Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210681
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116210681.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: F. S., nar. XX. XX.

XXXX, bytom A. X.. P. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpený advokátkou kanceláriou
JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o určenie úveru za bezúročný a
bez poplatkov a určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že úver zo zmluvy o úvere č. 808801112 zo dňa 23. 12. 2013 je bezúročný a bez poplatkov.
II. U r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 808801112 z 23. 12. 2014 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným uvedená v bode 10 vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v

znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy a svoj dlh voči
veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných
splátkach tak, ako je uvedené na prednej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľná.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 5. 2016 sa žalobca domáhal určenia, že úver zo zmluvy

o úvere č. 808801112 zo dňa 23. 12. 2014, uzavretej medzi účastníkmi konania, je bezúročný a bez
poplatkov.

2. Súčasne sa domáhal určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 808801112 zo dňa 23.
12. 2014, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným uvedená v bode 10 vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto
zmluvy ako aj svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje

sa ju uhradiť mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prednej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, že je neprijateľná.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie istiny vo výške 450 EUR.
Celkovú sumu 888 EUR mal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 74 EUR. Uviedol, že žalovanému
zaplatil splátky vo výške 246 EUR. Uviedol, že pokiaľ žalovaný bude namietať, že predmetný úver

poskytol na podnikanie, tak prehlasuje, že predmetný úver použil pre svoju osobnú potrebu.

4. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie, ktorým sa žalovanému zakázalo vyznačovať v zmluvách
takýto účel úveru, aby spotrebiteľ nebol chránený a poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešovsp. zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26. 5. 2011. Pokiaľ ide o poplatok vo výške 438 EUR, tento je z 2/3
tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou uviedol, že žalovaný mu neposkytol žiadne reálne plnenie za takýto poplatok.

Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej strane a
absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán neprospech spotrebiteľa a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Uviedol, že zo zmluvy nie je možné zistiť o aké
administratívne plnenie ide. Uviedol, že je tým daná hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za
úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, a nielen svojim obsahom. Čo sa týka predmetného
poplatku, poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13. 9. 2013, ktorý
už rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve od tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú
2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s administratívou s tým
spojenou, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide administratívny poplatok uvedený v

bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, prvá veta tohto bodu sa naviac týka uznania dlžnej
sumy dlžníkom. Žalobca poukázal na to, že tento uznávací prejav môže byť urobený platne, iba ak by
išlo o slobodné, vážne, určité a najmä jednostranné konanie zo strany dlžníka. V tomto prípade sa jedná
o formulárové vtesnanie textu do obchodných podmienok pod zámienkou, aby táto skutočnosť vznikla
pozornosti dlžníka. V spojení s evidentným zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa, tým je táto

podmienka neprijateľná. Predmetná zmluvná podmienka, ktorú žalovaný naďalej používal bola už vo
viacerých rozsudkoch posúdená ako neprijateľná a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
vydané vo veciach vedených pod sp.zn. 1Co/2/2015 v rozsudku zo dňa 11. 3. 2015, 4Co/52/2015 v
rozsudku zo dňa 21. 10. 2015, 17Co/50/2015 v rozsudku zo dňa 6. 8. 2015. V ďalšom poukázal na
to, že boli porušené jeho spotrebiteľské práva, pretože žalovaný neuviedol údaj o výške úroku, ročnú

percentuálnu mieru nákladov, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch .

5. Žalobca súdu predložil zmluvu o úvere z 23. 12. 2014, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, výpis
splátok a úhrad zo dňa 27. 1. 2016.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a potvrdil, že dňa 23. 12. 2014 uzatvoril žalovaný, ako veriteľ, s dlžníkom
zmluvuoúvereabolposkytnutýúvervovýške450EURzvýšenýopríslušnýpoplatokvovýške438EUR,
teda celkovo mal dlžník zaplatiť sumu 888 EUR. Uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom
ako podnikateľom označeným IČO v zmysle Obchodného zákonníka, preto je možné posudzovať tento

vzťah ako obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. Uviedol, že dlžník nemienil použiť finančné prostriedky
na svoju súkromnú potrebu, nie je teda spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je
teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na
mieste. Poukázal na to, že nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko
zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny

obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Uviedol, že je to
kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa dôvodu ich ďalšie
právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka,
aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonoch, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa, je
vylúčená. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. vydané v

konaní pod sp.zn. 8C/22/2011. Pokiaľ ide o poplatok, uviedol, že je potrebné poukázať na aktuálny záver
rozhodovacej praxe, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno obvyklou výšku úroku odvodzovať
od výšky úroku požadovanú bankami. Namietal, že podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových
subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch súd kedykoľvek poskytované pôžičky alebo
úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali, dostali pre isté riziko spojené s osobou

dlžníka. Uviedol, že je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované
v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie,
ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je, ale vzhľadom na ich zameranie nepochopiteľné. V
ďalšom poukázal na to, že žalobca nemal daný naliehavý právny záujem na určení, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednával
v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného ktorého právny zástupca svoju neprítomnosť
ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti podaním doručeným súdu dňa 27. 3. 2018.8. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj listinné dôkazy, ktoré žalovaný po ich doručení nespochybňoval.

9. Podľa § 178 ods. 1 a 2 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

10. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

12. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1MCdo/1/2009 s poukazom, že uvedené rozhodnutie je použiteľné aj v danej právnej veci.

15. Navyše podľa § 11 ods. 4 zák. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2018 - Spotrebiteľ sa môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne
procesné garancie v súdnom konaní.

17. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ).

19. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ, je pre posúdenie statusu spotrebiteľa (od
čoho sa odvíja aj posúdenie celej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej) rozhodujúce to, či tento subjekt

(fyzická osoba) koná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

22. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy č. 808 801112 zo dňa 23. 12. 2014 (v spise na č.l.
5) je evidentné, že zmluva je uzatváraná s dlžníkom (žalovaným) ako s fyzickou osobou, pričom v
časti označenia dlžníka (časť „klient“) je dlžník označený menom, priezviskom, IČO, adresou trvalého

bydliska. Dlžník má uvedené síce identifikačné číslo (IČO), avšak zo žiadnej časti predmetnej zmluvy
a dokonca ani z úverových zmluvných podmienok nevyplýva, žeby bol úver poskytovaný žalovanému
(dlžníkovi) na účel podnikania a že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.23. Žalovaný nedoložil žiadne osobitné vyhlásenie žalobcu, podľa ktorého mal predmetný úver použiť
na podnikateľský účel, ani aby bol takto účelovo viazaný.

24. Na základe uvedených skutočností nie je možné konštatovať, že by žalovaný v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti len na základe uvedenia identifikačného
čísla. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na aplikovateľný nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 1930/2011 zo dňa 10. 1. 2012, podľa ktorého je zásahom do práva na spravodlivý proces,

ak sa spotrebiteľovi odmietne poskytnúť ochrana neaplikovaním ustanovení o ochrane spotrebiteľa
len preto, že je v zmluve označený ako podnikateľ. Žalobca ako dlžník neprejavil vôľu uzatvoriť so
žalovaným (veriteľom) úverovú zmluvu za účelom podnikania dlžníka, sám žalovaný v rámci predtlače
úverovýchpodmienokurčil,žeúverjeposkytovanýbezstanovenéhoúčeluapretojenedôvodnétvrdenie
žalovaného, že úver bol žalobcovi poskytovaný na výkon podnikania.

25. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca v podstate požadoval
určenie, že žalovaný z prejednávanej úverovej zmluvy nemá právo na úroky a poplatky, pretože došlo k
vade, ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.

26. Vzhľadom na to, že žalobca nemá inú možnosť ako zistiť, či jeho úver je alebo nie je bez úrokov a

bez poplatkov, najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie (k preplateniu poskytnutej istiny z jej strany do
rozhodnutia súdu nedošlo, čo by umožňovalo podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by
otázkabezúročnostiabezpoplatkovostiúverubolaskúmanáakootázkapredbežná),jenaliehavýprávny
záujem na požadovanom určení daný. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1MCdo/1/2009: „Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (teraz § 137 písm. c/

CSP -) považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov
ochrany spotrebiteľa.

27. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

32. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v
čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

33. Podľa čl. 4 bod 1 smernica bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalo s zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, doba uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, ktorej závisí.

34. V prípade zmlúv v ktorých sú ponúkané spotrebiteľovi podmienky v písomnej forme, musia vždy tieto
podmienky byť vypracované zrozumiteľne. V prípade pochybnosti o zmysle podmienky, prednosť mávýklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v čl. 7 ods. 2 (čl. 5 smernice).

35. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

36. V zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje

za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné neslušné hrubo poškodzujúce spotrebiteľa alebo ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené. Často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu ju nemá

možnosť vôbec prečítať, resp. pochopiť jeho obsah. Ide teda o zákonný zákaz použitia neprijateľných
podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutia a dodávateľ je povinný zdržať sa ich použitia.

37. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predloženého
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používal dvoch alebo viacerých

prípadoch, pritom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

38. Podľa § 9 ods. 1 písm. j), k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov,výšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

39. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

40. Pokiaľ ide o určenie, že predmetný úrok je bezúročný a bezodplatný, v predmetnej úverovej
zmluve nebolo uvedené RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), v dôsledku čoho spotrebiteľský úver sa podľa § 11
ods. 1 písm. a/citovaného zákona už len pre toto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nehovoriac

o absencii úrokovej sadzby a priemernej RPMN.

41. Súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 23. 12. 2014, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako je už uvedené vyššie.

42. Vo vzťahu k argumentácii, že v zmluve je síce žalobca označený ako fyzická osoba, súd
poukazuje aj na vyjadrený právny názor Krajského súdu v Prešove v obdobnej právnej veci vedenej
pod sp.zn. 25Co/65/2017 zo dňa 13. 2. 2018 kde uviedol, že „V zmluve je síce žalobca označený
ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodným menom a IČO) a zároveň je v zmluve uvedené, že
prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú

zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ
(veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu -výkonpodnikania,pričomabsentujeodpoveďnaotázku,akýkonkrétnysúvisspodnikateľskoučinnosťou
dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia účelu na ,,podnikanie“ by sa mohlo zdať,
že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného,

vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že
obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako
účel úveru na ,,podnikanie“, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského
listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11. 3. 2011 č. k.
17C/45/2011-35, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26. 5. 2011 č. k. 6Co/84/2011

o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky
zdržala. Skutočnosť, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy držiteľom živnostenského listu, a priori,
nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľa, vziať si úver na účel nesúvisiaci s jeho
podnikaním (porovn. nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11).“

43. Žalobca práve na to upozornil v žalobe a uviedol, že použil finančné prostriedky na svoju osobnú

potrebu.

44. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremena no na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na

žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi na účel výkonu
podnikania. Tieto pochybnosti umocňuje aj výška úveru 450 EUR, ktorá je pomerne nízka, aby bola
určená na výkon podnikania žalobcu.

45. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky, alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

46. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve uzatvorenej zo dňa 23. 12. 2014,
týkajúcej sa poplatku, vychádzajúc z ustálenej judikatúry mal súd za nepochybné, že v 2/3-tinách je tento
poplatok neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na

tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o ustanovenie, ktoré nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom
výška poplatku predstavuje cca 65 % poskytnutej sumy. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v
porovnaní s praktikami bánk, ktoré požadujú 1-2 % za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne
vysoký, a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a je tu ďalší dôvod na
určenie neplatnosti tejto časti dojednaného poplatku. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť

aj s určením absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto
poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom.

47. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie

úveru v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly
uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov.

48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.51. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.