Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 26, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717209769.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci žalobcu: O..

M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., Z. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Mária Kozáková, advokátka,
so sídlom 040 01 Košice, Odborárska 7, proti žalovanému: L.. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX A., Z. L. X, zastúpený: JUDr. Ladislav Scholcz, advokát, so sídlom 040 01 Košice, Krmanova 16 o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca O.. M. T., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných
vgeometrickompláneč.13/2018naobnovučastípôvodnýchparcielEKNpredZRPSč.XXXX/X,XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vyhotoveného spoločnosťou GEOPLAN spol. s r. o. IČO: 31 69

35 98, autorizačne overený L.. A. N. dňa 9.3.2018 úradne overený a zapísaný na Okresnom úrade v
Poprade 14.03.2018 a to nasledovne:

pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 2 831 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 707 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 776 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 806 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E

parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 820 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 787 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 210 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 49 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely
č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok plocha o výmere 9 m2, tvorí časť pôvodnej KN-
E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely
č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

II.Súdkonanievčastiuloženiapovinnostižalovanémuvypracovaťgeometrickýplánnavýmere9345m2
zparcelyXXX/XzapísanejnaLVč.XXXXkat.úz.S.Z.,okresPopradakoparcelaregistraCevidovaného
na mape určeného operátu v lehote 30 dní zastavuje.

III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 11.10.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 19.10.2017 domáha sa voči
žalovanému L.. V. G. vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobca O.. M. T. je výlučný vlastník
časti nehnuteľností zapísaných v čase podávania žaloby na LV č. XXXX kat. úz. S. Z. v okrese Poprad,

parcely registra C evidované na mape určeného operátu ako parcela č. XXX/X vo výmere 9 345 m2.
Tiež navrhuje, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
vypracovať geometrický plán na výmeru 9 345 m2 z parcely XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. S.
Z. ako parcely registra C evidovanej na mape určeného operátu.
Taktiež žiada priznať trovy konania.

2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že jeho otec M. T., nar. X.X.XXXX bol v pozemkovej knihe zapísaný
ako vlastník sporných parciel vtedy KN - E č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Notárskou
zápisnicou zo dňa 26.8.1998 mu tieto pozemky už pod parcelnými číslami XXXXX orná pôda o výmere
3 611 m2, XXXX/X orná pôda o výmere 1 623 m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 2 074 m2,
parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere

2 175 m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 2 822 m2 a parcela č. XXXX orná pôda o výmere 3 137
m2 v k. ú. S. Z. daroval a zápisom zo dňa 16.12.1998 do listu vlastníctva č. XXX stal sa ich vlastníkom.
3. V tomto čase žalobca tvrdí, že boli ešte jeho otcom tieto pozemky prenajaté Poľnohospodárskemu
podniku Veľký Slavkov na dobu neurčitú. Následne tento nájom prevzalo Poľnohospodárske družstvo
Mlynica, ktoré mu za tieto pozemky, za celú prenajatú plochu každoročne platilo. Ako dôkaz svojho

tvrdenia predložil súdu darovaciu zmluvu zo dňa 26.8.1998, list vlastníctva č. XXX kat. úz. S. Z., nájomnú
zmluvu zo dňa 20. mája 1993 uzavretú medzi jeho otcom ako prenajímateľom a štátnym majetkom
ako nájomcom. Žalobca v podanej žalobe ďalej tvrdí, že v súčasnosti sú časti týchto parciel evidované
ako parcela KN - C parc. č. XXX/X a jej vlastníkom je podľa listu vlastníctva č. XXXX žalovaný. Ako
dôkaz svojho tvrdenia predložil list vlastníctva č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom sporných

parciel je žalovaný. Žalobca tvrdí, že ako právoplatný vlastník nikdy tieto pozemky nepredal, nedaroval
a nakoľko mu bol pravidelne uhrádzaný nájom nepredpokladal, žeby došlo k nejakej zmene vlastníctva.
Žalobca poukazuje na tie skutočnosti, z ktorých vyplýva, že osvedčením zo dňa 3.6.1999 o vydržaní a
následne zápisom na LV č. XXX sa stala vlastníkom parcely KN-C XXX/X firma AGRAS, s. r. o. Veľký
Slavkov a tvrdí, že toto osvedčenie vyhlásenia nespĺňa podmienky oprávnenej držby. Poukazuje na

to, že v osvedčení nadobúdateľ sa domáha nadobudnutia vlastníckych práv vydržaním ako nástupca
spoločnosti GRABO v. o. s. a táto nadobudla vlastnícke práva privatizáciou zrušeného štátneho podniku.
Predmetom privatizácie nemohli byť jeho pozemky, keďže v tom čase bola platná nájomná zmluva
a známy vlastník. Uvádza, že darovaním ich nadobudol od svojho otca pol roka pred vyhotovením
osvedčenia, t. j. pred 3.6.1999. Ďalej žalobca tvrdí, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nespĺňa

náležitosti v zmysle zákona. Firma AGRAS s. r. o. dňa 22.7.1999 odpredala predmetnú parcelu M. Z..
Poukazuje na to, že táto spoločnosť 8.6.1998 nadobudla sporné pozemky a obratom 28.7.1999 ju nový
vlastník odpredal žalovanému, pričom poukazuje tiež na to, že podpisy M. Z. sa nezhodujú.
4. Vzhľadom na tieto skutočnosti a po zistení, že nie je vlastníkom, listom zo dňa 2.3.2016 sa obrátil na
žalovaného s návrhom, aby vec bola vyriešená a pozemky mu boli vrátené. Žalovaný na túto skutočnosť

reagoval tak, že cíti sa byť legitímnym vlastníkom.
5. Z listinného dôkazu, a to listu žalobcu zo dňa 2.3.2016 adresovanému žalovanému pred podaním
žaloby označeným ako „Žiadosť o mimosúdne vyrovnanie vrátením pozemkov“ vyplýva, že žalobca
popísal ním tvrdený skutkový stav akým spôsobom prišiel o vlastníctvo sporných pozemkov a vyzval
žalovaného na osobné stretnutie a mimosúdne vyriešenie tohto problému. Doslovne v tomto podaníuvádza: „keďže ste sa aj Vy stal zrejme obeťou podvodu, navrhujem Vám, aby ste túto situáciu posúdil
v spolupráci s kompetentným odborníkom a navrhol riešenie“.
6. Žalovaný písomným podaním zo dňa 29.3.2016 pred podaním žaloby na súd označeným ako

„Odpoveď na žiadosť o mimosúdne vyrovnanie vrátením pozemkov“ adresovaným žalobcovi uviedol,
že žiadosti o mimosúdne vyrovnanie nemôže vyhovieť v podstate z tých dôvodov, že v čase uzavretia
kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.1999, na základe ktorej nadobudol pozemok C-KN parc. č. XXX/X v k. ú.
S. Z., (ale ani neskôr, a to až do dňa, keď mu bola doručená žiadosť žalobcu), nemal najmenší dôvod
pochybovať o právnom titule jeho právneho predchodcu p. M. Z., ktorý bol v čase uzavretia kúpnej

zmluvy v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v tejto
písomnej odpovedi žalobcovi ďalej uvádza, že bez ohľadu na to, či by sa tvrdenia spochybňujúce právne
tituly nadobudnutia jeho právnymi predchodcami k citovanému pozemku ukázali ako právne relevantné
alebo nie chce poukázať na to, že odo dňa 17.2.2000, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k
predmetnému pozemku v jeho prospech, až do dňa doručenia žiadosti žalobcu, ubehlo už vyše 16 rokov.
Uvádza, že predmetný pozemok mal po celú tú dobu dobromyseľne a nepretržite v držbe, pričom jeho

vlastnícke právo až do doručenia žiadosti žalobcom nikto nespochybňoval. Žalovaný zastáva názor, že
aj keby bol v prípadnom súdnom konaní spochybnený jeho titul nadobudnutia citovaného pozemku,
predmetný pozemok by musel nevyhnutne nadobudnúť z titulu vydržania, a to s poukazom na § 134 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdí, že z uvedeného dôvodu nemôže preto žiadosti žalobcu
vyhovieť.

7. Po podaní žaloby žalobcom na súd dňa 19.10.2017, jej doručení spolu s pripojenými listinnými
dôkazmi žalobcom žalovanému na vyjadrenie, tento podaním zo dňa 4.12.2017, ktoré bolo doručené
súdu 7.12.2017 žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú a zároveň sa vyjadril,
že sa zrieka práva na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej
28. júla 1998 s vlastníkom sporných nehnuteľností M. Z. riadne vloženej do príslušného katastra

nehnuteľností rozhodnutím zo 17.2.2000, V 2041/99 stal sa vlastníkom týchto nehnuteľností. Poukázal
na listinný dôkaz v spise sa nachádzajúci, a to kúpnu zmluvu svedčiacu o tejto skutočnosti. Žalovaný
ďalej tvrdí, že sporné nehnuteľnosti kupoval po sprostredkovaní O. Š., ktorý bol konateľom spoločnosti
STAVREA - Poprad s. r. o., od ktorej kupoval pozemky v susediacej lokalite. Z listu vlastníctva, ktorý
dostal k dispozícii jasne vyplývalo, že vlastníkom sporných nehnuteľností je predávajúci M. Z.. Z listu

vlastníctva nevyplývalo žiadne vecné alebo iné bremeno, napr. nájomná zmluva alebo niečo podobné.
Tvrdí, že oprávnene preto konal v dobrej viere a ako človek nie právnik dôveroval sprostredkovateľovi,
platnému preukázaniu vlastníckeho práva predávajúceho a tomu, že na prevádzaných nehnuteľnostiach
neviazli žiadne ťarchy. Uvádza, že so zreteľom na svoje vzdelanie technického smeru by ani nebol
schopný preskúmať tie okolnosti, o ktorých sa píše v žalobe žalobcu. Tvrdí, že na závere o jeho

dobrej viere nemení nič ani to, že kupoval sporné nehnuteľnosti 6 dní po tom, čo ich nadobudol
predávajúci M. Z.. Predovšetkým si túto skutočnosť ani nevšimol a za ďalšie aj keby bol tejto skutočnosti
pripisoval nejaký význam, tak jediným dôvodom pre neho bolo to, že predávajúci mienil výhodne kúpiť a
výhodne predať, a to sa mu aj podľa všetkého podarilo o čom svedčí kúpna cena, za ktorú kúpil sporné
nehnuteľnosti predávajúci a za ktoré ich kúpil on sám. Ako dôkaz svojho tvrdenia poukazuje na kúpnu

zmluvu, ktorou M. Z. nadobudol sporné nehnuteľnosti od spoločnosti AGRAS za sumu 43 000 Sk a na
kúpnucenu,zaktorútietonehnuteľnostipredaljemu,atozasumu54270Sk.Žalovanýtvrdí,žeskutkový
záver o jeho dobrej viere pri uzavieraní kúpnej zmluvy s M. Z. je nespochybniteľný a niet dôkazu, ktorým
by sa dala jeho existencia v čase uzavierania kúpnej zmluvy vylúčiť alebo poprieť. Poukazuje na to, že
dôkazné bremeno leží v tomto smere na žalobcovi. Poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR, z ktorých

podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že osobe konajúcej v dobrej viere musí byť poskytnutá ochrana
jeho vlastníckeho práva a to aj za situácie, že skoršie právne úkony ukázali by sa neplatnými.
8. Súd vzhľadom na vyššie citované skutočnosti vyhodnotiac jednotlivé listinné dôkazy a vyjadrenia strán
v konaní, či už pred podaním žaloby na súd, ale aj po jej podaní, vzhľadom na atypickosť konkrétneho
sporu, s prihliadnutím na nanajvýš neštandardný postup jednotlivých subjektov predchádzajúci kúpe

sporných pozemkov žalovaným, ktorí sú v tomto konaní okrem občianskoprávnym následkov, neriešil,
dospel k záveru tak ako mu ukladá zákon pokúsiť sa primäť strany v konaní o uzavretie zmieru, prípadne
mimosúdnej dohody. Z toho dôvodu preto nariadil predbežné prejednanie sporu.
9. V zmysle § 168 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd
nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.

10.Podľa§170ods.2CSP,akjetomožnéaúčelné,súdsapokúsiovyriešeniesporuzmierom,prípadne
stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou.
11. Podľa § 171 ods. 1 CSP, ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti
potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí,ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a
predpokladaný termín pojednávania.

12. Riadiac sa touto zákonnou úpravou na predbežnom prejednaní sporu dňa 26.1.2018 súd sa pokúsil
primäť strany k uzavretiu zmieru, avšak s negatívnym výsledkom.
13. Vzhľadom na ustanovenie § 148 CSP, ktorého zmyslom je to, že súd sa má o uzavretie zmieru vždy
pokúsiť, súd aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 26.10.2018 pokúsil sa o to, aby strany uzavreli
spor zmierom. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca na uzavretie zmieru nereagoval pozitívne.

14. Na predbežnom prejednaní sporu ďalej súd poukázal, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami sporu
nie sú sporné.
15. Poukázal na skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné a konštatoval predbežné posúdenie
sporu tak, že z doposiaľ vykonaných dôkazov sa javí, že žalobca a žalovaný nadobudli vlastníctvo k
sporným parcelám v dobrej viere. Žalobca v roku 1998 na základe darovacej zmluvy od svojho otca
a žalovaný v roku 2000 od predávajúceho M. Z.. Žalobca takto nadobudnuté nehnuteľnosti užíval a

teda nimi disponoval tým, že ich dal do nájmu a poberal zaň nájom naposledy v decembri 2016 od
Poľnohospodárskeho družstva Mlynica.
16. Žalovaný fakticky a právne vlastnil sporné nehnuteľnosti v presvedčení, že sú jeho, čo je zrejmé z
listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. S. Z. viac ako 16 rokov. Súd ďalej konštatoval, že javí sa potom, že
obe strany boli oprávnenými držiteľmi sporných parciel a je potrebné vykonať dôkazy, ktoré navrhnú

strany. Na základe ktorých by bolo možné konštatovať, či žalobe je možné vyhovieť, alebo ju zamietnuť.
Konštatoval pritom, že dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na žalobcovi.
17. Na tomto predbežnom prejednaní sporu súd taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žaloba trpí vadou
nevykonateľnosti žalobného návrhu tzv. petitu.
18. Z predložených listinných dôkazov žalobcom vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Na základe Zmluvy

o predaji podniku č. 1885/1997 zo dňa 29.7.1997, ktorej vklad bol povolený 27.8.1997 uzatvorenej medzi
Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a spoločnosťou GRABO, v. o. s. ako kupujúcim bol
majetok podniku Štátny podnik so sídlom vo Veľkom Slavkove prevedený na spoločnosť GRABO v. o.
s. za kúpnu cenu 16 000 000 Sk, táto kúpna cena za splnenia ďalších podmienok mala byť splatená v
splátkach do 31.12.2016. Z článku II. ods. 6 tejto zmluvy vyplýva, že na kupujúceho prešli všetky práva

a povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv. Z článku VIII. ods. 5 tejto zmluvy vyplýva, že do splatenia
celej kúpnej ceny je prevod majetku alebo jeho časti alebo vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho
založenie v prospech tretích osôb možný len po predchádzajúcom súhlase predávajúceho.
19. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. SR 116/5 zo dňa 26.3.1999 povolil výmaz spoločnosti
GRABO,v.o.s.prejejzrušeniebezlikvidáciepremenounaspoločnosťsručenímobmedzenýmAGRAS.

Všetok majetok, práva a záväzky teda zrušením spoločnosti GRABO prebrala dňa 26.3.1999 spoločnosť
AGRAS, s. r. o. so sídlom vo Veľkom Slavkove.
20. Spoločnosť AGRAS, s. r. o. nadobudla vlastníctvo aj k sporným parcelám na základe osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice N 261/99, NZ 261/99, zo dňa 3.6.1999, a to z
dôvodu ako sa tam konštatuje z titulu právneho nástupníctva po právnom predchodcovi GRABO v. o.

s., ktoré predmetné nehnuteľnosti nadobudol privatizáciou zrušeného štátneho podniku Štátny majetok
Veľký Slavkov, pričom sa započítava aj lehota držby právneho predchodcu AGRAS k predmetným
nehnuteľnostiam v celosti.
21. Následne spoločnosť AGRAS s. r. o. kúpnou zmluvou zo dňa 22.7.1999, ktorej vklad bol povolený
26.7.1999 odpredala kupujúcemu M. Z. parcelu č. XXX/X, teda sporné pozemky za kúpnu cenu 43 000

Sk (1 427,33 eur). Táto zmluva nie je dátumovaná a následne bol založený list vlastníctva č. XXX pre
kat. úz. S. Z..
XX. M. Z. následne kúpnou zmluvou zo dňa 28.7.1999 odpredal sporné parcely žalovanému za kúpnu
cenu 54 270 Sk (1 801,43 eur). Táto zmluva bola zavkladovaná 17.2.2000 a teda vlastníkom týchto
parciel je žalovaný a v súčasnosti je vedený ako výlučný vlastník na LV č. XXXX pre kat. úz. S. Z..

23. Spoločnosť AGRAS s. r. o. vznikla dňom zápisu do Obchodného registra OS Prešov dňa 26.3.1999.
Dňa 19.1.2001 uznesením KS v Košiciach č. 4K/164/00-11 bol vyhlásený na majetok tejto spoločnosti
konkurz a dňa 25.1.2012 došlo k zániku tejto spoločnosti výmazom ex offo.
24. Taktiež z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca nadobudol vlastníctvo k sporným
parcelám na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice notárky v Poprade dňa

26.8.1998, ktorej vklad bol povolený dňa 16.12.1998, čo je zrejmé z LV č. XXX pre kat. úz. S. Z.. Z tejto
darovacej zmluvy bez pochybností vyplýva, že otec žalobcu M. T., nar. X.X.XXXX je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností a tieto daruje svojmu synovi O.. M. T., teda žalobcovi.25. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 20. mája 1993 medzi právnym predchodcom žalobcu, teda jeho
otcom a Štátnym majetkom Veľký Slavkov vyplýva, že sporné parcely boli dané do nájmu tomuto
Štátnemu majetku za dohodnutú odmenu ročne splatnú, pričom zmluvné strany sa dohodli na užívaní

pozemkov na dobu neurčitú. Z poštovej poukážky pripojenej ako listinný dôkaz je zrejmé, že žalobca
ešte v roku 2015, konkrétne dňa 18.12.2015, ako aj v roku 2016, konkrétne 20.12.2016 prebral za tieto
pozemky nájom.
26. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 22.4.1999 uzatvorenej medzi prenajímateľom T. a spoločnosťou
AGRAS s. r. o. vyplýva, že sporné parcely boli dané do nájmu spoločnosti AGRAS, s. r. o. s dohodnutou

cenou nájmu splatnou vždy k 31.12. príslušného roka.
27. Z nájomnej zmluvy č. 0022001zo dňa 28.6.2001 uzavretej medzi žalobcom O.. M. T. a
Poľnohospodárskym družstvom Mlynica ako nájomcom vyplýva, že po tom ako bol vyhlásený konkurz
na majetok AGRAS-u a práva a povinnosti boli postúpené na PD Mlynica, táto uzavrela so žalobcom
zmluvu o nájme predmetných pozemkov s dohodnutou odplatou na dohodnutú dobu 5 rokov, ktorá sa
bude automaticky predlžovať o ďalších 12 mesiacov, ak ju niektorá zo zmluvných strán nevypovie v

zákonom predpísanej lehote.
28. Tieto skutkové zistenia svedčiace o nadobudnutí vlastníctva žalobcom, ale aj žalovaným neboli
medzi stranami konania sporné.
29. Žalobca riadiac sa predbežným prejednaním sporu upravil znenie žalobného návrhu, teda petitu
nasledujúcim spôsobom. Podaním zo dňa 16.3.2018 označeným ako úprava petitu navrhol zmenu

žalobného petitu. Okresný súd Poprad uznesením č.k. 7C/53/2017-268 zo dňa 26.4.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2018 pripustil v zmysle § 139 CSP zmenu žaloby tak, že pripustil
zmenužalobyzodňa11.10.2017podanejnaOkresnýsúdPopraddňa19.10.2017vprávnejvecižalobcu
O.. M. T. proti žalovanému L.. V. G. tak, že navrhovaný žalobný návrh znie nasledujúco:

1. Súd určuje, že žalobca O.. M. T., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných
(určené) v geometrickom pláne na určenie a obnovu častí pôvodných parciel KN-E pred zápisom
ZRPS do katastra č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vyhotoveného dňa
9.3.2018 pre katastrálne územie S. Z. okres Poprad, vyhotovený spoločnosťou GEOPLAN spol. s r.
o. IČO: 31 69 35 98, autorizačne overený L.. A. N. dňa 9.3.2018 a predložený na úradné overenie

Okresnému úradu v Poprade 14.03.2018 a to nasledovne:

pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 2831 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E

parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 707 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 766 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. (XXX) pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres A. pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 776 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 806 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 820 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E

parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 787 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 210 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 49 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely
č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok plocha o výmere 9 m2, tvorí časť pôvodnej KN-
E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely
č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 31 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do

katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do
katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 32 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do
katastra

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha 32 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č.
XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra

ParcelyKN-Cč.:XXXX/XažXXXX/X-XXXX/XažXXXX/XaXXXX/XažXXXX/Xsúvytvorenévrozsahu
pôvodnej parcely KN-C č. XXX/X na LV č. XXXX pre k. ú. S.Ý. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom

PÚ do katastra.

2. svoj návrh v časti o povinnosti zhotoviť geometrický plán na výmeru 9 345 m2 z parcely XXX/X
zapísanej na LV č. XX XX k. ú. S. Z., obec A., okres Poprad beriem späť a navrhujem konanie v tejto
časti zastaviť.

3. Súd zaväzuje žalovaného k úhrade trov konania.
30. Žalobca podaním doručeným súdu 24.9.2018 zobral návrh späť v časti o určenie vlastníctva k
pozemku zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako pozemok KN reg. C
XXXX/X tráv. plocha o výmere 766 m2

- k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 24 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 31 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2,

- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 32 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha 32 m2 poukazujúc na geometrický plán č.
13/2018 a navrhol znenie žalobného návrhu tak, že
1. Súd určuje, že žalobca O.. M. T., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných
vgeometrickompláneč.13/2018naobnovučastípôvodnýchparcielEKNpredZRPSč.XXXX/X,XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vyhotoveného spoločnosťou GEOPLAN spol. s r. o. IČO: 31 69
35 98, autorizačne overený L.. A. N. dňa 9.3.2018 úradne overený a zapísaný na Okresnom úrade v
Poprade 14.03.2018 a to nasledovne:pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 2 831 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E

parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 707 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec Veľký Slavkov, okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 776 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 806 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 820 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 787 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 210 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E
parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 49 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely

č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok plocha o výmere 9 m2, tvorí časť pôvodnej KN-
E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX

- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely
č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S.G. Z., obec S. Z., okres Poprad
2. Súd zaväzuje žalovaného k úhrade trov konania.
31. Sudca v konkrétnom prípade tento návrh na zmenu petitu posúdil tak, že nejde o zmenu žalobného
návrhu tak ako to predpokladá ustanovenie § 140 ods. 2 CSP z dôvodu, že takto zmenený žalobný

návrh nemožno kvalifikovať ako podstatnú zmenu, ani doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe. Súd preto takto označenú zmenu žalobného návrhu hodnotil len ako úpravu žalobného
návrhu, a to z tohto dôvodu. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu sú vždy tie isté pozemky, teda
parcely nachádzajúce sa v kat. území S. Z. a len vzhľadom na administratívnoprávne úkony katastra
a iných orgánov došlo postupne v priebehu súdneho sporu k zmene ich označenia tak ako to vyplýva

zo znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 6/2018 znalca L.. O. C.. V konečnom dôsledku
predmetom sporu, ktorého vlastníctva sa domáha žalobca boli parcely vedené na LV č. XXXX ako časti
parciel KN-C XXX/X a v súčasnosti sú vedené na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z..
32. Táto skutočnosť medzi stranami sporu taktiež sporná nebola, preto súd považuje za nadbytočné
zaoberať sa skutočnosťami, ktoré predovšetkým po ROEP boli vykonané v priebehu roku 2018 a viedli

k zmene identifikácie parciel, ktorých poloha v katastri medzi stranami sporu nie je sporná.
33. Presná identifikácie sporných parciel a ich výmera v súčasnosti, ktorú precíznym spôsobom
identifikoval žalobca má význam pre ich zápis do katastra nehnuteľností v prípade úspešnosti žaloby.
34. Na pojednávaní konanom dňa 18.5.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť v celom rozsahu s tvrdením, že pri kúpe sporného pozemku, sporných troch parciel nesporne

konalvdobrejviere,čobolopreukázanéviacerýmiskutočnosťami,ktorénebolivyvrátené.Tvrdil,žekúpil
od vlastníka sporné parcely bez právnych vád, čo nakoniec potvrdil aj príslušný kataster nehnuteľností,
ktorý vklad povolil. Ďalším dôvodom, pre ktorý navrhol žalobu zamietnuť bolo jeho tvrdenie, že ak by
neobstál tento skutkový základ a právne posúdenie o dobrej viere, tak od kúpy sporného pozemku
uplynulo viac ako 10 rokov do chvíle, kedy bol prvýkrát oslovený žalobcom, aby mu vrátil pozemky, a

preto je dôvodné sa domnievať, že došlo minimálne k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému
pozemku vydržaním. Opätovne argumentoval tým, že poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré
spočívajú v tom, že je potrebné chrániť nadobúdateľa, ktorý nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere.
Žalovaný konal v dobrej viere v presvedčení, že na prevádzaných nehnuteľnostiach nie sú žiadne právneani faktické vady a kúpne zmluvy, ktorými sa prevádzali sporné nehnuteľnosti vychádzali z platných
údajov v katastri. Tvrdil, že dôkazy produkované žalobcom ničím nepreukazujú spochybnenie dobrej
viery pri nadobudnutí vlastníctva k sporným parcelám žalovaným.

35. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že jeho dedo sporné parcely nadobudol ešte pred rokom
1948. Jeho otec nadobudol tieto parcely v rámci reštitúcie a v roku 1998 mu ich daroval a od tohto roku
sa cíti byť vlastníkom. Nikomu ich nedal, nepredal, nedaroval. Odkedy nadobudol vlastníctvo k týmto
parcelám darovaním stále bol presvedčený, že je ich vlastníkom, pričom vychádzal aj z toho, že boli
uzavreté nájomné zmluvy na tieto parcely a za tieto pozemky dostával až doposiaľ nájom, naposledy

v roku 2017. Za takejto situácie nemal absolútne dôvod skúmať, či je aj právne vlastníkom týchto
pozemkov. Pozemky boli obrábané PD Mlynica, vie kde sa pozemky v prírode nachádzajú a až v roku
2016 sa dozvedel, že nie je vlastníkom týchto pozemkov, pretože na susediacom pozemku sa začali
vykonávať inžinierske práce, o čo sa zaujímal a vtedy mu bolo povedané, že pozemok nie je v jeho
vlastníctve. Uviedol tiež, že nikdy mu nešlo o hodnotu týchto pozemkov, ani o ich cenu, je to „dedovizeň“,
je to majetok jeho rodičov, prarodičov a tvrdí, že nezákonným spôsobom o tieto pozemky prišiel.

36. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že približne v tomto období, keď nadobudol sporné parcely,
sosvojoubývaloumanželkouuvažovalokúpepozemku,kdebysimohlipostaviťrodinnýdom.Zvažovali,
kde si tento rodinný dom postaviť a hľadali vhodný pozemok. V tom čase videl v novinách inzerát,
že sa predávajú pozemky A. U. na výstavbu rodinných domov, že tieto pozemky predáva spoločnosť
STAVREA. Na základe tohto inzerátu sa skontaktoval s danou spoločnosťou, konkrétne s p. Š., stretol

sa s ním a boli si predmetné pozemky pozrieť. Usúdili s vtedajšou manželkou, že tieto pozemky sú
vhodné a rozhodol sa, že tieto od spoločnosti STAVREA kúpi. P. Š. mu vysvetlil, že ide o lúky a pasienky
a v budúcnosti, pokiaľ sa tam bude stavať bude potrebné zmeniť územný plán. Š. sa pýtal aké sú tam
ťarchy, popýtal si list vlastníctva a keďže nevidel ťarchu, tak p. Š. spolu s p. Z. pripravili návrh zmluvy,
dohodli si cenu, kúpnu zmluvu podpísal, vklad do katastra zabezpečoval Š. so Z. a on sa stal vlastníkom.

Od uvedeného času chodil na pozemky oproti, párkrát sa tam zastavil, nič sa tam nedialo. Jedenkrát
ho spoločnosť oslovila, že cez jeho pozemok je potrebné vykonať inžinierske siete. Ponúkli mu za to
finančnú odplatu, on to odmietol, lebo považoval by to za znehodnotenie pozemku. Druhýkrát bol na
tomto pozemku v súvislosti s odstraňovaním billboardu na základe výzvy TANAP- u. Opakovane uviedol,
žesprostredkovateľomkúpybolaspoločnosťSTAVREA,konkrétnep.Š..Uviedol,žekupovalvichdobrej

viere, že v budúcnosti tam s manželkou niečo postaví. Potom došlo k rozvodu a vyporiadaniu BSM
tak, že vlastníčkou časti pozemkov sa stala jeho bývala manželka a konkrétne tieto pozemky, ktoré sú
predmetom sporu ostali v jeho vlastníctve.
37. Svedok O. Š. na tomto pojednávaní uviedol, že vzhľadom na časový odstup si na konkrétnosti
kúpy a predaja týchto pozemkov nepamätá. Konkrétne pozemky ponúkol žalovanému on, či však

pripravoval zmluvy nevie, kto podal návrh na vklad si nepamätá. Pokiaľ sa týka konkrétnej kúpnej zmluvy
predávajúceho M. Z. a kupujúceho L.. G., tak majiteľ spoločnosti AGRAS za ním chodil a ponúkal mu
tieto pozemky a pretože Z. je jeho dlhoročný spolupracovník, ponúkol mu tieto pozemky na predaj. Z. bol
spokojný s kúpou, kto robil návrhy na vklad nevie povedať a Z. ich potom predal žalovanému. Uviedol,
že on sprostredkoval predaj pozemku od Z. na žalovaného, nevie však povedať kto vyhotovoval zmluvu,

kto dal návrh na vklad, nevie sa ani vyjadriť k obsahu zmluvy.
38. Svedkyňa L.. S. Z. vedúca katastra uviedla, že nevie sa vyjadriť k okolnostiam dĺžky konania, lebo
kúpne zmluvy, ktoré sa týkajú tohto sporu nespracovávala.
39. Svedok M. Z. uviedol, že pre žalovaného pracoval ako živnostník pri výstavbe garáže, osobne sa
s ním nepoznal, len z videnia. Zároveň tam pracoval aj O. Š., on však nevie povedať, či sa poznali

alebo nie, lebo on bol stále pracovne zaneprázdnený. Tento svedok uviedol, že nepamätá si, kto sa
stal vlastníkom sporných pozemkov. P. G. chodil za pánom Š., že má na predaj pozemky, ktoré patria
spoločnosti AGRAS. Ponúkli potom na predaj pozemky aj jemu, keďže šlo o prijateľnú sumu, tak ich
kúpil. Potom predal tieto kúpené pozemky žalovanému a to sprostredkovával Š.. List vlastníctva mal.
Nepamätá sa, kto spisoval kúpnu zmluvu. Návrh na vklad dal on sám. Keď sa stal vlastníkom, oslovil ho

Š., že žalovaný má záujem kúpiť pozemok, tak sa rozhodol ho predať. Nevie však povedať kto spísal
kúpnuzmluvu,neviepovedaťktopodávalnávrhnavkladaneviesavyjadriť,prečoniejevzmluve,ktorou
predával sporné parcely žalovanému uvedený list vlastníctva. Nevie sa vyjadriť tiež k tomu, prečo v
článku 5 tejto zmluvy sa zaviazal pripojiť sa k jeho inžinierskym sieťam, keď takéto siete nikdy nevlastnil.
Nebol ukázať kupujúcemu pozemok, ktorý predával, lebo on o tomto pozemku vedel od p. Š..

40. Svedkyňa V. R. uviedla, že pracovala na PD Mlynica ako finančná účtovníčka, ekonómka a taktiež
tam do roku 2004 pracovala aj ako podpredseda PD - štatutárny orgán. Uviedla, že spoločnosť AGRAS
sa dostala do konkurzu a PD Mlynica malo záujem o pozemky AGRASU ako úpadcu. Nepamätá si, aby
bola uzatvorená zmluva ohľadom pozemkov, ktoré obhospodaroval AGRAS s názvom prenajímateľa L..G., avšak vie o prenajímateľovi W.. T.. Nevie sa vyjadriť o aké konkrétne pozemky išlo. S určitosťou však
vie, že museli byť vo vlastníctve prenajímateľa W.. T., a preto s ním uzatvorili nájomnú zmluvu.
41. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2018, ktoré v podstate spočívalo v záverečných návrhoch

žalobcuažalovanéhoprávnyzástupcažalovanéhouviedol,žežalovanýnadobudolspornúnehnuteľnosť
v dobrej viere. Kúpil sporné pozemky na základe vonkajšieho podnetu bez toho, aby sám vyvíjal nejakú
iniciatívu. Pri kúpe pozemku zistil z listu vlastníctva, že predávajúci M. Z. je nielen výlučným vlastníkom
kupovaných nehnuteľností, ale že list vlastníctva neobsahuje žiadne obmedzenia vlastníckych práv,
ťarchy, poznámky. Žalovaný nepodával návrh do katastra na vklad, a to, že v kúpnej zmluve nebol

uvedené číslo listu vlastníctva si nevšimol. Poukázal na to, že uvedený list vlastníctva v zmysle
katastrálneho zákona nie je povinnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Žalovaný spornú nehnuteľnosť vždy
považoval za svoje vlastníctvo, vždy konal ako vlastník. Tvrdil ďalej, že pokiaľ by mal byť žalobca
úspešný v tomto spore bolo by nutné preukázať, že už právny predchodca žalovaného, od ktorého kúpil
spornú nehnuteľnosť M. Z. nekonal v dobrej viere, keď spornú nehnuteľnosť kupoval, žiadny takýto
dôkaz však vykonaný nebol. Ak totiž Z. konal v dobrej viere potom sa už on stal vlastníkom spornej

nehnuteľnosti a v takomto prípade odpadá pochybnosť o tom, či žalovaný je alebo nie je vlastníkom
tejto nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdí, že žiadne podanie žalobcu neobsahuje relevantné spochybnenia
vlastníckeho práva Z., resp. preukázania, že nekonal v dobrej viere, čo je základný predpoklad úspechu
v tomto spore.
42. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní rešpektujúc skutočnosť, že dôkazné bremeno spočíva

na žalobcovi rozsiahlou záverečnou rečou s príslušnými obrazovými záznamami poukázala na to, že
žalovaný nemohol nadobudnúť vlastníctvo v dobrej viere a poukazovala tiež na tie skutočnosti, že zo
stranyžalobcunejdeonedbaléhovlastníka,pretožeonbolvždyodnadobudnutiatýchtospornýchparciel
presvedčený, že on je ich vlastníkom. Na nie dobrú vieru žalovaného poukázala tým, že hoci žalovaný
nemá povinnosť vydať príslušné listiny, keď to však odmieta, vyvoláva to podozrenie, že nie je v jeho

záujme tieto dokumenty potvrdzujúce jeho vyhlásenie vydať. Má na mysli v konkrétnom prípade list
vlastníctva p. Z., ktorý však neskôr na pojednávaní predložila svedkyňa Z.. Poukazuje na tú skutočnosť,
žežalovanýnebolobozretnýabdelýkupujúci,pretoženeoverilsizákladnénáležitostizmluvy,akceptoval
ju aj s opravami, túto zmluvu podpísal a neobrátil sa na odborníkov. Poukazuje na nesplniteľnú
požiadavku kupujúceho na predávajúceho ohľadom pripojenia k neexistujúcim inžinierskym sieťam v

údajnomvlastníctvepredávajúceho.Poukazujenaúspešnosťžalovanéhovinýchoblastiachpodnikania,
čo naznačuje, že o neobozretnosti, či ľahkomyseľnosti alebo prehnanej dôvere v obchodných partnerov
nemôže byť u neho ani reči. Tvrdí, že podpísal zmluvu bez listu vlastníctva so škrtancami priamo v
texte a so záväzkom, ktorý je nesplniteľný. Tvrdí, že žalovaný ničím nepreukázal, prečo bezhranične
dôveroval sprostredkovateľovi a predávajúcemu, pričom žalovaný aj napriek technickému vzdelaniu, na

ktoré sa odvoláva, v tom období úspešne viedol spoločnosti zaoberajúce sa financiami a bol členom
dozornej rady V., a. s., ktorá sa zaoberala okrem iného realitnou činnosťou. Tvrdila, že pokiaľ je žalovaný
schopný posúdiť obchodných partnerov a zmluvy v iných a náročnejších oblastiach podnikania, nie je
vierohodné jeho tvrdenie, že práve v tomto prípade sa choval naivne, nebol schopný preskúmať obsah
zmluvy a túto zodpovednosť bezdôvodne prenechal predávajúcemu s nižším vzdelaním a rozhľadom.

Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na priebeh udalostí, ktoré sa odohrali medzi dňami 13.7.1999
až do 17.2.2000. Uvádza, že dňa 23.7.1999 bola podpísaná kúpna zmluva na spornú parcelu medzi
spoločnosťou AGRAS a Z. a ešte v ten deň v piatok bol podaný návrh na zavkladovanie obidvoch
zmlúv. Vklad bol povolený v pondelok 26.7.1999. Dňa 28.7.1999 v stredu bola podpísaná zmluva medzi
Z. a žalovaným s povolením vkladu 17.2.2000. Parcely uvedené v predmetných zmluvách majú svoj

základ v notárskej zápisnici o vydržaní, teda vlastnícke právo k týmto parcelám sa vytvorilo vydržaním
od právneho predchodcu GRABO v. o. s., ktorá ich vôbec nevlastnila a nemala v privatizačnom projekte.
Poukazuje tiež na to, že predávajúci Z. predmetnú parcelu kúpil 23.7.1999, čo bol piatok, vklad bol
povolený 26.7.1999, čo bol pondelok, pričom v roku 1999 kataster komunikoval prevažne len písomne.
Žalovaný kúpnu zmluvu podpísal 28.7.1999, čo bola streda, a teda poukazuje na neštandardnú krátkosť

konania katastra a tvrdí, že takto reťazené transakcie nepoukazujú na konanie v dobrej viere, naopak
takto podozrivo zrýchlené zavkladovanie a rýchle nájdenie záujemcu o kúpu svedčí o konaní nie v
dobrej viere. Celý tento záverečný návrh právnej zástupkyne žalobcu táto zhrnula, že zo všetkých
skutočností vyplývajúcich z prevodov a prechodov sporných a iných parciel vyplýva, nie dobrá viera
žalovaného. Podpísal zmluvu bez listu vlastníctva so škrtancami, bez jasnej identifikácie majetku.

Poukazuje na nedôveryhodné tvrdenie žalovaného, že konal v dobrej viere, keď ako úspešný podnikateľ,
člen dozorných rád nekriticky dôveruje neznámym ľuďom, neposudzuje svojich obchodných partnerov
a spolu s neštandardným postupom katastra svedčí o tom, že žalovaný nekonal v dobrej viere. Právna
zástupkyňa tiež uviedla, že žalovaný v tomto období okrem parciel, ktoré sú predmetom sporu kupovalod spoločnosti AGRAS aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré neskôr pri vyporiadaní BSM s bývalou manželkou
previedol na ňu. aj tieto skutočnosti by mali svedčiť o tom, že dôsledne sa kúpou pozemkov zaoberal
a nebol naivný tak ako sa to snažil prezentovať.

43.Hodnotiacvyššiecitovanésúdomvykonanédôkazypoukazujúcnaskutočnosti,ktorémedzistranami
konania nie sú sporné, a ktoré sú sporné súd dospel k nasledujúcemu skutkovému a právnemu záveru.
44. Medzi stranami v konaní podľa názoru súdu nemôže byť sporné, a ani nebolo sporné, že skutočnosti
uvedené v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní sporných pozemkov spoločnosťou
AGRAS s. r. o. nemôžu byť podkladom pre konštatovanie, že táto spoločnosť sa stala ich vlastníkom, či

už z dôvodu vydržania alebo privatizácie jej právnym predchodcom verejnou obchodnou spoločnosťou
GRABO. Súd konštatuje, že všetky právne skutočnosti počnúc tzv. privatizáciou Štátneho majetku
Veľký Slavkov spoločnosťou GRABO v. o. s., jej pretransformovaním na spoločnosť AGRAS, vrátane
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, až po kúpu sporných nehnuteľností žalovaným nemajú oporu v
zákone.
45. Sporné je medzi stranami v konaní to, či o týchto skutočnostiach vedel, nevedel, mohol alebo mal

vedieť žalovaný alebo prípadne aj žalobca. Žalovaný jednoznačne tvrdí, že o týchto skutočnostiach
naozaj nevedel, pri kúpe vychádzal z listu vlastníctva katastrálneho úradu, ktorý takéto skutočnosti
neobsahoval, o to viac, ako uviedol vo vyjadrení nemá právnické vzdelanie a kúpu mu sprostredkovala
spoločnosť STAVRE - Poprad - konateľ O. Š.. Podstatou tvrdenia žalovaného je teda tvrdenie, že
vlastníctvo k sporným parcelám nadobudol v dobrej viere s dôverou v akt štátu, ktorým je výpis z

katastra nehnuteľností, teda list vlastníctva, zavkladovanie kúpnej zmluvy katastrom poukazujúc na
dĺžku nerušeného používania sporných pozemkov a nedbalosť žalobcu ako vlastníka zaujímať sa o
svoje vlastníctvo.
46. Žalobca argumentuje opakom, ohradzuje sa voči označeniu pojmom nedbalý vlastník a tvrdí, že
práve naopak on nadobudol vlastníctvo k sporným parcelám v súlade so zákonom, a to na základe

darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26.8.1998, ktorej vklad bol povolený
16.12.1998, a to od svojho otca M. T.. Bol mu katastrálnym úradom vydaný list vlastníctva a až
doposiaľ sa o takto nadobudnutý majetok stará spôsobom, že ako prenajímateľ buď sám alebo jeho
právny predchodca dal tieto nehnuteľnosti do nájmu. Najprv Štátnemu majetku Veľký Slavkov, potom
spoločnosti AGRAS a neskôr PD Mlynica a každoročne mu bol platený nájom až doposiaľ. Súd

konštatuje, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že v konkrétnom prípade sa dostali do kolízie dve ústavné
hodnoty:
1. princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa, teda princíp dobrej viery, dôvery v akt štátu a
právnej istoty v právnom štáte, ktorým argumentuje žalovaná strana,
2. princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre

potest quam ipse habet), t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má a týmto
princípom argumentuje strana žalobcu, pričom naviac tiež argumentuje princípom vydržania z dôvodu,
že žalobca osobne najneskôr od roku 1998, kedy vlastníctvo lege artis nadobudol sporné parcely v
podstate až do roku 2016 v dobrej viere a nerušene spravoval tým spôsobom, že ich prenajal a dostával
za ne nájom.

47. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa t. j. princíp dobrej viery, dôvery v akt štátu a právnej istoty
v demokratickom právnom štáte a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ

však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv ako aj
individuálne okolnosti konkrétnej veci. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa
16.3.2016). V súvislosti s riešením kolízie dvoch ústavných princípov, ochranu pôvodného vlastníka
zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranu dobrej viery

nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je
dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera pri tom musí byť hodnotená veľmi
prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musia sa javiť ako spravodlivé.
48. Súd riadiac sa platnými právnymi normami, ako aj nálezmi Ústavného súdu SR týkajúcich sa

takýchto konkrétnych vzťahov dospel k záveru, že nebolo v tomto konaní preukázané ani na základe
rozsiahlych dôkazov predložených žalobcom, aby žalovaný mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť
konanie subjektov, ktoré predchádzalo uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, a to zmluvy, na základe
ktorej nadobudol vlastníctvo od M. Z. k sporným parcelám. Súd považuje v tejto súvislosti za právneneakceptovateľné, ba z hľadiska dobrých mravov aj spoločensky a morálne neakceptovateľné, aby
konanie toho ktorého subjektu v konkrétnom prípade žalovaného bolo posudzované podľa toho, že
hoc aj v minulosti prišiel do spoločenského, obchodného alebo iného kontaktu so subjektami, ktorých

konanie sa možno aj neskôr preukázalo alebo preukáže ako konanie nie celkom v súlade s právnymi
alebo spoločenskými pravidlami, a to len na základe dedukcie, že o týchto skutočnostiach mohol alebo
mal vedieť. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný ako v tom čase osoba podnikajúca v danej
lokalite,atedažemoholamalmaťpriobozretnostidôvodpochybovaťospôsobenadobudnutiasporných
nehnuteľností, ale aj iných nehnuteľností v rozpore so zákonom, je neakceptovateľná.

49. Je predsa absolútne logické, že každý subjekt v danej lokalite, v ktorej vyvíja obchodné a
spoločenské aktivity prichádza do styku s množstvom subjektov, či už v súvislosti s obchodnými akciami,
alebo inými a nemôže bez ďalšieho prípadne zodpovedať za ich konanie.
50. Súd preto uzatvára, že nebolo preukázané, žeby žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu nie v dobrej viere.
51.Pokiaľžalobcapoukazujenatúskutočnosť,žežalovanývkritickomčasenadobudolajďalšieparcely,

ktoré nie sú predmetom tohto sporu v tej istej lokalite, toto tvrdenie je objektívne. Z kúpnych zmlúv
uzavretých medzi predávajúcim STAVREA v zastúpení O. Š., a to zo dňa 26.5.1999, zo dňa 13.7.1999,
ako aj kúpnou zmluvou medzi spoločnosťou AGRAS s. r. o. a kupujúcim žalovaným zo dňa 13.7.1999
vyplýva, že žalovaný nadobudol v tom čase v lokalite aj pozemky parc. č. XXX/X o výmere 1134 m2,
parc. č. XXX/X o výmere 962 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 740 m2, parc. č. XXX/XX o výmere

849 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 473 m2, parc. č. XXX/X o výmere 2010 m2, parc. č. XXX/XX a
parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX v 1/3. Nadobudnutie týchto parciel však nie je predmetom tohto
konania,vsúčasnostižalovanýniejevlastníkomtýchtoparciel,pretoženazákladedohodyovyporiadaní
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 6.6.2003 tieto parcely boli dané do vlastníctva
jeho bývalej manželky. Súd práve naopak z týchto listinných dôkazov, a to kúpnych zmlúv týkajúcich

sa pozemkov, ktoré nie sú predmetom tohto konania vyvodzuje záver, že žalovaný skutočne dôveroval
konateľovi spoločnosti STAVREA p. Š., pretože v opačnom prípade, ak by mu nedôveroval, nebol by
takéto kúpne zmluvy uzatváral. Vychádzať len z dedukcie, že nekonal v dobrej viere je neprípustné.
52. Na druhej strane, a to je pre vec najpodstatnejšie, skutočne nebolo ničím preukázané, a to na
základe žiadneho dôkazu, aby žalobca T. mal, mohol alebo vedel o okolnostiach prevodu vlastníckeho

práva medzi subjektmi Slovenský pozemkový fond, spoločnosť GRABO, spoločnosť AGRAS, medzi Z.
a žalovaným, a teda je bez pochybností zrejmé, že tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej
zmluvy v dobrej viere a že až do roku 2016 bol subjektívne bez akýchkoľvek pochybností presvedčený,
že je ich vlastníkom.
53. Súd ďalej konštatuje, že všetky tvrdenia žalobcu ohľadom formálnoprávnych nedostatkov kúpnej

zmluvy medzi spoločnosťou AGRAS s. r.o. a Z., Z. a žalovaným, všetky tvrdenia o nanajvýš
neštandardnom zavkladovaní predmetných zmlúv do katastra nehnuteľností sú objektívne. Podľa
názoru súdu však nebolo preukázané, aby na tieto skutočnosti mal vplyv alebo sa vedome na nich
podieľal žalovaný a to tak, aby bola spochybnená jeho dobrá viera pri nadobudnutí vlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam. Je možné konštatovať, že nebolo relevantné spochybnenie tvrdení žalovaného, že

pri prevode pozemkov v danom období spoliehal sa na sprostredkovateľoch kúpy, na listinné doklady
ktoré mu boli predložené (LV, zmluvy o kúpe, predaji) týmto veril o to viac ako sám tvrdil má vzdelanie
technického smeru a nie je odborníkom v právnej oblasti.
54. Objektívne musí súd konštatovať, že mohol pri vynaložení maximálnej obozretnosti určité
nezrovnalosti zistiť, avšak veriac na korektnosť subjektov týchto právnych vzťahov nemal na takýto

postup dôvod, avšak toto konanie podľa názoru súdu nesvedčí jeho dobrej viere sporné nehnuteľnosti
nadobudnúť a tieto v budúcnosti užívať a nimi disponovať. Podľa názoru súdu je neprípustné dedukovať
o nekonaní v dobrej viere len na základe toho, že v tomto období mal v danej lokalite a v danom čase
podnikateľské aktivity.
55.Pokiaľsatýkaotázkyvydržaniavlastníctva,čiužžalobcomalebožalovanýmjepotrebnékonštatovať,

že v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
56. V zmysle § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená. Súd konštatuje, že zvláštnosťou prejednaného prípadu je to, že u oboch strán v konaní je
potrebné konštatovať, že vlastníctvo k sporným parcelám nadobudli v dobrej viere, a že obaja ho držali
v dobrej viere s tým, že im vlastnícky patrí.57. V tejto súvislosti pri riešení otázky držby je potrebné poukázať na pravidlo vigilantibus iura scripta
sunt, teda že právo patrí len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Či držiteľ je v zmysle § 130 OZ dobromyseľný treba

hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pri
tom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec patrí. U oboch strán v konaní súd predpokladá, že pri vynaložení
maximálnej opatrnosti mohli predpokladať a mať pochybnosti, že im vec patrí.

58. Pokiaľ sa však týka konkrétne inštitútu vydržania je potrebné tiež konštatovať, že právo vydržania
skôr patrí žalobcovi, pričom súd vychádza z toho, že ak skorší kupujúci, ktorým nepochybne žalobca
bol užíval spornú nehnuteľnosť nerušene počas doby potrebnej na nadobudnutie vlastníctva vydržaním
(čo u žalobcu preukázané bolo) a bez toho, aby sa dozvedel, že vlastníctvo k nej na základe neskoršej
zmluvy (ako je zmluva medzi Z. a žalovaným) nadobudol niekto iný, skoršiemu kupujúcemu vydržacia
doba riadne plynula a po jej uplynutí nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti uvedeným

spôsobom.
59. Žalobca teda v zmysle vyššie citovaného aj napriek tomu, že kúpnou zmluvou medzi Z. a žalovaným
o ňu právne prišiel, nadobudol vlastníctvo vydržaním v lehote desiatich rokov.
60. Pokiaľ súd považuje za právne neakceptovateľné, ba z hľadiska dobrých mravov aj spoločensky
a morálne neakceptovateľné, aby konanie toho ktorého subjektu v konkrétnom prípade žalovaného

bolo posudzované ako konanie nie v dobrej viere len poukazujúc na to, že hoc aj v minulosti prišiel
do spoločenského, obchodného alebo iného kontaktu so subjektmi, ktorých konanie nemožno vždy
hodnotiť ako konanie nie celkom v súlade s právnymi alebo spoločenskými normami, tak na druhej
stranesúdpovažujezapotrebnékonštatovať,ževzmyslezákladnýchprincípovspravodlivostijeprávne,
morálne, a spoločensky neakceptovateľné, aby ten ktorý subjekt, v konkrétnom prípade žalobca mohol

byť spochybňovaný o svojom vlastníctve v jeho užívaní, keď žaloba absentuje čo i len minimálnu
dedukciu, že mohol mať vedomie o konaní subjektov, ktoré svojimi právnymi úkonmi získali nepochybne
vlastnícke právo k jeho nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol absolútne v súlade so zákonom od svojho
otca a o tieto sa riadne staral formou nájmu. V prípade, žeby súd žalobu za takejto dôkaznej situácie
zamietol bol by takýto akt súdu v rozpore so všeobecnými princípmi spravodlivosti.

61. Aequum et bonum est lex legum - spravodlivosť a dobro je najvyšší zákon. Tieto úvahy súdu majú
oporu aj v ustálenej rozhodovacej činnosti a nie sú ani v rozpore s nálezmi Ústavného súdu, na ktoré
poukazujú strany v konaní.
62. V prípade akceptovania tohto rozsudku žalovaný má možnosť domáhať sa voči subjektom, ktoré boli
účastníkmi právnych úkonov vedúcich k predaju sporných parciel k náhrade škody prípadne inej ujmy.

63. Za situácie, žeby súd dospel k opačnému záveru a žalobu zamietol nastala by situácia, že žalobca
bez ďalšej možnosti akejkoľvek satisfakcie, či už materiálnej alebo nemateriálnej bol by zbavený
vlastníctva, ktoré nadobudol absolútne zákonným spôsobom od svojho otca. Takýto právny záver
podľa názoru súdu bol by z hľadiska atribútov spravodlivosti neakceptovateľný. Bonus iudex secundum
aequum et bonum iudicat, et aequitatem stricto iuri anteponit.

64. Vzhľadom na vyššie citované súd rozhodol, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností vo
výmere tak ako je to určené vo výroku I. tohto rozsudku.
65. V zmysle § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
66. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
67. V zmysle § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
68. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť v časti uloženia povinnosti vyhotoviť geometrický
plán žalobcovi ako aj v časti výmery sporných parciel súd konanie v tejto časti zastavil tak ako je to
uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.