Rozsudok – Náhrada škody ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Fedor

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoNáhrada škody

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Cb/6/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204730
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817204730.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: Pozemkové
spoločenstvo bývalých urbaristov mesta Bojnice, IČO: 17066069, so sídlom Bojnice, Hurbanovo
námestie 19/41, proti žalovanému: INTERGEO, a.s., IČO: 36313955, so sídlom Bojnice, Sládkovičova
7, o zaplatenie 1.535,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.535,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.535,- EUR od 20.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu
škody vo výške 1.535,-EUR s príslušenstvom. Uviedol, že si od žalovaného objednal služby spojené
s určením miesta výskytu podzemného prameňa vody, za účelom navŕtania studne. Žalovaný označil
na pozemku žalobcu, v lokalite Bojnice - Hlboké, dve miesta, na ktorých garantoval žalobcovi výskyt
vody v hĺbke 14 metrov. Zároveň sa zaviazal v prípade ak na označenom mieste voda nebude, nahradiť
žalobcovi všetky náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti so zle poskytnutou službou určenia podzemného
prameňa vody. Za poskytnuté služby - vyhľadanie miest vŕtania studní na vodu vystavil žalovaný
žalobcovi dňa 5.6.2016 faktúru č. 18/2015 na 120,-EUR, ktorú žalobca uhradil. Žalobca sa rozhodol
dať vyvŕtať studňu na jednom zo žalovaným označených miest. Služby spojené s vyvŕtaním studne si
žalovaný objednal u spoločnosti ERGAstav, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, ktorej subdodávateľom bola
spoločnosť VRTY, s.r.o. so sídlom v Nemšovej, ktorá realizovala vŕtanie studne na mieste určenom
žalovaným. Spoločnosť VRTY, s.r.o. vŕtala studňu odo dňa 6.10.2016. Vŕtanie sa uskutočnilo až do hĺbky
85 metrov, kedy práce prerušila z dôvodu veľmi zložitého geologického podložia. Vo svojej písomnej
správe zo dňa 13.10.2016 spoločnosť uviedla, že ak by mal byť vrt pozitívny, bolo by potrebné rátať s
hĺbkou vrtu minimálne 120 metrov. Spoločnosť ERGAstav, s.r.o., ako generálny zmluvný partner žalobcu,
vystavila za poskytnuté služby pri vŕtaní žalobcovi faktúru č. 2016032 zo dňa 11.11.2016, v celkovej
sume 2.120,-EUR. Vzhľadom na nesprávne odhadnutie hĺbky vrtu vznikla žalobcovi škoda, ktorú si
voči žalovanému uplatňuje v nasledovnom rozsahu: 60,-EUR - 1x vyhľadanie miesta vŕtania, 98,-EUR
- zemné práce spolu, 1.377,-EUR - vrtné práce - studňa vŕtaná do hĺbky 85 metrov. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu škody listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa
27.1.2017, pričom požadovanú škodu odmieta uhradiť, nakoľko ju považuje za bezpredmetnú. Žalobca si
z dôvodu nesprávne odhadnutej hĺbky vrtu žalovaným uplatňuje škodu vo výške 1.535,-EUR. Uplatňuje
si aj úrok z omeškania vo výške 9% zo žalovanej sumy odo dňa spísania žaloby.

2. Súd doručil žalobu žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že
podľa Atlasu podzemných vôd Slovenska sa v predmetnej lokalite jedná o hydrogeologický región č. 65

a č. 67 a podľa lokalizácie miest vŕtania sa tam nachádzajú polykarbonáty križňanského príkrovu a pri
vhodnom vŕtaní (teda neprevŕtaní izolačnej vrstvy pri krasovej priepustnosti) je možné získať podzemnú
vodu. Pri puklinovej priepustnosti vŕtaním cez zlepence, brekcie a pieskovce je nevyhnutné sledovať
priebeh vŕtania, na čo bol žalobca osobne upozornený. Žalobca predložil žalovanému stanovisko vrtnej
spoločnosti, že v predmetnom vrte sa nachádza voda, ale v malom množstve, menej ako 0,1 l/sek, čo
však zodpovedá prítomnosti vody. Nemohlo teda v žiadnom prípade dôjsť k škode, ktorej sa žalobca
domáha. Inou metódou, napr. geofyzikálnym meraním by boli upresnili všetky podzemné zvodnence,
čo však žalobca neakceptoval. Hlavné chyby vidí žalovaný v nevhodnom vŕtaní. Žalobca napriek
upozorneniu, aby žalovaného prizval k vrtom túto požiadavku neakceptoval. Žalovaný teda nevie, aká
spoločnosť a akým spôsobom a na ktorých miestach realizovala vrty.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania. Žalovaný sa na pojednávaniach nezúčastnil. Zásielka s
predvolaním, doručovaná žalovanému na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri sa súdu vždy
vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Súd ju považoval za doručenú žalovanému v zmysle § 111 ods.
3 Civilného sporového poriadku. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie
výsluchom podpredsedu žalobcu, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.

4. Podpredseda žalobcu, Ing. Y. V. uviedol, že žalobca sa rozhodol, že v lokalite Hlboké v Bojniciach, na
svojich pozemkoch založí ovocný sad. Zriadili ho ešte predtým než sa rozhodli, že tam budú vŕtať studňu.
Zasadili 175 stromov a areál oplotili. Keďže potrebovali vyriešiť zavlažovanie, rozhodli sa navŕtať tam
studňu. Hľadali odborníka, ktorý by im miesto na studňu vedel nájsť. Obrátili sa na žalovaného o ktorom
mali vedomosť že sa v tejto problematike vyzná. Boli s ním na tvári miesta. Určil miesto, kde by sa malo
vŕtať s tým, že voda by mohla byť v troch hĺbkach: 19 m, 24 m a 39 m, vždy plus mínus 1 meter. Určené
miesto označili. Prvá spoločnosť na danom mieste vyvŕtala 14 m, vodu nenašli. Zavolali teda spoločnosť
VRTY s. r. o., ktorá pokračovala vo vŕtaní na danom mieste až do hĺbky 85 m. Našli vodu, avšak iba
v množstve 0,01 až 0,02 litra za sekundu. Je to asi 3,5 krhly za 1 hodinu, čo absolútne nepostačuje
na zavlažovanie ovocného sadu, ktorý má pol hektára a teraz je tam v súčasnosti vysadených už 250
stromov a krov. Žalovanému písali listy aj boli spolu osobne, on tvrdil, že tam voda je. Žalovaný už
na začiatku vedel, na aký účel studňu žalobca potrebuje. Sad sa teraz teda nedá zavlažovať. Počas
sucha mali na zavlažovanie objednanú cisternu zo Stredoslovenských vodární, vyčerpalo sa tam 7 až
8 m3 vody. Škoda teda žalobcovi vznikla tým, že vŕtal a voda sa nenašla. Následne vznikli aj ďalšie
náklady, najmä na uvedenú cisternu. Štvrtina stromov vyschla. So žalovaným neuzatvorili písomnú
zmluvu, urobili písomnú objednávku, on následne vystavil faktúru. Žalovaný označil aj druhé miesto kde
žalobca potreboval studňu pri urbárskej chate, tam už ale radšej nevŕtali. Počas vŕtania spoločnosťou
VRTY, s. r. o. ani raz nedošlo k tomu, že by bol výver vody. Neskôr sa žalovaný vyjadril, že by voda mohla
byť v hĺbke 100 až 120 m. Vrt v takej hĺbke je pre žalobcu finančne neúnosný a ani technikou, ktorá tam
bola nie je možné takýto vrt urobiť. Podpredseda žalobcu nemá vedomosť o takej dohode, že po tom,
čo žalovaný označil miesto vŕtania, s ním žalobca ešte bude musieť konzultovať nejaké iné záležitosti,

5. Svedok K.viedol, že so žalobcom spolupracuje a jeho otec je člen žalobcu. Žalovaného pozná aj
činnosť pána F.. G.. Ing. G. prišiel s takou kovovou virgulou. Zameriaval miesto tam, kde by mala byť
voda. Pán Ing. V. si zapisoval koordináty. Následne bolo na označenom mieste vŕtané, na vodu sa však
nenarazilo. Toľko vody, koľko sa tam našlo, to de facto nie je žiadna voda. Je tam 250 stromov a to
množstvo vody vôbec nestačí na ich zavlažovanie, vydá to asi na tri krhly za hodinu. Toto množstvo
vody sa ani neplatí ťahať z 80 metrovej hĺbky. Ing. G. im povedal, že on garantuje vodu, že on je iný
ako ostatní prútikári. Na základe virguly určil miesto kde treba vŕtať. Povedal tiež ako hlboko treba vŕtať.
Pokiaľ si svedok pamätá tak to bolo 14 až 19 m. Ing. G. bolo povedané, že je to studňa pre sad. Je jasné,
že vody tam bolo treba dosť, malo tam byť okolo 250 ovocných stromov.

6. Svedok Ing. O. konateľ spoločnosti VRTY, s.r.o. uviedol, že boli požiadaní aby vyvŕtali studňu na
pozemku, ktorý obhospodaruje, resp. vlastní žalobca. Na pozemku už bol urobený vrt hlboký asi 12 m.
Malo sa vŕtať do hĺbky, ktorú určil docent G., v ktorej podľa neho mala byť voda, a to cca 18 až 20
m. Svedok už dopredu uviedol, že tam voda nebude. Jednak mal k dispozícii hydrogeológa a zároveň
má poznatky, že v tomto prostredí sú vody len vo veľkých hĺbkach. Napokon sa však dohodli, že vŕtať
budú. Vŕtali až do hĺbky približne 80 m. Voda však nebola narazená. Docent G. nie je technológ, ani
hydrogeológ. Technologický postup určil svedok. Vŕtalo sa rotačne príklepovým vŕtaním so vzduchovým
výplachom. Bolo to jediné vhodné vŕtanie na dané geologické podložie. Podľa skúsenosti svedka je
úspešnosť hľadania vody docentom G. nulová. Môže vytýčiť vrty v potočnej nive, kde je nanesený štrk

z potoka a voda je tam vždy, takže takýto prútikári tam vodu nájdu na 100%. Bojnice však majú zložitú
geológiu a voda je tam vo väčších hĺbkach. Tu ani inde na podobných miestach sa svedok nestretol s
tým, že by bol docent G. úspešný. Docenta G. svedok pozná z počutia. Boli vŕtať v Kľačne, kde docent G.
vytýčil zdroj vody tiež v hĺbke cca 18 m. Daný živnostník vŕtal do hĺbky 28 m, vodu nezachytil. Svedkova
spoločnosť následne vŕtala do hĺbky 67 m. Voda sa našla až v hĺbke okolo 40 až 50 m. K metóde vŕtania
studne pre žalobcu svedok uviedol, že by sa dalo použiť aj rotačné vŕtanie s vodným výplachom avšak
výhoda vzduchového výplachu je taká, že ako náhle sa zachytí voda, vie sa to hneď zistiť. Pri metóde s
vodným výplachom to nie je možné zistiť hneď, keďže ako výplachové médium sa používa voda. Vo vrte
sa voda sa nemohla stratiť, voda sa vŕtaním nestratí. Je málo podloží, napr. krasové, že voda v prípade,
že sa navŕtala kaverna alebo jaskyňa stečie do nižších polôh. V danom prípade však voda vôbec nebola
zachytená. Čo sa týka presnosti miesta, žiaden vrták nejde do zeme úplne kolmo, odchýlka jeden alebo
dva metre od určeného miesta však nie sú rozhodujúce. Svedkova spoločnosť napokon pokračovala
vo vrte, ktorý už bol vyvŕtaný. Keby bola voda zachytená už počas vŕtania, vtedy by sa mohlo tvrdiť, že
sa mohla stratiť nesprávnym technologickým postupom. Voda však bola zachytená až v hĺbke 80 m a
bolo jej veľmi málo.

7. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: faktúra čl. 3, výsledok vrtných prác čl. 4,
faktúra čl. 5, faktúra + súpis prác, výzva na zaplatenie čl. 6, odpoveď žalovaného čl. 7, mailová
komunikácia čl. 13, výňatok z atlasu podzemných vôd Slovenska čl. 16-18.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Strany sporu uzatvorili
medzi sebou nepomenovanú zmluvu v ústnej forme, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal nájsť pre
žalobcu na pozemku, s ktorým má žalobca právo nakladať dve miesta, kde bude možné vyvŕtaním v
určenej hĺbke naraziť na spodnú vodu a na miestach vrtov tak bude môcť vzniknúť studňa. Žalobca
chcel navŕtať jednu studňu na zavlažovanie ovocného sadu a druhú pri urbárskej chate. Súd považoval
za preukázané, že podľa vyjadrenia žalovaného (resp. osoby konajúcej v mene žalovaného - Doc.
Ing. Bartka) sa voda mala nachádzať v hĺbke 18 - 20 metrov. Z vyjadrenia podpredsedu žalobcu na
pojednávaní vyplynulo, že doc. G. určil tri hĺbky, v ktorých by sa voda mala nachádzať a to 19, 24 a 39
metrov. Žalovaný sa v priebehu konania k určene hĺbke vrtu nijako nevyjadril. Žalobca sa na základe
zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanému za nájdenie uvedeného miesta odmenu. Žalobca svoj záväzok
splnil, uhradil žalovanému odmenu 120,-EUR. V tejto cene bola zahrnutá odmena za dohodnuté nájdenie
dvoch miest na vŕtanie studní - 2x po 50,-EUR + DPH 20%. Žalobca dal ako prvú vyvŕtať studňu,
ktorú potreboval na účel zavlažovania ovocného sadu, kde plánoval výsadbu 250 ovocných stromov
a krov. Žalobca vŕtal na mieste určenom žalovaným, pričom si na to zabezpečil dva subjekty. Prvý
vŕtal do hĺbky 14 metrov, na vodu však nenarazil. Následne žalobca uzatvoril na ďalšie vŕtanie zmluvu
so spoločnosťou ERGAstav, s.r.o., pričom samotné vŕtanie vykonávala ako subdodávateľ spoločnosť
VRTY, s.r.o.. Následným vŕtaním nebolo narazené na vodu v hĺbkach určených žalovaným. Na vodu
bolo narazené až v hĺbke presahujúcej 80 metrov, avšak výdatnosť vrtu je len 0,01 - 0,02 l/s. Voda by
sa pravdepodobne mohla nachádzať vo väčšej hĺbke, aspoň 120 metrov, no žalobca nemal k dispozícii
techniku, ktorou by bolo možné takúto hĺbku dosiahnuť a zároveň realizácia takého hlbokého vrtu
presahovala jeho finančné možnosti. Žalobca uhradil spoločnosti ERGAstav, s.r.o. sumu 2.120,-EUR.
Zo súpisu prác, ktorý je pripojený k faktúre vystavenej spoločnosťou ERGAstav, s.r.o. žalobcovi vyplýva,
že fakturovanú sumy tvoria aj tieto položky: zemné práce - 98,-EUR, studňa vŕtaná - hĺbka 85m - vrtné
práce -1.377,-EUR.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

10. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

11. Podľa § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je
možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

12. Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

13. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

14. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

16. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

17. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáha náhrady škody. Pri skúmaní existencie
zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnom vzťahu je potrebné v prvom rade posúdiť, či v danom
prípade sú splnené predpoklady vzniku takejto zodpovednosti. Týmito predpokladmi sú: 1. protiprávny
úkon (resp. porušenie povinnosti účastníkom právneho vzťahu), 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť
medzi predpokladmi uvedenými pod 1. a 2. Podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku je
zodpovednosť za škodu objektívna, teda prípadné zavinenie škodcu sa neskúma. Dôkazné bremeno na
preukázaní vzniku predpokladov zodpovednosti za škodu je na poškodenom.

18. Ako už bolo uvedené, strany sporu uzatvorili nepomenovanú zmluvu. Povinnosťou žalovaného,
vyplývajúcou z tejto zmluvy bolo nájsť pre žalobcu vhodné miesto na vyvŕtanie studne a povinnosťou
žalobcu bolo zaplatiť za to žalovanému odmenu. Z dokazovania vyplynulo, že predseda predstavenstva
žalovaného Doc. Ing. S. Csc. sa osobne dostavil na pozemok, na ktorom žalobca potreboval vyvŕtať
studňu a pomocou kovovej virgule označil miesto, kde by sa pod zemou v hĺbke 19 metrov, resp. 24
metrov, resp. 39 metrov mala nachádzať podzemná voda. Žalobca mu za túto činnosť zaplatil. Následne
sa na mieste označenom Doc. G.ŕtalo, no v ním uvedenej hĺbke sa na vodu nenarazilo. Na vodu sa
narazilo až v hĺbke presahujúcej 80 metrov, pričom nájdené množstvo vody bolo zanedbateľné. Súd má
za to, že žalovaný nedodržal svoju povinnosť, ktorá mu zo zmluvy zo žalobcom vyplývala a nenašiel
vhodné miesto pre studňu. V hĺbke, ktorú označil sa voda nenašla. Podľa názoru súdu je týmto splnený
prvý predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu.

19. Ďalším predpokladom uplatnenia náhrady škody je vznik samotnej škody na strane subjektu, ktorá
si jej náhradu uplatňuje. Škodu možno definovať ako ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej
sfére poškodeného (t.j. majetková ujma) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Bolo preukázané,
že žalobca zaplatil žalovanému sumu 60,-Eur ako odmenu za nájdenie miesta pre studňu a následne
si objednal spoločnosť, ktorá prostredníctvom subdodávateľa realizovala vrt na mieste označenom
žalovaným. Žalobca musel tejto spoločnosti zaplatiť cenu vŕtania a vykonaných zemných prác spolu v
sume 1.475,-EUR, a to aj napriek tomu, že na označenom mieste nebola nájdená voda
dostatočnom množstve na to, aby tam mohla vzniknúť plnohodnotná studňa. Majetková sféra žalobcu sa
zúžila, keďže musel vynaložiť uvedené prostriedky, avšak očakávaný výsledok sa nedostavil. Uvedenú
škodu považoval súd za skutočnú škodu v zmysle ustanovenia § 379 ObZ. Na základe uvedených
dôvodov považoval súd vznik škody ako majetkovej ujmy na strane navrhovateľa za preukázaný. A tým
považoval súd za splnený aj ďalší predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu.

20. Príčinná súvislosť, t.j. kauzalita je ďalším pozitívnym predpokladom zodpovednosti za škodu. Na
vznik zodpovednosti musí byť preukázaná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (resp. porušením
povinnosti) škodcu ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súd z vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že následkom porušenia povinnosti žalovaného, ktorý označil nevhodné
miesto na vyvŕtanie studne bol vznik škody na strane navrhovateľa. Súd nezistil žiadne ďalšie
skutočnosti, či už objektívne, alebo subjektívne, ktoré by nezávisle od vôle žalovaného spolupôsobili
ako príčina pri vzniku škody. V prípade, že by bol žalovaný svoje povinnosti riadne dodržal, majetková

sféra navrhovateľa ako predávajúceho by sa nezúžila, pretože peňažné prostriedky vynaložené na
odmenu žalovanému za nájdenie miesta a na vyvŕtanie studne by boli na strane žalobcu kompenzované
ekonomickým profitom, ktorý žalobca očakával. Jeho cieľom totiž bolo použiť vodu zo studne na
zavlažovanie ovocných stromov.

21. Na základe uvedených dôvodov považoval súd zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú
žalobcovi za preukázanú. Podľa názoru súdu bolo na základe vykonaného dokazovania dôvodné priznať
navrhovateľovi uplatnenú výšku náhrady škody.

22. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe bránil tým, že voda sa predsa vo vrte našla.
K tomu súd uvádza, že voda sa jednak nenašla v hĺbke uvedenej žalovaným ale až vo viac ako
dvojnásobnej hĺbke. Zároveň je množstvo nájdenej vody (výdatnosť studne) zanedbateľné. Z takéhoto
množstva vody žalobca nemá žiaden hospodársky úžitok a niet pochýb o tom, že jeho úmyslom pri
uzatvorení zmluvy so žalovaným bolo získať takú studňu, ktorá bude výdatnosťou spĺňať účel, na ktorý
ju potrebuje. Žalovaný ho žiadnym spôsobom neupozornil na to, že nájdené množstvo vody môže
byť takéto nízke. Uvedená informácia mohla byť významná z toho hľadiska, že keby mal žalobca
vedomosť o nízkej výdatnosti potenciálnej studne, mohol sa rozhodnúť, že takáto studňa pre neho nemá
žiaden ekonomický zmysel a nemusel peňažné prostriedky na vyvŕtanie studne vôbec vynaložiť. Žalobca
nemohol mať záujem na takej výdatnosti studne, aká sa nakoniec dosiahla. K tvrdeniam žalovaného súd
ďalej uvádza, že dokazovaním nebolo preukázané, že by bol žalovaný vopred určil konkrétny spôsob
(technologický postup) vŕtania studne a ani to, že by bol Doc. G. dal žalobcovi pokyn, aby ho k vŕtaniu
studne prizval.

23. Súd ďalej považoval za dôvodný aj uplatnený úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalobcu na
zaplatenie náhrady škody výzvou zo dňa 16.12.2016, kde sa domáhal, aby mu žalovaný uhradil škodu do
7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená najneskôr dňa 27.1.2017, pretože v ten
deň vyhotovil žalovaný odpoveď na túto výzvu. V žalobe si napokon žalobca uplatnil úrok z omeškania
až odo dňa spísania žaloby, t.j. od 20.2.2017. Podľa názoru súdu, keďže žalovaný nenahradil žalobcovi
škodu v určenej lehote ocitol sa v omeškaní. Preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v uplatnenej
výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 20.2.2017 do zaplatenia

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len) CSP súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

26. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.