Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210155
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314210155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu N. družstvo Z., N. XXXX, Z.,
L.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Jánom Holotom, Komenského 2791/35, Snina proti žalovanej H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, Z., v konaní o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vypratať byt číslo XX na ulici
G. X v Z. v lehote do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania, pričom žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: „Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu vydaného
Predstavenstvom družstva OSBD C. dňa 29.03.1990 bol žalovanej H. L., toho času Y. pridelený do
užívania byt č. XX, nachádzajúci sa v 3. vchode, na 4. poschodí bytového domu K-X na ul. G. XXXX/
X v Z..
Po skončení konania o neplatnosť výpovede súd pokračoval v konaní o vypratanie bytu.

Z výsluchu žalovanej súd zistil, že toho času nie je vedená v evidencii nezamestnaných, stará sa o svoju
matku a bolo jej priznaných za opatrovanie matky XX eur. Iný príjem nemá. Uplatnila si v súdnom konaní
aj nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky, o ktorom doposiaľ nie je právoplatne rozhodnuté.
V spoločnej domácnosti s ňou žije maloletý syn H. vo veku XX rokov a dospelý syn L.. O. G.. Jej matka,
o ktorú sa žalovaná stará, žije v obci N. nad Y. v rodinnom dome, kde väčšinovým vlastníkom tohto
rodinného domu je brat žalovanej.
Z LV č. XX kat. územia N. nad Y. súd zistil, že rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele XXX/X je

v spoluvlastníctve žalovanej a jej brata. V dome žije matka žalovanej, o ktorú sa podľa správy z Q. C.,
pracovisko Z. (č.l. XX) stará žalovaná a poberá opatrovateľský príspevok vo výške 66,80 eur mesačne,
ako aj prídavky na mal. H. Y. vo výške 23,52 eur mesačne.
Z prehľadu úhrad nájomného, predloženého žalobcom bolo zistené, že žalovaná aktuálne dlhuje
žalobcovi na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu sumu 6268,59 eur.
Z výpisu LV č. XXX kat. územia Z. bolo zistené, že bývalý manžel žalovanej O.. M. Y. je výlučným
vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, kde aj toho času žije. V

predmetnom byte nebýva, čo bolo zistené aj zo spisu 5C/392/2013 od roku 2008, ale aj z iných konaní,
ktoré prebiehali na P. súde C..“3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 126, 712 a ods. 3,4 Občianskeho
zákonníka a následne svoje rozhodnutie odôvodnil takto:„Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že nájomný vzťah k bytu, v ktorom žalovaná

toho času býva, skončil výpoveďou a v súčasnej dobe žalovaná býva v byte bez právneho dôvodu.
Žalobca ako vlastník má v tomto prípade nárok na ochranu svojho vlastníckeho práva a dôvodne sa
domáhal vypratania bytu, keďže žalovaná dobrovoľne byt nevypratala a neodovzdala.
Nájomnývzťahužalovanejskončilzdôvodupodľa§711ods.1písm.d)O.z.,pretosúdpriznalžalovanej
bytovú náhradu, a to náhradné ubytovanie. V konaní žalovaná nepreukázala, že je v hmotnej núdzi z

objektívnych dôvodov. Z jej výpovede bolo naopak zistené, že sa stará o svoju matku, ktorá žije v obci
N. nad Y. v rodinnom dome, ktorého žalovaná je spoluvlastníčkou, i keď menšinovou. Žalobca v konaní
preukázal, že nemá k dispozícii pre žalovanú voľný náhradný byt a poukázal aj na to, že doposiaľ
žalovaná bývala v malom X-izbovom byte, kde jej dlh narástol na vysokú sumu. Z vyššie uvedených
dôvodov, keďže neboli splnené podmienky pre priznanie bytovej náhrady a to náhradného bytu rozhodol
súd tak, že vyhovel žalobe o vypratanie bytu a uložil žalovanej povinnosť predmetný byt vypratať po

zabezpečení náhradného ubytovania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“

4. O nepriznaní náhrady trov úspešnému žalobcovi bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 257
CSP.

5. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovanej. Žalovaná namietla predmetné
rozhodnutiespoukazomnajehonezákonnosť,pričomvprvejčastisvojhoodvolanianamietlaneplatnosť
výpovede z nájmu uvedeného bytu s poukazom na nesplnenie zákonných podmienok, pre ktoré bola
výpoveď zjavne nedôvodná. Taktiež namietla podanie žaloby neoprávnenou osobou. V ďalšej časti
odvolania žalovaná uviedla, že nesúhlasí so závermi odvolacieho súdu ohľadom určenia platnosti

výpovede z nájmu bytu a tento rozsudok odvolacieho súdu považovala za zmätočný s tým, že dohoda o
užívaní je naďalej platnou. Zároveň namietla nedostatok okruhu účastníkov konania, kedy boli dôvody
pre odmietnutie žaloby. Poukázala na skutočnosť, že v predmetnom byte došlo k odpojeniu dodávky
elektrickej energie a rovnako namietla aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že v tomto
nie sú dôvody, na ktoré poukázala vo svojich výpovediach. Zároveň namietla skutočnosť pridelenia

náhradného ubytovania a naďalej poukázal na skutočnosť, že mal platnú zmluvu na užívanie bytu.
Namietlaskutočnosť,žeL..T.ještatutárnymzástupcomžalobcuatakétovšeobecnékonaniepredložené
v konaní nie je dostačujúce pre konanie pred súdom. Poukázala na skutočnosť, že je v hmotnej núdzi a
je obeťou svojho bývalého manžela. Uviedla, že momentálne býva v rodinnom dome, kde je väčšinových
spoluvlastníkom jej brat, pričom ona je nútená starať sa o svoju matku. Poprela skutočnosť, že má dlh

na nájomnom. V minulosti žalobca porušil svoju povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva
bytu. Poukázala aj na to, že titul na základe ktorého bola podaná žaloba nebol ešte v čase podania
žaloby k dispozícií, pričom následne súd nevydal uznesenie o pokračovaní v konaní. Poukázala na to,
že byt získala na základe dohody, a preto navrhla žalobu zamietnuť.

6. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná zotrváva na prednesoch, ktoré uvádzala v
základnom konaní a s týmito argumentami sa dostatočne vyporiadal súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí. Poukázal na pretrvávajúce neplatenie platieb spojených s užívaním bytu.

7.Kpredmetnémuvyjadreniuuviedlažalovaná,žeN.družstvoZ.nemávecnúlegitimáciuvtomtokonaní,

a že v predmetnom byte býva XX rokov. Žalobca nezákonne účtuje fiktívne náklady, a preto žiadala o
vyhovenie odvolania.

8. Žalobca k podanému vyjadreniu uviedol, že žalovaná zotrváva na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach, pričom odmieta akceptovať fakt, že neplnila svoje povinnosti nájomcu.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že základná odvolacia námietka
spočívajúca v tom, že výpoveď z nájmu predmetného bytu bola nezákonná, bola vyvrátená rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/254/2015 - 166 zo dňa 26.10.2016. V tomto konaní bol potvrdený

rozsudok o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, kedy bola zamietnutá žaloba u určení neplatnosti
tejto výpovede z nájmu. Táto predbežná otázka teda bola vyriešená v inom súdnom konaní, na ktorého
závery odvolací súd poukazuje a ktorým je aj viazaný.

15. Rovnako nie je dôvodný ani odvolací dôvod, podľa ktorého bola podaná žaloba neoprávnenou

osobou, a teda advokát, ktorý konal za žalobcu nemal oprávnenie takto konať. Zo splnomocnenia podľa
čísla listu 10 vyplýva, že štatutárny zástupcovia žalobcu splnomocnili právneho zástupcu na konanie
vo všetkých právnych záležitostiach týkajúcich sa žalobcu, čím nepochybne boli vyvrátené odvolacie
dôvody žalovanej o nedostatku splnomocnenia konať za žalobcu. Z výpisu Obchodného registra žalobcu
vyplýva, že štatutárnym orgánom žalobcu je predseda ako aj podpredseda predstavenstva, ktorý

splnomocnili advokáta na zastupovanie v konaní, pričom tento splnomocnenie prijal. Za družstvo koná
pre právne úkony, na ktoré sa vyžaduje písomná forma predseda a jeden člen predstavenstva, pričom aj
táto podmienka bola v konaní splnená a preukázaná. Z týchto dôvodov boli vyhodnotené tieto odvolacie
námietky ako nedôvodné.

16. Pokiaľ sa týka otázky bytovej náhrady, odvolací súd poukazuje na právne posúdenia ako aj
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorý rozhodol, že žalovaná je povinná sa vypratať po
pridelení náhradného ubytovania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 27 odôvodnenia súdu
prvej inštancie a v tejto súvislosti je preukázané, že odvolacie námietky žalovanej nie sú dôvodné.

17. Podľa § 712 ods.1,2,3 OZ účinného v čase rozhodovania sudu prvej inštancie bytovými náhradami
sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou
a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradným
ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo
v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti

bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

18. Súd prvej inštancie bral do úvahy, že jedná sa o nájomcu, ktorý sa stará o maloleté dieťa, pričom
vzhľadom na odvolacie dôvody, na ktoré bolo poukázané, možno však dospieť k záveru, že je v hmotnejnúdzi z objektívnych dôvodov, preto bolo dôvodné potvrdiť rozhodnutie aj v časti priznania bytovej
náhrady vo forme náhradného ubytovania. Náhradným ubytovaním v zmysle Občianskeho zákonníka
je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných

zariadeniach určených na trvalé bývanie. Všeobecne možno uviesť, že pri skončení nájomného pomeru
podľa § 711 ods. 1 písm. d, nájomca nemá právo na bytovú náhradu. V danom prípade však vzhľadom
na dôvody na strane žalovanej bolo dôvodné priznať právo na náhradné ubytovanie, ktoré zabezpečí
ľudsky dôstojné bývanie pre žalovanú ako aj maloleté dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Z
obsahu spisu vyplýva, že pomery prenajímateľa neumožňujú poskytnutie náhradného bytu, preto nebolo

možné tejto odvolacej námietke žalovanej vyhovieť.

19. Rovnako nie sú dôvodné námietky ohľadom procesného pochybenia súdu prvej inštancie pri
postupe, ktorým bolo prerušené konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným
súdom C. pod sp.zn. 5C 392/2013. Po právoplatnom skončení konania, v ktorom bol riešený základ

predmetného nároku ako predbežná otázka platnosti či neplatnosti výpovede z nájmu, konajúci súd
riadne postupoval podľa vtedy platných procesných predpisov, ktoré nevyžadovali vydanie uznesenia
pokračovaní v konaní (§ 109 ods. 2 písm. c O.s.p.).

20. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). Poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 257 CSP, kedy sú výnimočne nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Za tieto považoval zhodne so

súdom prvej inštancie sociálnu situáciu žalovanej ako aj to, že predmetné rozhodnutie sa podstatným
spôsobom nemôže negatívne prejaviť na majetkovej sfére žalobcu ako obchodnej spoločnosti.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).