Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233262
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116233262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. XXX/XX, K., o zaplatenie 2.990,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č. k. 8Csp/131/2016-96 zo dňa 11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2) Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca
je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej
na základe predmetnej zmluvy o úvere. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky.
V posudzovanej právnej veci vyzval právny predchodca žalobcu listom zo dňa 09.09.2015 žalovanú
na úhradu úveru do 15 dní od doručenia výzvy. Podľa priloženej kópie zásielky si žalovaná zásielku

neprevzala v odbernej lehote a SLSP sa vrátila dňa 02.10.2015. Následne listom zo dňa 30.09.2015
doručeným žalovanej dňa 07.10.2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej mimoriadnu
splatnosť úveru k 29.09.2015 a zároveň ju vyzval na úhradu sumy 2.954,36 eur do 15 dní. Následne
postúpil právny predchodca žalobcu, t. j. Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku žalobcovi Zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015. Z uvedeného je zrejmé, že neuplynula
lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovanou. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej

legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. Žalobca teda nepreukázal, že
vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom
konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o splátkovom úvere č.
5039462096 zo dňa 05.03.2013, ktorú uzavrela žalovaná so SLSP, právnym predchodcom žalobcu. O
trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozhodnutie zmeniť a

jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť ho a vec vrátiť na ďalšie konanie. V konaní bolo celkom nesporne
preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie
§ 92 ods. 8 ZoB ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Bolo preukázané, že žalovaný
bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzkuvoči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní už
od 01.05.2013, t. j. od splatnosti prvej splátky úveru, ktorá bola doplatená až 05.05.2014, pričom z
úveru zaplatil v celosti len prvých 9 splátok a k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 23.10.2015)

a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných
splátok. Žalobca sa v tejto súvislosti nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle
ust. § 92 ods. 8 ZoB je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v
omeškaní so splnením postupovaného peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní,
pričom táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z dikcie ust. § 92

ods. 8 ZoB nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu
klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek
za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu
na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ustanovení § 92 ods. 8 ZoB
výslovne a jednoznačne uvedené. Argumentácia súdu je preto absurdná a v rozpore so základnými
súkromnoprávnymi princípmi, keďže dlžník sa dostáva do omeškania okamihom nezaplatenia splátky v

deň splatnosti (nakoľko splatnosť jednotlivých splátok si dojednali samotné zmluvné strany), nie až po
výzve banky. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB a nad rámec
zákona „upravuje“, že omeškanie dlžníka nastáva až doručením výzvy banky (t. j. v rozpore s ust. §
517 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa súdu nenastáva omeškanie okamihom, kedy dlžník neplatí
svoj záväzok v splátkach riadne a včas) je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci,

na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodárnej (nie moci súdnej). Skúmanie
splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB v konaní nebolo potrebné a súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ak skúmal
splnenie týchto podmienok napriek tomu, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v
súdenom prípade v súlade s ust. § 89 ods. 1 ZoB odchýlne od ust. § 92 ods. 8 ZoB. Splnenie podmienok

v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca v konaní preukázal predloženými výzvami zo strany postupcu,
platobnou históriou úveru a tiež prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a tam uvedeným počtom
dní omeškania žalovaného. Preukázanie splnenia týchto podmienok navyše podľa názoru žalobcu v
konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti
upravili v súdenom prípade v súlade s ust. § 89 ods. 1 ZoB odchýlne od ust. § 92 ods. 8 ZoB.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a
dospel k iným skutkovým a právnym záverom ako súd prvej inštancie.

7) Odvolací súd mal za to, že je nutné sa vysporiadať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je

imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená
(alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne,
ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných

predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu,
že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového
vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V takomto prípade tu nie je daná aktívna
legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá doposiaľ nebola splatná.

8) Žalobca argumentoval omeškaním žalovanej, ktoré malo presiahnuť 90 dní. V danom prípade je nutné
podotknúť, že žalovaná síce bola v omeškaní s časťou dlhu viac ako zákonom požadovaných 90 dní,
no v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB by mohol pôvodný veriteľ postúpiť pohľadávku iba v tejto časti, t. j. v
časti, v ktorej je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní (výslovné znenie zákona „môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe“). Vzhľadom na to, že sa pôvodný veriteľ rozhodol zosplatniť celý dlh žalovanej,
bolo nutné, ak chcel celú pohľadávku postúpiť na žalobcu, aby bola žalovaná nepretržite v omeškaní s
celou pohľadávkou a nie iba s jej časťou. V danom prípade preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky.
Odvolateľ poukázal aj na to, že právny predchodca žalobcu si upravil možnosť postúpenia pohľadávky
v zmysle ust. § 89 ods. 1 ZoB inak, no odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,

ktorý na túto argumentáciu dal presvedčivú odpoveď v odseku 26 odôvodnenia rozhodnutia.

9) Žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Ako
vyplynulo z citovaného ustanovenia (§ 92 ods. 8 zákona o bankách) nerieši sa v ňom, ako uviedol
žalobca v odvolaní, otázka bankového tajomstva, ale priamo otázka možného postúpenia pohľadávky

na iný subjekt.
10) Vzhľadom na uvedené konštatuje odvolací súd vecnú správnosť rozsudku okresného súdu a
neopodstatnenosť odvolania.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mala žalovaná, mala by aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, no vzhľadom na to, že ostala v odvolacom konaní nečinná, súd jej nárok na
náhradu trov konania nepriznal (zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).