Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/96/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713213404
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713213404.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Viery Kandrikovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcov 1./ B. G., bytom N.. XXXX/XX, 2./ G. G.,
bytom N. obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Svidník, ul.
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30,
IČO: 31 335 004, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava,
v konaní o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 7.3.2018 č. k. 12C/186/2013 - 261 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zo dňa 4.4.2018 č.k. 12C/186/2013 - 271 takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Potvrdzuje sa dopĺňací rozsudok.

III. Žalobcom sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude
uvedená v osobitnom uznesení súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pani B. G. (ďalej aj ,,žalobkyňa“) a pán G. G. (ďalej aj ,,žalobca“) sú manželia (ďalej aj ,,žalobcovia“).
Spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. (ďalej aj ,,stavebná sporiteľňa“ alebo ,,žalovaná“) poskytuje
úvery.

2. Dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzavreli zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere (úver 61.100,-
eur; medziúver a stavebný úver č.XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX) a na zabezpečenie splnenia dlhu z
úverového vzťahu žalobcovia založili dva byty nadobudnuté každý z nich od svojich rodičov v G. (byt
č. X na ul. B. D., na LV XXXX, byt č.XX. na ul. XX.S., na LV XXXX).

3. Záložné zmluvy majú typickú formulárovú podobu, pripravila ich stavebná sporiteľňa a obsahujú
klauzulu, že v prípade omeškania sa so splácaním úveru môže stavebná sporiteľňa od úverového
vzťahu ,,odstúpiť“ a záložné právo vykonať aj bez súdneho procesu v tzv. dobrovoľnej dražbe.

4. Tak sa aj stalo a pre nesplácanie úveru stavebná sporiteľňa pristúpila k výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Firma G. sa M., začala na základe mandátu od sporiteľne proces predaja bytov
na dražbe, ktorej termín stanovila na deň 17.9.2013.

5. Žalobcovia sa domáhajú súdnej ochrany pred vykonaním tzv. dobrovoľnej dražby argumentujúc, že v
byte im bývajú starí rodičia a ich maloleté dieťa, že vycestovali, aby zarobili a úver chcú splácať. Vzniesli
pochybnosti o primeranosti výkonu záložného práva predajom ich bytov bez objektívneho súdneho

procesu. Tomu zodpovedá aj žaloba, ktorou namietajú platnosť klauzuly o dobrovoľnej dražbe a zároveň
navrhujú zdržanie sa dobrovoľného vydraženia ich bytov. Žalobca navrhol reštrukturalizáciu v splácaní
úveru v 500,- eurových splátkach. Ako ďalší argument žalobcovia uvádzajú, že odstúpenie od zmluvy
je jej zrušením, a tým aj zánikom súvisiacich záložných zmlúv.

6. Zdá sa, že stavebná sporiteľňa neprijala ponuku na pokračovanie v splácaní úveru a zmluvné
podmienky považuje za korektné. Dôraz kladie na porušenie povinnosti splácať úver a na dražbu ako
legitímny a logický krok smerujúci k uspokojeniu svojej pohľadávky.

7. Okresný súd Poprad (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) poskytol dočasnú ochranu predbežným opatrením
(uznesenie z 15.10.2013 č.k.12C/186/2013-34) a napadnutými rozsudkami (druhýkrát po skoršom
zrušení odvolacím súdom) vyhovel žalobe o neplatnosť klauzuly o možnosti dobrovoľnej dražby a
dopĺňacím rozsudkom aj žalobe o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou.

8. Súd prvej inštancie tak rozhodol v podstate s odôvodnením, že je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, že nie je nevyhnutné vydražiť chránený záloh, v ktorom majú obydlie chránené osoby
(osoby v pokročilom veku a dieťa) a že klauzula o možnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou (IV.ods.1) je neprijateľná, pretože v spojení s inou zmluvnou podmienkou umožňuje vymôcť
nečestné plnenie - úroky účtované ďalej aj po splatnosti pohľadávky popri úrokoch z omeškania.

9. Súd prvej inštancie okrem iného uviedol cit.: Z obsahu zmlúv o úvere je nepochybné, že ide typizované
spotrebiteľské zmluvy. Základnou črtou takejto zmluvy je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na
formulári a prílohou sú zvyčajne všeobecné obchodné podmienky. Tieto dokumenty žalobcovia nemohli
ovplyvniť. Z toho dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od
úpravy upravenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa teda
nie je možné dohodnúť podmienky vyplývajúce z ustanovení Obchodného zákonníka, ak ustanovenia
Občianskeho zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Úverový vzťah je preto potrebné posúdiť
vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS. Nejedná sa pritom o spotrebiteľský úver podľa zákona
čl.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím k ust. § 1 uvedeného zákona. To však nič
nemení na tom, že pre posúdenie daného vzťahu je potrebné prihliadnuť k ust. § 54 ods. 1 OZ. Jedná
sa o ustanovenie lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov. V danom
prípade žalovaný odstúpil od úverových zmlúv, dôsledkom čoho aplikujúc ust. § 52 a nasl. občianskeho
zákonníka a akceptujúc názor odvolacieho súdu v obdobných prípadoch, napr. v rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove č. j. Co 2/2013 daný právny vzťah sa zmenil na vzťah z bezdôvodného obohatenia,
ktorý sa riadi ust. § 456 a nasl. O.z. Odvolací súd v minulosti opakovane použil na účely posúdenia
dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom
zákonníku (rozsudky vo veciach sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 224/2012). Niektoré z týchto rozsudkov boli
podrobené kontrole ústavnosti, pričom ústavný súd tieto rozhodnutia neoznačil za ústavne nekonformné.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie
ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku, ktorý následky rieši ustanoveniami
o bezdôvodnom obohatení, prípadne tiež ustanoveniami o omeškaní dlžníka. Tým je zabezpečená
vyššia ochrana spotrebiteľa pri štandardných typových zmluvách. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov
o zániku záložnej zmluvy v dôsledku zrušenia úverových zmlúv odstúpením veriteľa listami zo dňa
3.11.2010 a 22.1.2013. Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola
zabezpečená záložným právom. Nezáleží pritom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Je však
možné, že môže dôjsť k neplatnosti právneho úkonu, z ktorého pohľadávka vznikla. Je teda zrejmé, že
pohľadávka by mohla zaniknúť aj v dôsledku toho, že je neplatná. Z neplatnej pohľadávky by však pre
veriteľa zostalo zachované právo na plnenie z neplatnej zmluvy. To však nebráni tomu, aby si zmluvné
strany v zmluve o zabezpečení pohľadávky dojednali také ustanovenie, podľa ktorého záložné právo
trvá aj v prípade, ak sa pohľadávka v dôsledku následnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého vznikla
a ktorým si veriteľ zároveň zabezpečí aj plnenie stala neplatnou, a teda pohľadávku voči dlžníkovi
vyplývajúcu z neplatného právneho úkonu. Jednalo by sa o zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne
v budúcnosti. V bode jedna a dva úverových zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo sa
zriaďuje aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi odstúpením od zmluvy

alebo na pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa teda môže na základe zmlúv
o zriadení záložného práva domáhať výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky, ktorá vznikla
odstúpením od úverových zmlúv, teda pohľadávky z bezdôvodného obohatenia s prísl. Pretože stále
existuje záväzok žalobcov vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie zo zrušenej zmluvy, v zmysle
zmluvného dojednania existuje aj akcesorický záväzok zabezpečujúci pohľadávku vyplývajúci zo zmluvy
o zriadení záložného práva. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcov o zániku záložného práva z
dôvodu odstúpenia žalovaného od úverových zmlúv, resp. premlčanie samotného záložného práva,
ktoré tvrdenie žalobcovia neodôvodnili. Tu súd poukazuje na ust. § 100 ods. 2 O.z. Tieto tvrdenia vzniesli
žalobcovia už v podanom odvolaní, pričom súd druhej inštancie sa nimi nezaoberal a prvostupňové
rozhodnutie zrušil z iných dôvodov. Je možné preto konštatovať, že tieto argumenty žalobcov neuznal
dôvodnými.

16.Žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti časti právneho úkonu- zmluvy o zriadení záložného
práva, a to v možnosti výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, pre rozpor so zákonom a
právom Európskej únie. Typickým prostriedkom právnej ochrany proti neprijateľnej zmluvnej podmienke
v spotrebiteľskej zmluve je žaloba o zdržanie sa neprijateľnej zmluvnej podmienky prípadne žaloba
o neplatnosť neprijateľnej podmienky. Pri vykonávaní súdnej kontroly zmluvných podmienok, a teda
aj podmienky o možnosti vykonať dobrovoľnú dražbu, sa majú zohľadniť okrem iného aj ďalšie
zmluvné podmienky (čl.4ods.1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ,,cit.,, Článok 4 1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002
Z.z. nevyplýva taká povinnosť záložnému veriteľovi, aby jej splnením mohlo byť garantované, že
nevymôže (tvz. mimosúdne) aj plnenie z neprijateľnej podmienky. Napríklad niet povinnosti veriteľa
špecifikovať pohľadávku, a tak dostatočne transparentne garantovať, že sa dražba „nedotkne“ plnenia
z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vo veci stavebnej sporiteľne už súdny v minulosti právoplatne
rozhodli, že :
Dohodnuté úroky ako cena úverovej služby sú opodstatnené len počas trvania úverovej služby a
po splatnosti vzniká nárok na úroky z omeškania a že klauzula o ich platení v rozpore s týmto
pravidlom je absolútne neplatná (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co 1´72/2015
zo dňa 13.1.2016, KS v Prešove z 16.2.2017 č.k. 19Co4/2017-67, uznesenie NS SR sp.zn. 4 Obo
143/98, rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co 400/2014 zo dňa 29.7.2015, uznesenie Ústavného súdu
SR IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, rozsudok KS v Trenčíne č.k. 5Co 407/2016-129 zo dňa
22.2.2017, rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 1006/2015 zo dňa 23.2.2017, príspevok
na http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/spotrebitelske-zmluvy/priznanie-urokov-z-uveru-
len-do-zosplatnenia-istiny.html> a ii.
Ak niet právnej istoty a riziko vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky nebolo odstránené,
potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom, ktorý takéto plnenie
umožní vykonať a urobia to podnikatelia bez súdneho procesu. Niet povinnosti špecifikovať pohľadávku
v zmluve s dražobnou spoločnosťou a tá nie je oprávnená ani preskúmavať zložky pohľadávky
alebo jej opodstatnenie a tak niet ani žiadneho obligatórneho mechanizmu na zabránenie vymoženia
plnenia z nečestnej klauzuly. Dražobník napríklad nemá žiadnu povinnosť vyžadovať špecifikáciu
pohľadávky, ktorej vymoženie sleduje uskutočnením dobrovoľnej dražby. Tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo netransparentného výkonu záložného práva. Výpisy z účtov odstúpených medziúverov
vyčísľujúce dlžnú sumu aj po odstúpení od zmluvy pri započítaní tak dohodnutých úrokov, ako aj
úrokov z omeškania /čl.111-115 spisu/ nijako nenasvedčuje tomu, že by stavebná sporiteľňa vytvorila
právny stav, ktorý by dával istotu, že plnenie zo zakázanej klauzuly nevymôže voči žalobcom a to
práve z predaja založených bytov bez súdnej kontroly. Ochranným mechanizmom pred vymožením
nečestného plnenia je žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a toto trvá, až kým podnikateľ
nevytvorí stav istoty, že nevymôže plnenie z nečestnej zmluvnej podmienky napr. vzdaním sa práva
z nečestnej klauzuly. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku
o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto
plnenie umožní vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu
záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12).
Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie
nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka
priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku. Za

daného stavu by byty na dobrovoľnej dražbe boli predané aj na uspokojenie zakázaného plnenia (§53a
OZ). Takýto výsledok nesledoval ani súdny dvor vo veci Kušionová C- 34/12 ani ústavný súd vo veci
Pl ÚS 23/2014. Kým pri spôsobe výkonu záložného práva podľa a/ ide o súdne konanie, v ktorom je
povinná ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok, tak pri spôsobe pod b/ takejto kontroly niet a ide
o proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje
a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej
dražby (ex ante) je preto akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu
súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa písmena a/ (v konaní podľa druhej časti CSP, predtým
podľa tretej časti O.s.p.). Za osobitne dôležité pritom treba uviesť a čo sa v aplikačnej praxi nie ojedinelé
podceňuje, že unijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne
(6Co/111/2015 4). ). Preto súd možnosť výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe v zmluvách o
zriadení záložného práva posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky a v tejto časti zmluvy o zriadení
záložného práva určil za neplatné.

17.Závery v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/13 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora
EU C-34/13 zosumarizovali princípy, na ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok na
vykonanie mimosúdnej dražby a to princíp proporcionality, primeranosti a.i. V danom prípade nenastal
stav ultima ratio na predaj byty žalobcov bez súdneho procesu, teda bez povolenia splátok v základnom
konaní, ktorým sa žalobcovia nebránili alebo povolenia splácania dlhu exekučnom konaní a vôbec
bez ochrany povinného. Veriteľ sa mohol domáhať vykonania iného primeranejšieho spôsobu výkonu
záložného práva (PL ÚS 23/2014) Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcov, že na adrese L. D. XXXX/
XX bývajú osoby E. J. a S. J.,rodičia žalobkyne v prvom rade , ktorí sú starobní dôchodcovia a na
adrese XX. S. XXX/XX má trvalý pobyt S. G., matka žalobcu v druhom rade dôchodkyňa a S. G.,
osoba maloletá. Byt, v ktorom býva dieťa žalobcov, spĺňa prvky obydlia žalobcov. Ich vycestovanie za
zárobkom do cudziny nie je zo sociálnych dôvodov ničím výnimočným. Logická je aj doba a snaha čo
najdlhšie si udržať zárobok v cudzine. Predajom bytu ako obydlia žalobcov, v ktorom býva maloleté
dieťa a bytu osôb v staršom veku a teda chránených osôb (C-34/12), by došlo k závažnému a
nenapraviteľnému porušeniu ich ústavných práv na obydlie. Pre porovnanie záložné právo bolo možné
vykonať aj súdnou cestou (rozsudok, exekúcia) pri zachovaní záložného práva, pri narastaní úrokov z
omeškania, no pri možností splátok tak v základnom ako aj exekučnom konaní . Výkon práva veriteľa
ultima racio dobrovoľnou dražbou nie je preto jediným a krajným riešením zabezpečujúcim veriteľovi
domoženia sa svojej pohľadávky.

10. Žalovaná sporiteľňa v odvolaní namietla nadmernú ochranu spotrebiteľa, právne posúdenie veci,
predovšetkým dobrovoľnú dražbu označila za legitímny prostriedok výkonu záložného práva, že súdna
ochrana patrí až po dražbe, že už sa nedomáha úrokov, ale len zostatku istiny a úrokov z omeškania a
tiež, že niet naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že tak rozsudok,
ako aj dopĺňací rozsudok sú vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového
stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia dopĺňa.

K odvolaciemu dôvodu o bezlimitnej ochrane spotrebiteľa

12. Argumentácie na jednej strane podporujúce bezvýhradný výkon záložného práva vytýkajúce
nadmernú ochranu spotrebiteľa a na druhej strane argumentácie prehnane citlivo obhajujúce
spotrebiteľov nemajú v sebe žiaden vecný právne racionálny základ, a tak jedna, ako aj druhá názorová
platforma skôr indikujú snahu presadiť názor viac populisticky ako vecne. Odvolací súd preto považuje
odvolací dôvod o bezlimitnej ochrane spotrebiteľa za neopodstatnený.

K odvolaciemu dôvodu o práve sporiteľne vykonať bez ďalšieho dobrovoľnú dražbu

13. Nemali by byť žiadne pochybnosti o pohľadávke žalovanej sporiteľne. Odvolací súd sa stotožňuje
so sporiteľňou aj v tom, že dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva
a že má na jej vykonanie právo. Niet žiadnych pochybností ani v tom, že žalobcovia porušili zmluvné
povinnosti v časti splácania úverov. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, že neexistujú žiadne

obmedzenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné právo, akým nepochybne
záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov súkromného práva.

14. V tomto smere možno závery ústavného súdu, v spojení s rozsudkom súdneho dvora (PL.ÚS
23/2014, C-34/12), označiť za akýsi manuál výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v sporoch
so slabšou zmluvnou stranou.

15. Okolnosti, akými sú najmä (i)chránený záloh (obydlie), (ii)chránené osoby ako dražbou dotknuté
osoby, (iii)proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, (ip) možnosti udržania vlastníctva k zálohu
uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva
(súdnou exekúciou), (ir) dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možnosti
výkonu záložného práva, (is) možnosti reštartu v splácaní úveru, (it)hrozba mimosúdneho vymoženia
plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,(iu) oslabenie práva premlčaním,(iv) nedostatok odbornej
starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru a (ix) predstavujú
okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese
dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa
dobrovoľnej dražby závisí od intenzity vyššie uvedených okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z
vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä,
ak záložné právo opatrením súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania.

16. Okolnosti prejednávanej veci sú také, že žalobcovia zobrali úver, poskytli dva byty nadobudnuté
každý od svojich rodičov ako záloh, porušili zmluvu v časti o splácaní úverov, vycestovali za prácou
do zahraničia, sporiteľňa odmietla reštrukturalizáciu splácania, trvá na dôsledkoch defaultu a na výkone
dobrovoľnej dražby, založené byty sú obydlím pre chránené osoby (prestarlé osoby a maloleté deti,),
a to všetko za stavu, že došlo k oslabeniu práva v dôsledku plynutia času (žaloba sporiteľne právoplatne
zamietnutá z dôvodu premlčania; vec Okresného súdu Poprad sp.zn.20C/32/2016). Sporiteľňa až v
odvolacom konaní (18.4.2018) uvádza, že už ,,nežiada“ úroky popri úrokoch z meškania. Vyššie
uvedené okolnosti sa posudzujú v rámci ex ante preventívneho vyhodnotenia primeranosti dobrovoľnej
dražby zo strany súdu.

17. Je evidentné, že viac ako jedna z okolností relevantných pre dočasné zdržanie dobrovoľnej dražby,
pôsobí v čase rozhodovania súdu (obydlie ako chránený záloh, chránené osoby bývajúce v bytoch,
oslabené právo už len v rovine naturálnej obligácie v dôsledku jeho premlčania, možnosti reštartu v
splácaní). Za takýchto okolností sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v rámci
preventívneho posúdenia (ne)proporcionality výkonu dobrovoľnej dražby a obranu sporiteľne o práve
vykonať ,,bez ďalšieho“ dobrovoľnú dražbu za nedôvodnú.

Odvolací dôvod o neprípustnosti žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

18. Žalovaná sporiteľňa namieta dôvodnosť žaloby aj tým, že žalobcovia majú ochranu (až po) v
podobe žaloby o neplatnosť dražby (ex post). Uvedený odvolací dôvod zjavne odporuje zmyslu a cieľu
súdnej ochrany pred neprimeraným zásahom do práv a právom chránených záujmov. Súkromné právo
nepodporuje líniu o tolerovaní porušenia práva s ospravedlnením, že následky sa môžu riešiť výlučne
ex post.

19. K otázke, prečo práve žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva odvolací súd uvádza, že
nič iné hmotné právo neponúka, a preto, ak v čase rozhodovania súdu (§ 217 C.s.p.) pretrváva hrozba
porušenia práv a právom chránených záujmov, je práve žaloba o zdržanie sa adekvátnym prostriedkom
ochrany. Ak pominie dôvod ochrany, pri zmene skutkových okolností rozsudok nepredstavuje prekážku
rozsúdenej veci.

20. Výkon záložného práva, teda proces, v rámci ktorého vec neposudzuje žiadna objektívna inštitúcia
(ale väčšinou podnikatelia s cieľom dosiahnutia zisku), plne opodstatňuje preventívne opatrenie súdu.
Odkaz sporiteľne záložcom na podanie žaloby až po dražbe (ex post), kedy vydražiteľ tzv. ,,klope na
dvere“ a vyžaduje opustenie priestorov odvolací súd neakceptuje, okrem iného aj z dôvodu drasticky
sťaženej pozície záložcu (zmena informácie o vlastníkovi v katastri) a zákonom regulovaná povinnosť
vydať predmet dražby (§ 29 ods. 2 zákon č. 527/2002 Z.z. Zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti [Notársky poriadok]
v znení neskorších predpisov).

21. Argumenty o význame preventívnej ex ante súdnej kontroly o chránenom zálohu, o chránených
osobách, o proporcionalite, o komparácii dobrovoľnej dražby s núteným výkonom záložného práva,
ktorými odôvodňuje rozhodnutie, či už ústavný súd alebo Súdny dvor, majú zásadný význam pre
aplikačnú prax.

Odvolací dôvod k nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti klauzuly o
dobrovoľnej dražbe

22. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že sama osebe zmluvná podmienka o
dobrovoľnej dražbe nemôže byť nekalá. Veď ide o zákonný prostriedok výkonu záložného práva.
Problém nastáva vtedy, ak sa má inak legálnym prostriedkom vymôcť nečestné plnenie. V danom
prípade úroky popri úrokoch z omeškania. Vtedy už je možné zmluvnú klauzulu, ktorá inak má oporu
v zákonom regulovanom pravidle, posúdiť ako za nekalú (za nekalé sa považujú podmienky, ak v
spojení s inými zmluvnými podmienkami, čl.4 ods.1 Smernice rady 93/13 ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, cit. so zreteľom ...a na iné podmienky...).

23. Fyzická osoba dotknutá neprijateľnosťou zmluvnej podmienky má naliehavý právny záujem na jej
určení za neprijateľnú. Odvolací súd považuje takéto určenie z hľadiska právnej istoty za dôležité.
Premlčaním pohľadávka nezaniká, ale ako naturálna obligácia stále ,,žije“. Pre občana je preto dôležité
posúdenie, ak sa obráti na súd, aká jej časť je neprijateľná. To práve urobil súd prvej inštancie, ak pri
pretrvávajúcej hrozbe vymoženia plnenia z nečestnej podmienky, ako nástroj na vymoženie nečestného
plnenia, ju vyhlásil (určil) za neprijateľnú. Sporiteľňa síce avizuje (prvýkrát až v odvolaní; podanie z
27.4.2018), že už úroky popri úrokoch z omeškania neuplatňuje, no takéto vyhlásenie nenahrádza
urovnanie k tejto spornej otázke so záväznými účinkami.

24. Odvolací súd sa preto rozhodol potvrdiť aj rozsudok v časti o neprijateľnosti spornej klauzuly o
dobrovoľnej dražbe, síce majúcej základ v dikcii zákona, no v spojení s neprijateľnou podmienkou o
úrokoch popri úrokoch z omeškania predstavujúcej v súhrne zmluvne neakceptovateľné (neprijateľné)
riešenie (porov. tiež rozsudok SD EÚ C- 34/12).

25. Klauzula o úrokoch (zmluvných), ktoré má spotrebiteľ platiť popri úrokoch z omeškania (čl. VI. zmluvy
o stavebnom úvere), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pre každého veriteľa pohľadávky, ktorá má
vlastnosť, že je finančná platí, že úroky počas omeškania spotrebiteľa sú limitované (k limitu pozri nar.
vl. 87/1995 Zz. v spojení so zákonným pravidlom v § 517 ods. 2 OZ).

26. Zákon síce nebráni popri úrokoch z omeškania uplatniť nárok na náhradu škody, no kým zákon
takúto škodu v § 519 OZ limituje (len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania), tak žalovaná sporiteľňa
si v rozmnoženinách zmlúv naformulovala úroky popri úrokoch z omeškania, a teda v podstate akúsi
škodu za nevrátenie peňazí v paušálnej podobe. Odvolací súd považuje akúkoľvek paušalizáciu škody
proti spotrebiteľom za absolútne neprípustnú pre rozpor so zmyslom a cieľom inštitútov porušenia práva
proti slabšej zmluvnej strane, akými sú náhrada škody, bezdôvodné obohatenie, zmluvná pokuta, úroky
z omeškania a ii). Možno priznať len skutočnú škodu, skutočné náklady a ii.

27. Odlišný názor nezohľadňujúci zákonné pravidlo, že úroky sú kryté úrokmi z omeškania, v podstate
zvýhodňuje finančný subjekt oproti veriteľom ostatných finančných pohľadávok (zo zmluvy o dielo,
zmluvy o nájme a pod.) a odvolací súd takýto názor preto považuje za rozporný s princípom ekvivalencie
unijného práva, a preto sa od takýchto rozhodnutí odkláňa.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, ako aj dopĺňací rozsudok, ako vo výrokoch
vecne správne a podľa úspechu priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods.1, §
255 ods.1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.