Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Oblasť právnej úpravy – Správne právoNezákonný zásah orgánu verejnej správy

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200546
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200546.4

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu
Trannel International Limited, so sídlom Msida Road, Fawwara Building, GZR 1405 Gzira, Maltská
republika, zastúpeného JUDr. Jozefom Gőblom, advokátom so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice proti
žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica
proti inému zásahu orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o d m i e t a .
II. Súd návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1, písm. c) SSP
n e v y h o v u j e .
III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 5.9.2017 domáhal ochrany proti inému zásahu
orgánu verejnej správy a žiadal, aby správny súd žalovanému zakázal pokračovať v zaradení žalobcu
Trannel International Limited, jeho webového sídla , číslo účtu IBAN D L. a obsahu
zakázanej ponuky poskytnutej žalobcom, na zozname zakázaných webových sídiel zverejnenom na
webovom sídle žalovaného. Žiadal, aby správny súd prikázal žalovanému vymazať žalobcu, jeho
webové sídlo a obsah zakázanej ponuky poskytovanej žalobcom zo zoznamu zakázaných webových
sídiel zverejnenom na webovom sídle žalovaného.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že prevádzkuje hazardné hry cez internet na webovom sídle: (ďalej len „stránka“) na základe platných licencií na prevádzkovanie hazardných hier na
diaľku vydaných Maltským regulátorom hazardných hier - Malta Gaming Authority. Dňa 14. augusta
2017 bol žalobca, stránka a obsah poskytovanej zakázanej ponuky (ďalej len „obsah ponuky“); zaradený
na zoznam webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú
zakázané ponuky (ďalej len „zoznam“). 21. augusta 2017 bolo na zoznam doplnené č. bankového účtu.
Obsah ponuky sa uvádza na zozname ako „stávkové hry, stolové hry, výherné zariadenia, lotériové
hry“. Zaradenie na zoznam je iným zásahom orgánu verejnej správy, ako je tento pojem definovaný
v § 3 ods. 1, písm. e) Správneho súdneho poriadku. Po zaradení na zoznam môže žalovaný podať
príslušnému súdu žiadosť podľa § 15b ods. 7, prvej vety zákona o hazardných hrách č. 171/2005 Z. z.,
na základe ktorého by bola právnická alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné
siete a elektronické komunikačné služby povinná zamedziť prístup k stránke. Zaradením na zoznam bol
žalobca priamo dotknutý a ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Zaradením na
zoznam boli porušené žalobcove slobody zaručené Zmluvou o fungovaní Európskej únie a to najmä
jeho sloboda poskytovať služby v Európskej únii určená v článku 56 ZFEU. Zaradenie na zoznam bolo
priamo zamerané proti žalobcovi a bol priamo dotknutý jeho následkami. Žalobca sa žalobou domáhal
ochrany pred zaradením na zoznam a to jeho mena, stránky, účtu a obsahu ponuky a žiadal, aby súd
nariadil žalovanému odstrániť tieto údaje zo zoznamu.

2. Žalobca v žalobe namietal porušenie slobody poskytovať služby v Európskej únii zaručenej v článku
56 ZFEU, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a
teda aj pred zákonom o hazardných hrách. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
týkajúce sa výkladu článku 56 ZFEU a prípustných obmedzení slobody poskytovať služby v Európskej
únii vo veci Gebhard (C-55/94), vo veci Liga Portuguesa de Futebol Profissional - Bwin International
(C-42/07), vo veci Stanleybet (C-186/11, bod 22), vo veciach C-338/04, C-359/04 a C-360/04
Placanica, Gambelli a i. (C-243/01), Engelamann (C-64/08), Európska komisia proti Spolkovej
republike Nemecko (C-546/07), Európska komisia proti Talianskej republike (C-439/99), vo veci Parodi
(C-222/95, Zb. s. I-3899, bod 31). Žalobca poukázal na to, že požiadavky a obmedzenia uvedené v
§ 3 ods. 7 zákona o hazardných hrách a v § 17 ods. 1 zákona o hazardných hrách sú porušením
požiadavky nediskriminácie, pretože priamo diskriminujú prevádzkovateľov, ktorí majú sídlo na území
iných členských štátov Európskej únie a zvýhodňujú domácich prevádzkovateľov, ktorí majú sídlo na
území Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že uvedené obmedzenia zákona o hazardných hrách sú
nezlúčiteľné s právom Európskej únie najmä s článkom 56 ZFEU.

3. Žalobca namietal, že prevádzkovatelia hazardných hier so sídlom v iných členských štátoch Európskej
únie nemôžu na území Slovenskej republiky prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom internetu a
získať licenciu. Ustanovením § 2 písm. l) zákona o hazardných hrách v spojení s § 28 ods. 1 vytvárajú
monopol národnej lotériovej spoločnosti na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu,
pretože povolenie na prevádzku týchto hier môže byť udelené iba národnej lotériovej spoločnosti, ktorou
je TIPOS. Napriek tomu sa v Príkaze na zamedzenie prístupu k Stránke uvádza, že „Výnimku tvoria
stávkové hry, konkrétne kurzové stávky, kde je priamo v individuálnej licencii udelenej Ministerstvom
financií SR uvedené, že udeľuje individuálnu licenciu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových
stávok) o. i. prostredníctvom internetovej siete ako komunikačného kanálu“. Podľa žaloby je zrejmé,
že § 2, písm. l) v spojení s § 28 ods. 1 zákona o hazardných hrách, ktoré vytvárajú monopol TIPOS-
u na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, predstavujú neprimerané a nevhodné
obmedzenia slobody poskytovať služby v Európskej únii zaručenej v článku 56 ZFEU, ktoré nie
sú odôvodniteľné kritériami stanovenými judikatúrou Súdneho dvora. V dôsledku toho, že zákon o
hazardných hrách obmedzuje voľný pohyb služieb spôsobom a účelom, ktorý je zakázaný, je tento
zákon nezlúčiteľný s právom Európskej únie. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z
ktorej vyplýva, že zavedenie tak obmedzujúceho opatrenia akou je monopol, môže byť odôvodnené len
vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa, musí byť sprevádzané legislatívnym rámcom na zabezpečenie
toho, aby držiteľ monopolu mohol sledovať svoj cieľ zodpovedajúcim spôsobom. Žalobca namietol, že
žalovaný a ani iné orgány Slovenskej republiky nepredložili žiadnu konkrétnu analýzu, presné informácie
ani údaje, ktoré by preukázali, že obmedzenia slobody poskytovať služby v EÚ, ktoré obsahuje zákon o
hazardných hrách, sú primerané a nevyhnutné k dosiahnutiu cieľov nimi stanovených.

4. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa vymáhania právnych predpisov,
ktoré sú v rozpore s právom Európskej únie C-336/14 vo veci Unibet International Ltd. proti Nemzeti Adó-
és Véhivatal Kőzponti Hivatala (C-49/16). Slovenská republika zákon o hazardných hrách v celom znení
neoznámila na preskúmanie Európskej komisii podľa Smernice 98/34/ES. Novela zákona o hazardných
hrách, ktorá žalovaného oprávnila dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk vrátane právomoci
zastaviť a zverejniť zoznam a požiadať súd o vydanie príkazu na zamedzenie k prístupu k stránke a
príkazu na zamedzenie prevodu na účet, bola Slovenskou republikou oznámená Európskej komisii v
súlade so Smernicou EÚ 2015/1535 (smernica o oznámení), avšak zákon bol prijatý pred uplynutím
moratória v dĺžke štyroch mesiacov. Novela zákona bola schválená Národnou radou Slovenskej
republiky 29.11.2016, čo bolo pred uplynutím predloženého moratória v dĺžke štyroch mesiacov, ktoré
uplynulo 19.12.2016. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Unilever C-443/98) nie je zákon,
ktorý bol oznámený Európskej komisii a prijatý orgánmi členského štátu Európskej únie pred uplynutím
moratória vymáhateľný z dôvodu porušenia povinnosti zakotvených v Smernici o oznámení.

5. Žalobca ďalej namietal, že žiadosť na vydanie Príkazu na zamedzenie prístupu k stránke a príkazu
na zamedzenie prevodu na účet by boli z vyššie uvedených dôvodov nezákonné, pretože by išlo o
sankcie uložené na základe ustanovení zákona o hazardných hrách, ktoré sú v rozpore s právom
Európskej únie. Žalobca ďalej namietal s poukazom na Smernicu 2007/64/ES o platobných službách
na vnútornom trhu a jej článku 28 ods. 1, že vydaním Príkazu na zamedzenie prevodu na účet bez
dostatočného odôvodnenia by jasne prekročilo rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie kontroly nad
zakázanými ponukami hazardných hier a neprimerane porušilo práva prevádzkovateľov licencovaných

a regulovaných v EÚ, ktorí sa oprávnene spoliehajú na slobody zaručené v ZFEU. Uvedené príkazy
by predstavovali aj protekcionistické akcie smerujúce k ochrane monopolu typu TIPOS-u a mali
negatívny vplyv na stupeň usmerňovania slovenských zákazníkov smerom k legálnej ponuke a na
úroveň ochrany spotrebiteľa.

6. Žalobca uzavrel, že tým, že zákon o hazardných hrách nie je v súlade so ZFEU a ustálenou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, nemohla žiadna zahraničná spoločnosť bez sídla na území Slovenskej
republiky alebo bez dcérskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky získať licenciu
na prevádzkovanie hazardných hier. To je neprimerané a diskriminačné obmedzenie. Preto úkony
žalovaného vrátane zaradenia žalobcu na zoznam, ktoré majú základ v zákone o hazardných hrách by
mali byť posúdené ako úkony v rozpore so ZFEU a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, a preto sú
právne neuplatniteľné. Súd by preto nemal aplikovať zákon o HH, na základe ktorého došlo k zaradeniu
žalobcu, stránky, obsahu a účtu žalobcu na zoznam, pretože tieto ustanovenia nie sú v súlade so ZFEU
a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Zároveň uplatnil námietku nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu, že nie je nositeľom hmotno-
právnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a
chránených záujmov žalobcu. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol Príkaz na
blokovanie webového sídla žalobcu, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa § 15b
zákona o hazardných hrách.

8. Podľa žalovaného slovenská právna úprava prevádzkovania hazardných hier na internete
nepredstavuje neprípustné obmedzenia slobody poskytovať služby v Európskej únii. Žalovaný odcitoval
dôvodovú správu k zákonu č. 386/2016 Z. z., ktorou bol doplnený a zmenený zákon o hazardných
hrách, v ktorej sa o. i. uvádza, že podnikanie v oblasti hazardných hier, stávok a lotérií je v EÚ vnímané
ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Hlavným zámerom pri vypracovaní
predmetného návrhu zákona bolo vytvoriť efektívnejšie pravidlá, ktoré nastavením mnohých podmienok
podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvody novely podľa dôvodovej
správy bolo zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier aj v
nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier
a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier. Podľa žalovaného
zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva,
zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri
užívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne
zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú
obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť
a sťaženej regulácii zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu
reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných
údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným
správaním zo strany poskytovateľa.

9. Žalovaný k žalobným námietkam týkajúcim sa opatrení podľa zákona o hazardných hrách poukázal
na doložku vybraných vplyvov v návrhu novely zákona o hazardných hrách, ktorý bol schválený ako
zákon č. 386/2016 Z. z., podľa ktorej táto novela bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia
vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020, pričom v návrhu zákona sa upravujú podmienky
prevádzkovania hazardných hier, navrhuje sa nová inštitucionalizácia dozoru a posilnenie princípov
zodpovedného hrania v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých aj v nadväznosti na
Odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier. Administratívne
opatrenia podľa zákona o hazardných hrách sú plne v súlade s Odporúčaniami Komisie zo 14. júla 2014 o
zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní
hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb.

10. Žalovaný k námietke monopolu na prevádzkovanie hazardných hier na internete uviedol, že článok
56 ZFEU zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch.
Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, ak ide o mimoriadne opatrenia výslovne
ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEU, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené

z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach uznal určité
prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom
a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok.
Monopolný režim prevádzkovania hazardných hier na internete výlučným verejným alebo súkromným
subjektom je zavedený vo viacerých štátoch EÚ. Žalovaný dáva do pozornosti právnu úpravu regulácie
hazardných hier na internete v členských štátoch ako súd napr. Lotyšsko, Slovinsko a Švédsko. Zákon
o hazardných hrách vychádza zo základných práv a slobôd stanovených v primárnom práve Európskej
únie. Takýto spôsob úpravy je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vrátane tých rozhodnutí, na
ktoré poukazuje žalobca, v zmysle ktorej je prípustné také nastavenie obmedzení v oblasti hazardu,
ktoré je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu a to najmä ochrana
verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny
prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku, za predpokladu, že
nie sú diskriminačné. Hoci Súdny dvor EÚ vo viacerých prípadoch konštatoval porušenie práv a slobôd
ustanovených v primárnom práve EÚ, dôvodom bolo najmä to, že neboli naplnené všetky podmienky na
takýto zásah. Nemožno však paušálne konštatovať, že Súdny dvor EÚ vylúčil možnosť členského štátu,
za stanovených podmienok, do týchto práv a slobôd zasiahnuť a to aj s poukazom na článok 51 až 54 a
62 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal pritom na výroky rozhodnutí vo veci C-42/07, C-203/08, C-67/98
a v spojených veciach C-447/08, C-448/08, ďalej vo veci C-46/08.

11. Žalovaný k námietke, že Slovenská republika nepredložila analýzu, ktorá by preukázala, že
obmedzenie slobody poskytovať služby, ktoré obsahuje zákon o hazardných hrách je obmedzením
primeraným, uviedol, že neexistuje žiadna zákonná úprava takej povinnosti a postupu pri jej splnení.
Poukázal pritom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-316/07, ktoré k danej problematike uviedol,
že na odôvodnenie takého verejného monopolu na stávky na športové podujatia a na lotérie, ako sú
monopoly dotknutých veciach samých, cieľom spočívajúcim v prevencii podnecovania na neprimerané
výdavky súvisiace s hrou a v boji proti závislosti od hry, nemusia byť dotknuté vnútroštátne orgány
nevyhnutne schopné predložiť štúdiu, ktorá preukazuje primeranosť uvedeného opatrenia a ktorá
predchádzala jeho prijatiu.

12. K žalobnej námietke, že viacerí prevádzkovatelia, ktorí nemajú individuálne licencie na
prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, ponúkajú kurzové stávky prostredníctvom
internetu, žalovaný uviedol, že zákon o hazardných hrách rozlišuje hazardné hry na internete a stávkové
hry. Kurzové stávky patria medzi stávkové hry podľa § 6 ods.1 zákona. Z definície stávkovej hry ako
takej vyplýva rozdiel pri jej prevádzkovaní v porovnaní s poskytovaním ponuky iných hazardných hier,
vrátane hazardných hier na internete. Rozdiel spočíva v tom, že výhra pri stávkovej hre závisí od udalosti,
na ktorú prevádzkovateľ hry nemá žiadny vplyv (napr. výsledok športového zápasu), pričom pri iných
hazardných hrách, vrátane hazardných hier na internete je pritom potencionálna možnosť ovplyvňovania
jej výsledku zo strany poskytovateľa, a to najmä subjektu bez zákonnej licencie. Teda výhra v stávkovej
hre je výsledkom reálnych udalostí a nie udalostí generovaných počítačom. Nejde teda o nelegálnu
výnimku z monopolu Národnej lotériovej spoločnosti, ale o legálny postup pri prevádzkovaní rozdielnych
hier, pričom umožnenie podávania kurzových stávok aj prostredníctvom internetovej siete vyplýva z ich
charakteru a z uvedených ustanovení zákona o hazardných hrách. Na základe individuálnych licencií
vydaných v súlade so zákonom o hazardných hrách je na poskytovanie kurzových stávok (aj cez internet)
oprávnených viacero subjektov.

13. Žalovaný k ďalším žalobným námietkam uviedol, že návrh zákona č. 386/2016 Z. z. bol
v zmysle Smernice č. 2015/1535 z 9. septembra 2015 predložený na notifikačný proces, v rámci
ktorého bolo Slovenskej republike doručené stanovisko Európskej komisie bez zásadných výhrad k
predloženému materiálu a podrobné stanovisko jedného členského štátu EÚ - Malty. Malta sa vo svojom
stanovisku venovala dvom úpravám, uvedeným v návrhu zákona o hazardných hrách a to blokovaniu
tzv. zakázaných ponúk a sprísneniu podmienok pri propagovaní zahraničných hazardných hier. Komisia
v predmetnom oznámení neuviedla zásadné výhrady, z ktorých by vyplývalo, že zamýšľané opatrenie
môže predstavovať prekážku pre voľný pohyb služieb alebo slobodu usadiť sa poskytovateľovi služieb
v rámci vnútorného trhu. K námietke prijatia predpisu pred uplynutím predloženého moratória žalovaný
uviedol, že zákon prijatý Národnou radou Slovenskej republiky nadobúda platnosť až vyhlásením v
Zbierke zákonov SR. Predmetný zákon bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený 30.12.2017, teda po
uplynutí moratória, ktoré ako predĺžené skončilo 19.12.2017. Pre prípad, že by mal súd iný názor,
teda že k prijatiu novely zákona došlo ešte pred uplynutím moratória, žalovaný uviedol, že je sporné,

či vôbec došlo účinne k predĺženiu trojmesačného moratória o jeden mesiac v zmysle Smernice
č. 1535/2015. Podľa žalovaného k predĺženiu lehoty moratória dôjde len vtedy, keď je naplnená
kumulatívna podmienka, ktorou je, že Komisia alebo iný členský štát poskytnú do 3 mesiacov potrebné
stanovisko, z ktorého by vyplývalo, že zamýšľané opatrenia môže predstavovať prekážku pre voľný
pohyb služieb alebo slobodu usadiť sa poskytovateľovi služieb v rámci vnútorného trhu. Komisia
v oznámení, ktoré žalovaný priložil k svojmu vyjadrenia neuviedla výhrady, z ktorých by vyplynulo,
že zamýšľané opatrenie, resp. budúceho uplatňovanie ustanovení navrhovaných v novele zákona o
hazardných hrách môže predstavovať prekážku pre voľný pohyb služieb alebo slobodu usadiť sa.
Požiadavky na účinnosť opatrení a transparentnosť a právnu istotu, ktoré Komisia v oznámení uviedla,
sú premietnuté v slovenskej právnej úprave regulácie podľa zákona o hazardných hrách v súlade s
príslušnou judikatúrou. Komisia vo svojom oznámení uviedla iba požiadavky na vyjasnenie niektorých
pojmov uvedených v návrhu zákona ako zahraničný subjekt a ďalšie, na ktorú dostala odpoveď a už
nepožiadala o žiadne doplnenie. K prípade, že nedošlo k predĺženiu moratória o jeden mesiac, opäť
platí, že zákon bol schválený po uplynutí moratória.

14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že obmedzenia slobôd obsiahnutých v zákone
o hazardných hrách by mal správny súd posúdiť ako neuplatniteľné a nevymáhateľné. Poukázal na to,
že Súdny dvor EÚ opakovane potvrdil, že poskytovanie a využívanie cezhraničných ponúk hazardných
hier je hospodárskou činnosťou, ktorá spadá do pôsobnosti článku 56 ZFEU. Ďalej opakovane potvrdil,
že vnútroštátna úprava, ktorá zakazuje organizovanie hazardných hier bez predchádzajúceho povolenia
zo strany správnych orgánov, je obmedzením slobodného poskytovania služieb zaručeného týmto
článkom. Súdny dvor pripustil, že niektoré ciele, akými ciele ochrany spotrebiteľa, predchádzanie
podvodom a podnecovanie občanov k nadmerným výdavkom v spojení s hrami ako aj predchádzanie
narušenia sociálneho poriadku vo všeobecnosti, môže odôvodniť obmedzenia slobôd zaručených v
ZFEU. Žalovaný a Ministerstvo financií SR vo svojich vyjadreniach uvádzajú niektoré z týchto cieľov
ako dôvody prijatia zákona č. 386/2016. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že obmedzenia uložené
členským štátom musia spĺňať zásadu proporcionality, byť uplatňované koherentne a systematicky, byť
založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách, byť transparentné a spĺňať princíp právnej
istoty a z nej odôvodnenej zásady ochrany legitímnej dôvery. Hlavné obmedzenia obsiahnuté v
zákone o hazardných hrách v ňom boli už pred prijatím zákona č. 386/2016. Týmito obmedzeniami je
nutnosť mať sídlo na území Slovenskej republiky, ktoré obmedzenie je v zjavnom rozpore s pravidlom
proporcionality, pretože 1/ mohli byť jednoducho nahradené alternatívnymi požiadavkami, ktoré by
boli rovnako účinné, ale menej obmedzujúce a 2/ obmedzenia z nich vyplývajúce sú neprimerané
k cieľu, ktorý sa snažia dosiahnuť. Tiež sú porušením zásady nediskriminácie. Žalovaný vo svojom
vyjadrení neuviedol žiadne argumenty týkajúce sa existencie týchto obmedzení, a preto nie je možné
porozumieť, prečo ich považuje za primerané a nediskriminujúce. Ďalším obmedzením je monopol
Národnej lotériovej spoločnosti na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu. Podľa
žalovaného možnosť ponúkať kurzové stávky prostredníctvom internetovej siete vyplýva z ich charakteru
a z ustanovení zákona o hazardných hrách. Jeho úvahy nie sú správne, pretože posledná veta § 3 ods. 1
zákona o hazardných hrách definuje hazardné hry a uvádza, že výsledok okolností alebo udalosti, ktorá
určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie
byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Text tejto vety je jednoznačný. Neuvádza, že výsledok nesmie
byť nikým ovplyvnený, ale nesmie byť nikým ovplyvniteľný. To znamená, že v hazardnej hre definovanej
v zákone o hazardných hrách nemôže prítomná potencionálna možnosť ovplyvňovania jej výsledku zo
strany poskytovateľa. Ak výsledok hry ovplyvniteľný a existuje potencionálna možnosť ovplyvňovania
jej výsledku zo strany poskytovateľa, potom daná hra nespadá pod definíciu hazardnej hry a nemôže
byť považovaná za hazardnú hru podľa zákona o hazardných hrách. Nie je vôbec transparentné, prečo
zákon o hazardných hrách udelili monopol na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu
Národnej lotériovej spoločnosti a zároveň vytvoril umelú konštrukciu, ktorá umožňuje súkromným
operátorom, ale len ak majú sídlo na území Slovenskej republiky, prevádzkovať kurzové stávky
prostredníctvom internetu. Podľa žalobcu nie je transparentné, prečo môžu byť iné hazardné hry
prevádzkované súkromnými prevádzkovateľmi v herniach, ale nie prostredníctvom internetu. Tiež,
prečo Národná lotériová spoločnosť uskutočňuje rozsiahle nákladné a reklamné kampane na hazardné
hry, ktoré prevádzkuje a ako je táto stratégia v súlade s cieľmi sledovanými zákonom o hazardných
hrách. Podľa žalobcu zákon o hazardných hrách vytvára monopol Národnej lotériovej spoločnosti na
prevádzkovanie o. i. číselných lotérií a hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu,
dovoľuje prevádzkovať kurzové stávky prostredníctvom internetu súkromným prevádzkovateľom, ale len
ak majú sídlo na území Slovenskej republiky, zakazuje, aby súkromní prevádzkovatelia prevádzkovali

iné hazardné hry prostredníctvom internetu, ale zároveň dovoľuje súkromným prevádzkovateľom, ale
len ak majú sídlo na území Slovenskej republiky prevádzkovať iné hazardné hry v herniach, teda mimo
internetu a v praxi usiluje o expanzívnu politiku prostredníctvom nákladných reklamných kampaní, čo je
systém, ktorý nie je vhodný na dosiahnutie cieľov, na ktoré žalovaný a Ministerstvo financií vo svojich
vyjadreniach odkazujú, keďže nie je systematický a nezodpovedá sledovaným cieľom.

15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k porušeniu oznamovacej povinnosti slovenskými
orgánmi zopakoval, že Slovenská republika zákon o hazardných hrách neoznámila Európskej komisii
pred jeho prijatím, a preto nemala Európska komisia ani členské štáty možnosť vniesť akékoľvek výhrady
k návrhu zákona o hazardných hrách a v ňom obsiahnutým obmedzeniam základných slobôd, ktoré
boli v zákone už pred prijatím Novely č. 386/2016 Z. z.. Súdny dvor pokladá porušenie povinnosti
oznámiť technického predpisu v súlade so Smernicou o oznámení za procesnú chybu pri prijímaní
dotyčných technických predpisov a vyhlasuje takéto technické predpisy za neuplatniteľné a z tohto
dôvodu nevykonateľné.

16. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol, aby súd prerušil konanie a položil Súdnemu
dvoru EÚ predbežnú otázku podľa § 100 ods. 1, písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). O to, či umožňuje článok 49 a článok 56 ZFEU výklad, aký
stelesňuje slovenská právna úprava, podľa ktorého členský štát, v ktorom je prevádzkovanie hazardných
hier nelegálnym podnikaním oprávnený na svojom území bez výnimky zakázať prevádzkovanie
zahraničných hazardných hier a propagovanie zahraničných hazardných hier a súčasne bez výnimky
neumožniť právnickej osobe alebo fyzickej osobe uvedenej na území iného členského štátu získanie
vnútroštátnej licencie na prevádzkovanie na svojom území?. Žalobca návrh na prerušenie konania a
položenie prejudiciálnej otázky odôvodnil tým, že zákon o hazardných hrách úplne vylučuje z možnosti
propagácie a prevádzkovania hazardných hier rezidentov iných členských štátov EÚ. Uvedený postoj
slovenského zákonodarcu by mohol akceptovateľný, ak sa jednalo o zákaz nielen pre zahraničných
prevádzkovateľov a propagátorov, ale aj pre propagátorov a prevádzkovateľov domácich. Inak záväzky
Slovenskej republiky ako členského štátu vyplývajúce z povinnosti zabezpečiť fungovanie vnútorného
trhu (voľný pohyb služieb) a slobody usadzovania nie sú splnené. Kladná odpoveď Súdneho dvora na
túto otázku by v podstate znamenala, že pri zistení poskytovania zakázanej ponuky formou dozoru
vykonaného žalovaným na diaľku, musí nastúpiť dôsledné uplatnenie zásady prednosti práva Európskej
únie, a teda nesmie uplatniť ustanovenia obmedzujúce poskytovania zakázanej ponuky bez toho, že by
musel čakať na jeho zrušenie, či už legislatívnou cestou, alebo akýkoľvek iným ústavným spôsobom. Za
takého stavu by potom bolo nevyhnutné žalobcu atakované zásahy žalovaného rozhodnutím krajského
súdu eliminovať.

17. Žalovaný v duplike k jednotlivým námietkam vo vyjadrení žalobcu uviedol, že zotrváva na svojej
argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. K námietkam týkajúcim sa pravidiel pre prevádzkovanie
hazardných hier v herniach uviedol, že je potrebné do úvahy brať špecifickosť dozoru nad hazardnými
hrami v online prostredí oproti dozoru nad hazardnými hrami prevádzkovanými v herniach. K
námietkam žalobcu, že systém zakotvený v zákone o hazardných hrách nie je systematický a
nezodpovedá sledovaným cieľom, žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne argumenty proti
údajnej nesystematičnosti zákonnej úpravy. Zákonná úprava zodpovedá cieľom ňou sledovanými ako
je uvedené v Dôvodovej správe k zákonu o hazardných hrách vrátane jeho Novely č. 386/2016 Z. z..
Žalovaný k porušeniu oznamovacej povinnosti slovenskými orgánmi uviedol, že vo vyjadrení preukázal
neporušenie predmetnej oznamovacej povinnosti v súvislosti Novely zákona o hazardných hrách č.
386/2016 Z. z.. Išlo o novelu, ktorá menila zákon o hazardných hrách. Európska komisia nevzniesla
podstatné výhrady k tejto novele, vrátane ustanovení prijatých pred týmto oznámením. Žalovaný má za
to, že oznámené ustanovenia zahŕňajú ustanovenia novely vrátane ustanovení zákona o hazardných
hrách, ktoré táto novela dopĺňa, resp. zmenila. K návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie
predbežnej otázky uviedol, že navrhuje tento návrh zamietnuť, poukázal na znenie článku 267 ZFEU,
z ktorého vyplýva, že ak je takáto otázka predložená v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom
členského štátu proti rozhodnutiu ktorého je prípustný opravný prostriedok, pričom v danom prípade je
s poukazom na § 438 a nasl. SSP prípustná kasačná sťažnosť, správny súd môže sám rozhodnúť o
výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho
dvora mu poskytuje dostatok informácií. Žalovaný na podporu prípustnosti obmedzení slobôd uvedených
v článku 49 a článku 56 ZFEU poukázal na judikatúru, ktorú uviedol vo vyjadrení k žalobe.

18. Krajský v Banskej Bystrici ako správny súd uznesením sp. zn. 28Sa/10/2017-50 zo dňa 8. decembra
2017 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 188 SSP v spojení s § 258 SSP, pretože
zistil, že žalobca svoje všeobecné tvrdenie o možných následkoch nezákonného zásahu v návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepodložil žiadnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých
by bolo možné dospieť k tomu, že ujma spôsobená neposkytovaním služieb, bude pre žalobcu ujmou
závažnou.

19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrenia žalovaného, písomnosťami
predloženými žalobcom a žalovaným, vrátane dupliky žalovaného zistil, že žaloba je neprípustná pre
nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1, písm. g)
odmietol.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 4 písm. e) SSP ; orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

24. Podľa § 252 ods. 1 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

25. Podľa § 254 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

26. Podľa § 255 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

27. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách 1) Tento zákon upravuje
a) podmienky prevádzkovania hazardných hier a podmienky propagovania hazardných hier,
b) práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a hráčov,
c) podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier,
d) niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti,
e) pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier,
f) štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier, propagovaním hazardných hier a nad súvisiacimi
činnosťami v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (ďalej len "dozor").
(2) Účelom tohto zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku
pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z
prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich.

28. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách Orgány dozoru a
ich pôsobnosť (1) Orgánmi dozoru, ak § 58m ods. 7 neustanovuje inak, sú:
a) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
b) daňové úrady,

c) colné úrady.
(2) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
a) vykonáva dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk.

29. Podľa § 13 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (1) Dozor sa vykonáva nad dozorovanými
subjektmi. Orgán dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a
vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho
činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých
postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti
dozorovaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách
zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona.
(2) Dozor nad dozorovanými subjektmi je neverejný.
(3) Pri výkone dozoru patria orgánu dozoru a jeho zamestnancom, ktorí v mene orgánu dozoru
vykonávajú dozor (ďalej len "osoba poverená výkonom dozoru") a prizvanej osobe oprávnenia podľa
tohto zákona. Za výkon dozoru zodpovedá príslušný orgán dozoru. Osoby poverené výkonom dozoru
a prizvaná osoba nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dozoru; tým nie je
dotknutá ich pracovnoprávna zodpovednosť voči orgánu dozoru a voči poverenej skúšobni a ani ich
trestnoprávna zodpovednosť.
(4) Ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný
čin alebo iné skutočnosti, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní
alebo orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.5) Ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí
neobvyklú obchodnú operáciu alebo porušenie povinností dozorovaných subjektov pri predchádzaní
alebo odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, bezodkladne to oznámi
službe finančnej polície Policajného zboru a štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy v oblasti ochrany
ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.
(5) Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí
s dozorovaným subjektom, sú povinní umožniť výkon dozoru, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť
výkon dozoru, a poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie, dokumentáciu, súčinnosť a pomoc
požadované orgánom dozoru alebo osobami poverenými výkonom dozoru na účely výkonu dozoru; ak
je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, dozorovaný subjekt je povinný predložiť na
svoje vlastné náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka.
(6) Dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná
činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v dozorovanom subjekte alebo od jeho
zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie
a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy
v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na mieste nie je získavanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1.
(7) Dozorom na diaľku je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov, ktoré sa týkajú
dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť
súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste, najmä získavaním a
vyhodnocovaním informácií a podkladov predložených orgánu dozoru na základe jeho písomnej žiadosti,
na základe informácií sprístupnených alebo predkladaných orgánu dozoru a orgánom štátnej správy v
oblasti hazardných hier a obciam podľa tohto zákona a na základe verejne dostupných informácií; takto
získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených
orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na diaľku nie je získavanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov na diaľku v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanom
dozore na diaľku osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9
primerane.
(8) Daňový úrad pri výkone dozoru na diaľku nad prevádzkovaním videohier využíva koncové zariadenie
umožňujúce on-line prístup.5a)
(9) Vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach,
ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody
alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku,
najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami
poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno
použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných
hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov

miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba
poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane.

(10) Náklady spojené s dozorom na mieste, dozorom na diaľku a vyhľadávacou činnosťou, ktoré vznikli
orgánu dozoru, znáša orgán dozoru, a náklady, ktoré vznikli dozorovanému subjektu, znáša dozorovaný
subjekt.

30. Podľa § 15b ods. 1 až 8 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (1) Dozorom nad poskytovaním
zakázaných ponúk sa rozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku
a zostavenie zoznamu webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby
poskytujú zakázané ponuky (ďalej len "zoznam zakázaných webových sídiel"), na základe vykonaného
dozoru na diaľku.
(2) Zoznam zakázaných webových sídiel zostavuje a zverejňuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky vždy v prvý pracovný deň v týždni na svojom webovom sídle. Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky zodpovedá za správnosť údajov podľa odseku 3.
(3) Zoznam zakázaných webových sídiel obsahuje
a) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá poskytuje
zakázanú ponuku,
b) adresu webového sídla, prostredníctvom ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje
zakázanú ponuku,
c) obsah poskytovanej zakázanej ponuky,
d) číslo účtu, ktoré používa právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely
prijímania vkladu, ak je zistené,
e) dátum, ku ktorému je zoznam zakázaných webových sídiel zostavený.
(4) Na účely zisťovania údajov podľa odseku 3 písm. a) až d) je osoba poverená výkonom dozoru
oprávnená používať identifikačné údaje inej fyzickej osoby s jej súhlasom. Pred zaradením údajov
podľa odseku 3 písm. a) až d) do zoznamu zakázaných webových sídiel odošle Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky prostredníctvom elektronickej pošty dozorovanému subjektu výzvu na ukončenie
poskytovania zakázanej ponuky v lehote desiatich dní odo dňa odoslania výzvy; ak elektronická adresa
nie je na webovom sídle uvedená, možno do tohto zoznamu zaradiť údaje podľa odseku 3 písm. a) až
d) aj bez odoslania výzvy. Výzva musí obsahovať upozornenie na dôsledky neukončenia poskytovania
zakázanej ponuky.
(5) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nezaradí do zoznamu zakázaných webových sídiel alebo
vyradí z tohto zoznamu dozorovaný subjekt, ktorý preukáže, že neposkytuje zakázanú ponuku, alebo
ak bolo poskytovanie zakázanej ponuky ukončené.
(6) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných
ponúk oprávnené vyžadovať podklady na výkon dozoru od poskytovateľa platobných služieb,10d) a
to identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb,
ktorý je dozorovaným subjektom; Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky si môže vyžiadať od tohto
poskytovateľa platobných služieb aj podklady na výkon dozoru podľa § 11 ods. 2 písm. b).
(7) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete10e) a
elektronické komunikačné služby,10e) je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom
ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné
služby,10d) je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu,
ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej
ponuky.
(8) Na vydanie príkazu podľa odseku 7 je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného
predpisu.10f) Proti príkazu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.

31. Z citovaného právneho rámca obsiahnutého v zákone č. 171/2005 Z. z. vyplýva, že úkony žalovaného
pri zostavení a zverejňovaní zakázaných webových sídiel v zozname na svojom webovom sídle sú
úkonmi orgánu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk na základe zákona o hazardných hrách
a podľa zásad uvedených v § 13 tohto zákona. V zmysle § 4 písm. e) SSP je orgánom verejnej
správy na účely Správneho súdneho poriadku štátny orgán, iný orgán alebo subjekt, ktorému osobitný
predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby
a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je orgánom

verejnej správy v tej oblasti, v ktorej mu zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v oblasti verejnej správy a to v oblasti daní a poplatkov. Pokiaľ Finančné riaditeľstvo
koná na základe oprávnenia, ktoré mu dáva zákon o hazardných hrách v § 15b, ako vyplýva z tejto časti
zákona o hazardných hrách, ktorá je zahrnutá v druhej hlave, ide o oblasť dozoru nad týmito hazardnými
hrami. Vyplýva to aj z účelu zákona o hazardných hrách, ktorý je vyjadrený vo vyššie citovanom § 1 ods.
2 a ktorým je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní
hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania
hazardných hier a účasti na nich. Z uvedeného vyplýva, že z ustanovení o dozore vyplývajúce
oprávnenia žalovaného, resp. výkon oprávnení žalovaného na základe týchto ustanovení, nie je možné
považovať za postup orgánu, ktorému bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v tejto oblasti
bolo zákonom zverené do kompetencie súdu (avšak nie správneho súdu), a to rozhodnutím o príkaze
na základe žiadosti žalovaného. Vecne príslušný na vydanie príkazu nie je správny súd. Zo znenia § 4a
ods. 1 a 2 zákona č. 166/2003 Z. z., na ktorý odkazuje § 15b ods. 7 zákon č. 171/2005 Z. z. je zrejmé,
že rozhodovanie patrí sudcom trestného kolégia. Správnemu súdu neprináleží posudzovať zákonnosť
rozhodnutia - príkazu sudcu v zmysle § 15b ods. 7, 8 zákona o hazardných hrách a ani úkonov orgánu
dozoru, ktorý je oprávnený o takéto rozhodnutie požiadať, a teda ani zákonnosť postupu, ktorý mu
predchádza. Ochranou pred nezákonnosťou postupu žalovaného je práve rozhodovanie súdu o žiadosti
žalovaného na vydanie príkazu sudcu v zmysle § 15b ods. 7 a 8 zákona o hazardných hrách. Súd pred
vydaním takéhoto príkazu musí posúdiť opodstatnenosť žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky a následne podľa výsledku rozhodnúť. Žalobca správne v žalobe uvádza, že zaradenie na
zoznam oprávňuje žalovaného na podanie žiadosti o vydanie príkazu, na základe ktorého by bola
právnická alebo fyzická osoba povinná zamedziť prístup k stránke a po zaradení účtu na zoznam môže
žalovaný žiadať aj o vydanie príkazu, na základe ktorého by bola právnická alebo fyzická osoba, ktorá
poskytuje platobné služby povinná zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v
prospech účtu, pričom ale platí, že žalobca môže byť priamo dotknutý na svojich právach až rozhodnutím
súdu vydanom podľa § 15b ods. 7 a 8 zákona o hazardných hrách.

32. Na základe žaloby o ochranu pred nezákonným zásahom patrí do kompetencie súdu preskúmať
postup orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo
právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom je aj postup orgánov verejnej správy pri výkone
kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Úkony žalovaného na základe
§ 11 a nasl., teda podľa druhej hlavy zákona o hazardných hrách uvedené vymedzenie nespĺňajú. Z §
15b zákona o hazardných hrách vyplýva, že zoznam zakázaných webových sídiel a jeho zverejnenie na
webovom sídle žalovaného je úkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, ktorý sa priamo netýka
práv a povinností poskytovateľa. Zaradenie do tohto zoznamu poskytovateľovi umožňuje preukázať,
že neposkytuje zakázanú ponuku alebo, že poskytovanie zakázanej ponuky bolo ukončené. Práv a
povinnosti poskytovateľa sa priamo dotýka až príkaz súdu vydaný podľa § 15b ods. 7 a 8 zákona o
hazardných hrách.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že patrí do kompetencie súdu, ktorý rozhoduje o žiadosti na príkaz
podľa § 15b ods. 7 zákona o hazardných hrách posúdiť, či boli splnené podmienky na vydanie príkazu,
a teda či išlo o zakázané webové sídlo, a teda či išlo o správne alebo nesprávne zaradenie do zoznamu
zakázaných webových sídiel.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý úkon žalovaného tento vykonáva v rámci výkonu dozoru
nad hazardnými hrami, má predbežnú povahu, pričom nejde o postup, ktorým sú alebo môžu byť práva
či povinnosti žalobcu dotknuté priamo. Súdny prieskum zákonnosti správnym súdom je v predmetnom
prípade vylúčený a žaloba neprípustná. Správny súd preto žalobu podľa § 98 ods. 1, písm. g) SSP
odmietol.

35. Vzhľadom na uvedené sa správny súd vecnými dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe
nezaoberal.

36. Vzhľadom na to, že žaloba bola odmietnutá pre nesplnenie podmienok pre súdny prieskum v rámci
správneho súdnictva, správny súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie

prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ podľa § 100 ods. 1, písm. c) SSP. Súd návrhu na prerušenie
konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ nevyhovel, pretože nevykonal súdny
prieskum napadnutého postupu žalovaného a jeho zákonnosť.

37. O trovách konania správny súd rozhodol § 170 SSP, podľa ktorého súd neprizná náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov, ak bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.