote 10 dní podľa ust.§ 373
ods.4 C.s.p. Vyjadrenie zo strany žalovanej k odvolaniu nebolo podané.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§
385ods.1 CSP a contrario v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
vo výroku o trovách konania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.10.2018 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej

časti nie je dôvodné.

9. Vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie

rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie vec aj správne
právne posúdil.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

10. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej výške 400,67 eur vyplývajúcej jednak
z Dodatku uzavretého dňa 19.01.2015 k Zmluve o pripojení č. N. (v sume 94,50 eur)a jednak z Dodatku
uzavretého dňa 18.11.2014 k Zmluve o pripojení č. N. (v sume 306,17 eur).

Podľa bodu 2.5 písm. b) Dodatku k zmluve, ak účastník počas doby viazanosti v čl. 2 bode 2.3. poruší
svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú
dobu viazanosti užívať bez porušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju
povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo

byť ukončenie platnosti Zmluvy/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na to, či
skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
vo výške 189 eur (Dodatok k Zmluve č. N.) a vo výške 334,- eur (Dodatok k Zmluve č. N pričom výška
zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých
mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak,

že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba
viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia
povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli
výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce
sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti.

Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

11. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie ako odôvodnil zamietnutie v časti o zmluvnej
pokute vo výške 400,67 Eur, a to napriek tomu, že žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré

uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
Dojednanie zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná aj
skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala
zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvnéhovzťahu určené dodávateľom - žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. I odvolací súd
súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné považovať
ani za individuálne dohodnuté v zmysle ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Správne citoval

súd prvej inštancie aj ust.§ 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. I odvolací súd považuje zmluvné dojednania obsiahnuté v dodatku týkajúce sa zmluvnej
pokuty za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu a v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočne dodávateľ nerozlišuje situáciu akú službu

spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu
v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi
podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon
spotrebiteľa,ktorýsmerujekukončeniuzmluvy,pričomukončenieakotakévôbecnemusínastať. Možno
súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov v
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti zo

strany oboch účastníkov zmluvy, by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.

12. Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že maximálna výška
zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno navzájom

zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného telefónu, ktorý v súvislosti
s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanej odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak ako ju
stanovil žalobca však s touto zľavou vôbec nesúvisí. Zmluvná pokuta sa viaže na porušenie konkrétnych
povinnosti žalovanej ako spotrebiteľky. Okolnosť, že žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná alebo
nútenáuzatvoriťdodatokkzmluveopripojení,ktorýmjejbolpredmetnýmobilnýtelefónposkytnutýnemá

vo vzťahu k výške a funkcií zmluvnej pokuty právny význam.

Kprincípuprávnejistotydeklarovanémuvust.článku2CSPavyslovenémuprávnemunázoruvrozsudku
Krajského súdu Trenčín č.k 17Co/654/2015 - 57 odvolací súd uvádza, že so záverom Krajského súdu
v Trenčíne v deklarovanom rozhodnutí nesúhlasí a zároveň poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu

v Prešove, tak ako boli citované v rozsudku súdu prvej inštancie, teda sp.zn. 17Co/34/2015 zo dňa
26.02.2015, sp.zn. 7Co/233/2016, sp.zn. 7Co/36/2015, 11Co/30/2017 a ďalšie.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti o zaplatenie sumy 400,67 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.10.2017 do zaplatenia

vo výroku o trovách konania je vecne správny. Preto ho odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil. V podrobnostiach poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody uvedené v
rozsudku súdu prvej inštancie.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 CSP v spojení s

ust.§ 255 ods.1 CSP s tým, že žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný
úspech by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca na náhradu trov
odvolaciehokonanianároknemal. Zobsahuspisuvšakodvolacísúdzistil,žeúspešnejžalovanejžiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že nárok na náhradu trov odvolacieho
konania stranám nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.