Uznesenie – Opravné prostriedky proti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Reisenauerová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOpravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200852
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2013200852.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U.. X. D., bytom v K., E.. XXX, zastúpený
JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom,PhD., MBA, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/6C,
proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante, so sídlom v Galante, Hlavná č.
13, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného z 28. októbra 2013, č. CPTT-OP-185/2013-GA,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2015, č. k. 43Sp/72/2013-51,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. januára 2015, č. k.
43Sp/72/2013-51, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmania súdom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisového materiálu zistil, že služobné hodnotenie bolo
žalobcovi oznámené dňa 30. augusta 2013, voči ktorému však žalobca nepodal odvolanie, čo sám
aj potvrdil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 12. decembra 2014, označenom ako vyjadrenie
k odvolaniu sa proti služobnému hodnoteniu. Podľa názoru krajského súdu služobné hodnotenie je
podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veciach služobného pomeru. Zákonnosť služobného hodnotenia
a rozhodnutia o odvolaní proti nemu súd posudzuje podľa § 245 ods. 1 OSP ako predbežnú otázku v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia policajných orgánov oboch stupňov, ktorým bol policajt
hodnotený pri služobnom hodnotení ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, na
základe čoho bol prepustený zo služobného pomeru.

Krajský súd ďalej s poukazom na ustanovenia § 242 ods. 2, ods. 3, § 243 ods. 1, § 248 zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 73/1998 Z. z.“) uviedol, že služobné hodnotenie policajta je síce podkladovým materiálom pre
rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, avšak zároveň predmetný zákon upravuje osobitný
postup na jeho preskúmanie súdom. Práve ustanovenie § 248 zákona č. 73/1998 Z. z. určuje osobitný
postup na preskúmanie služobného hodnotenia. V danom prípade žalobca nevyčerpal možnosť podať
proti služobnému hodnoteniu odvolanie podľa § 242 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Krajský súd preto
dospel k záveru, že za tohto stavu bolo potrebné konanie postupom podľa § 250d ods. 3 OSP zastaviť z
dôvodu, že žaloba v predmetnej veci smeruje proti prvostupňovému, t.j. neprávoplatnému rozhodnutiu
správneho orgánu, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu, pričom ide o takú prekážku konania, ktorú
nie je možné odstrániť.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že jeho služobné
hodnotenie nadobudlo právoplatnosť najneskôr 3 mesiace odo dňa, keď mu bolo oznámené s poukazom
na § 242 ods. 2, ods. 4, § 241 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., a preto podľa jeho názoru ide o
právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Taktiež namietal, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu
o zrušení služebného pomeru príslušníka Policajného zboru v skúšobnej dobe z 28. októbra 2013,
č. CPTT-OP-185/2013-GA a súd sa vo svojom odôvodnení nijako nevyjadril k otázke preskúmania
zákonnosti vo veci zrušenia služobného pomeru príslušníka PZ v skúšobnej dobe a venoval sa len
preskúmavaniu služobného hodnotenia príslušníka PZ. Navrhovateľ bol tiž toho názoru, že súd sa nijako
nevyjadril k námietke, že služobné hodnotenie vychádzalo z nariadenia MV SR č. 118/2013, pričom
išlo o nariadenie MV SR o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov PZ. Záverom namietal, že
prvostupňový súd sa nevyjadril ku skutočnosti, že mu bol zrušený služobný pomer len na základe
oznámenia, pričom mu nebol vydaný žiadny personálny rozkaz Krajského riaditeľa PZ v Trnave vo
vzťahu k zrušeniu služobného pomeru, do ktorého bol navrhovateľ prijatý a vymenovaný personálnym
rozkazom č. 150 zo dňa 21. júna 2012 Krajským riaditeľom PZ v Trnave.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Trnave potvrdiť. Podľa názoru žalovaného oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe
podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré považuje žalobca za „rozhodnutie“, je písomným vyjadrením
právnej skutočnosti, ktorá nastala zo zákona a voči ktorej nie je možné podať opravný prostriedok, lebo
zákon č. 73/1998 Z. z. s touto skutočnosťou nespája vydanie rozhodnutia v zmysle ustanovení XII časti
zákona (§ 231 a nasledujúce) a tým ani nie je splnená podmienka podľa § 247 ods. 2, prípadne ods.
3 OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok - ďalej len „SSP“ a § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 492 ods. 2 SSP, § 212 ods. 1 OSP a §
246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 492 ods. 2 SSP a § 250ja ods.
2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný
pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho
mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe
len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite
odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich
po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím
skúšobnej doby; ustanovenia § 266 ods. 3 a 4 sa použijú primerane.

Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia
krajského súdu dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie krajského súdu je zmätočné, lebo nie je
z neho zrejmé, čo je predmetom súdneho preskúmania zákonnosti. Krajský súd ako predmet konania
v písomnom vyhotovení uznesenia označil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. CPTT-
OP-185/2013-GA zo dňa 28. októbra 2013 (t.j. Oznámenie žalovaného o zrušení služobného pomeru
v skúšobnej dobe), avšak v odôvodnení krajský súd uviedol, že konanie zastavil z dôvodu, že žalobca
nevyčerpal možnosť podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie podľa § 242 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z. z., a teda, že žaloba smeruje proti prvostupňovému, t.j. neprávoplatnému rozhodnutiu správneho
orgánu.

Listom žalovaného č. CPTT-OP-185/2013-GA zo dňa 28. októbra 2013, ktorým bolo žalobcovi
oznámené, že podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. sa so žalobcom zrušuje v skúšobnej dobe služobný
pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, sa krajský súd vôbec nezaoberal, napriek tomu,
že žalobca v žalobe žiadal zrušiť práve predmetné oznámenie žalovaného.

Neunikla pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tiež skutočnosť, že krajský súd nesprávne
právne posúdil aj samotné hodnotenie, na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával, lebo uvedené
hodnotenie bolo vykonané podľa Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118/2013 o
testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov Policajného zboru (ďalej aj „Nariadenie č. 118/2013“). Z
čl. 6 ods. 5 predmetného Nariadenia č. 118/2013 vyplýva, že písomný záznam o hodnotení policajta je

registratúrnym záznamom podľa interného aktu riadenia a slúži ako podklad na vykonanie služobného
hodnotenia podľa osobitného predpisu1) [poznámka 1) odkazuje na § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z.].
Krajský súd teda nesprávne kvalifikoval predmetné hodnotenie ako služobné hodnotenie podľa zákona
č. 73/1998 Z.z., a preto aj nesprávne aplikoval ustanovenia § 242 ods. 2, 3, § 243 ods. 1 a § 248 zákona
č. 73/1998 Z. z. na uvedené hodnotenie. V Nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118/2013
o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov Policajného zboru je v čl. 6 ods. 3, 4 zvlášť upravený
postup v prípade, ak policajt s hodnotením nesúhlasí, pričom však, ako vyplýva zo Záznamu o hodnotení
policajta za I. polrok roku 2013, žalobca s hodnotením súhlasil (čl. 6 ods. 2 Nariadenia č. 118/2013), čo
potvrdil vlastnoručným podpisom.

Taktiež krajský súd nesprávne posudzoval predmetné hodnotenie podľa § 245 OSP ako predbežnú
otázku v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia policajných orgánov oboch stupňov, ktorým
bol podľa krajského súdu policajt hodnotený pri služobnom hodnotení ako nespôsobilý vykonávať
akúkoľvek funkciu v štátnej službe, na základe čoho bol prepustený zo služobného pomeru. K tomu
dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky do pozornosti, že zo Záznamu o hodnotení policajta za I. polrok
roku 2013 vyplýva, že žalobca bol hodnotený stupňom FX - neuspokojivo, a teda nebol hodnotený jako
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, ako to krajský súd nesprávne uviedol, čo však
je aj dôsledkom nesprávneho posúdenia uvedeného hodnotenia jako služobného hodnotenia. Taktiež
v danom prípade nevyplýva zo spisu, že by na základe tohto hodnotenia bol žalobca prepustený zo
služobného pomeru, pretože žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru, ale žalobcovi bol zrušený
služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., bez uvedenia dôvodov.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 492 ods. 2 SSP, § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 221 ods.
1 písm. f/, h/ OSP.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho
súdu uvedeného vyššie, predovšetkým si ozrejmí predmet súdneho prieskumu, opätovne preskúma
podmienky za ktorých môže konať vo veci a v prípade ich splnenia, vo veci rozhodne. Súčasne
prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v zmysle
ust. § 492 ods. 2 SSP, § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.